Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-8679-2015.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/8679/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Q. S., nar. XX. 9. XXXX, bytom: X. 4, XXX XX K., zastúpená JUDr. Janou Firmentovou, advokátkou so sídlom: Krivá 23, 040 01 Košice,proti povinnému: C. S., nar. XX. 2. XXXX, hlásený trvalý pobyt: K. - B. V., o vymoženie uloženej povinnosti, príslušenstva a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Mgr. Andrej Dembický, Exekútorský úrad Košice, Werferova 1, 040 11 Košice, pod sp. zn. EX 1755/2015, o námietkach proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti bytovej náhrade z a m i e t a.
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16. 11. 2015 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 125692, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 10. 12. 2015, vydal dňa 15. 1. 2016, poverený súdny exekútor, upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 29. 2. 2016.
Exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 37C/103/2014, bola povinnému uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť - byt č. X nachádzajúci sa v K., na ul. X. č. 4, na 3. poschodí, pozostávajúceho z X izieb kuchyne a príslušenstva, a to do XX dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu oprávneným.
Podľa ust. § 41 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Dňa 4. 3. 2016 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii zo dňa 2. 3. 2016, ktoré súd predovšetkým posúdil podľa obsahu ako námietky proti exekúcii a námietky proti bytovej náhrade, ktoré boli podané povinným v zákonnej lehote.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekúcia je predčasná, pretože exekučným titulom, bola oprávnenému uložená povinnosť zabezpečiť povinnému náhradný byt. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, mu oprávnený nezabezpečil zodpovedajúcu bytovú náhradu, ani nepredložil nájomnú zmluvu k podpisu. Povinný tiež namietal, že je v rozpore s povinnosťami exekútora, že oprávnený exekútorovi predložil doklady svedčiace o tom, že sa povinný odmietol vysťahovať, hoci mu bola predložená ponuka vyhovujúceho primeraného bytu. Povinný považuje exekúciu za nezákonnú a žiada ju zastaviť, pretože nedošlo k splneniu povinnosti oprávneným v zmysle exekučného titulu.
Dňa 1. 4. 2016 povinný svoje námietky proti exekúcii doplnil o ďalšie skutočnosti, kde uvádza, že do súdneho spisu bola založená zmluva o nájme nehnuteľnosti, ktorá je v rozpore s Občianskym
zákonníkom, nakoľko dovoľuje zvýšiť nájomné jednostranne, pričom povinný je dôchodca, ktorý nie je schopný platiť ani trhové nájomné. Podľa názoru povinného primeranou náhradou môže byť byt z kvóty mesta, na ktorý dostane výmer. Povinný tiež podotýka, že v zmysle exekučného titulu oprávnený mu má zabezpečiť náhradný byt, a nie podnájom.
K podaniu povinných sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že povinnému bol zo strany oprávneného prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne listom zo dňa 9. 10. 2015, ponúknutý náhradný byt v súlade s exekučným titulom. Splnomocnená zástupkyňa oprávneného zároveň povinného informovala o termíne obhliadky stanovenej na deň 15. 10. 2015 o 13 h.. Povinný na výzvu oprávneného týkajúcu sa obhliadky náhradného bytu reagoval tak, že na obhliadku nepríde, nemá záujem o akýkoľvek byt na prenájom, ani na dobu neurčitú. Oprávnený ďalej podotýka, že povinnému bol spolu s návrhom oprávneného na vykonanie tejto exekúcie opätovne predložený písomný návrh zmluvy o nájme nehnuteľnosti, podpísaný prenajímateľom. Oprávnený tiež uviedol, že povinný v námietkach proti exekúcii opätovne predmetný návrh jednoznačne odmietol z dôvodu, že z podnájmu ho môže vlastník bytu vyhodiť skôr ako mesto, čo potvrdzuje to, že povinný opäť odmietol náhradný byt zabezpečený oprávneným. Tento byt svojou rozlohou, vybavením, polohou a celkovým technickým stavom a výškou nájomného zodpovedá náhradnému bytu v zmysle § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zároveň žiadal, aby súd námietky povinného proti exekúcii zamietol ako neodôvodnené a priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 41,58 EUR.
Podľa ust. § 50 ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 159 ods. 2. O. s. p, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
V zmysle ust. § 185 ods. 1 Exekučného poriadku, ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.
Podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený a povinný môžu vzniesť u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku 1 do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Ako vyplýva z § 185 ods. 3 a ods. 4 Exekučného poriadku, o námietkach rozhoduje súd (§ 45). Ustanovenia § 50 ods. 3 a 4 sa použijú obdobne.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods.1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
Posudzovanie bytovej náhrady súdnym exekútorom a po podaní námietok proti bytovej náhrade súdom predpokladá, že oprávnený tvrdí a zároveň predkladá alebo aspoň označuje dôkazy na preukázanie,
že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, ktorú určuje exekučný titul. V prípade exekúcie vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, treba preto rozlišovať medzi námietkami povinného proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré je v zmysle tohto ustanovenia možné podať v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a námietkami proti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je možné podať v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a ktoré už len pojmovo predpokladajú označenie takejto náhrady. Námietky proti bytovej náhrade sú vo svojej podstate námietkami proti kvalite tejto náhrady, teda námietkami, či zabezpečená náhrada zodpovedá jej určeniu v exekučnom titule (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 8. 2008, sp. zn. 4 M Cdo 9/2009).
