Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/32/2015

Potvrdené rozhodnutím 3Sžf/49/2016
„Identifikačné číslo spisu: 8015200811 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015200811.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Jozef Kriš, IČO: 33 749 451, trvale bytom Abranovce č. 123, zastúpený: JUDr. Gerhard Zvolánek, advokát, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 881271/2015 zo dňa 12. júna 2015, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2015-134 zo dňa 4. mája 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2015-134 zo dňa 4. mája 2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,58 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Gerhard Zvolánek, advokát, Košice."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, B.: 33749451, DIČ: 1020747497, fyzická osoba podnikateľa, živnostenské oprávnenie č. 2460/1994, právne zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. júna 2015 č.: 881271/2015 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. júna 2015 č. 881271/2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 24. februára 2015 č.: 9701404/5/406255/2015/00003982 podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 355,72 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Gerharda Zvoláneka v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 24.02.2015 č. 9701404/5/406255/2015/00003982, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V žalobe žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného, ako aj na prvostupňové rozhodnutie a argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. a týmto rozhodnutím a procesným postupom bol ukrátený žalobca na svojich právach. Má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie, pretože v danej veci neboli zistené všetky právne významné skutočnosti. Žalobca ďalej dôvodil tým, že u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie 2008 v období od januára 2009 do septembra 2011. Daňová kontrola začatá oznámením z 28.06.2013 podľa žalobcu vyústila do určovania dane podľa pomôcok a je teda podľa neho daňovou kontrolou začatou u toho istého daňového subjektu za to isté zdaňovacie obdobie opakovane. Na základe výsledkov daňovej kontroly, ktorá bola vykonávaná od roku 2009 do roku 2011 bol správcom dane vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu daň z príjmov fyzickej osoby vo výške 174 015,76 Eur. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt namietal, že daný príjem nikdy nedosiahol, pričom argumentoval osobou B.. C.. Opakovane poukázal na prekročenie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly a zrušenie výmeru Finančným riaditeľstvom SR. Ďalej dôvodil žalobca tým, že oznámenie o daňovej kontrole bolo doručené JUDr. Zvolánekovi 07.06.2013, výzva zo dňa 23.08.2013 vzhľadom na vypovedanie plnej moci doručená bola aj daňovému

