Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/514/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci maloletého navrhovateľky: C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XXXX/XX, občan SR v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7, matka maloletého dieťaťa I. K. J., nar. XX.X.XXXX, občan SR zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne proti odporcovi: Z. A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XX K. L., L. E. L., I., Z XJB, I. kráľovstvo C. D. a I. J., štátne občianstvo britské, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Marko & Overton-Fox, s.r.o., IČO: 47 246 936, so sídlom Bratislava, Karpatská 18 o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

rozhodol:

Súd konanie o určenie otcovstva voči maloletej I. K. J., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e .

Súd maloleté dieťa I. K. J., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej od 20.6.2015 sumou 300,-- Eur mesačne tak, že sumu 250,-- Eur mesačne je otec povinný zaplatiť matke maloletej vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky a sumu 50,-- Eur mesačne je otec povinný vložiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca na vinkulovanú vkladnú knižku, ktorá bude znieť na meno maloletej I. K. J. a ktorú matka maloletej zriadi v peňažnom ústave Slovenskej republiky.

Zaostalé zročné výživné za obdobie od 20.6.2015 do 30.4.2016 vo výške 2 700 eur na maloletú súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 300 eur až do vyrovnania spolu s bežným výživným a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec j e o p r á v n e n ý sa s maloletým dieťaťom stýkať každý druhý piatok v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod., každú druhú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod., každú druhú nedeľu v mesiaci od 12.00 hod. do 16.00 hod. a každý druhý pondelok v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky.

Matka j e p o v i n n á vždy ku koncu kalendárneho mesiaca stručne písomne v anglickom jazyku informovať otca emailom na jeho emailovú adresu o významných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej vrátane zdravotného stavu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 15.7.2015, súdu doručeného dňa 17.7.2015 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletej I. K. J., nar. XX.X.XXXX

na tom základe, že s odporcom sa zoznámila v roku 2014. V máji 2015 sa vrátila na Slovensko, kde sa maloleté dieťa narodilo. Uviedla, že tesne pred narodením dieťaťa sa rodičia snažili uzavrieť dohodu, avšak pre rozpory o podstatných skutočnostiach, ktoré sa týkali priezviska maloletej, úpravy styku otca s dieťaťom ako aj výšky výživného, túto dohodu neuzavreli. Dňa 10.11.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky súd oznámila, že k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov. Ďalej žiadala, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný na platenie výživného 400 Eur a styk otca, aby bol upravený každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 12,00 hod., každú párnu nedeľu od 12,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky, ktorá dieťa dojčí.

Navrhovateľka ako účastníčka konania uviedla, že s maloletým dieťaťom býva v jednoizbovom byte, ktorý vlastnícky patrí jej matke, nájomné neplatí, hradí mesačne: inkaso 110 Eur, 15 Eur za elektrinu, 9 Eur za plyn, dieťa má uzavreté poistenie 23,26 Eur, kurz plávania dieťaťu 89 Eur, balík plienok stojí 29,49 Eur a dieťa mesačne použije 2 balíky, dieťa je stále dojčené, pričom je prikrmované bio potravinami (66 Eur), D - vitamín stojí 9,37 Eur. Dieťa má kožné problémy preto olej nakupuje matka v lekárni za 8,45 Eur, špeciálny šampón za 9,80 Eur. Dieťa rastie mesačne na oblečenie minie 30 Eur, na hračky, knižky mesačne minie 20 Eur, celkovo výdavky na dieťa predstavujú 445 Eur. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a rodinné prídavky 23,52 Eur. Poberala od 23.5.2015 6 týždňov materskú vo výške 392 Libier a 33 týždňov 139,58 Libier. Otec od narodenia dieťaťa prispel od januára 2016 za 4 mesiace sumou 400 Eur.