Podanie povinného doručené súdu dňa 4. 3. 2016 preto podľa obsahu zodpovedá námietkam proti bytovej náhrade v zmysle ust. § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže povinný v nich namieta kvalitu bytovej náhrady - bytovú náhradu nepovažuje za primeraný byt vzhľadom na to, že ide o podnájom a nie náhradný byt v zmysle exekučného titulu. Primeraným náhradným bytom podľa tvrdenia povinného by mal byť byt z kvóty mesta, na ktorý dostane výmer.
Ustanovenie § 185 Exekučného poriadku určuje postup pri exekúcii vyprataním bytu, ak má povinný podľa exekučného titulu vypratať byt až po poskytnutí bytovej náhrady. Bytovou náhradou sa v tomto konkrétnom prípade rozumie náhradný byt podľa § 712 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Nájomca bytu alebo iná osoba, ktorej oprávnenie byt užívať zaniklo, má pri určitých dôvodoch zániku nájmu bytu (alebo iného práva užívať byt), právo na poskytnutie bytovej náhrady s tým, že do jej poskytnutia nie je povinný byt vypratať.
Zabezpečenie bytovej náhrady sa preukazuje až v ďalšom štádiu exekučného konania po vydaní poverenia. Súdny exekútor posudzuje, či došlo k zabezpečeniu bytovej náhrady predtým, ako vydá upovedomenie o začatí exekúcie a súd potom skúma túto skutočnosť na základe námietok povinného proti bytovej náhrade.
Spôsob poskytnutia bytovej náhrady upravuje ust. § 5 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Zabezpečenie bytovej náhrady sa preukazuje predložením písomného vyhlásenia osoby, ktorá je ochotná uzavrieť s povinným nájomnú zmluvu (prípadne zmluvu o podnájme pri poskytovaní náhradného ubytovania).
Hmotné právo totiž upravuje pre bytové náhrady rôzne kvalitatívne náležitosti (veľkosť bytu, kategória bytu, poloha bytu) podľa toho, z akého právneho dôvodu nastal zánik nájmu. Napríklad pri poskytnutí náhradného bytu z dôvodov uvedených v § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí mať náhradný byt kvalitu a polohu zodpovedajúcu vypratávanému bytu. Pri dôvodoch podľa odseku 4 citovaného ustanovenia postačí aj menšia kvalita a menšia obytná plocha, prípadne postačí jeho umiestnenie mimo obce, v ktorej sa nachádza vypratávaný byt. Exekučný súd pri rozhodovaní o námietkach musí uvedené náležitosti bytovej náhrady posúdiť. Exekúciu môže byť vykonávaná, iba ak sa poskytla zodpovedajúca bytová náhrada.
Námietky proti bytovej náhrade môžu obsahovať tvrdenia o tom, že k poskytnutiu žiadnej bytovej náhrady nedošlo, napríklad preto, že osoba, ktorá vyhlásenie predložila, odmietla nájomnú zmluvu s povinným uzavrieť, alebo tvrdenia o tom, že bytová náhrada nezodpovedá nároku povinného (nezodpovedajúca výmera bytu, poloha bytu alebo kvalita bytu).
Zabezpečenie bytovej náhrady oprávnený môže preukázať rôzne (napr. predložením návrhu nájomnej zmluvy, predložením písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne bytovú náhradu o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme s povinným a podobne). K tomu, aby exekútor mohol vykonať exekúciu je nutné, aby z toho preukazu oprávneného bola jasne zrejmá identita ním zabezpečovanej bytovej náhrady s náhradou určenou v rozhodnutí, na základe ktorého sa exekúcia navrhuje. Túto otázku pred vykonaním exekúcie skúma exekútor alebo súd na základe včasnej námietky povinného proti bytovej náhrade (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 2. 2003, sp. zn. M Cdo 263/02).
