Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-285-2015.pdf
PDF · 122.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25C/285/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu R. B., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému F. E., K. T. P. F., Š.E. X, V., v konaní o zaplatenie 1.619,14 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.619,14 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.619,14 Eur od 13.12.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou súdu 12.11.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.619,14 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 18.6.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra, Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii - východ, Rastislavova 69, Košice, ČVS: PPZ-76/BPK-V-2011 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie proti žalobcovi pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa ust. § 261 ods. 1,2 písm.a/Trestného poriadku spáchaného v súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 3.7.2011 žalobca ako obvinený v zákonnej lehote podal sťažnosť proti predmetnému uzneseniu, ktorá sťažnosť bola zamietnutá. Prokurátor Úradu špecializovanej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 11.11.2011 obžalobu na obvineného
- žalobcu pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa ust. § 261 ods. 1, 2 písm.a/ Trestného zákona spáchaného v súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 10.1.2012 č.k. BB-3T/33/2011 podľa ust. § 275 písm.a/ Trestného poriadku oslobodil žalobcu spod obžaloby Prokuratúry Úradu špecializovanej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. č.k. VII/7 Gv 146/2011 zo dňa 10.11.2011 pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súbehu s prečinom subvenčného podvodu. Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica podal odvolanie poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 2.5.2012 sp.zn. 1To/4/2012 odkázal poškodeného so svojim nárokom na občianske súdne konanie. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 26.1.2012. Dňa 10.1.2013 bolo žalobcovi doručené vyčíslenie trov obhajoby v trestnom konaní a 7.6.2013 tieto trovy uhradil právnemu zástupcovi JUDr. Mariánovi Genekymu za obhajobu
v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. BB-3T/33/2011 vo výške 1.619,14 Eur. Dňa 7.6.2013 podal na Ministerstvo vnútra SR, Generálnu prokuratúru SR, ako aj na Ministerstvo spravodlivosti SR žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Generálna prokuratúra SR dňa 17.6.2013 jeho žiadosť postúpila na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti. Generálna prokuratúra SR prípisom zo dňa 8.8.2013 XV/5 Spr 88/13-9 oznámila, že s prihliadnutím na skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 15.7.2013 doručeným Generálnej prokuratúre SR dňa 29.7.2013 vrátilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody späť na Generálnu prokuratúru. Generálna prokuratúra SR nie je orgánom, ktorý by mal vo veci konať a zotrváva na svojom pôvodnom závere, že príslušným orgánom je naďalej Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 15.7.2013 č. 38260/2013-34 vrátil žiadosť žalobcu o prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že žiadosť nepovažuje za žiadosť, ktorá by mala byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti a dospel k záveru, že príslušným orgánom je Generálna prokuratúra SR. Ministerstvo vnútra SR prípisom zo dňa 20.6.2013, ktorý bol doručený žalobcovi 2.7.2013 oznámilo, že nie je príslušným orgánom, ktorý má predbežne prerokovať žiadosť o náhradu škody a týmto orgánom je Generálna prokuratúra SR. Žalobca poukázal na ust. § 4 Zákona č. 514/2003, § 3 ods. 1 cit.zák., ako aj právo na náhradu škody v zmysle ust. 17 ods. 1, § 18 ods. 1 a 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu, vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Uznesením sp.zn. ČVS: PPZ-76/BPK-V-2011 zo dňa 22.6.2011 vyšetrovateľ Ministerstva vnútra, Prezídia policajného zboru Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii - východ, Rastislavova 69 v Košiciach začal trestné stíhanie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku proti žalobcovi - ako obvinenému pre prečin poškodzovania finančných zdrojov v Európskych spoločenstvách podľa § 261 ods. 1 a ods. 2 písm.a/ Trestného zákona spáchaných v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona a zároveň bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie. Proti predmetnému uzneseniu žalobca ako obvinený dňa 3.7.2011 podal sťažnosť v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia.
Úrad špecializovanej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením sp.zn. VII/1 Gv 146/2011-5 zo dňa 19.8.2011 predmetnú sťažnosť žalobcu -obvineného zamietol ako nedôvodnú.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal dňa 11.11.2013 obžalobu na obvineného - žalobcu pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa ust. § 261 ods. 1,2 písm.a/ Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona.
