Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-108-2014.pdf
PDF · 179.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a členov senátu Jozefa Fojtíka a Jána Reisa, dňa 04.05.2016 v trestnej veci proti obžalovaným R. Y., nar. XX.X.XXXX v V. nad V., trvale bytom B. D. č. XX a C. Y., nar. XX.X.XXXX v V. nad V., trvale bytom B. D. č. XX, pre spolupáchateľstvom spáchaný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona k § 20 Tr. zákona, takto
rozhodol:
obžalovaná R. Y., nar. XX.X.XXXX v V. nad V., trvale bytom B. D. č. XX
obžalovaný C. Y., nar. XX.X.XXXX v V. nad V., trvale bytom B. D. č. XX
s ú v i n n í , ž e
v čase okolo 8.50 hod. dňa 2.9.2013 z dvora rodinného domu č. XX v B. D. obvinená R. Y. expanznou zbraňou - samonabíjacou pištoľou značky EKOL AGENT čiernej farby výrobné číslo EVL-1050867 z bezprostrednej blízkosti namierila na poškodeného E. P. nachádzajúceho sa na pozemku rodinného domu č. XX vo vlastníctve rodičov poškodeného a súčasne ho slovami "vyzývam ťa, vypadni odtiaľto do piče...", "vypadni do piče...!, vypadni do piče, tu nemáš čo robiť..." nútila, aby z miesta odišiel, zatiaľ čo obvinený C. Y. na poškodeného E. P. huckal psa, ktorého mal uviazaného na vôdzke a tohto držal v tesnej blízkosti nôh poškodeného, následne namieril poškodenému do tváre bližšie nešpecifikovaným sprejom a so slovami "vypadni do piče..." poškodeného nútil opustiť pozemok rodinného domu č. XX a nevykonať zamýšľané stavebné práce na dome č. XX
t e d a
spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
č í m s p á c h a l i
spolupáchateľstvom spáchaný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona k § 20 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaná R. Y.
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. a), j) Tr. zákona, § 37 písm. f) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obvinenej určuje skúšobná doba probačného dohľadu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona sa obvinenej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obvinenej u k l a d á trest prepadnutia veci, a to 1 ks expanznej zbrane - samonabíjacej pištole značky EKOL AGENT čiernej farby výrobné číslo EVL-1050867.
Obžalovaný C. Y.
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. a), j) Tr. zákona, § 37 písm. f) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému určuje skúšobná doba probačného dohľadu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona sa obvinenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná R. Y. vyhlásila, že sa zo skutku kladeného jej za vinu v obžalobe cíti byť nevinná. Ku skutku uviedla, že pociťovala nezákonnosť konania zo strany rodiny P., vedela, že sa môže obrátiť iba na štátne orgány, ktoré to musia riešiť. V tomto prípade štátnu políciu, ak to neriešila mestská polícia, ktorá tam bola, vzhľadom na to, že obydlie v zmysle ústavy je nedotknuteľné. Z tohto dôvodu ona ani manžel nemala žiadny dôvod, aby E. P. nejakým spôsobom 2.9. vydierala alebo k niečomu nútila alebo aby sa vôbec niečoho zdržal. Bola si vedomá, že volala štátnu políciu, aby riešili neoprávnené konanie rodiny P.. Zo strany E. P. boli na ňu a manžela vyvíjané útoky, jednalo sa aj o fyzické útoky. Jeho averzia sa v ten deň vystupňovala do nepríčetnosti. Napriek ich nesúhlasu E. P. vbehol do ich obydlia, postavila sa mu do cesty, aby nemohol ísť ďalej. Vyzvala ho slušne 2 krát, nech odíde z ich pozemku. Videla nad hlavou manžela motyku, kt. E. P. držal. P. bol pripravený prejsť cez ňu aj s použitím násilia. Ako videl, že mu ona stojí v ceste, dva krát sa na ňu zahnal. Čím cítila strach, bezmocnosť, že ich chce zabiť alebo cielene zmrzačiť. Reagovala obranou a to tým, že použila expanznú zbraň. Nedá sa jej bežať ani brániť. V zúfalosti, v tomto zmätku a strachu o život nevidela inú možnosť obrany. P. bol ako v amoku, kričal: "čo chceš, čo chceš so mnou" a zaháňal sa na ňu motykou. Bol rozhodnutý útočiť. V afekte, pod tlakom a hlavne v strachu o svoj a manželov život potrebovala jeho násilné konanie zastaviť skôr ako
on sekne do nej alebo manžela motykou. Bála sa, že keď poškodený začne konať proti nim, všetci ľudia, kt. stáli na terase, vbehnú k nim, nakoľko na terase videla prichystanú železnú tyč, motyku a lopatu. Myslela si, že oni ich majú nachystané na nich. To že sa bránila takým spôsobom, bola to len reakcia na konanie poškodeného. Nakoľko má obmedzený pohyb, je na 75 percent invalidná, má trvalo obmedzenú dynamiku chrbtice s čiastočným ochrnutím, je preto slabá, a ak má stres, je paralyzovaná. Nedá sa jej preto utekať ani inak odvrátiť útok. Chcela P. zastaviť do príchodu štátnej polície, tá už bola v tom čase volaná, aby on upustil od napadnutia ich oboch z manželom, či zabitia ich psa. Ich spor trvá už niekoľko rokov a nikdy toto neriešila násilím, nebodaj vydieraním. Vždy hľadala právnu formu, ako sa domôcť ich práv. Od samého začiatku ako prišli P. k nim v ten deň zvoniť, videla, že sú nervózni. Cítila, že sú si vedomí, že konajú v rozpore so zákonom, a primátor mesta V. dal vyslovene zákaz stavebných prác a zákaz vstupu k nim v piatok 30.8.2013. Ona v piatok išla za pánom primátorom, keď jej prišiel papier od P., že oni chcú k nim vstupovať. Mala zo sebou rozhodnutie Krajského súdu z Trenčína, kde bolo napísané, že sú účastníci kolaudačného konania. Taktiež bolo napísané, že ako účastníci sú priberaní aj P.. O tomto uznesení vedeli P., obžalovaní aj mesto. Podľa nej toto súdne rozhodnutie dokazovalo, že poškodený nemal čo robiť na ich pozemku. Obžalovaní boli zavolaní k bráne, boli tam zástupcovia zo stavebného úradu, mestského úradu, potom mestská polícia a P.. Obžalovaní si to kamerovali. Vtedy sa zástupcovia stavebného úradu stiahli. Primátor v ten piatok na základe ňou predloženého rozhodnutia súdu volal náčelníkovi mestskej polície F., že nariaďuje zastavenie stavby a to k piatku toho týždňa a že nedovoľuje vstúpiť P. na ich pozemok. Takisto išiel zavolať na stavebný úrad, aby tento zastavil uvedenú stavbu. Konkrétne volal C.. Z., ona mu povedala, že ísť nemôže, že môže ísť akurát C.. Y.. Pri tej bráne im nebol predložený žiaden papier, akurát spomínali zamietnutie nejakého návrhu na vydanie predbežného opatrenia o vstupe k nám. Vzhľadom k tomu, že obžalovaní