subjektu a na túto výzvu nasledovalo vyjadrenie právnej zástupkyne JUDr. Vaculčiakovej, ktorým žalobca správcu dane informoval o daňových kontrolách vykonávaných u B.. C. a o tom, že celá dokumentácia bola v roku 2008 odovzdaná správcovi dane. Zdôraznil, že splnomocnenie pre právnu zástupkyňu podpísal dňa 24.09.2013. Z vyjadrenia právnej zástupkyne, na ktoré žalobca poukázal je zrejmé, že žaloba má záujem spolupracovať so správcom dane. List zo dňa 25.09.2013 a 16.12.2013 o tom, že B.. C. na výzvu žalobcu na predloženie dokladov nereagoval a preto požiadal správcu dane o postup podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Ďalej žalobca argumentoval čestnými prehláseniami Ing. C., zamestnancov Združenia G. E. a D. L. a zdôraznil, že dňa 09.022015 sa zúčastnila prerokovania vyjadrenia k Protokolu o určení dane podľa pomôcok jeho právna zástupkyňa, pričom poukázal na jej vyjadrenie pred správcom dane na základe prerokovania protokolu vydal správca dane rozhodnutie, voči ktorému podal žalobca odvolanie, pričom opätovne poukázal na dôvody odvolania, ako aj na dôvody rozhodnutia žalovaného. Ďalej citoval v žalobe príslušné ustanovenia Daňového poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. Opätovne zdôraznil, že podľa neho je rozhodnutie žalovaného nezákonné a bol ním žalobca ukrátený na svojich právach. Má za to, že žalovaný nesprávne posúdil vec, pričom sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu a preto správne správca dane podľa § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Podľa žalobcu skutkový stav nebol postačujúci pre rozhodnutie, pretože v danej veci neboli zistené všetky právne významné skutočnosti, pričom sa zaoberal bližšie výkladom neumožnenia vykonania daňovej kontroly tak, ako to správca dane nesprávne vykladal. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne právne posúdil vec, keď prvostupňový správny orgán ako nosnú pomôcku použil protokol o výsledku daňovej kontroly u B.. C. a nevzal v úvahu čestné vyhlásenia, ktoré predložil žalobca. Pritom žalobca argumentoval tým, že čestné vyhlásenie Ing. C. predložil ešte pred tým, ako správca dane začal určovať daň podľa pomôcok, teda v priebehu daňovej kontroly. Podľa žalobcu mal tieto dôkazy vyhodnotiť správca dane, ako aj následne žalovaný zákonným spôsobom a vysporiadať sa s nimi v súlade s ustanovením § 44 Daňového poriadku. Žalobca v závere žaloby dôvodil tým, že tak správca dane, ako aj žalovaný nevzali do úvahy ustanovenie § 48 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadať tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt aj keď ním neboli uplatnené. Podľa žalobcu proces určovania dane podľa pomôcok nebol začatý v súlade so zákonom a k tomuto procesu došlo nie v dôsledku zavineného konania žalobcu. Preto navrhol rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného predmetnou žalobou zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 21.10.2015 vyjadril žalovaný, pričom poukázal na dôvody vydaného rozhodnutia, na ktorých zotrval a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z predloženého spisu žalovaným mal súd za preukázané, že správca dane Daňový úrad Prešov dňa 24.02.2015 pod č. 9701404/5/406255/2015/00003982 vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil daňovému subjektu Jozef L., K. XXX rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2008 v sume XXX XXX,XX Eur. Výrok rozhodnutia odôvodnil správca dane tým, že začal u daňového subjektu dňa 28.06.2013 daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, pričom oznámenie o daňovej kontrole bolo prevzaté právnym zástupcom 07.06.2013 a daňovým subjektom dňa 28.06.2013. O začatí daňovej kontroly bol spísaný 28.062013 úradný záznam a 23.08.2013 správca dane odoslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov. Dňa 26.09.2013 zaslal daňový subjekt v zastúpení novým splnomocnencom JUDr. B. Vaculčiakovou správcovi dane odpoveď na výzvu, v ktorej uviedol, že doklady boli predložené daňovému úradu v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly u B.. G. C.. Dňa 24.02.2014 správca dane opätovne zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov, pričom v odpovediach na výzvy daňový subjekt tvrdil, že doklady sú na daňovom úrade, navrhol vypočuť svedkov zamestnancov združenia, predložil ich čestné prehlásenia a tiež čestné vyhlásenie Ing. G. C. zo dňa 17.12.2013. Správca dane uviedol, že daňový subjekt nepredložil požadované účtovné doklady ku kontrole v dôsledku čoho nebolo možné daň správne zistiť a na základe uvedených skutočností správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok za rok 2008 v súlade s § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z.z. Určovanie dane podľa pomôcok sa začalo 25.04.2014 a 02.12.2014 vyhotovil správca dane protokol o určení dane podľa pomôcok č. 9701404/5/5266148/2014/Buj, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu o určenie dane podľa pomôcok daňový subjekt prevzal dňa 12.12.2014.

