Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-55-2011.pdf
PDF · 128.58 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/55/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľov 1/ I. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom P., T. XXXX/X, zastúpeného I.. O. C., advokátom so sídlom L. K., N. XX, 2/ I. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P., E. XX/XXXX proti odporcovi D. E. XXXX, so sídlom P., W. XXXX, W. XX XXX XXX, zastúpenému C.. I. C., advokátom so sídlom P., L.. sv. S. XXB, o zaplatenie 512,65 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta v celom rozsahu.
O trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia istiny XXX,XX € s príslušenstvom a náhrady trov konania. A., že dňa 31.01.2008 v čase cca o XX.XX hod. jazdil na osobnom motorovom vozidle zn. E. G. ev. č. TN - XXX BH, pričom pred obytným domom na W. ulici č. XXXX, vchod č. X došlo k dopravnej nehode a spôsobeniu škody na tomto motorovom vozidle. Dôvodom nehody je vysoko pretŕčajúca kanalizačná šachta - kanalizačný poklop, ktorý pretŕča nad nivelu komunikácie cca XX - XX cm. Predmetná dopravná nehoda bola nahlásená a je evidovaná a zdokumentovaná na dopravnom inšpektoráte v P. pod spis zn. M.-N-XXX/DI-TN-XX HK. V súvislosti s dopravnou nehodou došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla a k jeho oprave. Za účelom vykonania opravy uzavrel dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu s predávajúcim P. E. na náhradný diel - predná náprava (držiak agregátu), za cenu stanovenú dohodou v sume X.XXX,- Sk. K. XX.XX.XXXX zakúpil náhradné diely rameno pravé v sume X.XXX,- Sk a tlmič predný v sume X.XXX,- Sk. Poškodené osobné motorové vozidlo bolo opravené vo firme S., Y. V. v P.. V. č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,- Sk uhradil dňa XX.XX.XXXX. Snažil sa dohodnúť s odporcom, no
márne. Odporca popiera vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke zo zištných dôvodov, t. j., aby si nemusel plniť svoje povinnosti súvisiace s vlastníctvom. Odporca však potvrdzuje vlastnícky vzťah k predmetnej kanalizačnej prípojke Žiadosťou o opravu ..., doručenou C. P. dňa XX.XX.XXXX, ako aj vyjadrenie C. úradu v Trenčíne zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. A./Ts/K.. - XXXX/XXXXX/XXXXX a zo dňa XX.XX.XXXX sp.. zn. A./Ts/K..-XXXX/XXXXX/XXXXX, ktorými potvrdzujú odporcovi vlastníctvo a žiadajú ho o zníženie poklopu do nivelity komunikácie v čo najkratšom termíne. Na základe uvedeného mu vznikla škoda na vozidle titulom ceny opravy osobného motorového vozidla: fa č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX - výmena nápravnice prednej nápravy, výmena predného tlmiča pravého a výmena pravého ramena predného v sume X.XXX,- Sk, príjmový pokladničný doklad č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, zakúpený materiál - predná náprava (držiak agregátu) v sume X.XXX,- Sk, rameno pravé v sume X.XXX,- Sk a tlmič predný v sume X.XXX,- Sk.
K. XX.XX.XXXX tunajší súd vydal platobný rozkaz pod č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX € s úrokom z omeškania X,X % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradil trovy konania.
