Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/148/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobcov: 1) N., 2) S., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovaným: 1) S., 2) S., 3) U., 4) A., žalovaní v 3. a 4. rade právne zastúpení JUDr. Janou Toporcerovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. sv. Martina 39, Lipany, v konaní o určení priebehu hraníc pozemkov, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

odôvodnenie:

Žalobcovia zastúpení právnym zástupcom sa dožadovali vydania rozhodnutia súdu voči žalovaným v 1./ až 4./rade na základe, ktorého rozhodnutia by bola určená novým spôsobom hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. Obce D., správa katastra E., zapísanými na LV č. XXX ako parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, prac. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 458 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 727 m2, všetko nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a na LV č. XXX ako parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1587 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 a na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 167 m2, vo vlastníctve žalovaných prechádzajú bodmi 1, 2, 3, 4, 5 podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku.

Ďalej žalobcovia žiadali trovy konania.

Žalovaná strana s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila, žiadala návrh zamietnuť. Dôvodila predovšetkým tým, že hranicu, ktorú podľa nich tvorí žalobcami postavený plot približne v r. 1975-1978 postavil ešte právny predchodca žalobcov. Ďalej žalobcovia namietali, že v prípade, ak by teda sa javil nejaký problém s hranicou ako takou z hľadiska vytýčenia a z hľadiska geodetických bodov, potom vznášajú námietku vydržania predmetnej hranice.

Súd vykonaný dokazovaním najmä výsluchom účastníkov konania, znaleckými dokazovaniami, znaleckými posudkami znalcov z odboru geografie a kartografie a to znaleckým posudkom Ing. Tichého, Ing. Špačeka a kontrolným znaleckým posudkom Ing. Polku, ďalej z vyjadrenia Správy katastra v E., tento skutkový stav:

Žalobcovia v podanom návrhu uvádzajú, že dňa 25.11.2008 sa na nich obrátila žalovaná v 4./rade, ktorá ich upozornila, že neprimerane zasahujú do jej vlastníckych práv. Na túto skutočnosť reagovali žalovaní listom zo dňa 1.12.2008. Žalobcovia v žalobe ďalej uvádzajú za účelom kolaudácie novopostavenej

garáže si dali vyhotoviť pánom O. geometrický plán, pričom z geometrického plánu zistili, že došlo k zmene grafického znázornenia hraníc parciel L., ktorých sú spoluvlastníkmi. V žalobe ďalej uvádzajú, že už v r. 1975 bola riešená hranica susedských pozemkov medzi žalovaným v 3./rade a právnym predchodcom žalobcov X., kde bolo vypracované zamerania, ktorým sa určil priebeh grafického znázornenia hranice a skutočný priebeh hranice v teréne. Avšak podľa žalobcov oproti zameraniu z r. 1976 došlo v katastrálnej mape k zmene grafického znázornenia priebehu hraníc susedných pozemkov. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že za týmto účelom sa obrátili na Správu katastra v E., aby tento stav odstránili, pričom dostali 2 listy, v ktorých im bolo oznámené, resp. v ktorých bol potvrdený zistený nesúlad medzi grafickým znázornením parciel pri vyhotovení Registra obnovenej evidencie pozemkov a grafickým znázornením týchto parciel v katastrálnej mape. Opravu tohto nesúladu podľa Správy katastra je možné vykonať na základe geodetických podkladov a to znovuzameraním skutočného stavu v teréne.

Žalobcovia ďalej tvrdia v žalobe, že z toho dôvodu sa obrátili na žalovaných, kde im uviedli akým spôsobom je možné urobiť nápravu a opravu zmeny grafického znázornenia hraníc, avšak bez úspešne, nakoľko žalovaní odmietli sa podieľať na tejto zmene alebo na tomto konaní išlo o žalovaných v 3./ rade a v 4./rade. Rovnako žalobcovia tvrdia a trvajú na tom, že sa dožadovali na Správe katastra v E., aby im bolo oznámené na základe akej skutočnosti došlo k zmene grafického znázornenia priebehu hraníc. Zmena priebehu hraníc sa práve týka žalovaných v 1./ až 4./rade, nakoľko títo sú spoluvlastníci susedných parciel č. XX/X zapísanej na LV XXX, parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XXX a parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX všetko v k.ú. D., okres E.. Následne žalobcovia po zistení, že na strane žalovaných o nerozlučné procesné spoločenstvo a po zistení, že žalovaní v 3./ a v 4./rade nesúhlasia s mimosúdnym vyriešením nesúladu priebehu hraníc žiadali pribrať do konania znalca, ktorý by vykonal geodetické zameranie a aby bol teda vypracovaný geometrický plán, ktorý by bol podkladom na rozhodnutie súdu.