Následne na to vydal správca dane rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane 24.02.2015, v odôvodnení ktorého poukázal na výpočet dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 na základe vykonanej daňovej kontroly u žalobcu.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo totožné skutočnosti, ako sú uvedené v žalobe rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.06.2015 pod č. 881271/2015 podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku tak, že odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 24.02.2015 nevyhovel a rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na dôvody odvolania daňového subjektu v celom rozsahu a dôvodil ďalej tým, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade so zákonom. Poukázal pritom na priebeh konania, ktoré predchádzalo samotnému vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane podľa pomôcok, ako aj na dôvody samotného rozhodnutia správcu dane. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku a následne sa vyjadril k námietkam žalobcu, ktoré podal v odvolaní. Odvolací orgán neakceptoval daňovníkom vznesené námietky v odvolaní, pretože z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt sa riadne a včas dozvedel o termíne začatia daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, pritom bol povinný k daňovej kontrole predložiť všetky svoje daňové a účtovné doklady a to nielen podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d), ale aj podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., pretože skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je daňový subjekt povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach preukazuje práve daňový subjekt. jeho vyjadrením, že nemá k dispozícii účtovné doklady mu táto povinnosť nezanikla a nič ho neoprávňovalo na to, aby túto svoju povinnosť preniesol na správcu dane a vyžadoval, aby si správca dane potrebné doklady zaobstaral sám. Tým, že daňový subjekt si túto povinnosť nesplnil a nepredložil k daňovej kontrole účtovné doklady, evidentne neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu a správca dane preto oprávnene pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku. Ďalej odvolací orgán nesúhlasí s námietkou, že správca dane porušil ustanovenie § 26 ods. 7 citovaného zákona, ktoré navyše nemohol porušiť ani preto, lebo toto ustanovenie rieši povinnosti daňových subjektov alebo tretích osôb a nie povinnosti správcu dane. Taktiež žalovaný nesúhlasí ani s porušením § 25 ods. 1 a § 48 ods. 3 Daňového poriadku zo strany správcu dane, pretože žiadne ustanovenie Daňového poriadku neoprávňuje daňový subjekt na to, aby v štádiu určovania dane podľa pomôcok navrhoval vykonanie ním určených dôkazov a daňový subjekt hoci môže podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku navrhovať správcovi dane vykonať dôkazy, avšak len za predpokladu, že sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola, k čomu však nedošlo, pretože daňovník neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Žalovaný neakceptoval uvedenú námietku daňového subjektu nielen vzhľadom na vyššie uvedené, ale aj preto, lebo v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane pri určení dane je oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane je pri získavaní pomôcok oprávnený riadiť sa vlastným uvážením, pričom v tomto konaní daňový subjekt nemá zákonom dané právo namietať, ktoré pomôcky správca dane má a ktoré nemôže použiť pri zisťovaní základu dane a určení daňovej povinnosti. Podobne je neakceptovateľná aj námietka, že správca dane porušil ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku, pretože ako už bolo konštatované vyššie ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosti pre daňový subjekt, preto ho správca dane nemohol porušiť. Žalovaný nepripúšťa ani porušenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku zo strany správcu dane, ktorý daňovník viaže na neprihliadnutie na čestné vyhlásenie Ing. G. C. zo dňa 17.12.2013, na ktoré správca dane nemohol prihliadnuť, pretože daňový subjekt bol podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5, za čo predložené čestné vyhlásenie rozhodne nemožno považovať. Podľa žalovaného sa k čestnému vyhláseniu Ing. C. zo 17.12.2013 vyjadril aj v rozsudku z 23.01.2014 Najvyšší súd SR. Ďalej odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že proces určovania dane podľa pomôcok bol začatý v rozpore so zákonom. Na základe preukázateľne vykonaných procesných úkonov správcu dane, ale hlavne na základe nevykonaných povinných procesných úkonov daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly bola v danom prípade splnená zákonná podmienka na použitie § 48 ods. 1 písm. d) t. j. nepreložením daňových dokladov v priebehu výkonu kontroly daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane po zistení, že daňový subjekt nevyhovel