Proti citovanému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu ako aj výšku uplatňovaného nároku nakoľko, kanalizačný poklop (ďalej len poklop) vyčnievajúci nad nivelitu komunikácie o cca XX cm je takto osadený približne od roku XXXX, od toho času je súčasťou miestnej komunikácie, ktorej vlastníkom je v súčasnosti C. P.. Odporca sa necíti byť vlastníkom predmetného poklopu, nakoľko pri odkupovaní bytov do osobného vlastníctva členov odporcu sa tento poklop nedostal do predmetného prevodu podľa uzavretých kúpnych zmlúv. V kúpnych zmluvách nie je takáto kanalizačná šachta uvedená, cíti sa byť vlastníkom kanalizačnej prípojky z jednotlivých vchodov po prvú kanalizačnú šachtu, pričom predmetný poklop je osadený na tzv. revíznej šachte, ktorá je mimo kanalizačnej prípojky v jeho vlastníctve. Poklop sa nenachádza na pozemku, ktorý v podielovom spoluvlastníctve vlastnia jeho členovia. Je taktiež názoru, že predmetný poklop tvorí prekážku cestnej premávky na uvedenej miestnej komunikácii, ktorú je povinný jej vlastník, resp. správca označiť (o existencii prekážky má C. P. vedomosť prinajmenšom od mesiaca september XXXX) s cieľom predchádzať možným kolíziám s takouto prekážkou účastníkovi cestnej premávky. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ dotknutým miestom prechádzal pravidelne, dobre ho poznal, vedel o existencii prekážky na komunikácii a preto mal prispôsobiť rýchlosť jeho jazdy existujúcemu stavu na ceste tak, ako to ukladá § X6 ods. 1 zák. č. X/XXXX Z. z. o cestnej premávke, v zmysle ktorého smie vodič jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Aj keď podľa tvrdenia navrhovateľa došlo k poškodeniu vozidla cca o XX.XX hod. v zimnom mesiaci (znížená viditeľnosť), pri riadnom osvetlení vozidla a primeranej rýchlosti jazdy by navrhovateľ prekážku (o ktorej vedel), včas spozoroval, vozidlo zastavil a tým predišiel jeho poškodeniu. Namietal, že k poškodeniu vozidla došlo spôsobom, akým popisuje v žalobnom návrhu navrhovateľ, nakoľko veľkosť poškodeného vozidla umožňuje bez poškodenia prejsť prekážku vo výške predmetného poklopu. Podľa jeho názoru, poškodenie vozidla nezodpovedá škodovému deju tak, ako ho uvádza navrhovateľ. Taktiež namietal výšku uplatneného nároku, nakoľko nemá za preukázané, že kúpna cena za náhradný diel, ako aj cena vykonaných prác za opravu zodpovedá obvyklej cene v mieste a čase, takéto ceny boli určené navrhovateľom a treťou osobou ich vzájomnou dohodou, ktorú nepovažuje za záväznú, čo do dohodnutej výšky odplaty.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 11.02.2011 vyplýva, že z predložených listinných dôkazov, ktoré poskytol súdu, je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že vlastníkom poklopu je odporca. Čo sa týka jeho pravidelnosti prechodu miestom so vyvýšeným poklopom, tak si ho odporca splietol s inou osobou, nakoľko takéto tvrdenie nikdy a nikde neuviedol a je to výmysel odporcu. Tvrdenie, že mal vedomosť o existencii prekážky je nepravdivé a toto tvrdenie odporca nepreukázal žiadnym dôkazom. Taktiež v prípade, že by dopravný inšpektorát, ktorý objasňoval predmetnú dopravnú nehodu, zistil porušenie zákona z jeho strany, a to tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a stavu a povahe vozovky, tak zo strany povereného príslušníka by došlo minimálne k udeleniu blokovej pokuty. Vzhľadom k tomu, že zo strany DI P. neboli vznesené voči nemu žiadne sankcie, je nepochybné, že žiadny zákon neporušil, hlavne nie tie, ktoré sa týkajú zákona o cestnej premávke. Dopravná nehoda bola zadokumentovaná DI Trenčín a k vysvetleniu bola dňa 17.04.2008 prizvaná i W.. X. G.. Tvrdenie odporcu považuje za účelové a nemá záujem meniť nepravdivo výsledky šetrenia, nie to ešte priebeh škodového deja. Uviedol, že odporca v odpore namietal výšku uplatneného nároku, no žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenie nedoložil. Pokiaľ má odporca iné dôkazné prostriedky, mal by ich predložiť súdu a nie od neho žiadať, aby zabezpečoval dôkazy, ktoré má za povinnosť predložiť súdu odporca. Takéto dôkazné bremeno je na odporcovi, ktorý má preukázať svoje tvrdenie, že bolo možné zakúpiť tovar a služby za podstatne nižšie ceny a nie za ceny, ktoré boli ním vyplatené tretím osobám. Nestotožnil sa s námietkou odporcu o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, ako aj o výške uplatneného nároku.
