Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: T. N., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, A. a J. K., nar. XX.XX.XXXX, D. T. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Dana Ďalaková, Daxnerova 2, Rimavská Sobota, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -84 zo dňa 28. januára 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok I.), súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 50,- eur mesačne na 90,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky s účinnosťou od 09.10.2015 (výrok II.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.10.2015 do 28.01.2016 vo výške 149,67 eur povolil otcovi platiť v splátkach po 4,20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (výrok III.), súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. -99 v časti výživného na maloletého (výrok IV.) a napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 písm. c) bod 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, § 154 ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného na maloletého, keď otcovi sa zvýšil príjem a to podstatným spôsobom, pričom od mesiaca apríl 2015 je zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 4-12/2015 súd zistil vo výške 418,55 eur. Súd vychádzal z súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že výživné tvorí 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča, avšak táto čiastka sa rozráta na počet vyživovacích povinností, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Skutočnosť, že príjem otca vzrástol, avšak nie v sume odôvodňujúcej požadovanú výšku výživné, súd práve zohľadnil v určenej výške výživného, ktorú určil v dolnej hranici rozpätia, keďže je predpoklad ďalšieho nárastu výdavkov na strane maloletého s nástupom na základnú školu. V zmysle valorizačnej klauzuly uvedenej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je už vývoj životných nákladov objektívnou skutočnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Matka tak ako v čase posledného rozhodovania o výške výživného poberá rodičovský príspevok na ďalšie maloleté dieťa a maloletý navštevuje materskú škôlku. Otec neuniesol dôkazné bremeno ohľadom zmeny pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného na sumu 27,13 eur mesačne (30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené dieťa). Matka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom schopností a možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť v navrhnutej výške výživného a ani súdom vykonané dokazovanie uvedené nebolo preukázané. Ďalej má súd za to, že skutočnosť, že otec maloletého, hoci má určenú vyživovaciu povinnosť na jeho výživu neprispieval už v minulosti, nemôže byť na ťarchu matky maloletého. V konaní súd nezistil, že by otec vlastnil majetok väčšej hodnoty, ktorý by mal vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Súd má za to, že určené výživné spolu s prídavkami na deti ako aj príspevkom otca na výživu maloletého zabezpečí všetku odôvodnenú výživu maloletého. Súd určil výživné od 9.10.2015, keď nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa na strane matky, ktoré by jej boli bránili podať návrh už skôr, a určil výživné od 9.10.2015. Pri rozhodovaní a určení výživného súd taktiež zohľadnil skutočnosť, že od 1.9.2016 začne maloletý navštevovať základnú školu a teda jeho náklady na výživu sa zvýšia.

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne (27,13 eur) od právoplatnosti rozsudku ako nedôvodný zamietol, keď v konaní nebola ani otcom preukázaná zmena odôvodňujúcu zmenu pôvodného rozhodnutia, t. j. na strane otca nedošlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu, naopak súd má preukázané, že došlo k podstatnému zvýšeniu jeho príjmu a od 1.4.2015 je zamestnaný. Keď samotná skutočnosť zaradenia otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie uvedené neodôvodňuje, avšak otec bol z tejto evidencie vyradený ku dňu 31.3.2015 a návrh podal dňa 16.3.2015. V konaní mal súd preukázané, že práve u maloletého Samuela nastala podstatná zmena pomerov odôvodňujúca rozhodnutie o zvýšení výživného. Dôvod uvádzaný otcom ako už spomínaná evidencia nezamestnaných ako aj splátky úverov súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého, keď matka zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť, teda jej príspevok na výživu sa s ohľadom na vek maloletej prejavuje stále nielen vo finančnom zabezpečení ale predovšetkým v osobnej starostlivosti o maloletého. Keď naopak príspevok na výživu maloletého zo strany otca s ohľadom na osobnú starostlivosti matky a sa prejavuje predovšetkým vo finančnom zabezpečení výživy maloletého.

Súd určil zročné výživné na maloletého za obdobie 9.10.2015 do 28.1.2016 vo výške 149,67 eur (336,70

- 74,61) pozostávajúcich 270 eur (3 mesiacov x á 90 eur) + 66,70 eur (23 x á 2,90 eur) po odrátaní zaplateného výživného 74,61 eur (1 mesiac x á 50 eur) + 24,61 eur (23 x á 1,61 eur). Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 4,20 eur mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil aj výšku určeného mesačného výživného.

Súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. -99 zo dňa 17.10.2011 v časti výživného na maloletého.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne v celom rozsahu z odvolacieho dôvodu uvedenom v § 205 ods. 2 písm. c), d), h) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že jeho priemerný čistý zárobok je 366,- eur a iný príjem nemá. Súd prvého stupňa nezohľadnil argumenty otca, naopak jednostranne uznal všetky argumenty matky, ktorá sa domáhala protinávrhom zvýšenia výživného. Ako dôkaz na podporu tvrdení zasiela nájomnú zmluvu zo dňa 29.01.2016, z ktorej vyplýva, že platí mesačné nájomné v sume 150,- eur, ktorá suma predstavuje nevyhnutý výdavok súvisiaci s jeho bývaním. Vzhľadom na to navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a aby návrhu navrhovateľa na znížení výživného vyhovel resp. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie náhrady trov konania v odvolacom konaní voči matke maloletého dieťaťa. K odvolaniu doložil nájomnú zmluvu zo dňa 29.01.2016 uzavretú s W. K., kde otec figuruje ako nájomca spolu s L.V. a R. W., predmetom zmluvy je prenájom rodinného domu súpisné č. XXX v katastrálnom území obce D. T., vedenej na LV č. XXX, nájomná zmluva je od 01.02.2016 na dobu neurčitú a výška nájomného je 150,- eur pre nájomcu č. 1 a 150,- eur pre nájomcu č. 2 aj s maloletým dieťaťom.