mali kameru, stavebný úrad aj mestský úrad, resp. jeho zástupcovia odišli preč, odišli aj s P. do ich dvora a zavreli bránu. Oboznámili aj mestskú políciu, že nemajú žiadne doklady, že stavba je zastavená, ďalej povedala, že konajú v rozpore so zákonom, ak sa niečoho domáhajú. Následne rodina poškodeného začala zo strany dvora P. odkladať betónové tvárnice, tieto tvorili oplotenie, ktoré už bolo urobené, resp. tvorili skôr to, že zo strany dvora P. nebol vstup k nim. Videla, že oni začali odoberať tieto tvárnice, nebola iná možnosť, keďže mestský policajti nezasahovali, ako volať štátnu políciu. Keď bola tak cca polovica tvárnic odobraná, manžel uviazal psa na vôdzku, aby tento nepreskočil k P., nezaväzoval ho k búde, lebo to bol priestor, kde oni chceli ísť. Potom oni nakúkali dnu, boli dezorientovaní, nevedeli, kto môže ku nám vojsť prvý, nevedeli, čo spravia. Videla cez otvor, ako C.. X. radil pánovi P. o ďalšom postupe. Pána V. videla, že ten tam iba stál. Po porade P. s X. P. povedal, že žiadne nariadenie primátora rešpektovať nebude a skočil prvý k nim. Potom poškodený z ich terasy skočil na pozemok obžalovaných, obišiel pána P. po ich pozemku a potom išiel na jeho pozemok. Jej nevadilo to, že by chodil po ich pozemku, ale to, že hrozil násilím vo forme motyky. Ona vedela o tom, že tam P. majú 40 cm pás pozemku, vzadu majú ešte menej, tam majú iba 23 alebo 25 cm. E. P. vyskočil s motykou k nim na pozemok a chcel ísť silou mocou ďalej. Postavila sa z jednej strany a to z tej strany, kde on chcel ísť na pozemok P., z druhej strany u na dvore stál jej manžel, ktorý držal psa v takej vzdialenosti, aby tento E. P. nepohrýzol. Videla, že poškodený sa zahnal, mal motyku nad hlavou manžela, teda vo výške cca 170 cm. Videla, že on mal motyku stále v ruke, nepoložil ju, dva krát sa zahnal motykou v oboch rukách na ich, hlavne na ňu. Už videla tú motyku v nej. Vtedy od neho bola 1,5 - 2 metre vzdialená. Pokiaľ vytiahla zbraň z vrecka, mohol tú motyku bez problémov položiť. On však túto motyku zdvihol ešte vyššie až do jej tváre. Vtedy vytiahla jej plynovú pištoľ, táto nebola ani natiahnutá, v tejto pištoli boli iba poplašné náboje. Pištol zdvihla maximálne do úrovne pásu. Poškodenému vravela "vyzývam ťa, vypadni odtiaľto", čo mu povedala 3-4 krát. Piaty krát povedala, "vyzývam ťa, vypadni odtiaľto do piči". Jemu asi 6 sekúnd trvalo, kým v tom amoku zbadal, že na neho z diaľky mieri pištoľ, on potom, keď zbadal tú pištoľ, uvedomil si to, dal dole motyku. Obžalovaná schovala pištoľ po tom, keď poškodený dal dole motyku. Poškodený potom začal hulákať, to už nevnímala. Pociťovala to tak, že on tou motykou chce na ňu zaútočiť. Bála sa jeho, ale bála sa aj toho, aby nenabehli všetci ostatní k nim na pozemok, im také veci nevadia, že je tam napríklad kamera. Potom P. odišiel preč, medzitým aj pán P. tam niečo robil, ten ju však neupozorňoval, on mal vytiahnutú zbraň, ale nemieril na ňu, to viem isto. Preto si myslí, že pán P. vedel, že nie sú v práve, lebo inak by na ňu tou pištoľou bol mieril. Vtedy tam už bol pán V., ani on nezasiahol. P. ani V. nezasiahol voči P., keď on zdvihol motyku. Obžalovaná uviedla, že poškodeného najskôr 3 krát vyzývala slušne, aby odišiel, s tým, že uvádzala " vypadni odtiaľto", potom mu adresovala ďalšiu tichšiu výzvu, až potom sa vulgárne domáhala, aby opustil pozemok. Robila to kvôli tomu, že videla strach jej muža a kvôli tomu, že poškodený zúril. Žiadala policajta, aby zakročil ešte keď stáli na pozemku P., potom už na to nebol čas. Uviedla, že ku konfliktom s P. dochádzalo aj v minulosti, oznamovali ich obe strany, tieto oznámenia boli pozamietané. Na otázku uviedla, že jej manžel držal v ruke psa, iné veci v rukách manžela nevidela.
Uviedla, že najmenej 7-8 krát manžel povedal, že je proti tomu, aby niekto vstupoval do ich dvora, ona povedala mestskému policajtovi, že si nepraje aby niekto vstupoval do ich obydlia. K ich dvoru uviedla, že časť pozemku P. nie je oddelená všetko je to súčasťou ich dvora, obydlia.
Obžalovaný C. Y. vyhlásil, že sa zo skutku kladeného mu za vinu v obžalobe cíti byť nevinný. Ku skutku uviedol, že 2.9. s tým už počítali, lebo dostali upozornenie, že k nim majú prísť P.. Zo štátnej polície tam v tom čase nebol nikto, mali patrične strach. Pána E. P. najmenej 7 krát žiadal, aby nevstupoval do ich obydlia. Preto sa pýtal manželky, či volala primátorovi a ona povedala, že volala štátnu políciu. E. P. v stave nepríčetnosti silno rozrušený vbehol k nim s motykou v ruke a zaháňal sa na neho aj na manželku a reval, "čo chceš čo chceš" a zdvihol motyku do výšky hlavy obžalovaného. Potom poškodeného manželka dva krát vyzvala, "vyzývam ťa, vypadni z tadeto preč". Motyku furt držal vo vodorovnej polohe. Až zbadal, že má manželka zbraň tak motyku zložil na zem. Keby ju nebol položil na zem, tak znova zaútočí na nich. Boli rozrušený s manželkou v silnom strese, strachu z konania poškodeného. Odskočil dozadu aby ho nezasiahla motyka vtedy stál od E. P. tak cca 20 cm. Cítil, že poškodený chce použiť motyku na nich a na ich psa, nemali inú šancu iba brániť sa. Obžalovaný krotil psa na vodítku, ktorý bol podráždený. Obžalovaný bol toho času práceneschopný, čo bolo spôsobené neoprávneným vstupom do ich obydlia dňa 10.6.2013, kedy E. P. s jeho otcom na obžalovaného fyzicky zaútočili na jeho dvore. Dňa 2.9. na ich pozemok vstúpili mestský policajt P. a E. P.. O. pán P. začal rozmýšľať podľa územného plánu mesta, kde sú hranice. Pán P. vstúpil prvý na pozemok, a vstúpil na ich pozemok, potom E. P. tiež po pozemku obžalovaných. Pán P. skočil okolo kolíka na náš pozemok, potom sa stiahol k múru a E. P. kráčal ich našom pozemku. Obžalovaný vie, že, že rodičia poškodeného majú na začiatku domu cca 40 cm a ku koncu domu iba niečo 20 cm pás pozemku v ich vlastníctve. Obžalovaný mal v ruke okrem vôdzky psa iba krabičku od žuvačiek orbit. Domnieval sa, že keď tú krabičku vytiahne, pán P. sa zľakne, obával sa o svoj život. Psa na poškodeného nehuckal, ani nemal v ruke paralizačný sprej.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal výsluchy svedka poškodeného E. P. a svedkov U. P., U. V., L. P., R. P., L.. Y. F., Z. X., C.. X. X., C.. V. Y., C.. W. Z., U. N. a znalca U.. F. Y..
Svedok poškodený E. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 2.9. na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré dostali jeho rodičia ako vlastníci nehnuteľnosti, išli vykonávať práce na ich rodinnom dome, t.j. podbitie strechy, zateplenie steny, najskôr chceli postaviť lešenie. Asi o 8.20 hod. ráno, za prítomnosti Mestskej polície, konkrétne pána P. a pána V., stavebného dohľadu mesta Bánovce, čo bola pani C.. Y. a pán C.. X.. Pri bráne do dvora obžalovaných, obžalovaní boli mestskou políciou vyzvaní, aby im dobrovoľne umožnili vstup na svoj pozemok, tak ako to vyplýva zo stavebného zákona. Pani R. Y. si túto výzvu od rodičov poškodeného prevzala 30.8.2013. Pani obž. Y. povedala, že primátor to zastavil čo samozrejme nebola pravda. Prítomným príslušníkom MsP ako aj stavebnému dozoru povedali, že idú na svoj pozemok, že keď obž. neumožnila prístup cez ich pozemok s tým, že mi na ich pozemku, kt. je široký 50 cm postavia iný druh lešenia, závesné, a nebudú tak žiadnym spôsobom vstupovať na pozemok obž., aj keď na to mali právo. Potom išli príslušníci MsP o tomto oboznámiť obžalovanú, pričom ani s týmto nesúhlasila príslušníkom MsP povedala: "skúste sem vojsť". Poškodený sa presunul do dvora jeho rodičov aj s príslušníkmi MsP a stavebným dozorom, začal odkladať na voľno uložené betónové tvárnice, ktoré tvorili nedokončené murované oplotenie. Keď bol prechod uvoľnený, pán P. sa snažil cez uvoľnený prechod vysvetľovať obžalovaným, že idú vstúpiť iba na pozemok rodičov poškodeného. S týmto obž. C. Y. nesúhlasil a kričal na policajtov, že sem si to nepraje. Potom pán P. prvý zišiel z terasy na pozemok rodičov poškodeného, kt. zasahuje aj do dvora obžalovaných a poškodený ho nasledoval. Skočil z terasy doprava dole, obišiel prekážku a pána P. z pravej strany. V ruke mal motyku s tým že chcel zrovnať terén pod stojky lešenia, ktoré budú držať lešenie, na rukách mal pracovné rukavice, motyku mal asi v ľavej ruke. Ako vstúpil na náš pozemok, C. Y. išiel oproti nemu s jeho psom, kt. mal na vodítku a kričal: "vypadni ti hovorím", on popri tom huckal na mňa psa, tým, že kričal, rýchlo sa približoval a vulgárne nadával. Pes štekal a bol agresívny. Psa držal asi 5 cm od nôh poškodeného, Poškodený sa podvedome bránil tým, že motyku chytil do dvoch rúk, dal si ju pred seba do výšky pása, súbežne s ich pozemkom, obž. Y. na neho reval:" no len skús, boha ti jebem, len skús, do piče, čo je." Ja som mu odpovedal, čo chceš so mnou, čo chceš so mnou, som na svojom pozemku. Skoro súčasne s útokom Y. prišla rýchlo proti poškodenému obž. Y., ktorá dovtedy stála pri múre ich rodinného domu a fajčila. Stála vedľa Z. X., kt. natáčal všetko na kameru. Ona prišla ku do bezprostrednej blízkosti a revala na neho: hovorím ti, vypadni odtiaľto, hovorím ti vypadni odtiaľto, vypadni odtálto do piče." Pričom na mňa pravou rukou z vrecka vytiahla krátku guľovú zbraň čiernej farby, jednalo sa o pištoľ menšej ráže. Svoju hrozbu zvýraznila tým, že túto pištoľ nabila tak, že natiahla
záver s ľavou rukou, v kt. ešte držala zapálenú cigaretu a palicu, niečo ako drevenú valašku. Poškodený policajtovi P., zakričal: " vidíte, čo má v ruke, vytiahla na mňa zbraň." Pán P. zareagoval na to tak, že vytiahol služobnú zbraň z puzdra a vyzval obž., že má dať dole tú zbraň. Ona na to nereagovala, ďalej poškodenému mierila do tváre, na výzvu pána Pšenku povedala, že zbraň dole nedá, že poškodený tu nemá čo robiť. V tom vytiahol C. Y. z pravého vrecka bundy sprej - kaser, bola to nádobka žltej farby, s čiernym vrchom, so spúšťačom, aký majú spreje a vyhrážal sa a mieril ním poškodenému do tváre, pričom stále opakoval:" vypadni do piče, vypadni do piče," čo opakoval viac krát. Týmto ohrozoval poškodeného aj pána P., kt. stál pri ňom. Pán P. obžalovanému zabránil, aby mu nastriekal kaserom do tváre, tak , že dlaňou svojej pravej ruky mu v tom bránil. Obžalovaná počas tohto stále na nich mierila. Keď videl, že zbraň pána P. miery do zeme vedľa jeho nohy a obžalovaná stále na neho miery, v obave o svoj život ušiel spoza chrbtu pána P. na terasu nášho rodinného domu. Obžalovaná potom túto nabitú zbraň ukryla vo vrecku svojej vesty a rukou vyháňala a nadávala pánovi P.: "kto ho sem pustil, tu nemáte ani vy čo robiť, pustil ho volakdo sem" a kľudne fajčila ďalej. Potom pán P. odišiel na terasu ich domu, policajt MsP V. bol tiež prítomný, stál na dvore Y., on sa tomu prizeral. Na otázky poškodený uviedl, že podľa jeho názoru sa pohyboval iba po pozemku jeho rodičov. Musel prekročiť pneumatiku, ktorá je zakopaná z časti aj ich našom pozemku. On vstúpil na pozemok za pánom P., choval sa kľudne, Popri dome prešiel možno 2-3 kroky a bol napadnutý. Motykou sa na nikoho nezaháňal. Obžalovaní sa správali agresívne, vulgárne, nadávali. V čase keď obžalovaná vytiahla pištoľ mal poškodený motyku približne vo výške pása súbežne s pozemkom, na nikoho som sa nezaháňal. Obžalovaný mal psa na vôdzke, rýchlo sa ku nemu približoval tak, že psa mal tesne pri nohách, kričal, vulgárne nadával na jeho osobu, pes to vnímal, ale výslovne psovi žiadne príkazy nedával, ani mu nič nevravel. Pes inak neútočí, bol tam aj príslušník MsP, na toho pes neútočil, pán V. odišiel zo dvora ako posledný. Tento pes už 10.6. pohrýzol otca poškodeného aj príslušníka štátnej polície, oni vedia zabezpečiť, že ich pes útočí a hryzie vtedy, keď oni chcú. Keď k nim ide návšteva, psa majú zatvoreného do garáže alebo uviazaného. Poškodený poprel, že by niekedy tohto psa bil palicou, alebo inak dráždil.
