Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-127-2015.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/127/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o maloleté deti L. T., nar. XX.XX.XXXX a L. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov- matky T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, X., zast, advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava a otca L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na W.H. XX, X., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloleté deti L. T., nar. XX.XX.XXXX a L. T., nar. XX.XX.XXXX sa z v e - r u j ú do osobnej starostlivosti otca.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého L. sumou 80,- eur mesačne a na výživu maloletého L. sumou 80,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci, vopred k rukám otca, počínajúc mesiacom máj 2016.
Matka j e o p r á v n en á stretávať sa s maloletými deťmi L. a L. nasledovne:
-každý párny týždeň od piatku od 19.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.
- počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.
- počas letných prázdnin od 2.7. od 10.00 hod. do 16.7. do 17.00 hod. a od 2.8. od 10.00 hod. do 16.8. do 17.00 hod.
Miestom odovzdania a prevzatia malol. detí je miesto bydliska otca.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2015 otec žiadal o zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že deti sú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom v čase, keď je otec v zamestnaní mimo republiky, deti mala v starostlivosti matka, ktorá sa o ne dostatočne nestarala a starostlivosť o maloletých zanedbávala. Deti sú vo veku kedy celú situáciu veľmi citlivo vnímajú, rozumejú tomu a samé sa dožadujú zmeny rozhodnutia. Otec má k deťom vytvorený silný citový vzťah a záleží mu aby mali šťastné a spokojné detstvo a nežili ďalej v obavách čo s nimi bude.
Matka vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že s deťmi je v kontakte a vie im zabezpečiť adekvátnu starostlivosť. Vyjadrenie otca, či starej matky T. považuje za zavádzajúce a klamlivé. T. T. jednostranne zavádza súd nepravdivými vyjadreniami, aby ju vykreslila ako neschopnú osobu, ktorá nemá záujem o deti a ich potreby. Deti po lete 2015 resp. tesne pred pojednávaním dňa XX.XX.XXXX a po ňom, mali radikálne zmenené chovanie a hlavne vtedy, keď si ich mala prevziať, nechceli s ňou ísť, čo prekvapilo aj jej blízkych, ktorí boli vtedy prítomní. Matka ďalej uviedla, že si počas posledného 6- mesačného obdobia opätovne buduje dôveru s deťmi, pretože tento vzťah bol veľmi narušený. O deti sa aktívne zaujíma, navštevuje rodičovské združenia v škole a to nielen v poslednej dobe ale za celý čas školskej dochádzky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, svedkyne T. T., kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodnými listami detí, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX, sp.zn. XXP/XX/XXXX, potvrdením o príjme, potvrdením o podaní daňového priznania, výpisom z účtu otca, výpisom z SMS komunikácie, správou ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec bol oprávnený vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny kalendárny mesiac v roku a matka bola oprávnená vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny kalendárny mesiac v roku. Otec sa zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa v sume 250-eur mesačne v nepárnom mesiaci k rukám matky.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX boli maloleté deti L. a L. T. predbežne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky T. T. (matky otca maloletých detí). Súd tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že matka nezabezpečovala deťom dostatočnú starostlivosť na požadovanej úrovni. Takéto dočasné opatrenie nariadil najmä z dôvodu, že osobnostný profil matky nie je jednoznačne špecifikovaný, matka koná skratovo pod nátlakom emócií, pričom nemá vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o deti. Uvedené uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. XXCoP/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Z potvrdenia o príjme matky zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem predstavoval za obdobie od februára 2015 do januára 2016 sumu 712-eur netto.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania súd zistil, že základom dane otca za rok 2014 bola suma 42.995,88 eur.