Žalobcovia svoj nárok odôvodňujú tým, že vznikli rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte. Zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ďalej žalobcovia svojou žalobou v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. t. j. trvali na tom, že je daný naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho rozsudku, pričom tento tvrdili v tom, že medzi vlastníkmi pozemkov dochádza k značným nezrovnalostiam a sporom ohľadne hranice pozemkov.

Žalovaní s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali tento návrh ako bezdôvodný zamietnuť. V počiatočnom štádiu konania nežiadali a nesúhlasia ani s pribratím znalcov do konania. Tvrdili, že hranica medzi susediacimi nehnuteľnosťami je tvorená plotom, betónovým oporným múrikom a plotom na tomto múriku, ktorý postavil ešte právny predchodca žalobcov približne v r. 1975-1978. Žalovaní tvrdili, že táto hranica je nespochybniteľná, že je rešpektovaná a preto nesúhlasili s vykonaným dokazovaním. Naviac žalovaní tvrdili, že v prípade akýchkoľvek problémov by hranica tak ako je teraz určená plotom mohla byť aj vydržaná žalovanými, ktorí túto hranicu rešpektovali v dobrej viere od r. 1975 resp. r. 1978.

Zo správy katastra v E. zo dňa 1.7.2009 ako odpoveď na podnet žalobcov, že pri kontrole a pri porovnaní grafického vyhotovenia parciel registra L. v pozemkovej knihe, katastrálnej mape a tak isto ich grafického vyhotovenia pri tvorbe registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. D., nebol zistený žiaden nesúlad, z čoho vyplýva, že grafické znázornenie parciel registra L. a XXX/X v k. ú. D. je v súlade s platnou katastrálnou mapou a v katastri nehnuteľností neboli prevedené žiadne zmeny pri ktorých by došlo k neoprávneným zmenám hraníc týchto pozemkov. Ďalej zo Správy katastrálneho úradu v S. zo dňa 3.7.2009 súd zisťuje, že pod č. N. bol dňa 10.1.2007 bol povolený vklad vlastníckeho práva do KN podľa kúpnej zmluvy, vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice H. dňa 13.12.2006 na Notárskom úrade v Kežmarku. Kúpnou zmluvou B. odpredali žalobcom N. rodinný dom súp. Č. XX, postavený na pozemku parc. č. L., ako aj citujeme: „pozemky v zastavanom území obce - parcely registra „C“ evidovaných v katastrálnej mape“, označených ako pozemky parcelné č. L. a zapísaných v liste vlastníctva XXX, k. ú. D.. Zmena vlastníckeho práva k predmetným pozemkom bola vykonaná v LV č. XXX, k.ú. D. pod číslom zmeny X/XX.

V stanovisko Katastrálneho úradu v S. sa ďalej píše citujem, že „k prevode vlastníckeho práva k pozemkom nebol predložený geometrický plán a teda pozemky parc. č. L., XXX/X, XXX/X, XXX/X boli pri prevode zadefinované hranicami zobrazenými v katastrálnej mape označenej nomenklatúrou

S. vyhotovenej v mierke 1:2880. Katastrálna mapa S. W. bola platná a teda aj grafické zobrazenie pozemkov v nej, pred r. 1976, po r. 1976 a platí aj v súčasnosti. Nevykazuje zmenu priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. L. a pozemkami parc. č. L.“.

Ďalej v stanovisku sa píše, že mapa registra obnovenej evidencie pozemkov, k.ú. D., ktorej kópie žalobcovia pripojili k žiadosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona NRSR č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov netvorí súbor geodetických informácií KN, preto nie je možné z nej poskytovať informácie pre fyzické osoby a právnické osoby. Nie je možné ju použiť ako grafický podklad na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov.

Ďalej sa v stanovisku píše, že na základe uvedeného konštatujeme, že Správa katastra E. vedie údaje v LV č. XXX, k.ú. D., t.j. údaje v súbore popisných informácií KN v zhode s údajmi súboru geodetických informácií KN, preto oprava hranice podľa Vašej požiadavky je bezpredmetná.

Na základe podnetu žalobcovia resp. žalovaní doložili súdu zápisnice spísané na MNV v D. v r. 1975, kedy sa spor resp. kedy sa riešila otázka plota. Zo zápisu je zrejmé, že L. U. jeden zo žalovaných súhlasí s prevedením oplotenia tak ako je to hore spomínané, súhlasí s vybudovaním oporného múru a zaizolovaním tohto múru, aby bočne cez neho nepretekala voda. Súd preto aj v úvode konštatoval, že otázka plota bola vyriešená právnymi predchodcami žalobcoch v rokoch 1975 resp. v r. 1978. Z podnetu žalobcov, ktorí trvali na určení hranice súd pribral do konania znalca z odboru geodézie P., ktorému uložil, aby v lehote 60 od doručenia spisu predložil súdu v piatich vyhotoveniach písomný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny. Súd stanovil úlohy znalcovi v tom aby po prvé, aby sa zúčastnil ohliadky parciel registra „C“ tak ako sú vyšpecifikované v žalobe, teda parciel medzi ktorými je potrebné určiť hranicu v k.ú. D., ďalej aby vytýčil a zobrazil hranice parciel registra „C“ ide stále o parcely č. XXX/,X XXX/X, XXX/X a XX/X, XX/X, XXX/X v k.ú. D.. Ďalej aby vyhotovil geometrický plán k týmto parcelám a hraniciam týkajúcich sa týchto parciel.

Znalec P. predložil dňa 22.7.2010 znalecký posudok č. 9/2010 neskôr k nemu vyhotovil Dodatok. V tomto znaleckom posudku sú zakreslené hranice medzi susediacimi parcelami. Súd v tejto veci konštatuje, že účastníci neboli spokojní s týmto znaleckým posudkom a preto predložili súdu žalobcovia novo vypracovaný znalecký posudok, ktorý si dali vyhotoviť znalcom z odboru geodézie z Bratislava mimo konajúceho súdu. Doložili znalecký posudok, tento znalecký posudok znalca P., znalca z odboru geografie a kartografie vypracovaný pod č. 20/2010 z mesiaca apríl 2012. Tento znalecký posudok zásadným spôsobom začal ovplyvňovať konanie procesného súdu, keďže jeho grafické znázornenie je vypracované tak, že zásadným spôsobom ovplyvňuje hranicu medzi susediacimi pozemkami najmä v tom, že časť tejto hranice zasahuje až do nehnuteľnosti žalovaných, keďže v časti nehnuteľnosti žalovaných ide do hĺbky nehnuteľnosti cca. 50 centimetrov. Žalobcovia trvali na tom, aby k znaleckému posudku P. sa vyjadril aj znalec P. čo sa stalo. Súd vyzval znalca, aby sa k znaleckému posudku vyjadril. Dňa 11.10.2012 pričom uviedol, že pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný P. môže skonštatovať, že vyhotovené grafické geodetické informácie sú na vysokej technickej úrovni, ale škoda, že kontrolný znalec tieto výsledky neporovnával v teréne a na tvári miesta. Znalec si mohol aspoň vyžiadať podklady aj súradnice, ktoré boli vyhotovené aj odovzdané pri úradnom overovaní GP č. , ktorý bol vyhotovený ku Dodatku č. 1 č. 9/2010. P. ďalej povedal, že znalec (P.) pri spore o hranice pozemku bez priameho kontrolného merania v teréne nemôže zistiť žiadne závažné nedostatky.