Odporca ako účastník konania uviedol, že osobne pricestoval na územie SR, aby mohol maloletú vidieť po nerodení. Prejavil ochotu na určenie otcovstva k maloletej, matka nebola ochotná k tomu pristúpiť, podmieňovala takéto určenie uzatvorením dohody o úprave práv a povinností podľa jej predstáv. Dodal, že žili s matkou maloletej na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v byte, ktorý si spoločne prenajali na dlhší čas. Ide o 3 -izbový rodinný dom 5 km od rodinného domu (2 veľké a jedna malá izba) svojej matky, ktorá v ňom býva sama. Týždenne 1-2 x pracuje z domu a 3 x dochádza. Cestu do Londýna mu prepláca zamestnávateľ, motorové vozidlo nemá, má len služobné, ktoré používa aj na súkromné účely. Dodal, že predčasné skončenie nájmu nie je možné a musí znášať sám všetky náklady spojené s nájmom. Súhlasil s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke. Mieni dieťa navštevovať žiadal určiť styk každý druhý piatok v mesiaci od 14,00 hod. do pondelka 12,00 hod. a po dosiahnutí dvoch rokov širší styk tak ako vo vyjadrení zo dňa 4.8.2015. Jeho príjem je 2391 Libier, kde nájomné predstavuje 1200 Libier mesačne s tým, že nájomná zmluva je platná do 30.7.2016. Ďalej platí 40 Libier mesačne na energie ( plyn, elektrika) miestna daň 118 Libier, voda 30 Libier, poistenie domácnosti 10,50 Libier, strava 200 Libier,TV licencia 12,12 Libier, telekomunikačné služby 27,49 Eur, telefón 44,83 Libier, pohonné hmoty 40 Libier, holič 10 Libier, oblečenie 25 Libier, darčeky svojim rodinným príslušníkom ( napr. k narodeninám) 25 Libier, zábava 30 Libier, cesta na Slovensko( doprava, ubytovanie) 150 Libier.

Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať na platenie výživného vzhľadom k jeho schopnostiam a možnostiam sumou 250 Eur k rukám matky a 150 Eur na vinkulovanú vkladnú knižku na tvorbu úspor dieťaťa a styk otca určiť za prítomnosti matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom rodného listu mal. dieťaťa, pripojeného spisu tunajšieho súdu , dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, predloženými listinami o výdavkoch matky, otca a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Podľa §-u 84 Zák. o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa §-u 91 ods. 1 Zák. o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

Odporca počas konania uznal otcovstvo voči maloletej I. K. J., nar. XX.X.XXXX v Komárne, preto súd ďalšie dokazovanie nevykonal s poukazom na zhodné vyjadrenia rodičov maloletej a s poukazom na § 120 OSP.

S konaním o určenie otcovstva v zmysle §-u 113 O.s.p. je spojené konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa.

Podľa § 62 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Čo sa týka zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti marke s týmto súhlasil aj otec. Vzhľadom na to, že ide o 10 mesačné dieťa súd styk otca určil za jej prítomnosti, keďže táto aj podľa lekárskeho potvrdenia MUDr. S. T. zo dňa 2.5.2016 dieťa kojí a navštevuje pravidelne s dieťaťom poradňu. Matka nebráni otcovi v styku, keď prišiel na Slovensko, tak ako to sám otec uviedol vo svojom vyjadrení. Súd styk určil na každý druhý týždeň v mesiaci tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, aby si otec mohol vybudovať k maloletej vzťah. V ostatnom súd poukazuje na § 163 ods. 2 O.s.p.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorá trvá od narodenia dieťaťa až do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť sa samostatne živiť. Kritériami na určenie vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné mesačné náklady a potreby detí.

Súd za bežné považoval výdavky na stravu mesačne na dieťa cca 66,- Eur + D vitamín 9,37 Eur, výdavky na bývanie (matka s maloletým dieťaťom býva v jednoizbovom byte) mesačne vo výške (134 : 2) cca 67,- Eur , výdavky na ošatenie mesačne cca 30,- Eur, hračky + knižky cca 20 Eur a výdavky na hygienu cca 77,23 Eur (plienky 58,98 + olejček, šampón 18,25 Eur) mesačne. Matka hradí maloletej poistenie 23,26 Eur mesačne a kurz plávania dieťaťu 89 Eur mesačne.