K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá s odvolaním nesúhlasí. Suma 90,- eur je adekvátna vzhľadom na potreby dieťaťa na stravu 100,- eur, kozmetiku 30,- eur, ošatenie, obuv

60,- eur, hračky a kreatívne potreby 40,- eur, škôlku 40,- eur. Maloletý nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Otec má dostatočný príjem na to, aby platil určené výživné. Ak mu príjem nestačí, nech pracuje nadčasy a pokryl si tak svoje náklady. Keďže príjem matky je iba rodičovský príspevok, odmieta platiť trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli otcovi.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako 4 roky, náklady na starostlivosť a výživu sa značne zvýšili a už aj suma, ktorú súd otcovi zvýšil zďaleka nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov.

K doručenému vyjadreniu sa vyjadrila právna zástupkyňa otca, ktorá uviedla, že trvá na podanom odvolaní. Je potrebné vychádzať z osobných, majetkových, zárobkových pomerov otca. Otec v januári 2016 utrpel vážny pracovný úraz, je dlhodobo práceneschopný. Zo sumy 366,- eur mesačne, ktoré zarobí môže pokryť jedine svoje najzákladnejšie a najnevyhnutnejšie výdavky a nie je schopný platiť výživné určené vo výške 50,- eur a môže platiť jedine minimálne výživné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Predmetom konania na Okresnom súde Trnava bol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zmenu výšky výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,

ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného na maloletého, keď otcovi sa zvýšil príjem. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na maloleté dieťa určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -99 zo dňa 17.10.2011, ktorým súd určil otcovi platiť na výživu maloletého 50 eur mesačne s účinnosťou od 18.11.2010. V čase rozhodovania súd vychádzal z príjmu otca 159,94 eur mesačne, ktorý predstavoval príspevok za opatrovanie, otec bol dobrovoľne nezamestnaný a matka poberala rodičovský príspevok v sume 190,10 eur mesačne.

Od tohto času uplynula doba viac ako 5 rokov, naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. K zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda maloletého P. to v súvislosti s jeho fyzickým vzrastom, keď od 01.09.2015 začal navštevovať materskú školu, predškolskú triedu. Už len v súvislosti s nástupom maloletého do predškolského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletého. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na nástup maloletého do základnej školy od 01.09.2016.

Súd prvého stupňa v konaní dostatočne skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane otca maloletých detí nastala zmena pomerov v tom, že v čase pôvodnej úpravy bol nezamestnaný, príjem predstavoval príspevok za opatrovanie, aktuálne pracuje a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 4-12/2015 súd zistil vo výške 418,55 eur. Otec mal v čase rozhodovania súdu prvého stupňa jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému P..

Na strane matky súd zistil, že prišlo k zmene pomerov, nakoľko sa vydala a dňa XX.X.XXXX jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému N. N., od 1.2.2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Za obdobie mal manžel matky priemerný čistý mesačný príjem 981 eur, ku dňu 19.11.2015 dal výpoveď a do 31.12.2015 poberal dávku v nezamestnanosti, od 1.1.2016 je zamestnaný. Je potrebné prihliadnuť i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletého, čím sa podieľa tiež na výžive maloletého dieťaťa.

Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd prvého stupňa správne poznamenal, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy

maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa živiť.

Otec v odvolaní dôvodí, že priemerný čistý zárobok je 366,- eur a iný príjem nemá. Súd prvého stupňa vychádzal z priemerného čistého príjmu otca za obdobie od 4-12/2015 vo výške 418,55 eur : apríl vo výške 531,95 eur (61,60 eur + 126,14 eur + 344,21 eur), máj vo výške 462,45 eur (126,14 eur + 336,31 eur), jún vo výške 470,45 eur (126,14 eur + 344,31 eur), júl vo výške 470,34 eur (126,14 eur + 179,21 eur + 165,10 eur), august vo výške 311,01 eur (126,14 eur + 148,27 eur + 36,60 eur), september vo výške 345,24 eur (126,14 eur + 219,10 eur), október vo výške 277,12 eur (182,60 eur + 94,22 eur), november vo výške 532,32 eur, december vo výške 366,10 eur). Neobstojí preto odvolacia námietka o výške aktuálneho príjmu u terajšieho zamestnávateľa, pretože treba zohľadniť celkový príjem dosiahnutý v rozhodnom období.

V odvolací otec poukázal na výdavok na bývanie vo výške 150 eur. Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že otec žije v domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a stravu sumou 150 eur mesačne, ktorý výdavok súd považoval za dôvodný. Z odvolania vyplýva, že výdavok na bývanie sa zvýšil na 150 eur v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy. Uvedený výdavok nemožno hodnotiť ako primeraný a dôvodný, pretože znamená zvýšenie výdavkov na bývanie, pričom otec nepreukázal a ani neodôvodnil potrebu realizácie takéhoto výdavku a ani skutočnosť, že výdavok vynaložil. Preto odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že dôvodným je výdavok 150 eur, ktorý kryje náklady na bývanie a stravu, ktorý otec hradil pred uzavretím nájomnej zmluvy.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na maloletého P. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 09.10.2015, teda od zmeny pomerov. Vzhľadom na dôvodnosť zvýšenia výživného na maloletého, potom neopodstatneným je návrh otca na zníženie výživného.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 09.10.2015, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na maloletého za čas od 09.10.2015 do 28.01.2016 v sume 149,67,- eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 4,20,- eur.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.