Z vyjadrenia A., advokátky žalovaných vo vzťahu ku znaleckému posudku P. a čiastočne aj P. súd zistil, že so zakreslenou hranicou znalca nesúhlasila, pričom ako dôvody uvádzala to, že znalec vo svojom posudku správe uvádza, že hranica sa dá v tomto prípade sa dá určiť iba z mapy Katastra nehnuteľností, ktorá vznikla v r. 1865 v siahovej mierke 1:2880 metódou grafického stola a ktorá bola ďalej udržiavaná a prepracovaná obnovami - prekresľovaním pôvodnej mapy s vyznačením zmien. Podľa právnej zástupkyne sám znalec uvádza, že tieto mapy majú geometrickú presnosť určenú uhorskými predpismi. Uvádza, že pre stredne vyhovujúce podmienky merania dĺžky medzi dvoma bodmi je určená odchýlka 0,42 metra pri dĺžkach do 10 m a 0,5 metra pri dĺžkach do 50 metrov. Podľa právnej zástupkyne je zrejmé, že podľa doteraz platných smerníc na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií KN S 74.20.73.43.20 § 37 platí v KM (katastrálnej mape) spravovanej v analógovej forme sa podrobne zobrazujú tak, aby presnosť zobrazovania bodov charakterizovaná základnou strednou súradnicovou chybou zobrazenia bodu neprekročila hodnotu 0,16 mm na katastrálnej mape (tzv. kartografická

presnosť). Právna zástupkyňa ďalej píše inak povedané, v mape vieme nakresliť vzdialenosť dvoch bodov vo vzdialenosti od seba 0,16 mm alebo vieme nakresliť najtenšiu hranicu alebo inú čiaru o hrúbke 0,16 mm. Podľa nej z toho vyplýva, že pre mierku mapy 1:2880, ktorá je spravovaná v k.ú. D. a podľa ktorej vzdialenosť 1 mm v mape predstavuje v skutočnosti vzdialenosť 2,88 metra, potom znalec pri najlepšej vôli a najpresnejšom meraní teda v ideálnom prípade by vedel určiť vzdialenosť medzi dvoma bodmi z mapy 0,16 mm x 2,88 = 0,46 metra v teréne.

K znaleckému posudku P. okrem iného uviedla, že ak citujem: „v zmysle uvedeného porovnávame tzv. vytyčovací náčrt znalca, v ktorom v mierke 1 : 250 vykresľuje čiernou farbou priebeh hranice podľa katastrálnej mapy a červenou zakresľuje skutočnú hranicu pevne stabilizovanú plotom už niekoľko desiatok rokov musíme konštatovať, že v zmysle vyššie uvedeného je záver znalca, že hranica pozemku v teréne nie je identická s hranicou parcely zakreslenou v katastrálnej mape prinajmenšom nepresný. Ak porovnávame rozdiely medzi zakreslenou skutočnou hranicou a hranicou parcely po celej dĺžke hranice medzi pozemkami parc. č. L. zisťujeme tvrdí žalobkyňa, že okrem miest na začiatku - body 1, 13 miera 1,42 metra a na konci body 9,26 miera 1,60 je priebeh hranice v ostatných bodoch, teda v mieste bodu 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, oproti skutočne zameranej hranici danej plotom menší ako je krajná odchýlka dané predpismi 1,26 metra. V závere právna zástupkyňa uviedla, že podľa nej hranica pozemku je v dovolených odchýlkach pre mapu 1:2880 identická - totožná s hranicou parcely, ktorou je pozemok zobrazený v katastrálnej mape.

Keďže účastníci konania neboli spokojní najmä žalobcovia ani so znaleckým dokazovaním, ktoré vykonal P. žalovaná strana nesúhlasila so znaleckým dokazovaním P. súd pribral do konania P., ktorého poveril vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. P. predložil súdu dňa 14.7.2015 znalecký posudok č. 6/2015, ktorý rieši otázku hranice medzi susediacimi nehnuteľnosťami. Zo záverov znaleckého posudku P. súd zisťuje, že citujem „v súčasnej dobe hranicu medzi pozemkami v teréne predstavuje, smerom od cesty (parcela č. XXX/X), betónový múrik, ktorý prechádza okolo domu č. s. XX, na betónovom múriku je postavený drevený plot, ktorý je pripevnený na kovovú konštrukciu. Oporný múr a drevený múr následne nadväzuje na stodolu. Stodola je postavená na vysokých základoch. Následne je hranica reprezentovaná dreveným kolovým plotom, ktorý je postavený na prirodzenej medzi. Zobrazenie tejto prirodzenej hranice medzi pozemkami je zhodné v rámci presnosti merania v znaleckom posudku č. 9/2010 P. a v zmysle jeho doplnku č. 1 úkon označený ako č. 3/2011 a v znaleckom posudku č. 16/2013 P..“ (Tento znalecký posudok bol vypracovaný na základe požiadavky žalobcov a preto ho v konaní súd neberie ako znalecký posudok ale ako inú svedeckú výpoveď.