Ďalej súd vychádzal zo zárobkových možností oboch rodičov, keď príjem otca predstavuje 3026,58,- Eur ( 2391 Libier : 0,79 kurz platný ku dňu 3.5.2016) a príjem matky je rodičovský príspevok 203,20,- Eur a rodinné prídavky 23,52 Eur. Je nutné poznamenať , že obaja rodičia sú povinní sa podieľať na výžive svojich detí. Mieru určeného výživného ovplyvňuje aj životná úroveň rodičov, nakoľko mal. deti sa podieľajú na životnej úrovni svojich rodičov. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Z výsledkov vykonaného dokazovania potom vyplýva, že otec mal. dieťaťa má vyššiu životnú úroveň a tiež má podstatne vyšší príjem ako matka a preto aj výška výživného tomu zodpovedá a bola súdom určená v sume 300,- Eur .Uvedená výška výživného je nepochybne na prospech maloletého dieťaťa a neohrozí životnú úroveň otca. Súd vykázané výdavky na bývanie otca považoval za neprimerané, ktoré nie je možné posúdiť ako odôvodnené výdavky. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že z prehľadu nájmov za jednoizbové bývanie sa pohybuje od 450 - 750 Libier. Súd spriemeroval nájom otca 1200 Libier a 750 Libier a takto súd mal za to, že priemer za nájom na bývanie je 975 Libier (1234 Eur). Námietka otca dieťaťa, že nejde o alternatívne bývanie otca, ktoré predložila matka ako ponuku prenájmov vzhľadom na polohu nehnuteľností (vzdialenosť, dochádzka, zvýšená kriminalita) je irelevantná. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec dieťaťa má služobné motorové vozidlo, kde pohonné hmoty hradí zamestnávateľ (okrem súkromných účelov otca), otec 1-2x týždenne pracuje z domu. Nájom k tomuto 3 izbovému domu, ku ktorému nájomnú zmluvu uzavrel otec, keď žil ešte spolu s matkou dieťaťa, končí v júni 2016, navyše je 5 km od rodinného domu svojej matky (2 veľké a jedna malá izba), ktorá v ňom býva sama. Týždenne otec 1-2 x pracuje z domu a 3 x dochádza do zamestnania. Cestu do Londýna mu prepláca zamestnávateľ, motorové vozidlo otec nemá, má len služobné, ktoré používa aj na súkromné účely. Súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20 - 30 % z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri rozhodovaní o výživnom súd tiež prihliadol na skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujíma, okrem výživného 400 Eur (t.j. 100 Eur mesačne, ktoré zaplatil od januára 2016) dieťaťu inak neprispieva. Otec zarobí 3026,58 Eur, keď súd odráta polovicu z tejto sumy na potreby otca, zostáva suma 1513,29 Eur z tejto sumy 20% činí 300 Eur, ktorú sumu súd považoval za primeranú možnostiam, schopnostiam otca ako aj potrebám dieťaťa s tým, že súd mal za to, že matka svojou osobnou starostlivosťou vyvažuje súdom stanovené výživné. Súd sumu 250 Eur uložil otcovi platiť k rukám matky maloletého dieťaťa a sumu 50 Eur na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine.

Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 20.6.2015 (dátum narodenia dieťaťa) do 30.4.2016 v sume 2700 Eur (t.j. 10 mesiacov po 300 Eur + 100 Eur za 10 dní mesiaca jún 2015 spolu 3100 Eur mínus 400 Eur, ktoré otec od januára 2016 poukázal matke). Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať po 300 Eur mesačne v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože príjem otca ani jeho majetkové pomery, podľa názoru súdu neumožňujú otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. Súdom určená výška splátok, tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle §-u 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.