Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-109-2015.pdf
PDF · 79.99 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/109/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 814 99, IČO: 00 603 481, proti odporcovi: Richard Guldan RIGUL, Šamorínska 870/19, Senec, 903 01, IČO: 14 137 160, o zaplatenie 31.367,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 31.367,99 eur spolu s 5,05% p.a. úrokom z omeškania od ? zo sumy 26.105,18 eur od 31.12.2014 do zaplatenia, ? zo sumy 5.262,81 eur od 31.12.2015 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania v sume 1.881,50 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2014 v spojení s rozšírením návrhu sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 31.367,99 eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil na tomto skutkovom základe: Navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti nebytového priestoru č. XXX o celkovej výmere 284,50 m2, nachádzajúceho sa na P. ulici č. 2 v Bratislave, súpisné č. XXXX, okres Bratislava V, obec BA - m. č. Petržalka, katastrálne územie Petržalka, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, parcela číslo XXXX. Odporca bol na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 07 83 0084 05 00 zo dňa 03.03.2005 spolu s V. T. nájomcom uvedeného nebytového priestoru. Dňa 03.08.2005 bol podpísaný dodatok č. 1 a dňa 30.01.2006 dodatok č. 2 k zmluve o nájme nebytového priestoru.
Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 5 rokov odo dňa podpísania nájomnej zmluvy, t.j. do 03.03.2010. Od 04.03.2010 dochádzalo k užívaniu predmetu nájmu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ podal návrh na vypratanie nebytového priestoru. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.12.2011, sp. zn. 16C 65/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/176/2012 zo dňa 15.11.2012, nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2012 bola odporcovi a V. T. uložená povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať predmetný nebytový priestor navrhovateľovi. Dňa 16.10.2014 bol nebytový priestor exekučne vyprataný. Odporca v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb 112/2012 potvrdil, že V. T. nebytový priestor neužíval. Odporca listom zo dňa 17.03.2010 požiadal o predlženie nájomnej zmluvy č. 07 83 0084 05 00 zo dňa 03.03.2005 a k žiadosti pripojil aj žiadosť V. T. o vystúpenie z nájomnej zmluvy č. 07 83 0084 05 00 od 01.06.2008. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj na vyjadrenie oddelenia správy nehnuteľnosti Magistrátu hlavného mesta zo dňa 13.09.2013, podľa ktorého je prevádzkovateľom
pohostinstva v predmetných nebytových priestoroch Richard Guldan, si navrhovateľ uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba voči odporcovi.
Odporca v podanom odpore namietol uplatnený nárok, tento je v rozpore s Dodatkom č.2 k nájomnej zmluve.
Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi obsiahnutými v spise a po vykonanom dokazovaní mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav: V posudzovanom prípade bol nájomný vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 078300840500 zo dňa 03.03.2005 uzatvorený na dobu určitú do 03.03.2010. Podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. vtedy platnom znení odporcovi v súlade s ukončením nájomného vzťahu vznikla povinnosť vrátiť nebytové priestory navrhovateľovi (§ 13 zákona č. 116/1990 Zb.) Po skončení nájmu je nájomca povinný prenajaté nebytové priestory vypratať, k splneniu tejto povinnosti pritom nestačí odstrániť z nich veci nájomcov, prípadne tretích osôb, ktorým nájomca umožnil ich užívanie. Vypratanie v sebe zahrňuje tiež jeho odovzdanie prenajímateľovi tak, aby k ním mal voľný prístup a mohol s ním ďalej nakladať. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie tak môže byť spojovaná so situáciou, kedy prenajatý nebytový priestor nebol po skončení nájmu odovzdaný prenajímateľovi a tým mu bolo znemožnené realizovať jeho právo s týmto ďalej disponovať. Tak ako vyplýva z predloženého záznamu ( č.l. súdneho spisu 8) dňa 16.10.2014 bol nebytový priestor exekučne vyprataný. Z hľadiska posúdenia, či odporca získal na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, je významné zistenie, či odporca ku dňu skončenia nájmu nebytový priestor navrhovateľovi odovzdal. Bez významu je okolnosť, či odporca nebytové priestory po skončení nájmu fakticky užíval, prípadne či umožnil užívanie inému subjektu.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnením bez právneho dôvodu, jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúci v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide vtedy, keď sa dostalo také plnenie majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, čo by sa pri bežných okolnostiach stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci (teda i nebytového priestoru) bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúce užívať cudziu vec. V tomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie, bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastkach, ktorá zodpovedá čiastke obvyklej v danom mieste a čase na užívanie obdobného nebytového priestoru, spravidla práve formou nájmu, za ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy
Súd pri priznaní nároku navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia vychádzal z nájomnej zmluvy čl. III ods. 3, predstavuje štvrťročné nájomné sumu vo výške 2.662,45 eur. Odporca je zároveň povinný nahradiť aj skutočné náklady za služby. Súdom priznaný nárok pozostáva : , obvyklé nájomné za I. - IV. Q. r. 2013 (4 x 2.662,45 eur)..........................10.649,8 eur skutočné náklady na služby za rok 2013...........................................7.005,00 eur obvyklé nájomné za I - III . Q. r. 2014 (3 x 2.662,45 eur)...........................7.987,35 eur obvyklé nájomné od 01.10.2014 do 16. 10.2014..........................................463,03 eur skutočné náklady na služby za 01.01.2014 - 16.10.2014..........................5.262,81 eur Spolu:.......................................................................................................31.367,99 eur
Navrhovateľ vznikol nárok aj na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Odporca v podanom odpore namietal iba tú skutočnosť že výška, ktorú si uplatňuje navrhovateľ je v rozpore s dodatkom číslo 2 nájomnej zmluvy .
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).
Navrhovateľ výšku nároku titulom bezdôvodného obohatenia preukázal nielen nájomnou zmluvou ale aj rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999, ktoré určili pravidlá záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava výpočtu a poskytovaniu zliav. Podľa Dodatku č. 7 výška nájmu v prípade nebytových priestorov bola 4.000,-- Sk za m2 za rok bez zliav. Odporca okrem námietok v podanom odpore nenavrhol vykonať žiadny dôkaz.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd žiadosti odporcu o odročenie pojednávania dňa 04.05 2016 nevyhovel. Ako dôvod uviedol, „že si zvolí právneho zástupcu". Od podania odporu 01.06.2015 mal dostatočný časový priestor na vyhľadanie právneho zástupcu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za žalobu vo výške 1.881,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.