Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/149/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. Q. Q., W. P. XX, O., nar. XX.XX.XXXX, 2/. O. O., bytom P. XX, O., nar. X.X.XXXX, zastúpená G.. Q. Q. - navrhovateľom v 1. rade proti odporcovi: Mesto Košice, Trieda SNP č 48/A, Košice v konaní o zaplatenie 4.797,17 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľov v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, a to navrhovateľovi v 1. rade vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.879,52 Eur od 28.1.2015 do 27.2.2016 a navrhovateľke v 2. rade vo výške 8,05% ročne zo sumy 959,84 Eur od 28.1.2015 do 27.2.2016, z a s t a v u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 3.597,88 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.879,52 Eur od 28.2.2016 do 20.4.2016 a zo sumy 3.597,88 Eur od 21.4.2016 do zaplatenia a navrhovateľka v 2. rade sumu 1.199,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 959,84 Eur od 28.2.2016 do 20.4.2016 a zo sumy 1.199,28 Eur od 21.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľov z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania v sume 215,- Eur a navrhovateľke v 2. rade trovy konania v sume 71,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 713,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Navrhovateľ v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za rozšírený návrh v sume 140,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Navrhovateľka v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za rozšírený návrh v sume 46,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 27.6.2012, sa navrhovateľ 1. rade proti odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.256,52 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 28.6.2012 do zaplatenia a navrhovateľka v 2. rade pôvodne zaplatenia sumy 418,84 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 28.6.2012 do zaplatenia. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľov vecným bremenom, ktorému zodpovedá právo odporcu držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa v jeho vlastníctve vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, zriadeným zák. č. 66/2009 Z. z. (ďalej tiež len „vecné bremeno“)

na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľov - parc. č. 4751/86, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. 13756 pre kat. úz. Luník v celej výmere 164 m2 a parc. č. 4973/3, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. 13756 pre kat. úz. Terasa v rozsahu 132m2 z celkovej výmery 273 m2 (ďalej tiež len „pozemky“) za obdobie od 28.6.2010 do 27.6.2012. V návrhu na odôvodnenie takto uplatnených nárokov navrhovatelia tvrdili, že pozemky sú zastavané stavbou cestného telesa, vlastníkom ktorého je odporca, že ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z. právo k pozemkom pod pozemnou komunikáciou nebolo medzi účastníkmi zmluvne dohodnuté, a preto s účinnosťou od 1.7.2009 došlo uvedeným zákonom na pozemkoch k zriadeniu vecného bremena. Za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom si navrhovatelia uplatnili náhradu vo výške zodpovedajúcej sume 2,83 Eur za m2 ročne s poukazom na skutočnosť, že v tejto jednotkovej výške sa s odporcom v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. na náhrade za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu v období pred účinnosťou zák. č. 66/2009 Z. z., dohodli. Navrhovatelia tvrdili, že odporcu vyzvali listom zo dňa 10.11.2009 na uzavretie dohody o náhrade za vecné bremeno zriadené na pozemkoch, avšak odporca ani napriek opakovaným výzvam konečné stanovisko k nárokom navrhovateľov nezaujal.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uplatnené nároky navrhovateľov ani len sčasti neuznal. Čo do základu, odporca svoju argumentáciu založil na názore o bezodplatnosti vecného bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z. z. Upriamil pritom pozornosť na to, že zák. č. 66/2009 Z. z., ktorým došlo k zriadeniu vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov, otázku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva nijak nerieši, pričom odplatnosť nie je pojmovým znakom tohto inštitútu ani podľa súkromnoprávnych predpisov, zvlášť tiež ust. § 151 n) Občianskeho zákonníka, ktoré vecné bremeno ako také upravuje. Odporca poukázal v tejto súvislosti i na špecifickosť vecného bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z. z., predovšetkým na jeho dočasnosť, keďže má riešiť vzťah medzi vlastníctvom pozemku a cestného telesa len do času jeho konečného vysporiadania či už poskytnutím náhradného pozemku alebo v procese pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a tiež na špecifické určenie vecného bremena - slúžiť verejnosti. Čo do výšky uplatnených nárokov odporca namietal, že náhrada za vecné bremeno kvantitatívne nezodpovedá výške obvyklého nájomného za užívanie pozemku, ktorú vzali navrhovatelia za základ pri určení výšky uplatneného nároku.

Na základe procesných návrhov navrhovateľov v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.1.2015, súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 16.2.2015 pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení pôvodne uplatnených nárokov tiež o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za ďalšie obdobie od 28.6.2012 do 27.1.2015, tak, že zmeneným návrhom sa domáhal navrhovateľ v 1. rade zaplatenia sumy spolu 2.879,52 Eur a navrhovateľka v 2. rade zaplatenia sumy spolu 959,84 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 28.1.2015 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania za uplynulé obdobie (do 27.1.2015) konanie, za súhlasu odporcu, čiastočne zastavil. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 1.3.2016, navrhovatelia opätovne navrhli pripustiť zmenu návrhu, spočívajúcu v rozšírení dovtedy uplatňovaných nárokov jednak tiež o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za ďalšie obdobie od 28.1.2015 do 27.2.2016 a jednak o sumu zodpovedajúcu znaleckým ústavom stanovenej vyššej jednotkovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom (teda v jednotkovej sume 2,86 Eur oproti pôvodne uplatnenej sume 2,83/m2/rok ); z takto uplatnených súm istím pohľadávok (navrhovateľ 3.597,88 Eur a navrhovateľka v 2. rade 1.199,29 Eur) si zmeneným návrhom navrhovatelia uplatnili tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,05% ročne od 28.2.2016 do zaplatenia a dovtedy uplatňované úroky z omeškania ( 9% ročne, navrhovateľ v 1. rade zo sumy 2.879,52 Eur od 28.1.2015 do zaplatenia a navrhovateľka v 2. rade zo sumy 959,84 Eur od 28.1.2015 do zaplatenia), vzali späť. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 5.5.2016 súd navrhovanú zmenu návrhu pripustil a v späťvzatej časti konanie postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., za súhlasu odporcu, zastavil.

Z výpisu z LV č. 13756 pre kat. úz. Luník (čl. 50) a z výpisu z LV č. 13756 pre kat. úz. Terasa (čl. 52) súd zistil, že navrhovatelia sú a v celom rozhodnom období boli v katastri nehnuteľností evidovaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov registra „C“ parc. č. 4751/86 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2 a parc. č. 4973/3 - Zastavané plochy o výmere 273 m2, a to (vo vzťahu k obom pozemkom rovnako) navrhovateľ v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny k celku a navrhovateľka v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4-ina k celku. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 skutkovo osvojil, že pozemok parc. č. 4751/86 je v celej svojej výmere 164 m2 a parc. č. 4973/3 je v časti svojej výmery 132 m2 zastavaný stavbami cestného

