Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/315/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-100.023.266, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, v konaní o zaplatenie 1 211,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. -90 zo dňa 12. 02. 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 138,26 Eur na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vrátil žalobcovi súdny poplatok za návrh v sume 65,80 Eur s tým, že vrátenie vykoná Poštový úrad po právoplatnosti uznesenia.

O trovách konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu úspešného žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v celkovej výške 138,26 Eur. Mal za to, že vedľajší účastník vystupoval v konaní na podporu žalovaného, ktorý bol v konaní procesne úspešný, keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu nezavineného správania žalovaného.

Proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť rozhodnutie v napadnutom výroku a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznať. Poukázal na to, vedľajší účastník v tomto spore je združením podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto musí byť spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu ochranu a pomoc spotrebiteľovi bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Podľa jeho názoru vynaloženie nákladov pre zastúpenie združenia advokátom je nehospodárne a neúčelné. Má za to, že vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Poukázal tiež na to, že súd prihliada na premlčanie ex offo.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca podaním zo dňa 09. 02. 2015 (č. l. 88 spisu) zobral žalobu v plnom rozsahu späť odôvodňujúc, že žalovaná pohľadávka je z dôvodu zmeny právnej úpravy (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.) premlčaná.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal žalobca žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť,

pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh žalobcu bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť žalovanému a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotnému žalovanému žiadne konkrétne trovy prvostupňového konania nevznikli, a preto nebol dôvod, aby súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov žalovaného.

Nemožno súhlasiť s argumentom žalobcu, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.11.2012 a námietku premlčania vzniesol dňa 14.02.2013, teda pred účinnosťou zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.05.2014 novelizoval zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zakotvil povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie nároku. V danom prípade vzal žalobca žalobu späť podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.02.2015, teda až po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom, a preto boli trovy konania vedľajšieho účastníka vynaložené účelne.

Výšku trov konania vedľajšieho účastníka žalobca v odvolaní nenamietal, a preto sa ňou odvolací súd nezaoberal.

So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.