Z obsahu trestného spisu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp.zn. BB-3T/33/2011 vyplýva, že žalobca v trestnom konaní splnomocnil dňa 15.12.2011 na jeho zastupovanie advokáta JUDr. Mariána Gelenekyho so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa. Z úradného záznamu z predmetného trestného spisu vyplýva, že dňa 3.1.2012 bol právnym zástupca žalobcu spolu so žalobcom nahliadnuť do trestného spisu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 10.1.2012 sa právny zástupca žalobcu spolu so žalobcom zúčastnili predmetného pojednávania v čase od 9 hod do 14,16 hod. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom č.k. BB-3T/33/2011-393 zo dňa 10.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.1.2012 oslobodil žalobcu v trestnom konaní - obžalovaného spod obžaloby prokurátorky Úradu špecializovanej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp.zn. VII/1 Gb 146/2011-9 zo dňa 10.11.2011 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 a 2 písm.a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že spáchal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Proti predmetnému rozsudku dňa 6.3.2012 podal odvolanie poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 2.5.2012 vyplýva, že na uvedenom zasadnutí sa zúčastnil žalobca ako aj jeho právny zástupca JUDr. Marián Geleneky. Verejné zasadnutie bolo ukončené o 9,45 hod.
Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 1To 4/2012 zo dňa 2.5.2012 poškodenú stranu - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa odkázal svojim nárokom na občianske súdne konanie. Z odôvodnenie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že poškodená strana si svoj nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas a bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o náhrade škody. Keďže v danom prípade výrok o náhrade škody chýbal a poškodená strana na túto absenciu v zákonnej odvolacej lehote poukázala, bolo povinnosťou v danom prípade odvolacieho súdu tento výrok doplniť.
Žalobca v konaní predložil Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci zo dňa 7.6.2013 adresovaný Ministerstvu vnútra SR, Pribinova 2 Bratislava, ktorou uplatnil voči štátu nárok na náhradu škody - trovy právneho zastúpenia vo vyššie uvedenom trestnom konaní.
Žalobca v konaní predložil vyčíslenie trov obhajoby v trestnom konaní vedenom v predmetnom trestnom konaní, ktoré trovy vyčíslil sumou 1.619,14 Eur, a to za: 4 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie obhajoby dňa 15.12.2011 v sume 61,75 Eur, preštudovanie vyšetrovacieho spisu na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica 3.1.2012 od 13,00 hod do 14,00 hod vo výške 63,58 Eur, účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica dňa 10.1.2012 od 9,00 do 14,20 hod - ( 3 x 63,58 eur), účasť na hlavnom pojednávaní - verejnom zasadnutí na Najvyššom súde SR Bratislava dňa 2.5.2012 od 9,00 hod od 10,00 hod, vo výške 63,58 Eur, 1x režíjny paušál v roku 2011 - 7,41 Eur, 5 x režíjny paušál v roku 2012 - 7,63 Eur, náhradu za stratu času za cestu do Starej Ľubovne do Banskej Bystrice dňa 3.1.2012 (11 x 12,71 Eur - 139,81 Eur), cesta zo Starej Ľubovne do Banskej Bystrice dňa 10.1.2012 (11 x 12,71 Eur - 139,81 Eur), cesta zo Starej Ľubovne do Bratislavy dňa 2.5.2012 (19 x 12,71 Eur - 241,49 Eur) v súlade s ust. § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zároveň uplatnil náhradu cestovného spolu v sume 402,96 Eur za cestu zo Starej Ľubovne do Banskej Bystrice a späť 3.1.2012 (370 x 1,399 x 5,6 ) : 100 + (0,183 x 370) = 96,70 Eur, cesta zo Starej Ľubovne do Banskej Bystrice a späť 10.1.2012 (370 x 1,399 x 5,6 ) : 100 + (0,183 x 370) = 96,70 Eur, cesta zo Starej Ľubovne do Bratislavy, tam a späť dňa 2.5.2012 (790 x 1,469 x 5,6 ) : 100 + (0,183 x 370) = 209,56 Eur, spolu náhradu cestovného 402,96 Eur, celkovo trovy bez DPH 1.349,28 Eur, s 20 % DPH - 1.619,14 Eur (DPH 269,86 Eur).
