Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-307-2015.pdf
PDF · 82.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/307/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu FLASHAUTO, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Timonova č. 4, proti žalovanej Wűstenrot poisťovni a.s. so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 17, o zaplatenie sumy 543,60 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.2.2015.č.k. 15C 348/2009-235 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 437,05 eura s príslušenstvom a na trovách konania sumu 32,50 eura, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že v rámci poistných udalostí poistený O. Y., O. P., A. L. písomne splnomocnili žalovanú k vyplateniu škody v zmysle poistnej zmluvy za poškodenie motorového vozidla a zároveň si objednali opravu poškodených vozidiel v autoservise žalobcu. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná pri určení výšky poistného plnenia nevychádzala z nákladov na opravu poškodených motorových vozidiel tak, ako to vyplynulo z priložených faktúr, ale za opravu vychádzala z nákladov, ku ktorým dospela vlastnou kalkuláciou. Žalobca preto v konaní uplatnil nedoplatky na poistnom plnení a to vo vzťahu k poistenému O. Y. v sume 321,96 eura s príslušenstvom, vo vzťahu k poistenému O. P. v sume 97,24 eura s príslušenstvom, vo vzťahu k Z. A..A. L. v sume 17,85 eura s prísl. a vo vzťahu k poistenému W. A. v sume 106,55 eura.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný ohľadom zaplatenia sumy 437,05 eur s prísl.. Zo žalobcom predložených listín mal za preukázané, že došlo k založeniu právneho vzťahu z poukážky a v danom prípade došlo k vzniku poukážky medzi žalobcom ako poukazníkom, poškodeným ako poukazcom a žalovanou ako poukazancom, lebo žalovaná zasiela poistné plnenie na účet žalobcu, čím došlo k akceptácii poukážky. Súd mal teda za to, že medzi účastníkmi vznikol vzťah vyplývajúci z § 535 a nasl., teda vzťah z poukážky. V tejto súvislosti súvislosti poukázal súd prvého stupňa na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 12.4.2012 č.k. 1Co 163/2011-88. Z uvedeného dôvodu preto v časti uplatneného nároku ohľadom sumy 437,05 eura s prísl. súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti ohľadom zaplatenia sumy 106,55 eura s príslušenstvom súd návrh zamietol, lebo žalobca u poškodeného A. E.epredložil splnomocnenie pre žalovanú a svedok A. vo výpovedi uviedol, že nemal vedomosť o tom, aby žalovaná splnomocnenie prijala, resp. na základe splnomocnenia predchodcovi žalobcu plnila. Vzhľadom na to, že žalovaná sa nezaplatením sumy 437,05 eura dostala do omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr, t.j. 18.9.2008, 16.12.2008, 2.4.2008, 19.12.2008 žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania a
to v rozsahu a výške uvedenej vo výroku rozsudku. V dôvodov prvostupňový súd ďalej uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu v tejto časti zamietol aj vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
V odvolaní uviedla, že namieta skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi konania a poškodenými z jednotlivých poistných udalostí došlo k vzniku právneho vzťahu z poukážky, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti znášal a neuniesol žalobca. Žalobca nepreukázal a ani nemohol dohodu medzi žalovanou a poistenými (poškodenými) o plnení žalobcovi a ani neexistenciu prijatie poukážky na jej strane. Súčasne nebola preukázaná ani písomná forma týchto právnych úkonov. Ak súd prvého stupňa uzavrel, že fakticky, resp. konkludentný úkon je pri poukážke možný a dovolený, práve ust. § 791 ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s článkom 24 ods. 3 všeobecných poistných podmienok to pri poistení vylučujú. Žalobca v konaní nepreukázal zmluvu, ktorú poukazca splnomocňuje poukazanca, aby na jeho účet plnil poukazníkovi. Aj keď žalobca predložil plnomocenstvo podpísané niektorými z poistených, žalovaná tieto plnomocenstva nikdy neprijala - opak nebol v konaní preukázaný a dôkazné bremeno znáša žalobca. Na vznik právneho pomeru medzi týmito osobami sa vyžaduje nielen udelenie plnomocenstva, ale aj jeho prijatie, keďže ako správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku ide o zmluvu. Žalobca v konaní taktiež nepreukázal jednostranný právny úkon