ani opakovanej výzve na predloženie dokladov skonštatoval v súlade so zákonom, že nastala skutočnosť uvedená v § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku, o tejto skutočnosti informoval daňový subjekt a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Daňového poriadku dňa 24.04.2014 ukončil proces daňovej kontroly a nasledujúcim dňom začal proces určenia dane podľa pomôcok. Dňa 02.12.2014 vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, pričom v protokole je uvedený súpis pomôcok, ktoré použil pri určení dane, ako aj prepočet potrebných údajov na výpočet a vyčíslenie základu dane a samotnej dane za rok 2008. Správca dane uvedený protokol o určení dane podľa pomôcok zaslal na vyjadrenie daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku a dňom doručenia uvedeného protokolu t. j. 12.12.2014 bol proces určenia dane za rok 2008 v zmysle § 49 ods. 3 citovaného zákona ukončený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že správca dane konal v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku a preto nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že vyššie uvedené ustanovenie zákona bolo správcom dane porušené. Následne správca dane v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku skúmal aj možnosti prihliadnutia na okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, avšak žiadne nezistil. Výsledkom určenia dane podľa pomôcok za rok 2008 bolo upravenie daňovej povinnosti daňového subjektu a vyrubenie rozdielu dane v sume XXX XXX,XX Eur v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane podľa žalovaného dodržal všetky zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok a preto odvolaniu daňového subjektu žalovaný nevyhovel.

Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 citovaného zákona, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 citovaného zákona, rozhodnutiami správneho orgánu sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 citovaného zákona, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.

Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd sa v tomto konaní riadi dispozičnou zásadou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým

pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona, plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

Podľa § 26 ods. 7 citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

Podľa § 30 ods. 3 citovaného zákona, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

Podľa § 46 ods. 9 písm. b) citovaného zákona, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

Podľa § 48 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

Podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.

Podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v poskytovateľoch platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods. 4 citovaného zákona, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky.

Podľa § 48 ods. 5 citovaného zákona, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 citovaného zákona, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Podľa § 74 ods. 5 citovaného zákona, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

Ako vyššie súd uviedol predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, ktorý vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku v sume XXX XXX,XX Eur.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, v ktorých žalobca namietal porušenie jednotlivých ustanovení Daňového poriadku tak, ako to súd citoval vyššie v odôvodnení rozsudku.

V tomto konkrétnom prípade aj podľa názoru súdu je nepochybné, že žalobca nepredložil v stanovenej lehote požadované účtovné doklady k daňovej kontrole, čím správcovi dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu a teda boli splnené podmienky na postup správcu dane podľa § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňového poriadku).

V ďalej uplatnenej žalobnej námietke neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola bola začatá opakovane, pričom dôkaz o tom, že daňová kontrola trvajúca od roku 2009 do roku 2011 bola správcom dane ukončená vydaním dodatočným platobným výmerom, ktorým bol vyrubený daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby vo výške XXX XXX,XX Eur. Dodatočný platobný výmer, na ktorý poukazuje nebol v konaní predložený, ani takýto dodatočný platobný výmer sa ako rozhodnutie správcu dane nenachádza v administratívnom spise.

Pokiaľ žalobca argumentoval námietkou, že nemohol predložiť účtovné doklady v rámci daňovej kontroly, pričom dôvodil tým, že tieto sa nachádzajú u B.. G. C., resp. na Daňovom úrade, na čo poukázal listami zo dňa 22.05.2014, ako aj listom zo dňa 18.09.2014 aj súd uvedené námietky považuje za irelevantné z dôvodu, že bez ohľadu na to, či správca dane so žalobcom komunikoval v súvislosti s predložením

účtovných dokladov je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že sám žalobca oznámil, že žiadne účtovné doklady nemôže predložiť, pretože ich nemá a do vyhotovenia protokolu o určení dane podľa pomôcok ich správcovi dane ani nepredložil. Preto súd ani túto žalobnú námietku nepovažoval za opodstatnenú.

Senát krajského súdu sa však nemôže stotožniť s tvrdením správcu dane, že nemohol s poukazom na ustanovenie § 48 os. 5 Daňového poriadku prihliadať na čestné vyhlásenie zamestnancov žalobcu a B.. C. zo dňa 17.12.2013 o tom, že zistený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby, ktorý bol vyrubený daňovým úradom na základe daňových kontrol za zdaňovacie obdobie 2004 až 2008 žalobcovi je výlučne jeho príjmom, ktorý dosiahol svojou samostatnou podnikateľskou činnosťou v danom období a že tento príjem nebol dosiahnutý činnosťou združenia JuKri, preto nepodlieha čl. 5 Zmluvy o združení a daný príjem si so žalobcom nedelil.

