Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_11CoP-20-2016.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. G., nar. XX.XX.XXXX, a T. G., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matka - O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. XX, a otec - I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, t.č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, za účasti starej matky - F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Z. G. XXX, v konaní o návrhu matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní starej matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 03. novembra 2015, č.k. 12P/189/2015-48, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvého stupňa zrušil náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú nad maloletými rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/270/2010-45, zo dňa 07.12.2010, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať ich a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu každého z maloletých vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu účinného v čase splatnosti bežného výživného so splatnosťou výživného vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a určil, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/270/2010-45 zo dňa 07.12.2010 a rozsudok, č.k. 13P/232/2012-20 zo dňa 17.09.2012 v časti platobného miesta výživného.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 28 ods. 1, § 44 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. e), § 62 ods. 1 až ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine). Vecne súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u matky odpadli prekážky, ktoré jej v minulosti bránili zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje deti a má vytvorené všetky predpoklady, aby sa mohla o ne starať. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloleté deti, pochádzajúce z mimomanželského vzťahu rodičov boli rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/270/2010-45 zo dňa 07.12.2010 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky F. H., nakoľko rodičia v tom čase nemohli starostlivosť o deti zabezpečovať, keďže sa obaja nachádzali vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnosti však už táto prekážka na strane matky odpadla a matka sa o deti osobne stará od augusta 2015. Z prešetrených pomerov v prenajatom byte, kde s deťmi aktuálne žije, vyplýva, že matka má vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy a výživy maloletých. Matka je v súčasnosti zamestnaná cez agentúru Študentský servis spol. s r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 437,18 eur, otec sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody. Tvrdenie otca v písomnom vyjadrení k návrhu, že matka podala návrh na zverenie maloletých do jej osobnej starostlivosti účelovo s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, súd nepovažoval za relevantný, nakoľko bolo preukázané, že matka síce v minulosti bola súdne trestaná, avšak po prepustení z výkonu trestu začala viesť normálny život, zamestnala sa, obnovila kontakt s maloletými a v súčasnosti ich výchovu a starostlivosť aj fakticky zabezpečuje, pričom úroveň poskytovanej starostlivosti je zo strany kolízneho opatrovníka hodnotená kladne. Neobstojí preto tvrdenie o nespôsobilosti matky vychovávať maloleté deti a rovnako neobstojí argumentácia otca o účelovosti matkinho návrhu, pretože aj rodič, ktorý sa o maloleté deti osobne stará má v súvislosti s ich starostlivosťou taktiež finančné náklady. Súd pritom musí pri rozhodovaní vychádzať z okolností, ktoré sú dané v čase tohto rozhodovania a nie je preto relevantná minulosť matky, ale rozhodujúca je zistená skutočnosť, že táto opäť vedie normálny život a má vytvorené všetky predpoklady na to, aby deťom poskytla riadnu výchovu a starostlivosť, navyše náhradná osobná starostlivosť prichádza do úvahy len vtedy, ak starostlivosť o deti nemôžu zabezpečovať ich rodičia, ktorá podmienka v súčasnosti už odpadla. Naopak, v prípade starej matky, ktorej súd deti zveril do náhradnej osobnej starostlivosti, bolo zistené, že jej zdravotný stav je aktuálne zhoršený a je preto otázne, či u nej podmienky pre zabezpečovanie riadnej výchovy a starostlivosti o deti i naďalej trvajú. Preto súd v záujme maloletých zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, zveril maloletých do matkinej osobnej starostlivosti, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a súčasne určil otcovi povinnosť platiť na maloleté deti minimálne výživné podľa Zákona o rodine, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. O styku otca s maloletými súd rozhodol tak, že tento neupravil, nakoľko to ani jeden z rodičov nežiadal a nakoľko by to z dôvodu, že otec sa nachádza vo výkone trestu ani nebolo vhodné. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 psím. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie iba stará matka maloletých, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vytýkajúc súdu prvého stupňa nezákonnosť postupu, spočívajúcu v porušení jej procesných práv v konaní, keď súd neakceptoval jej ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, na ktorom pojednávaní chcela využiť svoje procesné právo a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, čím boli porušené jej práva garantované Ústavou Slovenskej republiky. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie tak, aby sa mohla aj odvolateľka vyjadriť ku všetkým relevantným skutočnostiam. Ostatní účastníci konania odvolanie proti rozsudku nepodali a k odvolaniu starej matky sa nevyjadrili. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie starej matky maloletých nie je dôvodné. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiadúci postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktorý mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Odňatie možnosti konať pred súdom je teda relevantné vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
Odvolateľka tvrdí, že v danom prípade jej súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že neakceptoval jej ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Odvolací súd však dospel k záveru, že k porušeniu práva odvolateľky opísaným postupom súdu nedošlo, pretože súd postupoval v súlade so zákonom.