poukázanca, že poukážku prijíma. Úvahy súdu prvého stupňa, že zaslanie poistného plnenia zo strany žalovaného na účet žalobca sa rovná prijatie poukážky sú takto názorom, ktorý neodráža platný právny ale ani skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Žalobca však od nej neobdržal žiaden prejav, že prijíma poukážku tak, ako to vyžaduje § 535 Obč. zákonníka na vznik priameho právneho úkonu poukazníka voči poukázancovi a to z jednoduchého dôvodu - žalovaná totiž nikdy žiaden prejav o prijatí poukážkového vzťahu k žalobcovi neurobila. Zaslanie poistného plnenia žalovaným na účet žalobcu totiž nie je právnym úkonom, ani prijatím plnomocenstva, či prijatím poukážky, ale iba splnením povinnosti z iného právneho vzťahu (poistnej zmluvy), ktorý bol uzavretý medzi žalovaným a jednotlivými poistenými a to na nimi určené miesto plnenia. Skutočnosť, že plnila na účet žalobcu a o tejto skutočnosti informovala poistených (poškodených), teda znamená len toľko, že žalovaná plnila na účet určený veriteľom podľa § 562 Obč. zákonníka. Splnenie ako faktického úkonu nemožno vyvodiť , že by ho bolo možné považovať za písomné prijatie poukážky. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby aj z dôvodu, že pohľadávky, ktoré sú predmetom konania boli jednotlivými poškodenými zmluvne postúpené na spoločnosť SERVISEXPERTA s.r.o. a teda ich (duplicitným) veriteľom v žiadnom prípade nemôže byť žalobca. Ak totiž ide o jednu pohľadávku na zaplatenie poistného plnenia z jednej a tej istej poistnej zmluvy a rovnakej poistnej udalosti je v princípe vylúčené, aby veriteľom totožnej pohľadávky bola aj spoločnosť SERVISEXPERTA s.r.o. (titulom zmluvy o postúpení pohľadávky) aj žalobca (titulom poukážky). V čase vyhlásenia rozsudku súdu, ktorý je rozhodujúci pre rozsudok, teda žalobca nebol veriteľom žalovaných pohľadávok, keďže ich veriteľom bola svedeckých výpovedí a listinných dôkazov spoločnosť SERVISEXPERTA s.r.o.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vzniku právneho vzťahu z poukážky. Svedkovia (S. Y., W. A.W.) vo svojich výsluchoch zhodne uviedli, že žalovaná na splnomocnenie, ktoré oni podpísali nereagovala. Z uvedeného opätovne vyplýva záver, že za poukážky a úkony, ktoré sa k nemu vyžadujú v konaní preukázané neboli. Ďalej uviedla, že v prípade poisteného O. Y., O. P. W. A.. A. L. im zaslala oznámenie o poistnom plnení poistnej udalosti, ktorým im oznámila skutočnú výšku škody a dôvody, pre ktoré bola priznaná tá ktorá suma. Pri likvidácii poistných udalostí postupovala preskúmateľným a transparentným spôsobom a plnila jednotlivým poisteným skutočnú škodu, ktorá bola spôsobená pri predmetných poistných udalostiach. Ak by teda žalobca v konaní preukázal, že je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, výška žalovaného nároku z jeho strany nebola žiadnym spôsobom objektivizovaná a preukázaná. Na túto skutočnosť poukazovala v záverečnom prednese na pojednávaní 20.11.2014. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, listinnými dôkazmi spoľahlivo vyvrátila žalobcom tvrdenú škodu, ktorá vychádzala iba zo súčtu súm uvedených na jednotlivých faktúrach, ktoré vystavil samotný žalovaný. Žalobca na preukázanie ním tvrdenej škody nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil, akým spôsobom a na základe akých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že výška škody, ktorú mal žalovaný plniť poistením bola taká, ako ju žaloval žalobca titulom poukážky. Z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvého stupňa
nepreskúmateľný. Súd mal teda žalobu zamietnuť aj z dôvodu nepreukázania výšky skutočnej škody zo strany žalobcu.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiada, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania. Dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní považuje za právne bezcenné a to s poukazom na závery a názor odvolacieho súdu, ktorý bol uvedený v zrušujúcom rozsudku.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, pokiaľ ide o jeho záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah z poukážky, pochybil však, ak z dôvodov napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel k záveru ohľadom výšky žalobcom uplatňovanej škody.
K odvolacím námietkam žalovanej je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné vo vzťahu k základu nároku žalobcu.