Ako bezpochyby vyplýva z obsahu rozhodnutí, ako aj obsahu administratívneho spisu žalobca je fyzická osoba - podnikateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia č. 2460/1994 a podnikateľskú činnosť v roku 2008, teda kontrolované zdaňovacie obdobie vykonával spolu s Ing. G. C., s ktorým dňa 26.05.1994 uzavrel podľa § 829 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka „Zmluvu o vzniku združenia“ bez právnej subjektivity s názvom združenia „JuKri - záujmové združenie“ z predmetnej zmluvy z čl. 4 vyplýva úprava, že rozhodovanie za združenie prebieha tak, že obidvaja účastníci majú rovnaké rozhodovacie právo o všetkých záležitostiach samostatne.

Podľa čl. 5 citovanej zmluvy, zisk z podnikateľskej činnosti v rámci združenia sa delí medzi účastníkov rovnakým dielom, priebežne s tým, že sa jedná o nezdanený zisk, ktorý je povinná každá zmluvná strana si zdaniť podľa platných predpisov sama. Príjmy a výdaje vyplývajúce z tejto zmluvy sa realizujú prostredníctvom samostatne otvoreného bežného účtu združenia v IRB Prešov.

Tú skutočnosť, že príjem zistený správcom dane za zdaňovacie obdobie roka 2008 nie je príjmom žalobcu, ako účastníka združenia JuKRi Z.z. žalobca namietal v písomnom vyjadrení dňa 07.01.2015 k Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9701404/5/5266148/2014/Buj zo dňa 02.12.2014, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 24.02.2015 a namietal to aj v podanej žalobe.

Súd zdôrazňuje, že aj napriek tej skutočnosti, že vzhľadom na zameranie daňovej kontroly, ktorej predmetom je daň z príjmov fyzickej osoby, išlo o skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výšku vyrubenej dane žalobcovi a teda také okolnosti, z ktorých vyplývali pre žalobcu výhody, napriek povinnosti správcu dane postupovať v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pričom rozsah námietok vo vyjadrení k protokolu zodpovedal vymedzeniu uvedenému v § 49 ods. 2 Daňového poriadku v zmysle ktorých sa žalobca vyjadroval k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku a správca dane, ani žalovaný sa touto námietkou dostatočne nezaoberali a ňou sa nevysporiadali.

Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia správcu dane tieto námietky správca dane posúdil ako také, ktoré sú nad rámec obsiahnutý v ustanovení § 49 ods. 2 Daňového poriadku, konkrétne str. 46 rozhodnutia správcu dane, s tým sa senát krajského súdu nestotožnil a takýto postup správcu dane hodnotí ako nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň ak sa touto námietkou nezaoberal správca dane, je rozhodnutie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Z rovnakých dôvodov, ak ani žalovaný neakceptoval tieto námietky žalobcu majúc za to, že postup správcu dane v predmetnom konaní bol zákonný, aj rozhodnutie žalovaného následne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Na základe uvedených skutočností preto senát krajského súdu podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní úlohou správcu dane bude zaoberať sa vecne s námietkou žalobcu, že príjem, ktorý správca dane považoval za jeho príjem nie je výslovne jeho príjmom, ale je výlučným príjmom Ing. G. C. ako s námietkou - okolnosťou uplatnenou v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku a

rozhodnutie, ktoré správca dane vydá náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 355,72 Eur, a to tak, ako ich vyčíslil a špecifikoval právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 16.05.2016.

Žalobca si uplatnil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v celkovej výške 355,72 Eur pozostávajúce z týchto právnych úkonov:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 20.07.2015 139,83 Eur

- podanie žaloby zo dňa 21.07.2015 139,83 Eur

- paušálne náhrady režijný paušál (2x8,39 Eur) 16,78 Eur

- DPH 20% 59,28 Eur Spolu trovy právneho zastúpenia 355,72 Eur.

Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.