Podľa § 100 ods. 1, veta prvá O.s.p., len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 O.s.p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím na pojednávaní dňa 03.11.2015 napriek neúčasti starej matky ako aj otca ( ktorý je však vo výkone trestu a súhlasil s prejednaním veci za jeho neprítomnosti), predmetnú vec prejednal a vydal zhora uvedený rozsudok. Rozhodol tak napriek tomu, že stará matka, ktorá bola ako účastník konania tiež predvolaná na pojednávanie ( predvolanie prevzala dňa 18.08.2015), doručila súdu prvého stupňa dňa 16.10.2015 podanie, ktorým svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania. Keďže stará matka uviedla ako dôvod na odročenie pojednávania svoj zdravotný stav, bolo namieste, aby súd posúdil, či jej návrh na odročenie pojednávania obsahuje aj relevantné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, t.j. také vyjadrenie lekára, ktoré spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. Súd je totiž povinný dôsledne zvažovať dôvodnosť návrhov na odročenie pojednávania, keďže ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p. vyjadruje požiadavku rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní, navyše v uvedenom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorých sa vyžaduje, aby súd konal osobitne rýchlo ( v zmysle § 176 ods. 3 veta prvá O.s.p. by mal súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania). Preto, ak súd má odročiť pojednávanie, musí mať na to dôležitý dôvod. Pokiaľ ide o dôvody na strane účastníka konania, s účinnosťou od 1. januára 2012 novelou O.s.p. boli prijaté procesné normy podrobne upravujúce situáciu, keď účastník konania navrhne odročenie pojednávania, čím zákonodarca smeroval k eliminovaniu obštrukcií účastníkov a ich právnych zástupcov v súvislosti s ich vyhýbaním sa účasti na pojednávaní, najmä vo vzťahu k zdravotným dôvodom. V zmysle § 119 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (R 132/2014).
Z obsahu spisu vyplýva, že zdravotný stav odvolateľky je dlhodobo nepriaznivý a táto skutočnosť je v zásade dôležitým dôvodom, pre ktorý pokiaľ účastník požiada o odročenie pojednávania, musí súd pojednávanie odročiť, avšak iba vtedy, ak žiadosť o odročenie má všetky náležitosti v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. Potvrdenie praktického lekára pre dospelých zo dňa 15.10.2015, ktoré stará matka zaslala súdu spolu s návrhom na odročenie pojednávania však podľa názoru odvolacieho súdu tieto náležitosti nespĺňa. Lekár v ňom síce uviedol o.i., že menovaná je v dlhodobej starostlivosti odborných lekárov, t.č. stav zhoršený, denne je ošetrovaná na ambulancii praktického lekára pre dospelých s úpravou liečby a lekár t.č. zo zdravotných dôvodov nedoporučuje zúčastniť sa na súdnom pojednávaní, ale takáto formulácia vyjadrenia ošetrujúceho lekára však aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je postačujúca ako dôvod na odročenie pojednávania, pretože nespĺňa náležitosti ustanovené § 119 ods. 3 O.s.p., keď absentuje vyjadrenie lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Správne potom postupoval súd prvého stupňa,
keď ospravedlnenie neúčasti starej matky neakceptoval a dôvody ňou uvádzané nepovažoval za dôležité dôvody, pre ktoré by nemohol vo veci pojednávať a musel by pojednávanie odročiť.
Odvolací súd dospel k záveru, že výhrady odvolateľky nie sú dôvodné, pretože postup súdu prvého stupňa v danom prípade nebol nezákonný, súd prvého stupňa jej svojim postupom neodňal možnosť konať pred súdom tým, že neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, keďže súd mal splnené všetky predpoklady na pojednávanie a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z uvedeného, majúc po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, nezistil odvolací súd žiaden dôvod, pre ktorý by nemal akceptovať argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd tak preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav a v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil.
O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.