Podľa § 535 Obč. zákonníka poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby plnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
Pri poukážke dochádza k zmene v subjektoch dlhu. Poukážkou dáva poukazca jednak príkaz poukazníkovi, aby plnenie vybral u poukázanca, jednak splnomocňuje poukázanca, aby plnil na účet poukazcu. Ide o zvláštny spôsob splnenia záväzku už existujúceho, ale tiež spôsob poskytnutia majetku niekomu tam, kde ešte nejde o plnenie záväzku. Priamy nárok znamená, že poukazník je oprávnený žalovať poukázanca na plnenie. Až do dôjdenia prejavu poukázanca, že poukážku prijíma, poukazník priamy nárok nenadobudne. Poukazník sa však môže domáhať plnenia bez tohto prejavu poukázanca, pretože ak by tento plnil, bol by v tomto jeho úkone podľa § 536 ods. 1 obsiahnutý aj jeho prejav, že poukážku prijal. Zmluvy, ani prejavov poukázanca, že poukážku prijíma, pokiaľ pri osobitných druhoch poukážky nie je predpísané niečo iné, nevyžadujú písomnú formu. Jednotlivé prejavy môžu byť teda urobené aj neformálne, i keď poukážka bude mať najčastejšie písomnú formu.
Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že poistenci žalovanej O. Y., O. P. W. A. L. písomnými splnomocneniami zo dňa 28.8.2008, 6.3.2009 a 15.3.2008 splnomocnili žalovanú ako poukázanca k vyplateniu škody v zmysle poistnej zmluvy za poškodenie ich motorových vozidiel žalobcovi ako poukazníkovi na jeho účet a zároveň splnomocnili žalobcu na prijímanie všetkých písomností, týkajúcich sa likvidácie poistnej udalosti, na nahliadanie do spisov a všetkých príslušných dokumentov, týkajúcich sa likvidácie ich poistných udalosti, t.j. vybrať plnenie - úhradu za opravu ich motorových vozidiel.
Nie je sporné to, že vznikla dohoda medzi poškodenými ako poukazcami a žalovanou ako poukázancom, lebo žalovaná poukážku prijala, čo konkludentne vyjadrila tým, že na základe splnomocnenia poukazcov plnila žalobcovi časť uplatneného nároku a to v jednotlivom prípade 2.110,90 eura, 2.633,54 eura a 1.766,75 eura na účet poukazcu. Tým, že žalovaná poukážku prijala, vznikol žalobcovi vo vzťahu k nej priamy nárok. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že došlo k postúpeniu uvedených pohľadávok poškodených na postupníka obchodnú spoločnosť SERVISEXPERTA s.r.o. so sídlom v Košiciach. Tým, že došlo k postúpeniu pohľadávku, nedošlo k zániku právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou titulom poukážky a teda k zániku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tejto časti preto považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné.
Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej v časti, v ktorej namieta, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil na základe akých vykonaných dôkazov dospel k záveru ohľadom výšky žalobcom uplatnenej škody titulom poukážky.
Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v konaní sa domáha zaplatenia peňažného nároku, ktorý predstavuje rozdiel medzi ním faktúrovanou výškou nákladov na opravu motorových vozidiel a výškou poistného plnenia vypočítanou a uhradenou žalovanou. Je nesporné, že určenie výšky škody je odbornou otázkou na ustálenie ktorej sú potrebné odborné znalosti.
Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vysluchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých posúdenie treba odborné znalosti a skúseností, potrebné pre právne posúdenie veci. Je nesporné, že ohľadom určenia výšky žalobcom uplatnenej škody sú potrebné odborné znalosti, preto súd za účelom dôvodnosti výšky žalobcom uplatneného nároku bol povinný vykonať dokazovanie. Ako správne uvádza žalovaná v odvolaní, súd prvého stupňa v rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil, akým spôsobom a na základe akých vykonaných dôkazov dospel k záveru ohľadom výšky žalobcom uplatneného nároku, preto rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľný. Bude preto potrebné v ďalšom konaní zamerať dokazovanie na preukázanie výšky žalobcom uplatnenej škody.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je daný žalovanou uvádzaný odvolací dôvod, spočívajúci v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať účastníkmi navrhnuté dokazovanie na preukázanie žalobcom uplatnenej výšky škody a za tým účelom nariadi súd prípadne aj znalecké dokazovanie (§ 127 ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.