Svedok U. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že boli vyslaní ako na žiadosť asi oboch strán aj obžalovaných aj poškodeného, aby sa zúčastnili nejakého rozhodnutia stavebného konania, kde si pán P. chcel zatepliť stenu domu zo strany od dvora Y.. Na miesto prišli možno cca o 8,30 hod. čakali na stavebný dozor. P. boli u seba na dvore, pani obž. bola najskôr na dvore, potom vyšla pred bránu. Rozprával sa s ňou, ona tvrdila, do dvora ich pustí iba na základe súdneho rozhodnutia. P. prišla pani zo stavebného úradu, ktorá uvádzala, že je tu právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že sú povinní im umožniť vstup na ten pás aby si mohli P. urobiť to, čo treba. P. sa P. rozhodol, že to idú robiť, mali tam ešte nejakého robotníka. Časť múru pri dome bola iba naukladané kocky, toto oni rozobrali. Oni takto nemuseli im chodiť po pozemku, mohli chodiť na svoj pozemok, teda na pozemok, o kt. tvrdili, že je ich. Situácia bola napätá, nakoľko oni tam chceli vstúpiť, svedok tam išiel s nimi, vstúpil na ten pozemok v páse 50 cm, tam bol pán Y., on mal na vodítku psa, takého malého, ktorý štekal na poškodeného P.. P. mal v rukách motyku, držal ju pred sebou, aby sa k nemu pes nedostal. Ako tam vkročili, z pravej strany pristúpila k P. pani Y., z vrecka oblečenia vytiahla zbraň a namierila ju na P. a povedala mu, že má vypadnúť z toho pozemku. Svedok následne vytiahol služobnú zbraň a držal ju pri tele, túto zbraň nezdvihol. Obžalovaná ustúpila dozadu, potom z ľavej strany pristúpil pán Y., v ruke mal niečo červené zakrýval to rukou, malo to hore trysku, bol to určite sprej, mieril tým, na pána P.. Svedok sklonil jeho ruku dole a hovoril mu, aby prestal. Na to pán Y. ustúpil dozadu a poškodený s ním vtedy vycúvali z dvora, tak ako sme prišli. Svedok na to volal hliadku štátnej polície s tým, že tam bola zbraň, aby to prišli preveriť. Svedok na otázky uviedol, že poškodený mal motyku otočenú tak dole, nedvíhal ju. Nepovažoval za potrebné voči poškodenému zakročiť. Svedok uviedol ,že výkon rozhodnutia stavebného úradu mala zabezpečiť pani Y.. On nebol pri tom, že by táto účastníkov nejako poučovala o právach a povinnostiach. K tomu na čo si bral poškodený motyku uviedol pri odstraňovaní rozporov, že ten si zobral motyku, pretože sa bál psa a keď u bral tak povedal, že keď ho ten pes pohryzie, tak ho sekne. Podľa svedka obžalovanú viedlo k vytiahnutiu zbrane skutočnosť, že vošli na jej dvor. Zbraň obžalovanej bola max. pol metra od poškodeného, mierila mu na hlavu a bola šikmo z profilu. On sa vtedy nevenoval iba poškodenému, ale celému dianiu. Od nadriadeného mali príkaz zabezpečiť, aby nedošlo k rušeniu verejného poriadku. Je presvedčený, že konal v súlade so zákonom, že ide s P. na ich pozemok.
Svedok U. V., po zákonnom poučení na hlavnom pojedávaní vypovedal, že bol najskôr na pozemku pána P., keď potom prešiel na pozemok pána Y., v tom čase tam už bola slovná roztržka medzi obžalovanými a pánom poškodeným, obe strany boli rozčúlené a slovne sa napádali. P. P. bol na 50 cm, čo má patriť k
jeho domu, pokiaľ videl inde sa nepohyboval zdá sa mu že ten priestor bol vysypaný štrkom. Poškodený mal v ruke motyku alebo hrable. Držal ju pred telom, v jednej alebo dvoch rukách, nezdalo sa mu, že by sa na niekoho z nich zaháňal, kolega vytiahol pištoľ, túto mal pri tele. Pán Y. mal na vodítku psa. Bol v tom, že kolega vytiahol pištoľ kvôli tomuto psovi. Pištoľ, ktorú vytiahla pani Y. nevidel. Kolega mal túto pištoľ pri sebe, vedľa tela, na nikoho s ňou nemieril. Pán Y. ešte potom vytiahol kaser - bol to sprej, nejaký žltý alebo žlto zelený, vysoký cca 10 cm. Určite to nemohli byť žuvačky. Vie, že si poškodený motyku zobral na psa, že keď tento pohryzie tak túto použije. Vie, že tam boli aj nejaké vyhrážky, že ju použije aj na Y., ale toto presne uviesť nevie. On nepovažoval za potrebné konať nakoľko zasahoval kolega. Čo sa týka psa vie, že pes štekal, bol agresívny, ale či tam padli nejaké slova huckania, nevie.
Svedok L. P., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že boli viac krát ohrozovaní zo strany obžalovaných, preto si podali žiadosť na MsP, štátnu políciu a stavebný úrad, aby prišli robiť dozor na stavebné práce. Prišli MsP polícia pán P., V. a pani Y. s pánom X. zo stavebného úradu. Mali pripravené lešenie na zadnú stranu domu, prvá možnosť bola väčšie lešenie na hákoch, pre prípad, že by ich obž. nechceli pustiť, mali aj pripravenú lavičku, ktorá by sa kotvila na ich múr a pracovalo by sa iba na ich pozemku. Za prítomnosti MsP pri bráne požiadali, či môžu vstúpiť na pozemok, pri tom boli aj pracovníci stavebného úradu. Obžalovaní ich nepustili. Potom ako boli zložené kocky, na druhej strane bol pán Y. so psom, čakal pravdepodobne so psom na to, ako to budeme robiť. Pani Y. tam bola tiež. Požiadal pána P., aby išiel na ten pozemok, predtým im ukázal geometrický plán, že tam majú 50 cm. Pán Y. vtedy povedal, že: "skúste sem vojsť", povedal, že pán primátor to zakázal. Pán P. na to povedal, že žiaden primátor nemôže nikomu zakazovať ísť si na svoj pozemok. Pán P. tam na to vstúpil, po ňom išiel syn svedka ten mal aj motyku, on ju bral ako pracovný nástroj, on chcel s zrovnať plochu na stojky a spraviť ryhu v na hranici pozemkov, pán Y. s jeho psom ho ohrozoval s tým, že pes bol pri jeho nohách, svedka už v minulosti ten pes pohryzol. Pán Y. na to zvýšil hlas, kričal na poškodeného boha ti jebem, čo tu chceš. On ho ohrozoval, on púšťal toho psa k poškodenému, v tom pani Y. pristúpila k synovi tiež s krikom a vulgárnymi slovami, že čo tu chceš a vytiahla z vačku pištoľ. Pištoľ namierila na syna do oblasti tváre, mierila na neho z blízkosti, kričala na neho, že má vypadnúť a toto stále opakovala. Pán Y. vytiahol z vačku sprej a tiež mieril na syna sprejom, pravdepodobne išlo o slzný plyn. Pán P. vytiahol zbraň a dal aj ruku proti spreju, aby tento nestrekol na syna. Oni boli blízko seba. Syn kričal, že vytiahla na neho zbraň, toto potom opakoval, bol vystrašený a šokovaný. Vtedy svedok volal druhého policajta pána V. na pomoc, aby tam išiel, syn sa potom vrátil na terasu, obžalovaní potom vyháňali oboch policajtov, že tam nemajú čo robiť, robili to vulgárne. Svedok následne volal štátnu políciu. Svedok počas skutku stál na jeho terase a videl na všetko. Svedok nevidel, že by sa poškodený motykou zaháňal, Maximálne sa s ňou skrčil voči tomu psovi, mal ju pred sebou, nikoho s ňou neohrozoval ani že by sa poškodený obžalovaným nejako vyhrážal. Nevšimol si, že by sa obžalovaný niečoho obávali, pani Y. mala v ruke paličku a cigaretu, oni už aj pri bránke vraveli, že majú skúsiť tam vojsť, nemyslel si, že mali byť z čoho v šoku.
