Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-14-2016.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/14/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslav Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.05.2016, v trestnej veci obžalovaného I. X., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/30/2015 zo dňa 28.01.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom sp. zn. 6T/30/2015 zo dňa 28.01.2016 uznal obžalovaného I. X. vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
v dopoludňajších hodinách dňa 17.11.2014 v pobočke stávkovej kancelárie NIKÉ, spol. s r. o., na ulici Dr. Alexandra 21 v Kežmarku, zamestnankyňu U. W., pod hrozbou straty zamestnania, oznámenia sprenevery peňazí, ktoré mu požičala, vyhrážaním, že jej urobí peklo zo života, že jej môže ísť o život, ak nestrpí nahlásenie a predstieranie lúpeže so škodou, prinútil nahlásiť lúpežné prepadnutie tejto pobočky, čo U. W. z obavy o svoj živo urobila a dňa 17.11.2014 oznámila na polícii v Kežmarku lúpežné prepadnutie pobočky.
Za to mu súd uložil podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona,§ 38 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 5.4.2016. Obžalovaný považuje rozsudok za nedôvodný, nepreskúmateľný. Na základe nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov okresný súd v rozpore so zákonom hodnotil dôkazový materiál jednostranne. Bral do úvahy iba okolnosti, ktoré svedčia proti nemu. Nevyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach, keďže takéto vyhodnotenie by bolo, podľa názoru obžalovaného, iba v jeho prospech. Okresný súd týmto porušil základnú zásadu trestného konania, ktorá spočíva v tom, že vina musí byť jednoznačne, bez pochybností, preukázaná. Rozhodnutie sa nesmie opierať iba o domnienky a hypotézy. Súd ho uznal vinným, neuveril jeho obhajobe, nakoľko je podľa názoru súdu, priamo usvedčovaný výpoveďami svedkov a to U. W. a P. T.. Poukazuje na skutočnosť, že tieto výpovede sú plné pochybností, rozporov, čo naštrbuje ich
vierohodnosť. Zdôrazňuje, že výpoveď U. W. z prípravného konania a pred súdom sa značne líšia. Svedkyňa opakovane menila výšku finančných prostriedkov, ktoré mu požičala. Taktiež sumu, ktorú jej vrátil. Vierohodnosť, podľa názoru súdu, naznačuje aj tá skutočnosť, že svedkyňa 17.11.2014 na polícii nahlásila lúpežné prepadnutie, až následne jeho obvinila z vydierania. Svedkyňa má snahu hocijakým spôsobom riešiť svoje dlhy u svojho zamestnávateľa a jeho prítomnosť v jej zamestnaní zneužila a vymyslela si, že ju vydiera.
Obžalovaný priznáva, že dňa 17.11.2014 bol za poškodenou. Vrátil jej finančné prostriedky, ktoré mu predtým požičala, o čom svedčí aj SMS-správa, ktorú poškodená poslala jeho družke. Nastolil otázku, prečo súd prvého stupňa uveril tejto svedkyni, keď jej výpoveď, podľa názoru obžalovaného, je nedôveryhodná.
Následne hodnotil obžalovaný výpoveď P. T., z ktorej vyplynulo, že mal poškodenú presviedčať, aby mu požičala 1.020,- eur. Okresný súd túto výpoveď hodnotil ako priame usvedčenie zo zločinu vydierania. Takýto postup nemá oporu v zákone. Aj keby to tak bolo, ako to tvrdí svedok T., že si požičal peniaze, na tom nie je nič protizákonné. Podľa názoru obžalovaného, súd hodnotil výpovede nesprávne, zaujato, čím porušil zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Tieto pochybnosti súd prvého stupňa nevyhodnotil.
Obžalovaný v tejto súvislosti hodnotí aj výpoveď svedkyne Q. Y., ktorá mala sedieť za prepáškou. Podľa tvrdení poškodenej, si tam ona môže zobrať koho chce, aj keď tam vstup je zakázaný. V tejto výpovedi je zrejmé, že samotná poškodená nemala problém pustiť ku pokladni hocikoho, ktorý mohol spôsobiť manko v pokladni a túto situáciu sa snažila poškodená vyriešiť vymyslenou lúpežou a následne, keď ju policajti odhalili, že lúpež si vymyslela, pristúpila ku krivému obvineniu voči jeho osobe.
Okrem iného, obžalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v písomnom vyhotovení rozsudku sa uvádza iná výška trestu, aká mu bola uložená vo výrokovej časti. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného I. X. je dôvodné.