Žalobca v konaní predložil pokladničné doklady o nákupe pohonných hmôt dňa 28.4.2012 v sume 70,- Eur, dňa 5.1.2012 v sume 68,01 Eur, dňa 17.12.2011 v sume 68,01 Eur, ako aj technický preukaz motorového vozidla zn. BMW, z ktorého vyplýva spotreba motorového vozidla 5,6 l na 100 km.
Žalobca v konaní predložil príjmový pokladničný doklad, z ktorého vyplýva úhrada sumy 1.619,14 Eur žalobcom JUDr. Mariánovi Gelenekymu dňa 7.6.2013.
Žalobca v konaní predložil Vyjadrenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.6.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR nie je príslušným orgánom na prerokovanie žiadosti žalobcu o náhradu škody v trestnom konaní.
Listom zo dňa 17.6.2013 Generálna prokuratúra SR oznámila právnemu zástupcovi žalobcu,že žiadosť žalobcu zo dňa 7.6.2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súlade s ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 514/2003 bola postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu.
Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 15.7.2013 vrátilo žiadosť žalobcu o prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že žiadosť o prerokovanie žalobcu, ktorá bola postúpená z Generálnej prokuratúry SR Ministerstvu spravodlivosti SR; nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR a z uvedeného dôvodu ju Generálnej prokuratúre ako orgánu príslušnému v zmysle § 4 ods. 1 písm.f/ Zákona v spojení s § 4 ods. 3 Zákona postúpilo na ďalšie vybavenie.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podanom súdu 1.4.2016 poukázal na okolnosť, že označená žaloba žalobu nekonkretizuje rozhodnutie, ktoré považuje v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z za nezákonné a ktorým mal byť žalobcovi spôsobená škoda. Neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnil existenciu takéhoto rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného v predmetnej veci neexistuje právny titul, ktorý zakladá nárok na náhradu žalobcom uplatňovanej škody. Takéto rozhodnutie nebolo v trestnom konaní vedenom proti žalovanému vydané, pričom nemôže byť ani rozhodnutie príslušného
vyšetrovateľa sp.zn. ČVS: PPZ-76/BPK-V-2011 z 22.6.2011, ktorým bolo voči žalobcovi vznesení obvinenie pre v ňom citované trestné činy. V čase vydania uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči žalobcovi boli splnené všetky zákonné podmienky upravené Trestným poriadkom na jeho vydanie. Nezákonným sa nestalo označené uznesenie len preto, že žalobca bol následne spod obžaloby v predmetnej trestnej veci oslobodený. Konštrukciu, že v dôsledku oslobodenia obžalovaného spod obžaloby pred súdom v trestnom konaní je bez všetkého nezákonným i rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní o vznesení obvinenia Zákona č. 514/2003 Zz. ani neobsahuje. Podľa názoru žalovaného zo žaloby nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi žalobcom bližšie nedefinovaným nezákonným rozhodnutím a zmenšením majetku žalovaného vo výške 1.619,14 Eur. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala dôvodnosť a výška žalobcom požadovanej náhrady škody, a to ani s poukazom na ust. § 18 ods. 1 a 3 Zákona č. 514/2003 Z.z, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. , Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Ustanovenie § 4 ods. 1 písm.b/ Zákona č. 514/2003 Z.z. určuje MV SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. A contrario, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu (aká bola procesná situácia v danej veci), vo veci náhrady škody, keďže škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní, koná v mene štátu GP SR (§ 4 ods. 1 píms.f/ Zákona č. 514/2003 Z.z.). (R NS SR 8 Cdo 289/2014)
Podľa ust. § 420 ods. 1,2 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ust. § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 17 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 18 ods. 1,3 Zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Z hľadiska systematického výkladu, objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami, možno dospieť k záveru, že pokiaľ vyššie citované ustanovenie § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (a teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli žalobcovi v trestnom konaní, do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 citovaného zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že platný Trestný zákon a ani Trestný poriadok nerieši nároky obvineného, resp. obžalovaného, na nahradenie jeho trov konania pre prípad, že bude spod obžaloby oslobodený.
Z hľadiska výkladu teologického, vychádzajúc zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobnú rozhodnutím o začatí trestného stíhania, vznesením obžaloby a trestným konaním pred súdom, má oslobodzujúci rozsudok rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobcovi, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, vznesenia obvinenia a podania obžaloby.
Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá nemajetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestní stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (R NS SR 4M Cdo 15/2009 ).