Svedkyňa R. P., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň asi o 9.00 hod. sa tam všetci zišli so stavebným dozorom a mestskou políciou, že budú vykonávať stavebné práce na ich rodinnom dome, konkrétne chceli postaviť závesné lešenie na zadnú stranu domu. Predtým, než vstúpili na pozemok, sa pýtali pani Y., či môžu vstúpiť na ich pozemok, nakoľko mali na toto aj rozhodnutie. Keďže im vstup nepovolili a povedali, že si neprajú aby na ich pozemok nevstupovali, po tom, čo im vysvetlili, že pôjdu na svoj pozemok, čo majú v šírke 50 cm zo zadnej strany domu, syn začal odkladať tvárnice, ktoré boli naukladané v priestore nedokončeného oplotenia s tým, že prvý tam na pozemok vstúpil pán P. a za ním vstúpil syn. Manželia Y. stáli na ich dvore, pán Y. držal na vôdzke psa, ktorý brechal a približoval sa k synovi. Syn mal v rukách motyku, ale nezaháňal sa ňou. On ju mal možno v úrovni pása, bol tak nahnutý dopredu kvôli tomu psovi, v jednom momente akurát dal motyku v oboch rukách vyššie a potom nižšie. Potom utekal preč Pán Y. vyháňal syna, aby vypadol z toho pozemku, psa pustil celkom blízko k nohám syna. Medzi tým, ako ho pán Y. vyháňal, pani Y. sa pripojila, vytiahla z vrecka zbraň a namierila ju bezprostredne do tváre syna. Pritom silno kričala a vyháňala ho oplzlo z pozemku. Medzitým pán Y. vytiahol niečo ako sprej a mieril ním do tváre niekde asi na pána P. a syna. Takisto kričal na syna, aby vypadol. Pán P. tiež vytiahol zbraň. Zbraň síce mal zdvihnutú po vytiahnutí z puzdra, možno ňou aj chvíľu mieril, ale potom ju hneď spustil, jednou rukou vtedy sa snažil syna možno aj seba chrániť pred tým sprejom, v druhej ruke mal zbraň, tú mal pri tele, potom ju nadvihol, potom ju opätovne spustil k telu. Pani Y. držala zbraň a mierila. Pán P. ju vyzýval, aby dala dole zbraň, ona povedala, že zbraň dole nedá, že ani on tu nemá čo robiť. Syn potom keď videl, že na neho naďalej miery, poza pána P. prešiel naspäť do nášho dvora. Pani Y. potom aj P. vravela, že má odtiaľ odísť,
pán P. potom z terasy tiež odišiel. Na otázky uviedla, že obžalovaní ako keby boli na to pripravený, že chceli zastrašiť všetkých, oni nemali ani bázeň pred policajtmi ani stavebným dozorom. Syn tam išiel s motykou na to, aby tam zrovnával ten terén, neboli tam od roku 2004, mali nachystané nejaké laty, na lešenie a kvôli nim to išiel zrovnať. Svedkyňa uviedla pri výsluchu, že poškodený ju informoval o skutočnostiach z vyšetrovacieho spisu.
Svedok L.. Y. F. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mestská polícia sa riadi inštruktážou, ktorá je vytýčená na 12 hodín, kde je príslušníkom dané, kde sa počas tohto časového úseku zdržiavať. Inštruktáž robí on, je písomná, táto inštruktáž je podpisovaná všetkými príslušníkmi aby bolo preukázané, že ju vzali na vedomie. V inštruktáži na jej druhej strane sa nachádza časť mimoriadnych úloh, kde zapisujú mimoriadne úlohy, ktoré vyplynú z chodu mesta, resp. z minulých dní, táto inštruktáž je napísaná týždeň dopredu. Keďže pán primátor nariadil vykonať asistenciu v danom mieste, svedok toto zapísal do mimoriadnych úloh. Malo ísť pravdepodobne o výkon rozhodnutia stavebného úradu. Toto by malo byť uvedené v zázname zo služby. Ešte pred odchodom hliadky v ten deň vykonal ústnu inštruktáž policajtom V. a Pšenkovi, oni mali uskutočniť úkony, iba ak by došlo k ohrozeniu života alebo majetku. U. si, že to bolo na 8 hodinu a o pol ôsmej boli u neho v kancelárii. Nakoľko mal skúsenosti, že obdobné veci bývajú háklivé, inštruoval ich, že budú na mieste ako pozorovatelia, budú celú vec sledovať a budú dbať na dodržiavania verejného poriadku. Myslel to tak, že nebudú zasahovať, pokiaľ nebude porušený poriadok alebo nedôjde k napadnutiu osôb alebo niečieho majetku.