Ďalej znalec uvádza, že rovnako obaja znalci teda P. (svedok) konštatujú rozdielny priebeh prirodzenej hranice a hranice, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape, resp. v pôvodnej mape pozemkového katastra. Obaja znalci rozdielne interpretujú získané údaje. P. určil priebeh hranice pôvodnej na základe kartometrických meraní, P. určil priebeh pôvodnej hranice na základe digitalizácie rastra mapy bývalého pozemkového katastra z r. 1865. Podľa P. obe metódy môžeme čo do dosiahnutej presnosti považovať za rovnocenné. Rozdielne výsledky ku ktorým došli jednotlivý znalci sú spôsobené voľbou rôznych identických bodov a voľbou rôznych podkladov, ktoré boli použité pre vypracovanie predchádzajúcich znaleckých posudkov. Ďalej znalec uviedol, že v zmysle vyššie uvedenej skutočnosti nie je možné rozlíšiť zmenu priebehu hranice, ktorá je väčšia ako 1,26 resp. 1,47 metra v rámci geometrického určenia parcely. Teda podľa znalca nie je možné preukázať tvrdenia žalobcov a rozlíšiť navrhovaný priebeh hranice, ktorý je zobrazený v znaleckom posudku č. 16/2013 P. od priebehu hranice tak, ako je to v súčasnosti v prírode stabilizovaná, v prírode existujúce hranice - betónový múr, roh domu č. XX, stena maštale, medza. Ďalej v závere znalec uviedol, že hranicu určil tým spôsobom, ako je to vyššie uvedené, keďže sa mu na základe existujúcich mapových podkladov (s prihliadnutím na ich presnosť) nepodarilo zistiť zmenu priebehu prirodzenej hranice oproti hranici, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape.

Pokiaľ ide o vyjadrenie sa k znaleckým posudkom P. uviedol, že tieto posudky môžeme považovať za rovnocenné, nakoľko v rámci presnosti mapového podkladu priebeh hranice tak ako bol určený oboma znalcami je veľmi podobný a nerozlíšiteľný. S ohľadom na presnosť existujúcich mapových podkladov nie je možné od seba odlíšiť priebeh hranice tak, ako je v súčasnosti stabilizovaný v teréne od priebehu hranice tak, ako je definovaný v znaleckých posudkoch P.. Ďalej uviedol, že nie je možné z existujúcich mapových podkladov zistiť - rozlíšiť zmenu priebehu hranice, ktorá je menšia ako |?d| ? 1,26 resp. |?d|? 1,47 m v rámci geometrického určenia parcely a v rámci polohového určenia parcely je odhad určenia polohy ohraničený hodnotou ?p = 4,47 metra.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, po zhodnotení výpovedí účastníkov konania konštatuje, že hranicu medzi susediacimi nehnuteľnosťami tvorí a kopíruje plot, ktorý postavil právny predchodca žalobcov v r. 1975 resp. v r. 1978. Od uvedenej doby všetci účastníci túto hranicu jednoznačne rešpektovali. Pokiaľ ide o znalecké posudky, tie sa priblížili k tejto hranici s rôznymi modifikáciami, pričom tieto modifikácie nepresiahli povolenú odchýlku, teda obidva znalecké posudky, teda znalecký posudok P. a znalecký posudok P. sú vyhotovené v rámci existujúcej možnej odchýlky podľa metodiky, ktorú používajú.

V tejto súvislosti nemožno nebrať do úvahy ani obdobné stanovisko žalovanej strany, ktorá poukazuje na to, že znalecké posudky nie je možné vyhotoviť absolútne presne, ale že každý zo znaleckých posudkov je možné tolerovať s určitou odchýlkou tak ako je to zrejmé zo stanoviska znalca P..