Podaním zo dňa 06.12.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2011 navrhol navrhovateľ vstup ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa, a to I. J., bytom P., E. XX/XXXX z dôvodu jej aktívnej legitimácie v spore.
Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa vstúpila I. J., bytom P., E. XX/XXXX.
Na pojednávaní dňa 26.10.2015 zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že odporca nie je vlastníkom spornej kanalizácie, vlastníctvo k spornej kanalizácii sa nepodarilo zistiť ani v konaní pôvodného M. Z. ktorý rozhodoval o pochybnostiach, či kanalizácia odvádzajúca odpadové vody v lokalite K. Y. je verejnou kanalizáciou. Podľa jeho názoru správny orgán M. úrad Životného prostredia nesprávne prerušil konanie a odkázal odporcu, aby podal žalobu vo veci určenia vlastníctva k spornej kanalizácii, čo považuje za nesprávne, pretože odporca zastával názor, že nie je vlastníkom predmetnej kanalizácie a teda predmetom žaloby by bolo, že odporca nie je vlastníkom predmetnej kanalizácie. Zastával názor, že odporca nemá pasívnu legitimáciu s poukazom na § 7 ods. 1 zákona 182/1993 Zb. z ktorého je zrejmé, že odporca ako spoločenstvo vlastníkov bytov nemôže byť vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom kanalizácie bytov.
Navrhovateľka 2/ na pojednávaní dňa 26.10.2015 uviedla, že je vlastníčkou motorového vozidla, na ktorom vznikla škoda. Túto škodu zaplatil navrhovateľ 1, pretože mu auto požičala. Nevedela sa vyjadriť k výpovedi zo dňa 29.4.2008 o tom, že musela vzniknutú škodu zaplatiť sama. Čo sa týkalo výšky škody, táto bola vo výške XX.XXX Sk, bola poškodená predná náprava, ktorá bola poškodená o predmetný poklop.
Navrhovateľ 1/ na pojednávaní dňa 26.10.2015 uviedol, že sa domáha náhrady škody z dôvodu, že si auto požičal, morálne mu teda prináležalo toto auto opraviť. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady škody a to zaplatenia sumy, ktorú zaplatil za opravu auta. Jemu vznikla finančná škoda, lebo hradil opravu. Domnieval sa, že vinníkom dopravnej nehody je vlastník poklopu. Podľa neho je tým vinníkom spoločenstvo vlastníkov bytov, teda odporca tým, že poškodil auto, ktoré je vo vlastníctve navrhovateľky 2/ o kanalizačný poklop, ktorý nebol správne označený ako zasahujúci do vozovky, čo zdokumentovala aj polícia na mieste nehody, z tohto dôvodu žiadal náhradu škody, ktorá vznikla na predmetom aute. Poisťovňa nehradila škodu z poistnej udalosti, pretože auto nebolo havarijne poistené.
V písomnom vyjadrení navrhovateľ 1/ zo dňa 25.11.2015 uviedol, že už vo svojom návrhu uviedol dôvod podania návrhu proti odporcovi, kde odporca listom, doručeným na Mesto Trenčín dňa 19.09.2007 požiadal o opravu poklopu kanalizácie a dotknutej komunikácie. Ďalším dôkazom toho, že predmetná kanalizačná prípojka bola v čase podania návrhu vo vlastníctve odporcu je tá skutočnosť, že vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke sa nadobudlo zmluvným vzťahom k bytu a spoločným zariadeniam domu. Toto je uvedené v kúpnej zmluve v bode III, kde sa uvádza, že spoločnými zariadeniami domu sú okrem iného aj kanalizačné prípojky, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Je nepochybné, že i účastníci tejto zmluvy nemajú pochybnosť, o ktorú kanalizačnú prípojku sa jedná, t. j., že sa jedná o kanalizačnú prípojku, kde došlo k dopravnej nehode. Odporca je právnická osoba, ktorá vystupuje vo všetkých právnych veciach voči tretím osobám a zabezpečuje všetky práva a povinnosti vlastníkov bytov, čoho dôkazom je konanie právneho zástupcu odporcu voči Obvodnému úradu Životného prostredia Trenčín, kde podľa predložených listinných dôkazov vystupuje D. a nie samotné fyzické osoby - vlastníci bytov. Táto skutočnosť podporuje správnosť podania návrhu voči odporcovi. V prípade, ak by sa malo naplniť tvrdenie odporcu, že návrh boli oprávnení podať a účastníkmi konania mali byť fyzické osoby a nie spoločenstvo vlastníkov bytov, celé konanie na Okresnom úrade Trenčín, odbor životného prostredia by bolo neplatné od začiatku, pretože odporca by nemohol byť účastníkom konania, tak ako ním podľa rozhodnutia je.