Svedok Z. X., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, išli von, on ako kameraman a pani Y., k bráne. Pri bráne stáli osoby zo stavebného úradu pán X. a pani Y.. Taktiež pán P. starší a pani P. a ešte mestskí policajti. Oni sa pýtali, či môžu vstúpiť na pozemok k pánovi Y. a pani Y. sa pýtala, či majú nejaké potvrdenie. Oni odpovedali, že majú, ale žiadny papier neukázali. Ako svedok začal kamerou natáčal, obe osoby zo stavebného úradu sa stiahli preč. Potom sa asi pol hodinu alebo 15 min. nič nedialo. Následne P. začali dávať tvárnice dole z múru, čo tam mali postavený. Oni tam mali ešte nejakých dvoch robotníkov pomocníkov. Tvárnice dávali dole iba mladý P. a dvaja pomocníci. Svedok všetko natáčal. Ako boli tvárnice už dané preč, doniesli si tam lopatu, tú si opreli o múr, zhovárali sa medzi sebou, potom tam prišiel pán P., mestský policajt, s kt. sa rozprávali. Keď sa dovyprávali, mladý P. došiel aj s motykou, chcel ísť na ten pozemok, stál tam mestský policajt, on ho musel obísť, čím skočil najprv pozemok pani Y., potom išiel k stene rodinného domu, potom za ním pán P.. Poškodený sa začal zaháňať motykou, možno 3-4 razy, prvýkrát ju mal vo výške možno 1,60 m alebo 1,70 m. Ešte predtým ho pani Y. vyzývala nech opustí pozemok. Ona ho vyzývala možno tri razy, on na to nereagoval, stále držal motyku, on ju držal vodorovne so zemou, mal ju pri páse a s tou motykou hýbal hore dole ako keby chcel zaútočiť. Keď povedala pani Y. tretí-štvrtý krát nech ide preč, potom vytiahla zbraň, poškodený bol zaskočený. Pán P. potom vytiahol zbraň, touto nemieril na pani Y.. Poškodený hovoril že "čo odo mňa chceš", to povedal asi trikrát. Potom ukázal na pani Y. pánovi P., že čo je toto, ona na mňa vytiahla zbraň. Potom mladý P. odišiel preč, potom tam zostali iba pán P. a pani Y. a on ako kameraman. Myslí si, že obžalovaná zbraň vytiahla kvôli tomu, že sa zaháňal motykou, on by ju bol možno aj napadol, keby ona nevytiahla zbraň na svoju obranu. Zbraň potom schovala, keď P. odišiel. Poškodený bol určite agresívny, mal taký postoj, v ruke mal motyku. Mal rozkročený postoj. Mal podráždený silný hlas. Obžalovaní mali strach. Huckanie psa obžalovaným Y. nepočul. Pán Y. stál pri pani Y. na jej pravej strane, on mal psa na vodítku a on tam stále po celý čas stál.
Svedok C.. X. X., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ranných hod. prišli na miesto s pani Y., na mieste už bola mestská polícia. Pán P. požiadal pani Y. o umožnenie prístupu, ona toto odmietla. Boli tam na mieste potom nejaké pokriky cez plot od pani Y. na ich adresu, teda tým myslí zamestnancov mesta. Na to išli s pani Y. na dvor P.. Oni tam rozobrali časť plota, následne chceli postaviť lávku na 50 cm pozemku, kde by potom začali realizovať práce. Mestská polícia bola na pozemku pani Y.. F. s pani Y. následne vošli do objektu predajne P.. Do predajne po krátkom čase prišiel pán P. mladší, kt. uviedol, že pani Y. na neho vytiahla zbraň. Pán P. starší na to potom zavolal štátnu políciu. Po dohovore s políciou vzhľadom na vypätú situáciu pán P. súhlasil, že nebude pokračovať v jeho ďalšom konaní, tým myslí, že sa nebude pokúšať nič robiť. Svedok tam bol na príkaz pána primátora, kt. nariadil zúčastniť sa tohto konania, pričom pôvodne išlo o spis stavebného úradu, Ing. Z., pričom tá mala vytýčené iné stavebné konanie, išiel tam namiesto nej on, nebol plne s vecou oboznámený. Pán P. mal platné stavebné rozhodnutie, pričom o tomto oboznámil jednak mesto ako aj obžalovanú, pričom stavebný úrad požiadal o súčinnosť pri zahájení prác, kt. chcel vykonávať, o podbitie strechy a
omietnutie steny. Mal za to, že pán P. na základe platného stavebného povolenia môže toto vykonávať. O tom, že stavebné práce bude realizovať stavebník takto si rozhodol on. Nespomína si, že by účastníkov poučovali. Stavebný materiál u P. videli - asi lešenárske trubky. Oni tam boli iba z dôvodu, že ich vyslal primátor, za iných okolností by tam neboli.
Svedkyňa C.. V. Y., po zákonnom poučení uviedla, na dané miesto išli na príkaz pána primátora. Keď prišli k bráne, pri bráne z vonkajšej strany stáli mestskí policajti. Z vnútornej strany brány bola pani Y.. Keď nás pani Y. uvidela, začala kričať, že tam nemajú čo robiť, že nerešpektujú príkaz primátora a aby sme odišli. Preto odišli do dvora P., z tohto dvora potom odišli do predajne, ktorá je v dome. Následné udalosti preto priamo nesledovala. O udalosti sa dozvedeli až potom, keď pán P. ml. vošiel dovnútra s tým, že povedal, že sa tam niečo udialo so zbraňou. Čo sa konkrétne udialo nevie. Oni boli vyslaní primátorom robiť štátny dohľad pri výkone rozhodnutia. Piatok došiel oznam, že idú robiť zateplenie steny a podbitie strechy. Y. mali umožniť P., aby si z ich pozemku omietli steny a podbili stenu. K poučeniu obžalovaných o ich povinnostiach sa nevie vyjadriť, nakoľko na žiadosť pani Y. bola už v tom čase vylúčená z akýchkoľvek úkonov v danej veci, ona o týchto veciach účastníkov nepoučovala, ani nevidela toto robiť inú osobu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či niekto predtým Y. vravel ako sa bude toto realizovať, ako sa budú realizovať práce, kto mal toto rozhodnutie vykonávať, prečo do toho dvora vstúpil E. P. a čím odôvodňovali Y. svoj nesúhlas so vstupom na pozemok, uvádza: nie. V otázke vstupu na pozemok rozhoduje štatutár mesta a poverený pracovník stavebného úradu.