V neposlednom rade nie je možné neprihliadať ani stanovisko žalovanej strany, ktorá hovorí o tom, že hranica tak, ako je stabilizovaná od r. 1975 betónovým plotom je vydržaná, keďže bola užívaná dlhodobo bez akýchkoľvek problémov.

Z dôvodov vyššie uvedených bolo preto potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh zamietnuť, keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie je dôvod nejak meniť, upravovať hranicu, určovať nanovo hranicu, pretože hranica tak, ako je uvedená v katastri je aktuálna a stále platná a v priebehu konania nebolo preukázané, že by ju bolo potrebné meniť, že by prípadne bola značne nepresná. V tejto súvislosti treba prisvedčiť aj žalovaným, že hranica je stabilizovaná dlhodobo, že na hranici stoja nehnuteľnosti - stodola, hnojisko, stavba hospodárskej budovy, medze a že tieto prvky túto hranicu stabilizujú. Ak žalujúca strana tvrdí, že nehnuteľnosť zasahuje do nehnuteľnosti - rodinného domu žalovaných, treba poukázať v tejto súvislosti na to, že k tomuto domu bola vykonaná prístavba, ktorá bola riadne kolaudovaná a že pri kolaudácii určite museli byť aj žalobcovia resp. ich právni predchodcovia a keďže ani vtedy nič nenamietali nie je dnes dôvod domnievať sa, že hranica vedie cez vystavanú nehnuteľnosť žalovaných. Kolaudácia objektu je zo dňa 18.9.1976. Ide o rozhodnutie o povolení stavby U. teda v podstate ide o rozšírenie jestvujúceho rodinného domu. (súd dáva do pozornosti, že práve v tejto časti P. zakreslil hranicu susediacich pozemkov tak, že zasahuje do obvodovej steny predmetnej prístavby).

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.

Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i nehnuteľným veciam poskytuje zákon vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. V danom prípade vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd návrh žalobcov zamietol, pretože v konaní nebol preukázaný zásah do ich vlastníckeho práva.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na údaje Katastra nehnuteľností, ktoré sú obsahom Katastrálneho operátu, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Opak sa preukazuje inou verejnou listinou alebo verejnou listinou, ktorá potvrdzuje alebo osvedčuje vlastnícke alebo iné práva k nehnuteľnosti. Z toho dôvodu sú údaje na listoch vlastníctva žalobcov a žalovaných v k.ú. Obce D. a taktiež zobrazenie hraníc parciel v k.ú. v katastrálnej mape D. hodnoverné a záväzné. Správnosť priebehu hranice bola v konaní jednoznačne preukázaná a bola vylúčená akákoľvek pochybnosť o jej priebehu.

Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susediacimi pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Spravidla súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku je i spor o vlastníctvo k určitej ploche a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva, ktorá ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo.

Žaloba o určenie hraníc pozemku je druhom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., keďže je prostriedkom ochrany práv majiteľa pozemku, je svojou podstatou vlastníckou žalobou. V danom prípade súd nezistil existenciu naliehavého právneho záujmu, čo je ďalším dôvodom zamietnutia žaloby.

Súd v tejto súvislosti pripomína, že vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií Katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií Katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok, ale má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou na tvári miesta. Potom i rozsudok o určenie priebehu hranice pozemkov má deklaratórny charakter, keď takýmto rozsudkom sa nevytvára nový právny stav, súd iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice.

Súd v tejto súvislosti ďalej pripomína, že existuje aj inštitút vydržania ide o osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam). Ide o prípad, keď dôjde k splneniu zákonom určených podmienok (najmä týkajúcich sa držby držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby), pričom k vydržaniu dochádza priamo zo zákona. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalovaná strana vznášala aj námietku možného vydržania hranice. Súd sa otázkou vydržania nezaoberal, keďže to nebolo potrebné.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 150 ods. 3 O.s.p. s tým, že o týchto trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dôvodom je dlhoročnosť sporu, vyšší počet účastníkov konania, potreba ďalej vyčísliť trovy znalcov zo dňa 14.4.2016 a svedka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, v 4 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.