telesa (násyp, vozovka, spevnený a nespevnený chodník) - v skutočnosti mestskými komunikáciami na uliciach Petzvalova a Myslavská vo vlastníctve odporcu. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporným, že ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. právo k pozemkom pod stavbami cestného telesa nebolo medzi vlastníkmi týchto nehnuteľností dohodnuté, že po účinnosti uvedeného zákona až doposiaľ k majetkovoprávnemu vyporiadaniu medzi navrhovateľmi ako vlastníkmi pozemku a odporcom ako vlastníkom cestného telesa nedošlo a že náhradu za vecné bremeno, ktorú si navrhovatelia opakovane uplatnili, odporca ani len sčasti navrhovateľom nezaplatil. Na podklade znaleckého posudku znaleckého ústavu - Technickej univerzity v Košiciach č. 26/2015 zo dňa 27.12.2015, so závermi ktorého (na rozdiel od skôr podaného posudku č. 207/2013 znalcom Ing.Jozefom Faithom, PhD.) sa bez výhrad stotožnili obe sporové strany, súd ustálil všeobecnú hodnotu ročnej náhrady za zriadenie vecného bremena na oboch pozemkoch v sume 2,86 Eur/m2/ročne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že i keď znalecký ústav posudzoval výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom len vo vzťahu k rokom 2010 a 2012, použitá metodika - odhad podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva z obmedzení vlastníka nehnuteľnosti, predstavujúca rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov a bežných odčerpateľných zdrojov (str. 22 posudku), vychádzajúca z hodnoty nehnuteľností stanovenej metódou polohovej diferenciácie (str. 20 posudku), na jej podklade stanovenej hodnoty nájmu ( str. 21 posudku), pri zohľadnení dane, strát a závady vo výške úrokovej miery ECB, vzhľadom na relatívnu nemennosť hodnoty nehnuteľností (vzhľadom na použitú metodiku a povahu nehnuteľností), nemennosť dane z nehnuteľnosti a uvažovaných strát a naopak zníženie úrokovej sadzby ECB, vo svojom matematickom prepočte znamená nepatrné zvýšenie jednotkovej náhrady za roky 2013 až 2016, na ktoré však súd nemohol prihliadať, vzhľadom na viazanosť návrhom, vyplývajúcu z ust. § 153 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 1 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). (3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. (3) Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

Podľa ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Vlastník pozemku pod stavbou

je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa ust. § 2 ods. 1 až ods. 3 a ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.(2) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. (3) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody 8) alebo ak tak ustanoví osobitný predpis. (7) Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa ust. § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa ust. § 151p Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. (3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. (4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa Čl.20 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa Čl.13 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení, povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil nároky oboch navrhovateľov, čo do istiny uplatnených pohľadávok, za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom závere o dôvodnosti základu uplatnených nárokov navrhovateľov súd z hľadiska skutkového vyšiel z preukázania, medzi účastníkmi inak nespornej skutočnosti, že zák. č. 66/2009 Z. z., s účinnosťou od 1.7.2009, došlo na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľov k zriadeniu vecného bremena, ktorému zodpovedá právo odporcu držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, že po účinnosti uvedeného zákona (až doposiaľ) k majetkovoprávnemu vyporiadaniu medzi navrhovateľmi ako vlastníkmi pozemkov a odporcom ako vlastníkom cestného telesa nedošlo a že náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, ktorú si navrhovatelia u odporcu opakovane uplatnili, odporca navrhovateľom ani len sčasti nezaplatil. Z hľadiska právneho súd vyšiel z toho, že na právny vzťah účastníkov je potrebné aplikovať zák. č. 66/2009 Z. z., ktorý poznámkou k ust. § 4 ods. 1 odkazuje tiež na úpravu ust. § 151 n až 151p Občianskeho zákonníka. Je potrebné prisvedčiť odporcovi v tom, že ani zák. č. 66/2009 Z.z. a ani Občiansky zákonník otázku odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom neupravujú. To však podľa názoru súdu neznamená, ako sa odporca mylne domnieva, že za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom vlastníkom dotknutých pozemkov náhrada nepatrí. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vyšiel z toho, že zák. č. 66/2009 Z.z. sa vo svojom obsahu výslovne nezmieňuje o bezodplatnosti ním zriadených vecných bremien na pozemkoch pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, pričom bezodplatnosť nie je pojmovým znakom vecného bremena ani podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Treba si pritom uvedomiť, že zák. č. 66/2009 Z.z. upravuje opatrenia (poskytnutie náhradného pozemku, usporiadanie v konaní o nariadení pozemkových úprav na návrh vlastníka stavby), realizáciou ktorých má dôjsť k majetkovoprávnemu usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku; neupravuje však lehotu, v ktorej má k tomuto majetkovoprávnemu vysporiadaniu obec alebo vyšší územný celok pristúpiť a preto pripustenie úvahy o bezodplatnosti obmedzenia vlastníckeho práva vecným bremenom by nevyhnutne muselo viesť k záveru o prakticky časovo neobmedzenom

