Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-145-2014.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti odporkyni: H. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XXX, 953 01 Zlaté Moravce, o zaplatenie 574,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 246,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 219,04 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 27,38 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom začatie konania zo dňa 19.04.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 2.326,90 Eur spolu s úrokom vo výške 17,30% ročne zo sumy 2.056,98 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.056,98 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia zostatku poskytnutého úveru, ktorý poskytol odporcovi právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“). Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 25.01.2006 s odporkyňou Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179866364 (ďalej len „Zmluva“) na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1.025,69 Eur (30.900,- Sk), s úrokovou sadzbou 17,30% ročne, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 27,38 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku navrhovateľovi a zároveň Oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa svoj záväzok zo zmluvy nesplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej končenej splatnosti, t.j. do 20.01.2011.
Súd vo vec rozhodol dňa 31.03.2014, č.k. 25Ro/1407/2013-41 platobným rozkazom. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 21.05.2014, č.k. 22C 145/2014-47 zrušil.
Súd návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu doručil odporkyni dňa 17.02.2015. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podaním doručeným súdu 09.11.2015 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti istiny 1.751,92 Eur, v časti úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 2.056,98 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.482,- Eur od 22.12.2010 do zaplatenia späť z dôvodu premlčania. Súd čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodol uznesením zo dňa 11.12.2015, č.k. 22C 145/2014-150 tak, že konanie v časti istiny 1.751,92 Eur, úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 2.056,98 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.482,- Eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil a pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 574,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 547,60 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 27,38 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 04.05.2016 na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu. Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu 02.05.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň požiadal súd, aby na pojednávaní rozhodol v jeho neprítomnosti podľa návrhu na začatie konania a doterajších vyjadrení. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.04.2013, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0179866364 zo dňa 25.01.2006, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 medzi právnym predchodcom navrhovateľa
- Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, výpismi z účtu odporkyne na č.l. 55-69, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa a dlžník uzavreli dňa 25.01.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0179866364 na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 1.025,69 Eur, ktoré sa odporkyňa zaviazala platiť v mesačných splátkach vo výške 27,38 Eur vždy k 20 dňu v mesiaci, s uvedením úrokovej sadzby vo výške 17,30 % ročne. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku odporkyne navrhovateľovi a zároveň oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere neplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej končenej splatnosti úveru dňa 20.01.2011. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné za obdobie od 20.05.2009 do 20.01.2011 v počte 21 a v celkovej výške 574,98 Eur. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 25.01.2006 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, a to uzavretím Zmluvy č. 0179866364, na základe ktorej poskytol právny predchodca odporkyni úver vo výške 1.025,69 Eur, ktoré sa odporkyňa zaviazala platiť v mesačných splátkach vo výške 27,38 Eur vždy k 20 dňu v mesiaci, s uvedením úrokovej sadzby vo výške 17,30 % ročne. Odporkyňa svoje povinnosti neplnila a splátky právnemu predchodcovi navrhovateľa neplatila riadne a včas. Navrhovateľ v konaní žiadal o priznanie nepremlčaných splátok (v rámci štvorročnej premlčacej lehoty) za obdobie od 20.05.2009 do 20.01.2011 (21 splátok) v celkovej sume 574,98 Eur vrátane úrokov z omeškania. Súd posudzoval uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní zmluvy navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa.
Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.
V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4MCdo 17/2014.
S ohľadom na uvedené súd preto návrh navrhovateľa v časti uplatnených splátok od 20.05.2009 do 20.04.2010 považoval za premlčaný, nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený 25.04.2013 a navrhovateľ mal nárok len na zaplatenie splátok v lehote tri roky spätne od podania návrhu.
Návrh v časti splátok uplatnených od 20.05.2010 do 20.01.2011 (v rámci trojročnej premlčacej lehoty) - teda 9 splátok po 27,38 Eur, spolu vo výške 246,42 Eur súd považoval za dôvodný, nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej právny predchodca navrhovateľa poskytol peňažné prostriedky a odporkyňa sa zaviazala uvedené prostriedky splatiť, čo však neurobila. Súd ju preto zaviazal na zaplatenie istiny tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky a deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% + 8 percentuálnych bodov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu sumu 574,98 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi sumu 246,42 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Úspech navrhovateľa v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 42,86 % (246,42 Eur z 574,98 Eur). Úspech odporkyne v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 57,14 % (328,56 Eur z 574,98 Eur). Odrátaním úspechu navrhovateľa od úspechu odporkyne vyjde čistý úspech odporkyne 14,28 %. V prejednávanej veci by bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni pomernú časť jej vzniknutých trov konania. Vzhľadom k tomu, že si odporkyňa žiadne trovy neuplatnila, ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.