C.. W. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že pôsobila na funkcii odborného referenta na Mestskom úrade, kde na stavenom úrade vykonávala prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku. Vie, že tam k nejakému sporu dochádzalo cca od roku 2007. K danej veci bolo viacero vecí povoľovaných na stavebnom úrade, najskôr to bola zmena účelu povolenia stavby, to bolo zlatníctvo, potom sa jednalo o zmenu dokončenej stavby nadstavbou a prístavbou susedného rodinného domu P., ďalej to bola výstavba odstavných plôch k prevádzke zlatníctva, potom to bolo v stavebnej veci plynovej prípojky a oplotenia pozemku. Potom viem, že ešte na pozemku pani Y. sa riešili nejaké drobné stavby, ale tam sa podávali iba nejaké vyjadrenia, resp. záväzné stanoviská. Čo sa týka rozhodnutí, s kt. prišla do kontaktu ohľadom výkonu rozhodnutí, ktoré by sa mohli týkať dňa 2.9.2013 išlo o dokončenie fasády a podbitie strechy na rodinnom dome P.. Tieto práce mali byť vykonané na základe právoplatného stavebného povolenia, čo sa týka zmeny dokončenej stavby nadstavby a prístavby, súčasťou podmienok stavebného konania bola povinnosť strpieť vstup na pozemok podľa stavebného zákona, ktorá bola uložená pani Y. vo výroku predmetného rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo právoplatné, vykonateľné, riadne preskúmané odvolacím orgánom. Pravdepodobne dané rozhodnutie bolo hodnotené aj vtedajším ministerstvom rozvoja v rámci mimo odvolacieho konania. Zároveň v stavebnom povolaní bola určená lehota na dokončenie stavby, lehota na dokončenie stavby sa môže predlžiť, ak stavba nie je schopná užívania v danom prípade bola schopná užívania, stavebník nepožiadal o predĺženie lehoty na dokončenie stavby ale požiadal o užívanie tejto zmeny stavby. Stavebný úrad na základe žiadosti uskutočnil miestne šetrenie a ústne pojednávanie a po doplnení podkladov podľa platnej vyhlášky vydal rozhodnutie, v kt. zároveň uložil podmienky na odstránenie drobných nedostatkov, resp. na dokončenie stavebných úprav, ktoré nebránili užívaniu stavby, ktorým bolo dodatočné zaplatenie fasády zo severnej strany a podbytie strechy. Vzhľadom k tomu, že keď sa kolaudačné rozhodnutie stalo právoplatné a vykonateľné a zároveň uplynula lehota na dokončenie stavby a nebol umožnený vstup na pozemok zo strany účastníka konania R.., stavebný úrad novým rozhodnutím určil lehotu na plnenie tejto povinnosti pani Y., avšak opieral sa o podmienku v kolaudačnom rozhodnutí, chcem zdôrazniť, že kolaudačné rozhodnutie bolo preskúmané druhostupňovým orgánom na základe podnetu pani Y., takisto aj rozhodnutie o určenie lehoty na plnenie bolo preskúmané druhostupňovým orgánom. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu, stavebný úrad pristúpil k výkonu rozhodnutia prostredníctvom exekútora, kde počas tohto výkonu rozhodnutia došlo k podaniu námietky zo strany pani Y., tejto námietke bolo súdom vyhovené, námietke bolo vyhovené z dôvodu, že stavebník nemal žiadať o dobrovoľné plnenie v lehote alebo až po lehote, ktorá bola na to stanovená. Toto boli v podstate posledné kroky, ktoré svedkyňa pripravovala, následne zo strany pani Y. bola podaná námietka zaujatosti voči jej osobe. Myslí si, že stavebný úrad začal výkon rozhodnutia prostredníctvom mestskej polície, pani Y. mala právneho zástupcu pani U.. Vie, že malo dôjsť k nejakému stretnutiu, resp. k nemu aj došlo za prítomnosti pani Y. a jej právnej zástupkyne u prednostky mestského úradu u pani T., kde malo byť dohodnuté, že dôjde k plneniu tejto povinnosti a to z toho dôvodu, že pani Y. súhlasila s podbitím strechy, nakoľko zo strechy, ktorá bola zaplatená minerálnou vlnou, mali unikať čiastočky tohto zateplenia. So zateplením fasády súhlas daný nebol ako dôvod bolo uvádzané
tienenie rodinného domu. Rozhodnutie o kolaudácii bolo doručené pani Y., keď sa domáhala účastníctva prostredníctvom jej PZ. Vie, že nejaké odvolanie tam bolo, že došlo aj k preskúmaniu, ale nevie v akom čase. Rozhodnutie bolo právoplatné, vykonateľné, napadnutie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní neovplyvňuje jeho právoplatnosť, vykonateľnosť, ak tam nie je predbežné opatrenie, podľa jej názoru. Z MsÚ podľa jej vedomostí na mieste na zabezpečenie výkonu rozhodnutia bol pán Vranka a pani Y.. Zo strany mesta bola vždy snaha o bezkonfliktné urovnanie sporu. Držali sa toho, či rozhodnutia boli právoplatné, vykonateľné. V čase skutku už bola z daného konania vylúčená. Kolaudačné rozhodnutie bolo neskôr zrušené. Rozhodnutie v čase skutku ešte nebolo zrušené a bolo v tom čase vykonateľné.
Svedok U. N., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v danom prípade sa jedná o dlhodobo trvajúcu kauzu, jedná sa o spor medzi rodinou Y. a P., vzhľadom na to, že vedeli, aká je tam situácia, a že ho pani Y. prišla oboznámiť o vzniknutej situácii, na jej požiadanie, keďže tam hrozilo riziko nejakého sporu, poveril príslušníkov MsP, aby dozorovali nad touto situáciou, požiadal pracovníkov Mestského úradu, aby išli na dotknuté miesto a monitorovali situáciu. Osobne sa toho, čo sa na mieste v danom čase stalo, nezúčastnil. Celú agendu, ktorá prebiehala počas výstavby domu rodiny P., sledoval odbor výstavby, poverení zamestnanci zodpovedali za všetky legislatívne procesy aby boli uskutočnené tak, aby boli v súlade so zákonom. Konkrétny dvaja zamestnanci boli vyslaní mestským úradom z dôvodu, aby v prípade nezrovnalostí poskytli výklad zákona a snažili sa nejasnosti odstrániť. V danom prípade konkrétny písomný príkaz, resp. poverenie zamestnancom neudeľoval. Zamestnanci sa mali zúčastniť výkonu rozhodnutia vydaného Mestom BnB ako stavebným úradom na základe toho, že vtedy bolo kolaudačné rozhodnutie právoplatné. Za ním pred tým prišli obžalovaní s tým, že sa obávali, že na mieste dôjde k vyhroteniu situácie, preto poslal na miesto okrem príslušných pracovníkov Mestského úradu aj MsP. Svedok poprel, že by on sám rozhodol o zastavení stavby. Zamestnancov MsÚ poveril iba aby dozorovali nad tým, čo sa na mieste bude diať, vstupom na pozemok ich nepoveril. Poverení pracovníci MsÚ mali na mieste postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného poriadku a ostatných zákonov.