obmedzení vlastníctva vlastníka pozemku na úkor vlastníka stavby bez vyrovnania tejto disproporcie ekvivalentným plnením. Takýto stav by však bol, podľa úvahy súdu, v kolízii s ústavou garantovanou rovnosťou obsahu a ochrany vlastníckeho práva všetkých vlastníkov (Čl. 20 ods. 1 veta prvá Ústavy SR) a preto výklad spornej otázky odplatnosti/bezodplatnosti vecného bremena, nevyhnutne predpokladá ústavne konformné riešenie, bezodplatnosť takéhoto opatrenia principiálne nepripúšťajúce. Podľa úvahy súdu, zák. č. 66/2009 Z.z. vytvoril priestor a stanovil spôsob akým má dôjsť k majetkovoprávnemu usporiadaniu vlastníctva pozemkov pod stavbami, pričom vecné bremeno zriadené uvedeným zákonom predstavuje len dočasné usporiadanie tohto vzťahu. Ako definitívne usporiadanie vzťahu k pozemkom pod stavbami (vo svojej podstate znamenajúce stratu vlastníctva vlastníka pozemku), tak aj dočasné obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným na pozemku nepochybne predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Obsah akékoľvek núteného obmedzenia vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza podľa v súčasnosti platnej úpravy, je podľa názoru súdu potrebné posudzovať v kontexte i uvedeného ustanovenia ústavy, ktoré okrem iného garantuje i vyváženie prípadného obmedzenia vlastníckeho práva poskytnutím zodpovedajúcej náhrady. Riadiac sa týmito úvahami dospel súd k záveru, že za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom vecným bremenom, zriadeným v prospech odporcu zák. č. 66/2009 Z. z. patrí navrhovateľom náhrada. Čo do výšky tejto náhrady súd vyšiel z obdobia 68 mesiacov za ktoré si navrhovatelia nároky dôvodne uplatnili (28.6.2010 do 27.2.2016), z medzi účastníkmi nespornej výmery vecným bremenom zaťažených pozemkov navrhovateľov spolu 296m2 a z v konaní zistenej jednotkovej sumy náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva 2,86 Eur/1m2/ročne. Za celé posudzované obdobie je odporca povinný zaplatiť náhradu v sume 4.797,17 Eur, z ktorej vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov navrhovateľov k obom nehnuteľnostiam (§ 137 Občianskeho zákonníka) , je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 3.597,88 Eur (vzhľadom na spoluvlastnícky podiel 3/4 z celku) a navrhovateľke v 2. rade sumu 1.199,29 Eur (vzhľadom na spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku).