Zo správy ÚSPVaR v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX z pohovoru vykonaného s maloletými deťmi súd zistil, že mal. L. uviedol, že naposledy videl mamu asi pred týždňom a to len chvíľku, keď si prišla vybrať papier z pošty. S babkou mu je dobre, mesiac sú s otcom a potom keď ide otec do roboty, sú mesiac s babkou, ktorá sa o nich dobre stará. Odkedy sú u babky bol s mamou 2-krát na oslave, potom pri príležitosti prevzatia si pošty. Chcel by ostať u otca ale s mamou by sa veľmi stretávať nechcel. Zavolala mu, ale nestihol jej to zdvihnúť, sám od seba by jej nezavolal. Babka mu často hovorí, že jej majú aj s bratom zavolať, ale oni nechcú. Maloletý L. uviedol, že s babkou im je dobre. Naposledy bol s mamou na dedkovej oslave, kde sa to celkom dalo. Mama im zavolá tak raz za dva týždne, nechcel by sa s ňou stretávať častejšie, vôbec mu nechýba. Sám od seba jej nenapíše ani nezavolá, pretože nechce. Mal. L. si prial aby to už všetko skončilo, nechcel byť s mamou, ani raz za mesiac by sa s ňou nechcel stretnúť. Pri ohlásenom šetrení v byte matky ÚPSVaR zistil, že matkin byt na L. ulici je vo veľmi dobrom hygienickom stave. Jedná sa o dvojgarzónku, kde mali maloletí menšiu pol izbu s dvoma posteľami a malým stolíkom.
Otec maloletých vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že deti sú v súčasnosti s ním, pričom v čase keď bol pracovne mimo Slovenska, sa o deti starala jeho matka. Pracoval na lodi, plavili sa v rámci Európy, pričom mesiac bol v práci a mesiac doma. V súčasnosti je nezamestnaný a od 01.05.2016 je evidovaný na úrade práce Ako uchádzač o zamestnanie, nakoľko v práci dal výpoveď najmä z dôvodu aby sa mohol plnohodnotne venovať deťom a zabezpečovať im tak adekvátnu starostlivosť. Deti navštevujú 7. ročník Základnej školy P.Á.. Kontakt s matkou nemajú veľmi často, matka im pošle približne 1 SMS za týždeň, osobne sa nestretávajú, hoci nikto jej v tom nebráni. Naposledy sa videli XX.X.XXXX na oslave jej otca. Chlapci mamu nespomínajú a nejavia záujem o stretnutia s ňou, nemajú k nej vybudovaný vzťah, on sa im snažil dohovárať, no povedali, že neveria, že by sa zmenila. Otec ďalej uviedol, že úpravu styku by ponechal na deťoch alebo za prítomnosti psychológa. Matka neplatí žiadne výživné hoci doteraz poberala rodinné prídavky, ktoré jej boli v súčasnej dobe už pozastavené. Výživné navrhol v sume 100-eur na každé dieťa. Otcov mesačný príjem predstavoval sumu cca 3.250- eur netto, pričom ako pravidelné mesačné výdavky uviedol platby hypotéky v sume 600-eur, 250-eur za byt (elektrina, plyn, fond opráv, nájomné), poistenie pre každé dieťa 200-eur mesačne. Inak majú iba bežné výdavky, hoci v poslednom období, keďže chlapci veľmi narástli boli zvýšené výdavky na oblečenie a obuv. Maloletý L. sa venuje v lete a na jar futbalu v rámci školy, pričom mesačné poplatky sú 50-eur. Obedy v škole stoja spolu na obe deti 50-eur mesačne. Otec vlastní 3-izbový byt v ktorom všetci bývajú, žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní, vlastní motorové vozidlo Volkswagen Touareg r.v. 2007.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa XX.XX. XXXX súhlasila so zverením detí do osobnej starostlivosti otca, pričom styk detí s matkou žiadala upraviť v intervaloch každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kal. rok od 24.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod., nepárny rok od 31.12. od 10.00 hod. do 6.1. do 17.00 hod., cez jarné prázdniny každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod., veľkonočné sviatky každý nepárny rok od Veľkého piatku od 10.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod., cez letné prázdniny od 2.7. od 10.00 hod. do 16.7. do 17.000 hod. a od 2.8. od 10.00 hod. 16.8. do 17.00 hod. Právna zástupkyňa matky ďalej navrhla aby boli obaja rodičia oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Výživné navrhla upraviť vo výške 30-eur na každé dieťa. Tvrdenia, že by matka nejavila o deti záujem a požívala alkoholické nápoje, považovala za nekorektné. Deti nemajú problém sa s ňou kontaktovať, i keď nepoprela, že nadobúdajú vo vzťahu k matke odstup, čo je zapríčinené postojom otca a jeho matky. V byte Na W. žili s otcom detí spoločne, pričom pôvodná dohoda bola, že budú podieloví spoluvlastníci. Následne sa stal výlučným vlastníkom otec aj keď matka sa podieľala na platbách nájomného. Po tom ako ju otec detí vykázal zo spoločnej domácnosti, musela si riešiť svoju bytovú otázku, pričom si zabezpečila dvojgarzónku, ktorá je toho času už zariadená.
Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že spočiatku mala celú situáciu sťaženú tým, že si hľadala bývanie a vybavovala hypotéku. S deťmi je v kontakte, či už cez telefón, cez SMS, vyhľadáva ich v mieste bydliska alebo pri škole. S deťmi má dobrý vzťah keď nie sú v dosahu otca alebo babky. Všetky stretnutia s nimi sú jej znepríjemňované, otec detí sa jej vyhrážal políciou, a preto sa s deťmi radšej nestretáva. Obe deti sú ovplyvňované, podľa jej názoru ju odmietajú z dôvodu, že by si pohnevali otca a starú matku. V dvojgarzónke býva sama, deti majú k dispozícii kompletne zariadenú detskú izbu. Jej mesačný príjem predstavuje sumu cca 760-eur netto. K pravidelným výdavkom matky patrí splátka vo výške 278-eur (ide o pôžičku poskytnutú zamestnávateľom na byt), 64-eur hypotekárny úver, 131- eur nájom bytu, 32-eur elektrina, 30-eur mobil, 30-eur životná poistka, koncesionárske poplatky ako i výdavky na auto cca 30-eur na benzín. Matka ďalej uviedla, že je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu, vlastní motorové vozidlo zn. Citroen Xara Picaso, r.v. 2002.
Z výsluchu svedkyne T. T. - starej matky detí zo strany otca- súd zistil, že deti sú spokojné, majú možnosť kedykoľvek chodiť za matkou nakoľko sa voľne pohybujú, voľne chodia do školy alebo na krúžok do Oratka. Ak by deti chceli ísť za matkou tak by určite išli, chlapcom v ich veku by to asi ťažko niekto zakazoval. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o vzťah matky k synom, tak matka sa mohla snažiť viac. Spolu so synom (otcom detí) chlapcom povedali, že nech sa s mamou stretnú, že sa mohla zmeniť, no L. jej povedal, že ona sa už nikdy nezmení a keby chcela, tak sa zmení už dávno.
Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal za to, že za súčasného stavu je zverenie maloletých detí do starostlivosti otca jednoznačne v najlepšom záujme detí. Otec ukončil pracovný pomer v zamestnaní, ktoré mu bránilo pravidelne zabezpečovať deťom osobnú starostlivosť (práca na lodi v zahraničí), pričom v súčasnej dobe je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s tým, že novú prácu si aktívne hľadá.
Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že napokon so zverením detí do starostlivosti otca súhlasili všetci účastníci konania, súd zveril maloletých do osobnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti. Zverenie detí otcovi bolo i želaním samotných maloletých, ktorí jednoznačne prezentovali svoj názor a túžbu zostať s otcom.
