Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/206/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a. s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporkyni: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, H., o zaplatenie 179,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 131,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 39,49 € od 26.3.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30,02 € od 26.4.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58,69 € od 26.5.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 26.6.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 7,71 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 29,89 €, to všetko v mesačných splátkach po 15,- € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie doručeným súdu dňa 25.3.2015 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 179,50 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa neuhradila cenu za služby poskytnuté jej jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listín založených v spise a to zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve, oznámenia o postúpení pohľadávky, faktúr, vyjadrenia odporkyne a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa. Postúpená bola pohľadávka voči odporkyni celkove vo výške 179,50 €.

Dňa 16.2.2012 uzatvorila odporkyňa so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj dodatok k tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie služby „Program NAJ 200“. Podľa bodu 2 dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od

dátumu účinnosti zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konania, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v dodatku k zmluve, bol účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 €.

Právny predchodca navrhovateľa následne v období mesiacov marec až jún 2012 vyúčtoval odporkyni poplatky za poskytnuté služby a to nasledovne:

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 39,49 €, splatnou dňa 25.3.2012,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 30,02 €, splatnou dňa 25.4.2012,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 58,69 €, splatnou dňa 25.5.2012,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 3,50 €, splatnou dňa 25.6.2012. Vyúčtovanú sumu odporkyňa v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradila. Túto sumu neuhradila ani na výzvu navrhovateľa.

Dňa 8.4.2013 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporkyni faktúru č. 7303481337 znejúcu na sumu 47,80 € s dátumom splatnosti dňa 25.4.2013. Predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zmysle bodu 2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb.

Odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že voči navrhovateľovi má dlh. Súd požiadala o poskytnutie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 15,- € s lehotou splatnosti do 15. dňa v mesiaci. K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedla, že je starobná dôchodkyňa s príjmom 251,- € mesačne. Je vydatá. Jej manžel je tiež poberateľom starobného dôchodku vo výške 460,- € mesačne. Z jeho dôchodku však Sociálna poisťovňa vykonáva zrážky a titulom dôchodku mu je vyplácaná len suma 280,- € mesačne. Spolu s manželom bývajú v byte, ktorý je v jej podielovom spoluvlastníctve s podielom vo veľkosti 1 k celku. Podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je jej syn s podielom vo veľkosti 3 k celku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti získali titulom dedičstva. V súvislosti s bývaním uhrádzajú nájomné vo výške 160,- € mesačne, zálohovú platbu za elektrinu vo výške 15,- € mesačne, platbu za spotrebu plynu vo výške 40,- € štvrťročne. Tiež splácajú úver mesačne sumou vo výške 70,- €. Má zhoršený zdravotný stav, na zakúpenie liekov mesačne spotrebuje sumu 20,- až 25,- €. Inú nehnuteľnosť, motorové vozidlo, prípadne hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní ani ona ani jej manžel.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou platne vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o pripojení uzavretej v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Titulom tohto zmluvného vzťahu boli odporkyni poskytnuté služby, ktorú skutočnosť odporkyňa v priebehu konania nepopierala. Odporkyňa tiež nepopierala, že v období mesiacov február až jún 2012 využívala služby poskytované jej právnym predchodcom navrhovateľa, avšak za tieto vyúčtovanú sumu celkove vo výške 131,70 € v lehote splatnosti jednotlivých faktúr neuhradila. Odporkyňa tiež v priebehu konania nepreukázala, že by dlžnú sumu titulom poskytnutých služieb uhradila do rozhodnutia súdu, resp. že by pohľadávka navrhovateľa zanikla inak. Súd preto považoval

návrh na začatie konania v tejto časti za dôvodný a návrhu v tejto časti vyhovel. Súd tiež vyhovel návrhu na začatie konania v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € s príslušenstvom, súd návrh v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od zmluvy o pripojení. Zmluvu, ktorú odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých obdobných zmluvách. Odporkyňa mala možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Dojednanie o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď zo strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že takáto zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, na jej základe nevzniká dodávateľovi (v tomto prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto, že toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy ani iným hľadiskom neodstupňuje výšku zmluvnej pokuty (napr. výškou nedoplatku za poskytnuté služby), ale od odporkyne, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností v období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami a obsahom, ktoré odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť, mohla

ich len prijať, inak by s ňou právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel. Súd tiež poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ používa nevýrazné malé písmo na predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa a teda ani navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď v konaní prihliadnuc na čiastočný úspech oboch účastníkov konania priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu rovnajúcu sa rozdielu jeho úspechu a neúspechu v konaní, čo predstavuje 46,74 % trov konania (navrhovateľ mal úspech v rozsahu 73,37 % a neúspech v rozsahu 26,63 %, t.j. 73,37 - 26,63 = 46,74). Preto mu priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku sumu vo výške 7,71 € (46,74 % zo sumy 16,50 €) a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 29,89 € (odmena za 2 úkony právnej služby po 18,26 € - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 8,39 € (rok 2015) a náhrada DPH, celkove vo výške 63,96 €, z toho 46,74 %). Súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď vyhovel žiadosti odporkyne zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 15,- € s lehotou splatnosti do 15. dňa v príslušnom mesiaci pod následkom straty výhody splátok. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú pomerom odporkyne ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.