V tejto trestnej veci bol obžalovaný I. X. opakovane vypočúvaný. Z jeho výpovede v prípravnom konaní dňa 24.11.2014 vyplýva, že to, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, nie je pravdou. Nikoho neprinútil, žiadnu U. k ničomu. Určite sa nevyhrážal, že ide o život a že zo života jej urobí peklo. Nepýtal žiadne firemné peniaze 1.710,- eur. Nevie, kto sú svedkovia Q. Y. a P. T.. K svojej finančnej situácii, okrem iného, uviedol, že niekedy začiatkom mesiaca november 2014 si požičal od poškodenej 1.000,- eur. Tieto peniaze jej ešte nevrátil, pretože nestihol si vybaviť pôžičku. Chcel si ju vybaviť cez Profi-Credit Kežmarok. Zdôraznil, že cez víkend 15. až 17.11.2014 nevracal nikomu peniaze.
Obžalovaný bol vypočúvaný opakovane dňa 7.1.2015 vyšetrovateľom, kde konštatoval, že od U., ktorej priezvisko si nepamätá, dňa 15.11.2014 v sobotu si požičal 100,- eur v hotovosti, žreby v hodnote 200,- eur. V nedeľu poobede si od nej požičal 700,- eur, následne odišiel z Niké preč. Rovnako sa vyjadril, že vybavoval si v tom čase pôžičku, aby jej mohol celú sumu vrátiť, no v nedeľu mu písala, že v pondelok má prísť vedúca na kontrolu, že potrebuje tieto peniaze vrátiť. Následne sa dohodli, že peniaze si požičia od jemu neznámeho kamaráta a on potom tieto peniaze vráti tomuto kamarátovi. Následne 17.11.2014 jej bol vrátiť 1.000,- eur. V tom čase za pultom sedel nejaký kamarát, preto ju zavolal von. Povedal jej, že vracia jej 1.000,- eur s tým, že 20,- eur následne si požičal a tie jej vráti neskôr. O lúpežnom prepadnutí sa dozvedel v pondelok poobede od svojej známej. V ten deň volal U., že ako sa cíti po prepade. Pri odstraňovaní rozporov pred vyšetrovateľom konštatoval, že pravdivá je táto výpoveď, pretože predchádzajúca výpoveď je klamstvom. Takýmto spôsobom chcel odpútať od seba pozornosť, aby nebol zaplatený do nejakej lúpeže, pretože by mu neverili, keďže má podmienku.
Medzi týmito dvoma výpoveďami bol vypočutý ešte na súde sudcom pre prípravné konanie dňa 26.11.2014, kde na rozdiel od prvotnej výpovede už začal uvádzať obžalovaný skutočnosti, že
15.11.2014 bol za U. pýtať si od nej 20 ks žrebov po 10,- eur. Okrem týchto žrebov mu požičala ešte 100,- eur a na druhý deň mu požičala 700,- eur, teda celkovo jej dlhoval 1.000,- eur a v nedeľu večer mu požičala ešte 20,- eur. Vyjadril sa, že blúdil do neskorých hodín v Poprade a v Kežmarku. 1.000,- eur mal stále vo vetrovke, aj keď jej klamal, že povedal, že ich nemá. Poškodená mu povedala, že si požičia od nejakého kamaráta, aby tieto finančné nezrovnalosti vyrovnala, ale nakoniec podľa jej vyjadrení, to nevyšlo. V pondelok ráno 17.11.2014 prišiel do Niké, má nato aj svedka, manžela jej kolegyne, ktorý ho videl pred Niké. U. bola v tom čase vonku. Povedal jej, aby išli dnu, že jej vráti 1.000,- eur, teda ostal jej dlžný 20,- eur. V nedeľu bola U. za jeho družkou, kedy jej povedala, že jej vrátil 1.000,- eur. Družka mu ukázala aj SMS-správu, že vrátil peniaze. Týmito požičanými peniazmi chcel splatiť svoje menšie dlhy.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.4.2015 obžalovaný konštatoval, že trvá na svojich výpovediach z prípravného konania. Pri výsluchu pred prokurátorom uviedol, že bol vrátiť 1.000,- eur, ktoré mu požičala. Následne odišiel do práce. Zdôraznil, že nikdy nežiadal poškodenú, aby nahlasovala prepad pobočky a nikdy, že sa jej nevyhrážal. Rovnako poukazoval na tú skutočnosť, že bol tam v tom čase, keď vracal peniaze, mladý muž, ktorý sedel za okienkom, no nevie, kto to bol.
Poškodená U. W. bola vypočutá dňa 24.11.2014 v tejto trestnej veci. Sama skonštatovala, že čo sa týka ohlásenej lúpeže dňa 17.11.2014 v pobočke Niké, to si celé vymyslela, pretože ju k tomu donútil obžalovaný I. X.. Od piatku 14.11.2014 sa jej sťažoval, že nemá peniaze, že má doma problém s družkou. 16.11.2014 prišiel do pobočky, aby mu dala 100,- eur a nezotreté žreby za 200,- eur s tým, že jej vráti 300,- eur do hodiny. Nestalo sa tak. Zatajoval sa. Dňa 17.11.2014 ju už čakal pri hoteli Klub v Kežmarku. Doniesol výherné žreby, ktoré mu dala, na preplatenie. Na týchto žreboch bola celková výhra okolo 304,- eur. Začal hovoriť, že potrebuje peniaze. Ona mu povedala, že nič nedá. Začal jej tvrdiť, že peniaze má jeho brat na účte. Obžalovaný jej dal číslo na T. s tým, že má poslať správu, že peniaze už vrátil a že všetko je v poriadku. Odôvodňoval to tým, že skôr sa dostane k peniazom. So samotnou T. ona nebola v kontakte asi 3 roky. Nemala jej mobilné číslo. Žiadnu spätnú odpoveď nedostala. Následne po tom, čo nahodila nákup žrebov za 200,- eur, dala mu hotovosť 1.500,- eur, teda spolu dostal od nej 1.700,- eur patriacich spoločnosti Niké. Vravel, že ich hneď vráti. Okolo 11.00 hod. prišiel s tým, že peniaze nemá, že ju oklamal. Nepodarilo sa mu vybaviť pôžičku. Začal na ňu tlačiť, že ak nenafinguje lúpežné prepadnutie v stávkovej kancelárii, povie vedúcej, že spreneverila peniaze, že ju vyhodia a že bude platiť všetko. Podujal sa, že ak nezavolá políciu a nenahlási prepadnutie, že on sa postará o prepad. Tvrdil, že ju vyhodia z roboty, že jej spraví peklo v rodine, že všetci budú vedieť o tom, že v Kežmarku sa už ani nepohne. Tvrdil, že mu išlo o život, kým nesplatí tieto peniaze a že môže ísť o život aj jej. Rovnako tvrdil, že ak prezradí, že došlo k fingovanej lúpeži a spomenie pritom jeho meno, urobí jej zo života peklo. Posledné stretnutie bolo vo štvrtok vo Vixe, kde opakovane hovoril, nech ju nenapadne povedať jeho meno na polícii, pretože polícia nemá jeho odtlačky a bude mať iba ona z toho problémy. Vtedy povedal, že zle pochodí. Sama konštatovala, že stal sa z neho úplne iný človek.
Rovnako poukázala, že telefónna komunikácia fungovala tak, že s obžalovaným sa spájala na telefónnom čísle 0917 917528. Predložila aj úplný výpis hovorov z jej telefónneho čísla. Táto svedkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.4.2015, kde popísala udalosti dňa 17.11.2014 a udalosti predchádzajúceho dňa o požičaní si 100,- eur a žrebov v hodnote 200,- eur. Následne obžalovaný pri ich stretnutí jej tvrdil, že potrebuje vyše 1.000,- eur. Hodinu v kuse ju zhruba prehováral. Poškodená sa vyjadrila pri výsluchu, že dala mu zvyšné peniaze. Bolo to nad 1.000,- eur. Keď to všetko prepočítala, prvých bolo 300,- eur, boli tam žreby, čiže ďalších 300,- eur, potom 1.110,- eur. Všetko dokopy to malo byť 1.710,- eur. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní priznala, že vyhľadala aj družku obžalovaného T..
Súčasťou spisového materiálu je aj výpoveď poškodenej U. W., ktorá vo veci vedenej pod ČVS: ORP-365/VYS-KK-2014 na OR PZ Kežmarok, Odbor kriminálnej polície bola vypočutá dňa 24.11.2014 ako svedkyňa v trestnej veci lúpeže.
Krajský súd v Prešove uviedol podstatnú časť výpovedí tak obžalovaného ako aj poškodenej. Je potrebné uviesť, že vo výpovedi samotného obžalovaného sú rozpory. Súd prvého stupňa sa týmito rozpormi vo výpovedi nezaoberal. Uspokojil sa so strohým konštatovaním obžalovaného, že teraz vypovedá pravdu. Súd prvého stupňa mal dôsledne pri výpovedi obžalovaného postupovať podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a podstatné rozpory, ktoré sa objavili medzi skoršou výpoveďou obžalovaného a údajmi na hlavnom pojednávaní, mal odstraňovať. V prvom rade mal na tieto rozpory upozorniť obžalovaného
a spýtať sa na ich príčinu. Nie je zrejmé z tohto rozsudku, ako sa súd prvého stupňa s týmito rozpormi vysporiadal.
Rovnako vo vzťahu ku poškodenej U. W. vyskytujú sa rozpory týkajúce sa predovšetkým poskytnutia sumy. Rozpory spočívajúce v tom, že najprv tvrdila, že družku obžalovaného dlhšie obdobie nevidela, nakoniec na hlavnom pojednávaní uviedla, že skutočne navštívila túto družku. Súd prvého stupňa vo vzťahu k tejto svedkyni mal postupovať v súlade s ustanovením § 264 Tr. por. Mal sa zaoberať rozpormi, ktoré vznikli a mal tieto rozpory odstraňovať, žiadať od svedkyne vysvetlenie tak, aby mohol posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jej tvrdení pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní. Okresný súd to neurobil.
Vzhľadom na vzájomné rozpory, ktoré sa vyskytli vo výpovediach obžalovaného a výpovedi poškodenej súd prvého stupňa tieto rozpory neodstraňoval. V ďalšom konaní bude potrebné, aby obžalovaný a poškodená boli postavení tvárou v tvár, aby súd prvého stupňa vykonal konfrontáciu, ktorá síce v prípravnom konaní bola vykonaná, no na hlavnom pojednávaní súd mal odstraňovať rozpory, ktoré vznikli medzi výpoveďou obžalovaného a poškodenej.
V ďalšom konaní by sa mal súd prvého stupňa dôslednejšie zaoberať aj tvrdeniami obžalovaného, že v kritickom čase v stávkovej kancelárii za prepáškou, bol aj jemu neznámy muž.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že súdu prvého stupňa skutočnosť, že mal sa zaoberať a odstraňovať rozpory vo výpovediach obžalovaného a poškodeného, je známa, pretože Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodoval o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, už v uznesení sp. zn. 1Tos/13/2015 zo dňa 12.05.2015 na str. 4 zdôrazňuje pri riešení materiálnych podmienok väzby, že súd prvého stupňa v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní opomenul postup podľa § 258 ods. 4 Tr. por. u obžalovaného a podľa § 264 Tr. por. u poškodenej. Rovnako v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Tos/30/2015 zo dňa 30.09.2015, ktorým rozhodoval o sťažnosti obžalovaného, oproti uzneseniu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu na str. 3, krajský súd opätovne poukazoval na skutočnosť, že vo výpovediach svedkyne sú rozpory, teda mal súd prvého stupňa postupovať podľa § 264 Tr. por. a vo výpovediach obžalovaného, vzhľadom na rozpory, podľa § 258 ods. 4 Tr. por.
Súd prvého stupňa napriek tomu, že krajský súd opakovane poukazoval na rozpory vo výpovediach obžalovaného a poškodenej nepostupoval dôsledne a nerealizoval postup, na ktorý bol už krajským súdom upozorňovaný. Už v tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že aj keď išlo o rozhodovanie o sťažnostiach obžalovaného, súd prvého stupňa mal analogicky uplatňovať ustanovenie § 327 a realizovať tento postup, pretože týmto právnym názorom, ktorý bol už opakovane vyslovovaný v rozhodnutiach krajského súdu, je viazaný a bol povinný vykonať úkony, na ktoré krajský súd poukazoval. Okresný súd tak nespravil a ignoroval názor krajského súdu, ktorý opakovane bol vyjadrovaný. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa v naznačených smeroch dôsledne postupoval tak, ako to už bolo vyššie uvedené.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa ako listinný dôkaz oboznámil aj výpoveď svedkyne U. W., ktorá bola vypočúvaná vo veci lúpeže vedenej na OR PZ Kežmarok, Odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-365/VYS-KK-2014 a zápisnica o tejto výpovedi sa nachádza na č.l. 55 vyšetrovacieho spisu. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je uznesenie o zastavení trestného stíhania na č.l. 123, ktoré bolo vedené pre zločin lúpeže na OR PZ Kežmarok, Odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania pod ČVS: ORP-365/VYS-KK-2014.
Krajský súd v Prešove považuje za potrebné, aby súd prvého stupňa sa oboznámil s obsahom celého spisu, to znamená, trestným oznámením, ktoré podala svedkyňa, aby sa súd prvého stupňa zaoberal skutočnosťami, ktoré oznamovala táto svedkyňa o tom, že malo dôjsť k spáchaniu trestného činu lúpeže, teda v ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa si tento celý spisový materiál zabezpečil a pripojil ho k prejednávanej trestnej veci.
Poškodená U. W. už v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 24.11.2014, po tom, čo špecifikovala výšku jej spôsobenej škody, uviedla, že pripája sa k trestnému stíhaniu a nežiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného uhradiť jej spôsobenú škodu. Následne na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23.4.2015 poškodená uviedla, že pripája sa ku konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1.710,- eur. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa sa otázkou uplatneného nároku na náhradu spôsobenej škody absolútne nezaoberal.
Krajský súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že výrok rozsudku je nejasný, sú tu neúplné skutkové zistenia, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami, ktoré sú významné na rozhodnutie, čím vznikajú pochybnosti o správnosti týchto skutkových zistení., na objasnenie ktorých je potrebné doplniť dokazovanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal, v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.