Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/199/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpeného JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. S., X. Č.. X, v konaní o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 60,60 Eur a úrok z omeškania 5,75 % ročne z istiny od 29.3.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 41,14 Eur, pozostávajúce z trov súdneho poplatku 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia 24,64 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.2.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 60,60 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručenie predžalobnej výzvy, 5,75 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 29.3.2013 do zaplatenia a to titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaný cestoval jeho dopravným prostriedkom - autobusom dňa 28.3.2013 a nepreukázal sa kontrolórovi platným cestovným lístkom. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Súd vydal v konaní dňa 21.5.2014 platobný rozkaz č. k. -8, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Uviedol, že žalobca ho písomne neupovedomil o povinnosti uhradiť dlžnú sumu, a túto mimosúdne nevymáhal. Takýmto konaním sa žalobca ako veriteľ dostal do omeškania podľa § 522 a je mu povinný uhradiť všetky náklady a škody. Nárok žalobcu z uvedených dôvodov považoval za nedôvodný. Vzhľadom na nevymáhanie pohľadávky mimosúdnou cestou, podľa jeho názoru žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania a trovy konania.

Podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000,- €, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 3932 zo dňa 28.3.2013, upomienkou zo dňa 3.4.2013, vrátenou zásielkou od žalovaného a Mestským prepravným poriadkom a zistil tento skutkový stav:

Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 28.3.2013 súd zistil, že žalovaný dňa 28.3.2013 o 05:44 hod. cestoval autobusom žalobcu na linke č. 23 v Košiciach v úseku zastávok Valeo

- Faurécia bez cestovného lístka.

Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaný nevedel preukázať platným cestovným lístkom, bola mu ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,60 Eur a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur, t.j. 100-násobok cestovného v zmysle Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil. Totožnosť žalovaného revízor zistil na podklade občianskeho preukazu predloženého žalovaným č. SP 086 375.

Z výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 3.4.2013 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy cestovného vo výške 0,60 Eur a úhrady - pokuty vo výške 60,- Eur v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému zasielaná na adresu Jilemnického č. 6, Sobrance.

Na základe takto vykonaného súd právne uzatvára:

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania kontroly, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 29.3.2013 predstavovala 0,75 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 5,75 % ročne z dlžnej sumy (0,75 % zvýšených o 5 percentuálnych bodov).

Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal súd za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 28.3.2013 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 23, čím po právnej stránke došlo k uzavretiu zmluvy o preprave v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,60 Eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mal po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné v sume 0,60 Eur a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatil na výzvu revízora dňa 28.3.2013, žalovaný sa teda nasledujúcim dňom t.j. dňom 29.3.2013, teda dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, kedy cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka dostal do omeškania. Z dlžnej sumy 60,60 Eur žalovaný neuhradil do dnešného dňa žiadnu sumu, preto ho súd zaviazal na úhradu tejto sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy 60,60 Eur od 29.3.2013 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručovanie predžalobnej výzvy žalovanému. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaný bol s úhradou dlžnej sumy v omeškaní súd ho zaviazal aj na zaplatenie tohto úroku z omeškania, odo dňa nasledujúceho po cestovaní v dopravnom prostriedku žalobcu do zaplatenia.

Popri žalovanej sume si žalobca uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to poštovné v sume 1,70 € za doručovanie predžalobnej výzvy žalovanému zo dňa 3.4.2013. Súd žalobcovi poštovné vo výške 1,70 € nepriznal, keďže toto považoval za nedôvodné a neúčelné, keďže výzva žalovanému bola doručovaná na nesprávnu adresu Jilemnického 6, Sobrance, napriek adrese jeho trvalého pobytu v Košiciach. V uvedenej časti príslušenstva pohľadávky súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej časti. Keďže žalobca bol v časti istiny plne úspešný a neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, priznal mu súd plnú náhradu trov konania. Trovy konania na strane žalobcu, ktoré si žalobca vyčíslil v žalobe, predstavujú spolu sumu 66,78 Eur, pozostávajúcu zo sumy 17,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a sumy 49,28 Eur titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 16,60 Eur (prevzatie a príprava, žaloba) plus 2x režijný paušál á 8,04 Eur (podľa ust . § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na výšku uplatnenej a prisúdenej pohľadávky 60,60 Eur v porovnaní s hodnotou trov konania, ktoré by v plnej výške predstavovali sumu 66,78 Eur má súd za to, že je na mieste popri ustanovení § 142 ods. 3 O.s.p. aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a trovy konania znížiť. Uvedené ustanovenie núti veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti, keďže jediným cieľom konania totiž musí byť a je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi. Žalobca opakovane podáva žaloby založené na

rovnakom skutkovom základe, teda ani v danom prípade nejde o vec právne náročnú alebo zložitú. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd znížil trovy konania žalobcu, pretože sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 41,14 Eur, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 24,64 Eur (t.j. odmena za jeden úkon právnej služby a režijný paušál). Náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania súd žalobcovi priznal vo výške, v ktorej ho zaplatil na účet súdu, teda 16,50 Eur.

Keďže žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná náhrada jeho trov, v konaní zastupoval advokát, je žalovaný povinný zaplatiť trovy podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi žalobcu.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).