O zastupovaní a správe majetku maloletých súd rozhodol v súlade s návrhom matky a to tak, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom. Súd nezistil žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by oprávnenie maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, malo byť priznané iba otcovi.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletých, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec je v súčasnosti nezamestnaný, od mája je evidovaný na úrade práce, pričom zamestnania v zahraničí sa vzdal z dôvodu zabezpečenia pravidelnej riadnej starostlivosti o deti. V jeho poslednom zamestnaní priemerný mesačný príjem predstavoval sumu cca 3.500-eur netto, čo bolo preukázané i z podaného daňového priznania za rok 2014. Otec vyčíslil pravidelné výdavky na domácnosť a na mal. deti v sume cca 1150,-Eur. Matka je v súčasnosti zamestnaná na Ministerstve vnútra, kde jej mesačný príjem predstavuje sumu cca 712-eur netto, pravidelné mesačné výdavky vyčíslila v sume cca 600,-Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považoval výživné v sume 80,-Eur na každé dieťa za adekvátne najmä vzhľadom na finančnú situáciu matky a s ohľadom na jej pravidelné mesačné výdavky ako i s poukazom na to, že plnenie vyživovacej povinnosti patrí k základným povinnostiam rodiča.
Súd zároveň zohľadnil i nadštandardný príjem otca za predchádzajúce obdobie, kedy pracoval v zahraničí ako i tú skutočnosť, že v súčasnej dobe je bez príjmu a bez práce. V prejedávanej veci nebolo možné konštatovať, že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, nakoľko hlavným motívom tohto závažného rozhodnutia otca bola snaha zabezpečiť deťom pravidelnú osobnú starostlivosť ako i stabilitu domáceho prostredia. Zároveň bola súdom zohľadnená i skutočnosť, že starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne otec, pričom matka sa doposiaľ na výživnom na maloletých nijako nepodieľala a to ani žiadnymi vecnými plneniami. Súd mal za to, že uvedená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých a to najmä vzhľadom na ich vek, je preto potrebné apelovať na matku aby sa snažila prispievať na výživu detí i nad rámec určeného výživného a to či už vecnými alebo finančnými plneniami.
Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania. Úprava styku na vopred vymedzené termíny, nie je práve najvhodnejším riešením pre zachovanie citových väzieb a kontaktu rodiča s dieťaťom, avšak vytvára maloletým deťom pravidelný režim a stabilitu. Takéto riešenie je v záujme maloletých detí a poskytuje dostatočný priestor na zachovanie pevných väzieb matky so synmi v intenzite akú súd stanovil vo výroku tohto rozhodnutia.
Záujem mal. L. a L. na stretávaní sa s matkou súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je potrebné uvedomiť si potrebu spolupôsobenia rodiča - v tomto prípade matky- na oboch synov, pretože rola matky je v živote dieťaťa nezastupiteľná, výnimočná a napomáha zdravému vývoju dieťaťa.
Súdu nedá v kontexte všetkých súvislostí neuviesť, že pasivita matky vo vzťahu k deťom ku ktorým sa snaží znova nájsť si cestu, je zarážajúca, pričom zároveň apeluje na matku aby svoj prístup k otázke znovu nadviazania kontaktu s deťmi prehodnotila (prípadne vyhľadala odbornú pomoc) a snažila sa o zblíženie s maloletými, nakoľko v súčasnosti je nechuť detí stretávať sa s matkou evidentná a v intenzite ako bola deťmi prezentovaná až prekvapivá. Matka by mala teda čas spoločne prežitý s deťmi využiť aktívne a plnohodnotne, pretože len agilným prístupom možno dobehnúť zameškané a obnoviť väzby s maloletými.
Pri výkone styku rodiča s maloletými je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť otca (ako dominantného rodiča) aby v záujme L. a L. sa na nich pozitívne vplýval a viedol ich k pozitívnemu vzťahu k matke. Dôležitá úloha matky v živote maloletých je nepopierateľná, preto bude úlohou hlavne otca vhodne na mal. deti pôsobiť a zdôrazňovať im dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Prípravou na styk matky s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava otca, ktorý má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. V predmetnej veci však súd opätovne uvádza, že matka si sama svojim osobným životom a prístupom ku svojim deťom buduje vzájomnú dôveru s deťmi, a preto jedine osobnou pozitívnou skúsenosťou môžu maloletí prehodnotiť (vzhľadom aj na ich vek kedy si formujú svoje názory už bez výrazného vplyvu iných osôb) svoju radikálnu nechuť stretávať sa so svojou matkou.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde, trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.