V písomnom vyjadrení zo dňa 09.12.2015 odporca uviedol, že na pojednávaní dňa 26.10.2015 sa odporkyňa 2/ v dôsledku uznesenia vydaného súdom dňa 22.03.2012, ktorým súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa vstúpila navrhovateľka 2/, pripojila k žalobnému návrhu tak, ako bol doručený v písomnej forme. Navrhovateľka 2/ tvrdila, že v konaní si uplatňuje XX.XXX,- Sk - XXX,XX €, ktorá vznikla poškodením jej osobného motorového vozidla E. G., R.: TN-XXX VH tak, že bola poškodená predná náprava, ktorá bola poškodená o kanalizačný poklop. S poukazom na ustanovenia § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bol toho názoru, že navrhovateľke 2/ uplynula ako subjektívna tak aj objektívna premlčacia lehota, nakoľko ku vzniku škody na jej motorovom vozidle malo dôjsť dňa 31.01.2008 tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Z uvedených dôvodov došlo k premlčaniu práva a preto navrhol, aby súd nárok uplatnený navrhovateľkou 2/ v celom rozsahu zamietol.
Na pojednávaní dňa 04.05.2016 zástupca odporcu žiadal, aby súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol jednak z dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali esenciálne predpoklady vzniku
vyžadovanej zákonom Občianskym zákonníkom, a to protiprávne konanie zo strany odporcu, zavinenie a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Ďalej mal za to, že navrhovateľ 1/ nemôže byť aktívne vecne legitimovaný i s poukazom na vyjadrenie navrhovateľky 2/ pri výsluchu pred policajným orgánom, kde uviedla, že škodu, ktorá jej vznikla, zaplatila sama. Jedine ona mohla byť teda nositeľkou aktívnej vecnej legitimácie vo veci náhrady škody. Trval na tom, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní. I z tohto dôvodu je potrebné návrh ako nedôvodný zamietnuť. Taktiež, čo sa týka práva navrhovateľky 2/ na priznanie žalovanej sumy z titulu náhrady škody, aj tento je nedôvodný, pretože navrhovateľke uplynula jednak subjektívna a jednak i objektívna premlčacia lehota. Jej právo na zaplatenie žalovanej sumy je podľa § 106 Obč. zákonníka premlčané.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením návrhu na začatie konania, technického preukazu, kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 18.08.2008, fotografií, kúpnej zmluvy, faktúry, pokladničných dokladov, odpovede na uplatnenie nároku na náhradu škody, žiadosti o opravu poklopu, vyjadrenia k oprave kanalizácie a komunikácie na ul. W. č. X a č. 4, dožiadania údajov k dopravnej nehode na ul. W. č, XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, situačného plánu, žiadosti o rozhodnutie v pochybnostiach, rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 14.11.20102, vyjadrenia P., a.s .o., P. zo dňa 20.03.2015, rozhodnutie Okresného úradu odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 06.03.2014, situačnú mapu, písomných vyjadrení účastníkov konania, lustrácie priestupkov navrhovateľa 1/, záznamu z rokovania vo veci „Rekonštrukcie kanalizácie K. zo dňa 17.1.2013, prezenčnej listiny, rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia v Trenčíne zo dňa 14.11.2012, spisu Okresného úradu Trenčín, spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je zrejmé, vyjadrenie navrhovateľky 2/ zo dňa 29.04.2008 o tom, že dňa 31.01.2008 v čase cca 22.00 hod., jazdil na jej osobnom motorovom vozidle zn. VW-G., e.