V predmetnej veci bol povinnému dňa 9. 10. 2015 ponúknutý náhradný byt nachádzajúci sa v K. na C. nábreží XX, 8. poschodie, po kompletnej rekonštrukcii, s rozlohou XX mX vrátane loggie. C. obhliadky bol stanovený na deň XX. XX. XXXX o XX h.. Súčasťou tejto ponuky bol návrh zmluvy o nájme predmetnej nehnuteľnosti, podpísaný prenajímateľom. Táto ponuka bytu vrátane návrhu zmluvy o nájme nehnuteľnosti bola povinnému zaslaná doporučene dňa 9. 10. 2015. Následne splnomocnená zástupkyňa oprávneného sms - správou vyzvala povinného na potvrdenie účasti na obhliadke bytu dňa 15. 10. 2015. Povinný telefonicky kontaktoval splnomocnenú zástupkyňu oprávneného, že na obhliadku nepríde, a že nemá záujem o akýkoľvek byt na prenájom, ani na dobu neurčitú, pričom však má záujem o byt v osobnom vlastníctve. V predmetnej veci svoje námietky povinný doplnil tak, že primeranou náhradou môže byť byt z kvóty mesta, na ktorý dostane výmer. Oprávnený užívaný byt môže vymeniť za dva menšie, pričom poukázal na to, že v zmysle exekučného titulu má oprávnený povinnému zabezpečiť náhradný byt, a nie podnájom.
Súd podotýka, že povinný v námietkach proti bytovej náhrade jednoznačne nenamietal, že by mu bytová náhrada poskytnutá nebola, ale iba skutočnosti týkajúce sa primeranosti bytovej náhrady.
Pokiaľ ide o námietky povinného voči primeranosti bytovej náhrady, je potrebné uviesť, že rozsudkom, ktorý je exekučným titulom v danej veci, bolo o bytovej náhrade analogicky rozhodnuté v súlade s § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka.
V ustanovení § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka sa rieši bytová náhrada v prípade zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi rozvodom manželstva (§ 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa ust. § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa ust. § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Súd k námietkam povinného proti bytovej náhrade uvádza, že v zmysle spomínaného ust. § 5 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, pre zabezpečenie bytovej náhrady - náhradného bytu je potrebné predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá je ochotná uzavrieť s povinným nájomnú zmluvu. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu. Táto podmienka zo strany oprávneného bola splnená, keď oprávnený prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne zaslal povinnému písomné vyhlásenie spolu s návrhom zmluvy o nájme.
V zmysle ust. § 712c Občianskeho zákonníka, povinnosť vypratať byt je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ktorá nájomcovi patrí. V odseku 3 tohto ustanovenia sa uvádza, že nájomcovi treba doručiť písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady. Do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia je nájomca, ktorý má byt vypratať, povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade. Zmluva o bytovej náhrade nie je zmluvou, na základe ktorej vzniká nájom náhradného bytu, náhradného ubytovania alebo prístrešia. Je to zmluva, v ktorej osoba, ktorá má bytovú náhradu zabezpečiť, vyhlasuje, akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená (aký druh bytovej náhrady), presne opísaný objekt, ktorý môže nájomca užívať (určenie bytu, obytnej miestnosti), či ide o nájom alebo podnájom, či ide o bytovú náhradu na určitý čas alebo neurčitý čas, aké sú podmienky nájmu (najmä výška nájomného) a ako je zabezpečená realizácia práva nájomcu na bytovú náhradu, t. j. kedy a kde môže zmluvu o nájme, resp. o podnájme podpísať. Právo na uzavretie zmluvy o zabezpečení bytovej náhrady zaniká po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začína plynúť nasledujúcim dňom od prevzatia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady. Písomné vyhlásenie môže mať aj formu návrhu zmluvy o poskytnutí bytovej náhrady.
Čo sa týka povinným namietaných skutočností, týkajúcich sa nesúladu podmienok nájomného s ustanoveniami Občianskeho zákonníka súd podotýka, že súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bol len návrh zmluvy o nájme, preto sa súd s týmito skutočnosťami bližšie nezaoberal.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol podané námietky proti bytovej náhrade považovať za dôvodné a na tieto prihliadať, preto súd námietky povinného proti bytovej náhrade zamietol v celom rozsahu.
V prípade námietok povinného proti exekúcii, že exekúcia je predčasná, pretože oprávnený nezabezpečil povinnému zodpovedajúcu bytovú náhradu, ani nepredložil nájomnú zmluvu k podpisu, súd uvádza, že na základe predložených dôkazov oprávneným súd má za preukázané, že oprávnený si svoju povinnosť zabezpečiť povinnému náhradný byt splnil, na základe čoho exekučný titul vo výroku, ktorým súd uložil povinnému povinnosť predmetný byt vypratať do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu oprávneným, nadobudol vykonateľnosť.
Súd preto rozhodol, že námietky povinného proti exekúcii sú neopodstatnené, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, riadne a včasné plnenie povinný nepreukázal.
Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil v celom rozsahu to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený požiadal dôvodne súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vyprataním bytu.
Napokon, námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Nakoľko povinný nepreukázal splnenie uloženej povinnosti, priznanej právoplatným rozhodnutím súdu, ktorá by mala za následok neprípustnosť exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, nakoľko sú nedôvodné.
O trovách právneho zastúpenia oprávneného, súd rozhodne uznesením, ktorým sa exekúcia ukončí.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.