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že nároky žalobcu (čo do základu) uplatnené v tomto konaní (podľa §5 ods. 1 a § 6 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 a a § 18 ods. 1 a 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.) z dôvodu, že voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie pre prečin poškodzovania finančných zdrojov v Európskych spoločenstvách podľa § 261 ods. 1 a ods. 2 písm.a/ Trestného zákona spáchaných v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona sú oprávnené. Oprávnenosť tohto nároku je daná skutočnosťou, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený, čo má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobcovi, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, vznesenia obvinenia a podania obžaloby.
Týmto oprávneným nárokom žalobcu je náhrada škody vo výške 1.619,14 Eur, ktorá predstavuje odmenu právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariánovi Gelenekymu v trestnom konaní vedenom proti
žalobcovi. Žalobca sa v priebehu trestného stíhania na zabezpečenie svojej obhajoby nechal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom, pričom predložil súdu príjmový pokladničný doklad, z ktorého vyplýva, že dňa 7.6.2013 uhradil právnemu zástupcovi náhradu trov vo výške 1.619,14 eur. Uhradením tejto sumy vznikla žalobcovi škoda, za ktorú v zmysle ust. § 420 OZ v spojení s ust. § 18 ods. 1,3 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá žalovaný. Z obsahu trestného spisu Špecializovaného trestného súdu sp.zn. BB 3T 33/2011 mal súd za preukázané, že právnemu zástupcovi žalobcu vznikol nárok na náhradu trov, ktoré vyčíslil ako trovy obhajoby, a to príprava a prevzatie obhajoby 15.12.2011, preštudovanie vyšetrovacieho spisu na Špecializovanom trestnom súde 3.1.2012, účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde 10.1.2012 od 9hod do 14,20 hod, ako aj účasť na hlavnom pojednávaní na Najvyššom súde dňa 2.5.2012 od 9hod do 10 hod, t.j. 1 x 61,75 Eur, a 5x 63,58 Eur - spolu 379,65 Eur, ako aj 1 x režíjny paušál 7,41 Eur, 5 x režíjny paušál 7,63 Eur, v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm.a/ a § 14 ods. 1 písm.a/, písm.c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Zároveň preukázal nárok na náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za: cesta zo Starej Ľubovne do Banskej Bystrice dňa 3.1.2012 a(preštudovanie vyšetrovacieho spisu 11,5 hod v sume 139,81 Eur), cesta zo Starej Ľubovne do Banskej Bystrice dňa 10.1.2012 a účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica od 9hod do 14,20 hod (za 11,5 hod v sume 139,81 Eur), cesta zo Starej Ľubovne do Bratislavy dňa 2.5.2012 a účasť na verejnom zasadnutí na Najvyššom súde od 9hod do 10hod, (za 19,5 hod v sume 241,49 Eur), ako aj nárok na náhradu cestovného v zmysle ust. § 16 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 7 Zákona č. 283/2002 Z.z., a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632 z 18.12.2008, ktorým bola stanovená suma základnej náhrady za 1 km jazdy pre osobné motorové vozidlá 0,183 Eur, pričom žalobca v konaní preukázal pokladničné bločky o nákupe pohonných hmôt spolu v sume 206,02 Eur, ako aj spotrebu motorového vozidla, ktorým boli vykonané cesty za účelom právnej pomoci žalobcu, ktorá spotreba bola preukázaná technickým preukazom motorového vozidla. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovi v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikol nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 18 ods. 1 a 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. predstavujúce náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
V danom prípade ani jeden z orgánov, na ktoré sa žalobca obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcovi neoznámil, že neuspokojí jeho nároky, nakoľko všetky orgány zastupujúce štát sa vyjadrili, že nemajú právomoc na predbežné prejednanie nároku žalobcu.
Žalobca doručil svoju žiadosť na predbežné prerokovanie svojho nároku Generálnej prokuratúre SR dňa 12.6.2013, 6-mesačná zákonná lehota na prerokovanie nároku uplynula dňa 12.12.2013 a dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania s nárokom na náhradu škody žalobcovi. Dňa 13.12.2013 bola základná úroková sadzba ECB stanovená 0,25 % ročne. Z uvedeného
dôvodu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,25 % ročne, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadne úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ust. § 151 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (4) Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. (5) Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. (6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. (7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O náhrade trov konania v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).