č. TN-XXXBH po ul. W. v P. jej priateľ I. K.. Teda jazda bola riadne schválená a povolená. K dopravnej nehode sa vyjadrila tak, že chce, aby bol za vzniknutú škodu na jej vozidle niekto potrestaný a žiadala vyjadrenie od všetkých organizácií, ktoré spravujú danú cestu pred domom č. XXXX. K samotnej škode na jej vozidle sa vyjadrila tak, že po oprave činila XX.XXX,- Sk a musela ju sama zaplatiť. Iná škoda jej nevznikla. Kúpno - predajnou zmluvou zo dňa 18.06.2008 uzatvorenou medzi predávajúcim P. E. a kupujúcim - navrhovateľom 1/ predávajúci predal kupujúcemu prednú nápravu (držiak agregátu) na VW G. (r. v. XXXX) za kúpnu cenu X.XXX,- Sk. V. č. XX/XX vyfakturoval dodávateľ S. Y. V. odberateľovi navrhovateľovi 1/ opravu vozidla E. G. X,X benzín, E. TN - XXX BH výmenu nápravnice prednej nápravy, výmenu predného tlmiča pravého, výmenu pravého ramena, materiál si dodal zákazník sám, cena za práce - X.XXX,- Sk. Dňa 27.06.2008 bola uhradená suma 2.356,- Sk. Z pokladničných dokladov zo dňa 26.06.2008 je zrejmá cena ramena pravého X.XXX,- Sk a cena tlmiča predného X.XXX,- Sk. Listom doručeným Mestu Trenčín dňa 19.09.2007 obyvatelia obytného domu XXXX vchodu č. 2 a X žiadali o opravu poklopu kanalizácie a dotknutej komunikácie z dôvodu, že osadenie poklopu kanalizácie pred obytným domom W. XXXX, vchod č. X už dlhšiu dobu ohrozuje obyvateľov, ktorý sa v tomto priestore pohybujú. Z vyjadrenia Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 25.09.2007 je zrejmé, že na základe vykonanej ohliadky bolo skonštatované, že kanalizačný poklop je na revíznej šachte kanalizačnej prípojky z domu do verejnej kanalizácie. Táto šachta spolu s poklopom je vo vlastníctve majiteľa domu, ktorý je povinný zabezpečiť i jeho opravu. Z listu Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 31.03.2008 vyplýva, že príjazdová komunikácia k obytnému domu ul. W. XXXX je zaradená do siete miestnych komunikácií, na ktorých sa nachádzajú armatúry inžinierskych sieti a tieto sú však v majetku a správe aj iných organizácií okrem Mesta Trenčín. Predmetný kruhový kanalizačný poklop je na revíznej šachte kanalizačnej domovej prípojky, ktorá slúži výhradne pre obytný dom na ul. W. XXXX a tento je vo vlastníctve a správe D. E. na ul. W. č. XXXX. Z tohto dôvodu Mesto Trenčín nezabezpečuje opravu tohto zariadenia. Revízna šachta nie je ani v správe a vlastníctve správcu kanalizácií - P., a. s.. ul. 1. C. XX, P.. Na povinnosť opraviť výškové osadenie predmetného kanalizačného poklopu Mestský úrad Trenčín už viackrát upozornil vlastníka - D. E. ul. W. č. XXXX, bohužiaľ bez výsledného efektu. Kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena uzatvorenou dňa 17.12.1998 medzi predávajúcim Mesto Trenčín a kupujúcimi E. G. a W.. X. G., obaja bytom Trenčín, W. XXXX, predávajúci previedol na kupujúcich vlastníctvo k bytu č. XX na 3. pochodí bytového domu v P., W. XXXX, orientačné číslo č. 6. Zároveň na kupujúcich podľa čl. VI. kúpnej zmluvy previedol spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu. Podľa čl. W.. kúpnej zmluvy spoločnými časťami domu sú: základy domu, strecha, podkrovie, obvodové múry, priečelie, vchody, schodiská, chodby, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. D. zariadeniami domu sú: X práčovne, X sušiarne, X mangľovne, kočikáreň, bicykláreň, spoločná televízna anténa, bleskozvody, vodovodné, kanalizačné, elektrické, teplonosné a telefónne prípojky, a to aj v prípade ak sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne domu, v ktorom je prevádzaný byt umiestnený.