Nakoľko čas splnenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zák. č. 66/2009 Z. z. nie je stanovená právnym predpisom a nevyplýva ani z dohody účastníkov, pre splatnosť tohto záväzku na peňažné plnenie bolo potrebné (§ 563 Občianskeho zákonníka), aby navrhovatelia odporcu o splnenie dlhu - náhrady za to ktoré obdobie, požiadali. Nakoľko tak navrhovatelia neurobili pred začatím konania (pozn. súdu : predchádzajúca korešpondencia smerovala k vyplateniu jednorazovej náhrady), za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie náhrady za obdobie od 28.6.2010 do 27.6.2012 súd považoval doručenie návrhu s prílohami odporcovi, k čomu došlo dňa 17.8.2012. Nasledujúceho dňa (18.8.2012) bol odporca povinný peňažný záväzok navrhovateľom splniť a nakoľko tak neurobil, dňom 19.8.2012 sa dostal s jeho plnením do omeškania s následkom vzniku práva navrhovateľom na úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,75% ročne (vzhľadom na úrokovú sadzbu ECB 0,75% ročne). Za obdobie od 28.6.2012 do 27.1.2015 navrhovatelia účinne požiadali odporcu o plnenie náhrady dňom doručenia písomného podania, ktorým navrhovatelia svoje nároky o toto ďalšie obdobie rozšírili, k čomu došlo dňa 5.2.2015. Nasledujúceho dňa (6.2.2015) bol odporca povinný tento peňažný záväzok navrhovateľom splniť a nakoľko tak neurobil, dňom 7.2.2015 sa dostal s jeho plnením do omeškania s následkom vzniku práva navrhovateľom na úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,05% ročne (vzhľadom na úrokovú sadzbu ECB 0,05% ročne a prechodné ustanovenie § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov). Nakoniec za posledné obdobie od 28.1.2015 do 27.2.2016 navrhovatelia účinne požiadali odporcu o plnenie náhrady dňom doručenia písomného podania, ktorým navrhovatelia svoje nároky o toto ďalšie obdobie rozšírili, k čomu došlo dňa 19.4.2016. Nasledujúceho dňa (20.4.2016) bol odporca povinný tento peňažný záväzok navrhovateľom splniť a nakoľko tak neurobil, dňom 21.4.2016 sa dostal s jeho plnením do omeškania s následkom vzniku práva navrhovateľom na úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,0% ročne (vzhľadom na úrokovú sadzbu ECB 0,0% ročne a prechodné ustanovenie § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov). Nakoľko si napriek týmto okolnostiam navrhovatelia uplatnili za omeškanie odporcu s plnením náhrady za jednotlivé obdobia úroky z omeškania len v percentuálnej výške 5,05% ročne a len od 28.2.2016, v tomto rozsahu postupom podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. súd na navrhovateľom úroky z omeškania priznal, a to navrhovateľovi v 1. rade za omeškanie so zaplatením sumy 2.879,52 Eur a navrhovateľke v 2. rade za omeškanie so zaplatením sumy 959,84 Eur (za uplatnené obdobie od 28.6.2010 do 27.1.2015). So zaplatením náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie od 28.1.2015 do 27.2.2016, ako bolo konštatované už na inom mieste odôvodnenia, dostal sa odporca do omeškania až počnúc dňom 21.4.2016, preto až od toho dňa súd priznal navrhovateľom za omeškania s plnením náhrady za toto obdobie úroky z omeškania a v prevyšujúcom

rozsahu (za obdobie od 28.2.2016 do 20.4.2016) súd návrh v tejto časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol.

O poplatkovej povinnosti navrhovateľov súd rozhodol postupom podľa ust. § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého poplatková povinnosť vzniká (tiež) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Za rozšírenú časť návrhu súd v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu uvedeného zákona uložil navrhovateľovi v 1. rade zaplatiť doplatok súdneho poplatku v sume 140,- Eur a navrhovateľke v 2. rade doplatok súdneho poplatku v sume 46,50 Eur.

Navrhovatelia mali vo veci plný úspech (neberúc do úvahy zamietavú a zastavenú časť príslušenstva, ktoré nepredstavovalo samostatný predmet konania), preto im súd priznal podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z náhrady sčasti už zaplateného a sčasti vyrubeného súdneho poplatku za návrh, a to navrhovateľovi v 1. rade v sume 215,- Eur a navrhovateľke v 2. rade v sume 71,50,- Eur.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a štátom súd rozhodol postupom podľa ust. § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Za vypracovanie znaleckého posudku štát zaplatil na základe uznesenia zo dňa 13.11.2013 znalcovi Ing. Jozefovi Faithovi, PhD. znalečné v sume 119,52 Eur a na základe uznesenia zo dňa 17.2.2016 znaleckému ústavu - Technickej univerzite v Košiciach znalečné v sume 593,96 Eur. Nakoľko bol odporca v konaní plne neúspešný súd mu uložil v zmysle citovaného ustanovenia zákona takto vynaložené trovy štátu nahradiť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 5. mája 2016