Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-524-2015.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/524/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov JUDr. Emílie Zimovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: U. F. R., s.r.o., so sídlom v L., ul. J. 5, A.: 35 724 803, zastúpený V. F., s.r.o., so sídlom v L., ul. J. X proti odporkyni: A. L., bytom G. XXX, o zaplatenie 96,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. januára 2015 č. k. 17C/124/2014-30, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 96,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.09.2010 do zaplatenia a kapitalizovaným úrokom z omeškania 1,08 eur. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ svoj návrh dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy č. 273665323, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 05.10.2005, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky v sume 896,24 eur a odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 24,13 eur. Odporkyňa si túto povinnosť nesplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala celkovo sumu 1.318,16 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 880,79 eur, riadneho úroku v sume 135,45 eur a úroku z omeškania vo výške 301,92 eur. Sumu úroku z omeškania si navrhovateľ neuplatnil; uplatnil si celkovo štyri splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.09.2010. Zvyšné splátky si neuplatnil. Uplatnil si zároveň zákonné úroky z omeškania počnúc splatnosťou každej splátky samostatne. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 05.10.2005 uzatvorila s odporkyňou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytla odporkyni spotrebiteľský úver v celkovej sume 27.000,- Sk. Medzi účastníkmi tejto zmluvy bolo dohodnuté, že odporkyňa bude splácať peňažný dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 727,- Sk inkasom z účtu s termínom konečnej splatnosti dňa 20.09.2010. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa bola povinná splatiť celý dlh najneskôr do 20.10.2010, prvým dňom omeškania s jeho riadnym a včasným splnením bol deň 21.10.2010. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba dňa 21.10.2010 a uplynula dňa 21.10.2013. Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 05.06.2014, právo
navrhovateľa na žalovanú sumu je premlčané. K premlčaniu nároku súd prihliadol podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z úradnej povinnosti. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keď na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútnej obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Ďalej poukázal na to, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 05.10.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdiť s tým, že sa stotožňuje s právnym názorom obsiahnutým v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), jeho použitie je opodstatnené v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a súd ho nevykonal.
V danej veci navrhovateľ v podanom odvolaní neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli účastníkmi konania navrhnuté, súd prvého stupňa nevykonal. Ani zo spisu odvolací súd nezistil, že by súd nevykonal niektorý z navrhnutých dôkazov. Navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto odvolací súd nepovažoval za dôvodný.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V preskúmavanej veci navrhovateľ opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd nesprávne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a tiež v tom, že na daný vzťah nie je možné vôbec aplikovať ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľa.
K námietkam navrhovateľa je potrebné poukázať predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol 05.10.2005, keď definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval Zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona sa za spotrebiteľa považovala každá fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a podľa § 2 ods. 1 písm. b/ za predávajúceho podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
V danej veci je nepochybné, že zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a že odporkyňa nepoužila predmet plnenia na podnikanie. Taktiež je zrejmé, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a že predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.
S účinnosťou od 01.04.2004 bola Zák. č. 153/2004 Z. z. vykonaná novela Občianskeho zákonníka, ktorou sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy pred jej účinnosťou.
Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ust. § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 3 daná do súladu s ust. § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 3.
Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy. Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (Zák. č. 634/1992 Z. z. a ust. Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nepodnikateľské právo (rozsudok NS SR č. 5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19.06.2013, č. k. IÚS 402/2013.
Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR z 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorým účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .