Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-169-2016.pdf
PDF · 104.52 KB
Case nature
Subarea
10Co/169/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci navrhovateľky: Mgr. P. P., nar. X. E. XXXX, bytom O. L. XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Hlohovec, Hollého 20/57, IČO: 47 256 371, proti odporkyni: F. K., nar. X. R. XXXX, bytom H. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Peter Havlík, Nitra, Podzámska 18, o 11.908,- eur s príslušenstvom a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 11. januára 2016 č. k. 10C/864/2015-31 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti uloženia zákazu odporcovi nakladať a scudziť nehnuteľnosti na základe iného právneho úkonu, zriadiť iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam a v časti neprenechania nehnuteľností tretej osobe do užívania na základe inej zmluvy, m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
V zostávajúcej časti napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Nariaďuje súdu prvého stupňa vykonanie opravy označením pozemku parc. č. 2280, o výmere 29 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, vo výroku jeho uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, na návrh navrhovateľky, ktorým zakázal odporkyni nakladať a scudziť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor, a to pozemok parc. č. 2279/1, o výmere 487 m2, zastavené plochy a nádvoria, registra “C“ evidovaného na katastrálnej mape, pozemok parc. č. 2279/2, o výmere 141 m2, zastavené plochy a nádvoria, registra “C“ evidovaného na katastrálnej mape, stavba - rekonštrukcia a nadstavba rodinného domu súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. 2279/2 a stavba - hospodárska budova, postavená na pozemku parc. č. 2280, a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, tiež uzavrieť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, alebo vložiť nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, aby ich neprenechal tretej osobe do užívania na základe v čase nariadenia tohto predbežného opatrenia neexistujúcej nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 44a, § 75 ods. 1, 2, 4, 6, 8, 9, § 76 ods. 1, 3 (správne mal byť uvedený odsek 4), § 102 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil preukázanou potrebou dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania (po začatí konania vo veci samej, v ktorom sa navrhovateľka domáha voči odporkyni zaplatenia sumy 11.908 eur s úrokom z omeškania 5,50% ročne od 1. septembra 2013 do zaplatenia, na základe písomnej zmluvy o pôžičke, z ktorej záväzok vrátiť uvedenú požičanú sumu odporkyňa nesplnila), ako aj dôvodnou existenciou obavy navrhovateľky, že jej pohľadávka sa stane nevymožiteľnou. Súd prvého stupňa konštatoval osvedčenie uplatňovaného nároku navrhovateľkou (zmluvou o pôžičke, výzvou na úhradu dlžnej sumy a
neplnením si zmluvných povinností odporkyňou). Mal za preukázané aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, preukázaním predaja predmetných nehnuteľností. Po zaplatení inej dlžnej sumy v exekučnom konaní (a vydaní potvrdenia o je vymožení) bude zo strany odporkyne daná na zápis vlastníckeho práva kúpna zmluva o prevode predmetných nehnuteľností. Predbežné opatrenie však zabráni tomu, aby v prípade úspechu navrhovateľky v tomto konaní, nemala možnosť úspešne sa domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky (keďže na strane odporkyne bola preukázaná snaha zmenšiť svoj majetok na úkor navrhovateľky). Vzhľadom na to, že navrhovateľka nemá zatiaľ voči odporkyni vymáhateľnú pohľadávku (ktorou sa stane až právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej), nebola by v konaní o neúčinnosť právneho úkonu aktívne legitimovaná. Lehota na podanie takejto žaloby je trojročná ale súdne konanie môže trvať dlhšie, bol preto daný zákaz odporkyni vykonávať akéhokoľvek úkony ukracujúce majetok odporkyne (a to do takej miery, že dlh navrhovateľky by nebolo možné vymáhať). V závere súd prvého stupňa skonštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami navrhovateľky v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom bolo poukazované na skutočnosť, že odporkyňa dlhodobo deklaruje, že nemá žiaden iný majetok okrem predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené informácie navrhovateľka nadobudla od Ing. J. X., pričom v konaní sp. zn. 15Er/355/2014, súdnemu exekútorovi PhDr. Mgr. Jozefovi Ružarovskému odporkyňa uviedla, že nemá trvalý príjem, jej manžel je nezamestnaný a jediným majetkom je nehnuteľnosť, v ktorej býva spolu s maloletou vnučkou. Jediným možným spôsobom zabezpečenia vymôženia dlžnej sumy je preto zabezpečenie predmetných nehnuteľností. Z obsahu e-mailovej komunikácie z 18. decembra 2015 medzi súdnym exekútorom a právnym zástupcom odporkyne ako povinnej osoby vyplýva, že bude uhradená celá pohľadávka s príslušenstvom a trovami, pričom sa žiadalo, aby potvrdenie pre účely výmazu tiarch na liste vlastníctva bolo zaslané do kancelárie, za účelom jeho predloženia ako prílohy k návrhu na vklad kúpnej zmluvy (odporkyňa by nemusela čakať 60 dní, ktoré má kataster na výmaz). Súdny exekútor Jozef Ružarovský dňa 22. decembra 2015, na žiadosť súdu týkajúcej sa stavu exekučného konania Ex 127/2014 oznámil, že pohľadávka oprávneného bola vymožená s príslušenstvom aj trovami exekúcie. Súčasne preposlal súdu elektronickú správu právneho zástupcu odporkyne z 15. decembra 2015, v ktorom uvádza, že v uvedený týždeň mala by byť uhradená celá pohľadávka na účet a požiadal o informáciu, či po úhrade tejto sumy dôjde zo strany súdneho exekútora k vydaniu potvrdenia, ktorým sa budú môcť zmazať všetky poznámky, ako i exekučné záložné právo zapísané na LV č. XXXX, v akej lehote, keďže uvedené nehnuteľnosti sa predávajú.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa, navrhujúc jeho zrušenie. Namietala, že predbežným opatrením dochádza k zásahu do jej ústavou garantovaných práv. Jedným z najdôležitejších atribútov uplatňovaných v súvislosti s predbežným opatrením je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preto musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a súčasne porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením (nenariadením) predbežného opatrenia dotknuté. Predmetným predbežným opatrením súd prvého stupňa zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťou a to rodinným domom, ktorý má hodnotu minimálne 300.000 eur, z dôvodu zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky, predstavujúcej sumu 11.908 eur s príslušenstvom. Existuje tak výrazný nepomer medzi individuálnym záujmom navrhovateľky a zásahom do vlastníckych práv odporkyne, čím dochádza k porušeniu zásady proporcionality. Odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa aj príliš širokú formuláciu predbežného opatrenia, keď jej zakázal okrem scudzenia nehnuteľnosti (ktoré ako jediné by mohlo spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy), aj ďalšie dispozície s nehnuteľnosťou, pri ktorých je takáto ujma nedôvodná (v uznesení ani neodôvodnená), a to prenechanie nehnuteľností do užívania tretej osobe, prenajatie nehnuteľností.
Navrhovateľka navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že odporkyňa nepopiera svoj záväzok voči nej. Preto žaloba, ako i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, boli dané oprávnene. Ak by na písomnú výzvu odporkyňa zaplatila pohľadávku, resp. dohodla sa na nejakej forme splátkového kalendára, nebol by návrh vôbec podaný. Odporkyňa v priebehu exekučného konania (vedeného voči nej bratom navrhovateľky pod sp. zn. 15Er 355/2014, na Okresnom súde Galanta u súdneho exekútora PhDr. Jozefa Ružarovského) dlhodobo deklarovala, že nemá iný majetok okrem nehnuteľností, ktorých zabezpečenia sa prostredníctvom predbežného opatrenia navrhovateľka domáha, nemá trvalý príjem, jej manžel je nezamestnaný a jediným majetkom je práve predmetná nehnuteľnosť, ktorá slúži na bývanie s jej maloletou vnučkou. Došlo však k prevodu predmetných nehnuteľností, ktorých vklad je prerušený z dôvodu vydania predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie je preto proporcionálne (v prípade prevodu jediného majetku za súčasnej neexistencie iného majetku odporkyne by predmetná pohľadávka bola nevymožiteľná).
Navrhovateľka poukázala na dočasný charakter predbežného opatrenia, ktoré nebráni užívaniu predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou a členmi jej domácnosti. Účelom predbežného opatrenia je zabrániť odporkyni zmenšovať hodnotu nehnuteľnosti nájomnými a podobnými vzťahmi (v prípade predaja nehnuteľnosti tieto by bránili v ich prípadnom užívaní). Podľa odporkyne sú využívané predmetné nehnuteľnosti na jej bývanie spolu s manželom a vnučkou, čomu nariadené predbežné opatrenie nebráni.
Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor oznámil (na základe výzvy) odvolaciemu súdu, že rozhodnutím z 20. januára 2016 sp. zn. V-5907/2015 bolo prerušené konanie o návrhu (odporkyne ako predávajúcej a kupujúcich) na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, obec H., katastrálne územie H. (parcely registra „C“ č. 2279/1, č. 2279/2 a č. 2280, stavby
- rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. 2279/2, hospodárska budova nachádzajúca sa na parcele č. 2280), na základe kúpnej zmluvy. Konanie bolo prerušené podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších zmien a doplnení, keďže rozhodnutie o vklade práva závisí od vyriešenia predbežnej otázky. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol doručený Okresnému úradu Galanta, katastrálny odbor 30. decembra 2015. Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bola uzavretá dňa 16. decembra 2015 medzi odporkyňou ako predávajúcou a kupujúcimi V. H., Mgr. A. H., E. B., R. B., pričom kúpna cena predávaných nehnuteľností bola dohodnutá v celkovej výške 85.000 eur. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 70.424,20 eur sa kupujúci zaviazali uhradiť na účet súdneho exekútora PhDr. Mgr. Jozefa Ružarovského, za účelom zaplatenia jeho pohľadávky (zaplatením prvej časti kúpnej ceny v prospech bankového účtu exekútora, na úhradu záväzku predávajúcej, sa uvedená suma započítava do kúpnej ceny). Zvyšok kúpnej ceny 14.575,80 eur zaplatili kupujúci v hotovosti k rukám odporkyne ako predávajúcej pri podpise zmluvy, ktorú skutočnosť potvrdila podpisom na zmluve.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie prvostupňového súdu v medziach odvolania odporkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, s výnimkou uloženia zákazu týkajúceho sa nekonkretizovaného právneho úkonu, práva a zmluvy.
Predbežné opatrenie je faktickým opatrením predstavujúcim provizórnu dočasnú úpravu, kým súd nerozhodne o definitívnej úprave súdnym rozhodnutím. Posúdenie existencie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní (to je pojmovo vylúčené). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka, domáhajúca sa nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, tieto tri základné predpoklady nariadenia predbežného opatrenia osvedčila. Predovšetkým skutočnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, konkrétne nárok na zaplatenie pohľadávky navrhovateľky voči odporkyni na základe zmluvy o pôžičke z 10. mája 2013, ktorú po uplynutí lehoty splatnosti (31. augusta 2013) odporkyňa nesporne nezaplatila. Odporkyňa svoj splatný záväzok z uvedenej zmluvy uzavretej s navrhovateľkou žiadnym spôsobom nespochybnila, ako ani porušenie svojho záväzku zaplatiť navrhovateľke celkovú sumu pôžičky v dohodnutej dobe.
Okrem existencie peňažného nároku navrhovateľka osvedčila i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. Dôvodom je konanie odporkyne, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý by bolo možné postihnúť pri výkone rozhodnutia (v exekučnom konaní). Dňa 16. decembra 2015 uzavrela ako predávajúca kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, odbor katastrálny, predstavujúcich (podľa oznámenia súdneho exekútora PhDr. Mgr. Jozefa Ružarovského so sídlom v Trnave v konaní sp. zn. EX 127/14) jediný zistený majetok odporkyne, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky. Odporkyňa v návrhu na povolenie odkladu exekúcie sp. zn. EX 127/14 zdôraznila svoju nesolventnosť, keďže je bez pravidelného príjmu a jej manžel, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, je nezamestnaný. Správanie odporkyne možno preto kvalifikovať ako konanie smerujúce k následku, že prípadný výkon rozhodnutia by mohol byť zmarený. Podľa ustálenej súdnej praxe pretože navrhovateľka osvedčila splatnú pohľadávku, ktorá ešte plynule narastá, pričom odporkyňa iný než predbežným opatrením zabezpečený majetok nevlastní, bolo namieste nariadiť zákaz scudzenia nehnuteľností patriacich odporkyni (na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy a zámennej zmluvy).
Možno súhlasiť s odporkyňou, že je tiež podstatné zachovanie určitej proporcionality medzi výškou zabezpečovaného nároku a hodnotou majetku, dispozícia s ktorým má byť predbežným opatrením obmedzená. Ak však súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, domáhajúceho sa obmedzenia dispozičných práv odporkyne s nehnuteľným majetkom, lebo je tu obava, že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, posudzuje sa predovšetkým ohrozenie úhrady dlhovanej sumy a primeranosť ujmy odporkyne, ktorá jej týmto obmedzením vznikne. V takomto prípade nie je vždy rozhodujúca primeranosť výšky dlhu k hodnote veci, ktorej sa obmedzenie dispozície má týkať (R 6/1994 Najvyšší súd Českej republiky). Medzi pohľadávkou, ktorú odporkyňa dlhuje a cenou nehnuteľností, ktoré sa majú postihnúť predbežným opatrením, by nemal byť tiež výrazný nepomer. Primeranosť práva, ktorého budúci súdny výkon by mohol byť ohrozený, s poukazom na určenie hodnoty nehnuteľnosti bez znaleckého posudku, nevylučuje vydanie predbežného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 170/04 zo 17. augusta 2004).
Jednou z dvoch odvolacích námietok odporkyne bol práve tvrdený výrazný nepomer medzi individuálnym záujmom navrhovateľky a zásahom do vlastníckeho práva odporkyne, poukazujúci na značnú hodnotu jednej z predmetných nehnuteľností a to rodinného domu (minimálne vo výške 300.000 eur), pričom pohľadávka navrhovateľky voči odporkyni predstavuje len sumu 11.908 eur s príslušenstvom. Odporkyňa však svoje tvrdenie týkajúce sa hodnoty nehnuteľností nepreukázala. Naopak, kúpnou zmluvou o prevode predmetných nehnuteľností, ktorú uzavrela s kupujúcimi 16. decembra 2015, bolo jej tvrdenie vyvrátené. Podľa článku III. bod 1 kúpnej zmluvy, kúpna cena predávaných nehnuteľností predstavovala sumu 85.000 eur. Prvá časť tejto kúpnej ceny mala byť pritom zaplatená v prospech bankového účtu exekútora na úhradu záväzku odporkyne vo výške 70.424,20 eur a zvyšok kúpnej ceny vo výške 14.575,80 eur bol zaplatený kupujúcimi k rukám odporkyne pri podpise zmluvy (podľa článku III. bod 2 uvedenú skutočnosť podpisom na kúpnej zmluve odporkyňa potvrdila).
Bolo by proti zmyslu predbežného opatrenia, ak by ním bolo možné postihnúť len veci rovnakej alebo nižšej hodnoty ako je pohľadávka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 322/95 z 27. mája 1996). Možno preto súhlasiť s navrhovateľkou, že v prípade prevodu jediného majetku za súčasnej neexistencie iného majetku odporkyne (ktorú skutočnosť odporkyňa nepopierala), by jej pohľadávka bola nevymožiteľná. Značný nepomer medzi hodnotou predbežným opatrením zabezpečovaných nehnuteľností a výškou pohľadávky navrhovateľky (ktorej príslušenstvo narastá) preukázaný nebol, pričom rozhodujúca časť kúpnej ceny bola poukázaná na úhradu pohľadávky vymáhanej iným veriteľom v exekučnom konaní.
Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Majetok odporkyne bol preukázaný v takej hodnote, ktorá opodstatňovala jeho blokovanie ako jedného celku, preto nemožno konštatovať, že na strane odporkyne došlo k zásahu do jej vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru, ako ani k zásahu do súkromia, keďže vôľou odporkyne bolo realizovať prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby. Nebolo tak preukázané, že k narušeniu zásady proporcionality došlo.
V právnom štáte, okrem princípu proporcionality, je garantované aj právo na súdnu ochranu, s ktorým súvisí vymáhateľnosť práva. Obmedzenie dispozície dlžníka so svojím majetkom kompenzuje jeho trvajúce porušenie zmluvy. Predbežným opatrením sa pritom nepriznáva žiaden nárok, nedeklaruje sa existencia alebo neexistencia práva, sleduje sa len ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada. Výrok predbežného opatrenia zabráni zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľky, aby sa jej oplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu do právoplatného skončenia konania (o zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke uzavretej s odporkyňou).
Javí sa ako potrebné vyhodnotiť aj dočasné obmedzenie vlastníckeho práva vo forme zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, vo vzťahu k platnosti a osobitne vo vzťahu k účinnosti právneho úkonu osoby, ktorej rozsah vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol predbežne a dočasne obmedzený zákazom nakladania s nehnuteľnosťou a následný postup správneho orgánu v konaní o povolenie vkladu na základe takejto zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 Sž-o-Ks 17/2005 z 9. septembra 2005 zdôraznil za právne významné rozlišovanie platnosti a účinnosti právneho úkonu, ktorej časový okamih v prípade zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností nie je totožný. Predbežné opatrenie súdu uložené podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p., obsahom ktorého je zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, v zásade nemá z hľadiska hmotnoprávneho vplyv na platnosť právneho úkonu. O. z., ktorý ako právny predpis stanovuje všeobecné náležitosti právnych úkonov a podmienky platnosti právnych úkonov, nesankcionuje neplatnosťou (§ 39 O. z.) zmluvy, ktoré sú uzavreté napriek zákazu vyslovenému v súdnom rozhodnutí. Súdne rozhodnutie, obsahom ktorého je zákaz nakladania s nehnuteľnosťou sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku. Nakladanie s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o jeho povolení. Z uvedeného je zrejmé, že pred povolením vkladu účinky právneho úkonu nenastanú. Z tohto dôvodu zmluva, ktorej účinky nenastali, nemôže byť v rozpore so súdnym rozhodnutím ukladajúcim zákaz nakladania s nehnuteľnosťou.
Začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti (resp. poznámky o tomto konaní v katastri nehnuteľností) má obmedzujúce účinky vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu, uskutočňovanému na základe návrhu na vklad práva k týmto nehnuteľnostiam a to aj vtedy, ak bolo upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie doručené správnemu orgánu neskôr, ako návrh na vklad určitého práva k týmto nehnuteľnostiam (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 184/2010 z 5. apríla 2011). Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny orgán rozhoduje podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu, z čoho vyplýva, že nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu nastali až po uzavretí zmluvy, resp. až po začatí vkladového konania (sp. zn. 3 Sžo/96/2010, sp. zn. 1 Sžo/271/2008, sp. zn. 8 Sžo/226/2010). Je preto právne irelevantné, či príslušné listiny boli vydané po uzavretí právneho úkonu. Právny úkon v čase jeho uzavretia môže byť platný, ak však po jeho uzavretí nastanú skutočnosti, ktoré bránia vkladu vlastníckeho práva na základe právneho úkonu, nemôžu nastať jeho vecnoprávne účinky (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24 Sp 42/2013 z 26. septembra 2013).
Pri nariadení predbežného opatrenia musí súd dbať, aby jeho nariadením nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú mieru. Súd prvého stupňa preto dôvodne vo výroku napadnutého rozhodnutia konkretizoval právne úkony, na základe ktorých bol daný odporkyni zákaz nakladať a scudziť predmetné nehnuteľnosti (kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva). Zákaz sa týkal aj uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako i prenechania nehnuteľnosti tretej osobe do užívania na základe nájomnej zmluvy. Jednotlivé čiastkové oprávnenia odporkyne ako vlastníčky, konkretizované vo výroku napadnutého rozhodnutia, nepresahujú nevyhnutnú mieru jej obmedzenia, keďže za účelom dočasnej provizórnej ochrany uplatneného nároku navrhovateľky sa zabráni scudzeniu predmetných nehnuteľností, ale aj zriadeniu ťarchy, vrátane uzavretia nájomnej zmluvy, ktoré majú priamy vplyv na hodnotu nehnuteľnosti (jej znížením), s čím potom súvisí uspokojenie pohľadávky veriteľa. Predbežné opatrenie smeruje do budúcnosti, pôsobí až od svojej účinnosti tak, aby odporkyňa konala spôsobom vymedzeným v predbežnom opatrení. Pri absencii spätných účinkov predbežné opatrenie nemá vplyv na existenciu nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred vydaním predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo/21/2001). Konkretizovaný rozsah predbežného opatrenia neparalizuje odporkyňu a neobmedzuje ju nad rámec
potrebnej miery (rozsah predbežného opatrenia je tak primeraný právu, na základe ktorého boli dočasne upravené pomery účastníkov). Z tvrdení odporkyne taktiež nevyplývalo, že sa jednalo o predmet podnikania a s tým súvisiace uzatváranie nájomných zmlúv. Odvolacia námietka odporkyne vo vzťahu k nadmernému obmedzeniu jej dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami, zákazom uzavretia nájomnej zmluvy, nebola preto dôvodná.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. (v časti zákazu nakladania a scudzenia nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy, zákazu zriadenia záložného práva, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vloženia nehnuteľnosti ako nepeňažného vkladu do právnickej osoby, ako i neprenechania nehnuteľností do užívania tretej osobe na základe nájomnej zmluvy).
Z dôvodu, že súd prvého stupňa do rozhodnutia o predbežnom opatrení zahrnul aj čiastkové výroky o nenakladaní a scudzení nehnuteľností bez toho, aby konkretizoval právny úkon („alebo iného právneho úkonu“), ako i o zákaze zriadenia nekonkretizovaného práva („iné obdobné vecné alebo záväzkové právo“), došlo by k zásahu, ktorý nie je primeraný a preto je aj nezákonný. Uvedený záver sa vzťahuje aj na uložený zákaz prenechania nehnuteľností do užívania tretej osoby na základe „inej zmluvy“. Konkretizácia právnych úkonov, ktorá je značne neurčitá (ako to bolo v danom prípade v uvedených častiach) znemožňuje posúdiť, či nenakladanie s určitou vecou alebo určitým právom neprekračuje nevyhnutnú mieru. Vo výroku rozhodnutia treba konkretizovať povinnosť (zákaz), aby nenakladanie s určitou vecou alebo právom, neprekročilo nevyhnutnú mieru (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo/33/2008). Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd preto v časti nekonkretizovaného iného právneho úkonu, práva a zmluvy rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa § 222 ods. 3 O. s. p. v spojení s ustanovením § 164 O. s. p. odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa vykonanie opravy napadnutého rozhodnutia, označením pozemku zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor, obec H., katastrálne územie H., parc. č. 2280, o výmere 29 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, vo výroku napadnutého rozhodnutia, ohľadom ktorého navrhovateľka taktiež navrhla nariadenie predbežného opatrenia, v rovnakom rozsahu ako pri ostatných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Neuvedenie pozemku parc. č. 2280 vo výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa predstavuje zrejmú nesprávnosť, keďže napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného navrhovateľkou v plnom rozsahu vyhovené (súd prvého stupňa sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 76 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení, pričom ďalšie dôvody ani nemusí uvádzať).
O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované (tak ako ani súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách prvostupňového konania), keďže rozhodnutie o predbežnom opatrení nepredstavuje konečné rozhodnutie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a podľa § 145 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia.
Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.