Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-135-2015.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2C/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti odporkyni T.. Ľ.F. M., G.. XX.X.XXXX, K. Z. O., Z. U. Č.. XXXX/XX, štátnej občianke SR, o zaplatenie 531,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným 25.11.2015 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 531,10 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 531,10 eur od 1.9.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) uzatvoril s odporkyňou zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej jeho právny predchodca zriadil v prospech odporkyne bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia stanovených podmienok. V dôsledku ich splnenia bolo odporkyni poskytnuté povolené prečerpanie na bežnom účte vo výške 531,10 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností odporkyňou po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca navrhovateľa listom zo 6.6.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ustanovenia čl. 4.14. bodu 4.14.1. písm. d/ všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka ich právneho predchodcu z titulu poskytnutého úveru odporkyni vo forme povoleného prečerpania vo výške 531,10 eur stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ustanovenia čl. 4.14. bodu 4.14.2. písm. c/ všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola odporkyni doručená 17.6.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali 31.8.2013, ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odporkyni výpoveď doručená. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.9.2014 uzatvorenej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporkyni vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou.
V doplnení návrhu na vydanie platobného rozkazu zo 14.1.2016, doručeného súdu 18.1.2016, navrhovateľ uviedol, že žalovaná suma 531,10 eur pozostáva z istiny vzniknutej v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 480,98 eur a časti poplatkov vo výške 50,12 eur. Poplatky sú účtované v zmysle cenníka. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že odporkyni bol jeho právnym predchodcom
poskytnutý kontokorentný úver - flexidebet na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, pričom tento úver nie úverom spotrebiteľským a predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP). Podľa § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 11.4.2016 na svojej úradnej tabuli (č.l. 59 spisu).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, konkrétne so zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo 6.6.2008, výpisom z bankovej knihy z 24.9.2014, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, výpoveďou zo 6.6.2013, potvrdenkou o doručení výpovede 17.6.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo 6.10.2014, podacím hárkom z 8.10.2014 (list č. 1/637, list č. 522/637), predžalobnou výzvou z 22.10.2015, podacím hárkom z 23.10.2015 (list č. 1/24, list č. 15/24), výpisom z bankového účtu odporkyne, cenníkom VÚB, a.s. - Občania platným od 16.9.2008 a zistil tento skutkový stav:
Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila 6.6.2008 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa zriadil a viedol odporkyni bežný účet. V zmluve bolo okrem iného stanovené, že „povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou“. Ustanovenie zakotvené pod písm. g/ záverečných ustanovení zmluvy oprávňovalo banku po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“).
V zmysle bodu 4.10.1. VOP na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účte, môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne na dobu trvania zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa prečerpanie poskytuje. Povolené prečerpanie bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3 pracovných dni od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania bude banka klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie nie je právny nárok.
Z predloženého výpisu z bankového účtu odporkyne vyplýva, že 17.6.2010 odporkyňa urobila posledný výber v sume 320 eur.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo 6.10.2014 a podacieho hárka z 8.10.2014 (list č. 1/637, list č. 522/637) vyplýva, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená na navrhovateľa.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 ObchZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) pri úveroch
formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. a/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je potrebné ako celok zamietnuť.
Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd za preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky zo 6.10.2014 a podacieho hárka z 8.10.2014 (list č. 1/637, list č. 522/637).
Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporkyni nároky vzniknuté jeho právnemu predchodcovi zo zmluvy o bežnom účte (§ 708 ObchZ), ktoré odvodzuje od povoleného prečerpania na tomto bežnom účte, ktoré bolo zmluvne dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených právnym predchodcom navrhovateľa. Predmetná zmluva zároveň spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve bola odporkyňa označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a navrhovateľ nepreukázal ani netvrdil opak.
Súd vychádzajúc z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nemal za preukázané, že by zo strany právneho predchodcu navrhovateľa pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá by naviac musela byť urobená v zákonom predpísanej písomnej forme. Zo zmluvy o bežnom účte nevyplývajú podstatné náležitosti dohody o zriadení povoleného prečerpania, ktoré vyžadoval vtedy účinný § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento je pritom potrebné aplikovať aj na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty, aj keď tento nemá charakter úveru spotrebiteľského. Povolené prečerpanie bolo „dohodnuté“ tak, že sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je však neplatným dojednaním s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčité (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním, nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi (aj výšku úverového limitu určila jednostranne banka). V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 z 11.3.2014. Ak nemožnom hovoriť o platnom vzniku zmluvy o povolenom prečerpaní, navrhovateľ nemá nárok ani na zaplatenie (debetných) úrokov a poplatkov. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka.
Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu, navrhovateľovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 5c zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade má nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ako je zrejmé z predloženého výpisu z bankového účtu,
odporkyňa naposledy uskutočnila výber z účtu v sume 320 eur 17.6.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa navrhovateľ skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu zo strany odporkyne 17.6.2010, kedy vybrala poslednú sumu prečerpania z bežného účtu. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť 18.6.2010 a uplynula najneskôr 18.6.2013. Keďže návrh navrhovateľ podal na súde až 25.11.2015, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd otázku premlčania posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2015 majú použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, pričom v zmysle rozhodovacej činnosti NS SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014), od ktorej nemá dôvod sa súd odkloniť, treba ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka od jeho účinnosti vzťahovať aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto by jej patrila plná náhrada trov konania. Nakoľko však odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, v tomto konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej vety OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.