Žiadosťou o rozhodnutie v pochybnostiach sa D. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX obrátili na Obvodný úrad ŽP v Trenčíne v súvislosti so stále častejšími problémami s kanalizáciou, do ktorej sú napojené bytové domy v správe uvedených spoločenstiev vlastníkov bytov a taktiež Materská škôlka a Detské jasle na ul. XX. októbra, ktoré sú vo vlastníctve C. P., ako na orgán verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií v zmysle § 36 ods. X písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. so žiadosťou o rozhodnutie, že uvedená kanalizácie sa považuje za verejnú kanalizáciu. Rozhodnutím č. M./XXXX/XXXXX-XXX-TN zo dňa 14.11.2012 Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne zastavil konanie vo veci vydania rozhodnutia v pochybnostiach, že kanalizácia odvádzajúca odpadové vody z bytových domov v lokalite K. Y. je verejnou kanalizáciou, a to na základe žiadosti D. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX. Z oznámenia spoločnosti Trenčianske E. a kanalizácie a. s., (ďalej len P., a. s. P.) zo dňa 20.03.2015 je zrejmé, že sú akciovou spoločnosťou miest a obcí, na ktoré boli prevedené v súlade s privatizačným projektom vlastnícke práva k vodohospodárskej a kanalizačnej infraštruktúre. Ďalšiu vodárenskú a kanalizačnú infraštruktúru mestá a obce vložili do akciovej spoločnosti P., a. s., na základe uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev. P., a. s., P. od 01.11.2014 začala prevádzkovať vodohospodársky majetok, ktorý má vo vlastníctve, ako aj ďalší majetok na základe samostatných zmlúv. Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach sa za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú a) kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd, b) samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení, c) dažďové vpusty a ich prípojky na verejnú kanalizáciu, d) kanalizácie slúžiace výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku z komunikácií a verejných plôch, ak nie sú súčasťou stokovej siete delenej sústavy, e)záchytné priekopy, f) domové čistiarne odpadových vôd a žumpy, g) kanalizačné prečerpávacie stanice umiestnené na nehnuteľnostiach pripojených na verejnú kanalizáciu vybudované pre skupiny objektov, ktoré na odvádzanie odpadových vôd vyžadujú výstavbu vlastnej stokovej siete, prípadne vybudované pre jednotlivé nehnuteľnosti, h) kanalizačné prípojky. Kanalizačná prípojka (môžu byť aj viaceré), vrátane revíznej šachty s osadeným kanalizačným poklopom, ktorá súži pre odkanalizovanie splaškových odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku bytového domu ma ulici W. je vo vlastníctve bytového domu. § 4 ods. X zákona č. 442/2002 Z. z. určuje, že kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Zároveň v § 4 ods. 8 určuje povinnosti vlastníkovi kanalizačnej prípojky, a to pod písm. b) a c) zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Bytové domy na ulici K. hony boli postavené v r. XXXX - XXXX ako bytové domy so štátnymi bytmi v majetku SR. Dve prípojky - dve vetvy kanalizácie, odvádzali odpadové vody do verejnej kanalizácie v ul. K. hony, ale nezachovali sa stavebné povolenia, ani ďalšie doklady. Táto kanalizácia bola dlhodobo v nevyhovujúcom stave, pričom spoločenstvo vlastníkov bytov požiadalo úrad o prehlásenie kanalizácie za verejnú. Predmetná kanalizácia bola zaradená do investičného plánu P., a. s. P. a v roku 2013 bola vybudovaná nová kanalizácia D XXX v pôvodnej trase v celkovej dĺžke XXX m - stoky C-X-X a C-X-X, pripojené na verejnú kanalizáciu na ulici Dlhé hony. Okresný úrad odbor starostlivosti o životné prostredie, Trenčín rozhodnutím zo dňa 06.03.2014 č. j. OU-TN-M P. určil podľa § 3 ods. 5 zákona č. zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, že kanalizácia na pozemkoch parc. č. Z./X a XXXX/X v k. ú. Trenčín označená ako stoka C-X-X (potrubie PP DN XXX v dĺžke XXX,XX m) a stoka C-X-X (potrubie PP DN XXX v dĺžke XXX,XX m) je verejnou kanalizáciou.
Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-M P. zo dňa XX.XX.XXXX určil podľa § 3 ods. 5 zákona č. zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, že kanalizácia na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X a XXXX/X v k. ú. Trenčín označená ako stoka C- X-X (potrubie PP DN XXX v dĺžke XXX,XX m) a stoka C-X-X (potrubie PP DN XXX v dĺžke XXX,XX m) je verejnou kanalizáciou. Od právoplatnosti tohto rozhodnutia sa na kanalizáciu vzťahuje zákon č. 442/2002 Z. z. o o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a z neho vyplývajúce povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie podľa § 16 zákona č. 442/2002 Z. z..
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1193 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva.
Podľa § 7 b) ods. 1 zákona č. 182/1193 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v
mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov je nedôvodný, preto ho zamietol. V prvom rade sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom vo vzťahu k právu na zaplatenie žalovanej sumy uplatnenej navrhovateľkou 2/. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty očianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo nepriemeranej dobe nútené si splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslučného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úpechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich uplynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti, Subjetkívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, že kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody. S poukazom na uvedené v danom prípade škodná udalosť nastala dňa 31.01.2008 a trojročná objektívna doba uplynula dňa 31.01.2011. Nakoľko až dňa 08.12.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na vstup navrhovateľky 2/ do konania , súd mal za to, že navrhovateľka 2/si tak svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy uplatnila až po skončení objektívnej premlčacej doby, ku ktorému došlo dňa 31.01.2011. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľky 2/ ako nedôvodný zamietol. Čo sa týka práva navrhovateľa 1/ na zaplatenie žalovanej sumy, súd dospel k záveru, že navrhovateľovi 1/ nevznikla žiadna škoda s poukazom na vyjadrenie navrhovateľky 2/, ktorá dňa 29.04.2008 pred policajným orgánom k vzniknutej škode na jej vozidle uviedla, že po oprave činila 15.000,- Sk a musela ju sama zaplatiť. Vzhľadom na uvedený rozpor s vyjadrením navrhovateľa 1/ považoval súd za pravdivú prvotnú výpoveď navrhovateľky 2 na polícii/, o ktorej nemal dôvod pochybovať. Navyše toto vyjadrenie navrhovateľky 2/ ohľadne výšky škody je i v súlade so žalobným návrhom. Vzhľadom na uvedené považoval súd dôkazy predložené v konaní navrhovateľom 1/, a to kúpnopredajnú zmluvu o nákupe náhradného dielu, faktúru za opravu, pokladničné doklady za dôkazy účelovo zabezpečené navrhovateľom 1/ pre potreby tohto konania. Čo sa týka námietky pasívnej vecnej legitimácie odporcu v spore súd sa s touto námietkou stotožnil s poukazom na ustanovenie § 7 b) ods. 1 zákona č. 182/1193 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome a spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Z uvedeného možno vyvodiť, že odporca nemôže do svojho vlastníctva nadobudnúť ani spoločné zariadenia domu, za ktoré sa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 183/1992 Z. z. považujú aj kanalizačné prípojky. Vlastníkmi spoločných zariadení domu tak môžu byť len jednotlivý vlastníci bytov, čo možno vyvodiť i z kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 17.12.1998, na základe ktorej predávajúci previedol na kupujúcich nie len vlastníctvo k bytu v bytovom dome v Trenčíne na ulici W. č. XXXX, ale v zmysle čl. VI. predmetnej kúpnej zmluvy i spoluvlastnícky podiel k spoločným zariadeniam domu, teda aj ku kanalizačnej prípojke. Na základe uvedeného má súd za to, že odporca v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť za vzniknutú škodu a preto aj z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie návrh proti nemu ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 3 O. S .p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.