Znalec MUDr. Svetozár Droba po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, k znaleckému posudku č. 188/2014, že u obžalovanej R. Y. sa nejedná o duševnú chorobu, u menovanej zistili iba adaptačné poruchy, ktoré sú podmienené situačne a to práve konfliktnými situáciami, kt. samotnú situáciu nie sú oprávnený hodnotiť. Mohlo sa jednať o konanie v afekte, ale pokiaľ analyzovali dokumentáciu a klinický stav vyšetrovanej, nejednalo sa o nejakú abnormnú formu afektu, ale jednalo sa o prostý afekt situačne vyvolaný a v takomto stave došlo alebo nedošlo ku konaniu, to nie sme oprávnený hodnotiť, ale pokiaľ došlo k tomu konaniu, tak na podklade dostupných informácií a znaleckého psychiatrického vyšetrenia posudzovanej, nenašli také prejavy, ktoré by ovplyvnili ako jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť jej konania tak jej schopnosť toto svoje konanie ovládať. Jej schopnosť chápať zmysel tr. konania je plne zachovaná, jej pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, z psychiatrického hľadiska neodporúča žiadne ochranné liečenie. Adaptačná porucha sa prejavuje sa poruchami nálady, úzkostnými stavmi, porucha spánku, porucha chuti, somatizačné príznaky, teda príznaky telesného stavu, ktoré nie sú v koreláte s telesnými medicínskymi nálezmi, ako bolesti žalúdka, chrbtice aj pocitmi strachu. Stav silného rozrušenia stále nepresahuje fyziologický afekt. Nevie si preto predstaviť, že by v danom prípade mohlo dôjsť k abnormnej situácii, kde by afekt dosiahol tých rozmerov, že by ovplyvňoval ovládaciu a spoznávaciu schopnosť. V danom prípade ak by aj išlo o intenzívny afekt, išlo by stále o afekt fyziologický, nie teda afekt patický alebo vystupňovaný, ktorý by teda už ovplyvňoval rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť. Životná história obžalovanej nesvedčí tomu, že by bola náchylná k nadmernému prežívaniu stresových momentov, ale jej telesná situácia a jej postihnutie by ju iste do takej situácie mohla dohnať. V prípade, že osoba je dohnaná do kúta, môže zaútočiť, útok za takýchto okolností už musí byť hodnotený iným spôsobom ako bežný úmyselný útok. Po vzhliadnutí videozáznamov zo skutku znalec uviedol, že afektová situácia bola obojstranne vypätá, z prehratej situácie nevyplýva forenzne významná psychopatológia, t. j. že išlo samozrejme u posudzovanej o afekt, ten afekt bol situačne podmienený a fyziologický, nebola tam prítomná psychopatológia afektu a situáciu znalec nemôže hodnotiť z jej právneho hľadiska. Nešlo teda o vystupňovaný afekt ani o afekt patický, išlo o fyziologický afekt, kt. je zrozumiteľný, situačne vysvetliteľný. Nezistilo sa nič, čo by ovplyvňovalo rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. V tomto prípade konanie v afekte neovplyvňovalo rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V afekte každý jedinec koná individuálne podľa vlastného temperamentu, osobnostnej štruktúry, ale vieme to skutočne pomenovať len klinicky, forenzne sa to vyjadriť nedá.
Znalec k znaleckému posudku č. 194/2014 uviedol, že aj u obžalovaného nenašli duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti, našli situačne podmienené adaptačné poruchy s úzkostne depresívnou symptomatou. V súčasnosti je stav stabilizovaný v rámci psychiatrickej jednak medikamentóznej jednak psychologickej liečby, rozpoznávanie schopnosti v čase spáchania skutku, pokiaľ súd považuje za dokázané, že sa skutku dopustil, boli prítomné v plnom rozsahu. Obž. je schopný chápať zmysel tr. konania. Nenašli závislosť od akýchkoľvek návykových látok, pobyt posudzovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska. Išlo o situáciu, kde obe strany sa dostávajú do afektovej situácie a afektovo konajú, ani u obž. C. Y. nenašli takú psychopatológiu, kt. by bolo možné forenzne zohľadniť. Aj stav obžalovaného mohol zahŕňať pocity strachu. To, že obaja obž. vedeli, že k obdobnému konaniu má dôjsť, do istej miery zvyšuje ich úzkosť. Ak takáto vec sa zopakovala predtým, úzkosť mohla byť kumulovaná, jej hranica mohla byť vyššia.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, konkrétne: znalecké posudky z odvetvia psychiatrie č. 188/2014 a 194/2014, znalecký posudok kriminalisticko expertízneho ústavu z odvetvia balistiky č. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/13219, geometrický plán, vytyčovací náčrt, list vlastníctva, správa zamestnávateľa C. Y., správa Mesta Bánovce nad Bebravou k osobe C. Y. č.l 413, výpis z ústrednej evidencie priestupkov C. Y., výpis z ústrednej evidencie priestupkov k osobe R. Y., odpisy registra trestov k osobám R. a C. Y. a ostatný spisový materiál a prehral audiovizuálne záznamy zo skutku.
Závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria č. 188/2014 a č. 194/2014 boli v podstatnej časti prezentované znalcom MUDr. Svetozárom Drobom na hlavnom pojednávaní pri jeho výsluchu.
Znalecký posudok kriminalisticko-expertízneho ústavu z odvetvia balistiky č. PPZ-KEU-BA- EXP-2013/13219 v záveroch uvádza, že zbraň, ktorú obžalovaná A. Y. má v držbe je expanzná zbraň Ekol Agent, táto streľbyschopná, táto zbraň je zbraňou kategórie D, ktorá nepodlieha povoľovaciemu konaniu a môže ju vlastniť osoba staršia ako 18 rokov. Súčasne boli skúmané aj 3ks nábojok, ktoré boli plnené chemickou dráždivou látkou chlórbenzalmalondinitril, ktoré boli taktiež streľbyschopné.
Z geometrického plánu zo dňa 27.6.2011 vyhotoveného C.. M. U. a listu vlastníctva č. 188 katastrálne územie B. D. vyplýva, že hranica medzi pozemkom obžalovaných (parc. č. 292/1) a rodičov poškodeného ( 295/1) prechádza v pol metrovom odstupe od bočnej steny domu rodičov poškodeného a to pozdĺž celého ich rodinného domu. Obdobné skutočnosti vyplývajú aj z protokolu o vytýčení hranice a vytyčovacieho náčrtu, pričom z protokolu je zrejmé, že hranica bola vyznačená aj v teréne a obžalovaná Y. vyjadrila jej nesúhlas s jej priebehom.
K osobe obžalovanej R. Y. súd z vykonaných listinných dôkazov zistil, že v správe U. V. nad V. bližšie hodnotená nebola, neboli na jej osobu podané žiadne sťažnosti, nebola riešená ani pre priestupok, tak ako to vyplýva aj z výpisu ústrednej evidencie priestupkov. Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná.
K osobe obžalovaného C. Y. súd z vykonaných listinných dôkazov zistil, že v správe Mesta Bánovce nad Bebravou bližšie hodnotený nebol, neboli na jeho osobu podané žiadne sťažnosti, nebol riešený ani pre priestupok, tak ako to vyplýva aj z výpisu ústrednej evidencie priestupkov. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Zamestnávateľom je ako dlhoročný zamestnanec hodnotený kladne, má podľa neho tichú povahu.
Súd taktiež na hlavnom pojednávaní prehral audiovizuálne záznamy zo skutku vyhotovené jednak svedkom Z. X. ako aj audiovizuálny záznam predložený poškodeným. Uvedené záznamy jednak zachytávajú konanie pred skutkom, kde došlo k rozhovoru obžalovaných s príslušníkmi MsP, následné rozoberanie ich oplotenia rodinou poškodeného. Následne došlo k vstupu za miesto oplotenia, pričom do dvora obžalovaných najskôr vstúpil príslušník MsP P. a následne poškodený, ktorý držal v rukách pred sebou motyku. Obaja sa snažili pohybovať v páse pozemku patriaceho rodičom poškodeného. Obžalovaný C. Y. v rukách držal vôdzku ich psa tým spôsobom, že pes sa nachádzal pri nohách poškodeného a prejavoval známky agresivity. Obžalovaní vyzývali poškodeného a príslušníkov MsP na opustenie ich dvora. Obvinená R. Y. expanznou zbraňou - samonabíjacou pištoľou značky EKOL AGENT čiernej farby výrobné číslo EVL-1050867 z bezprostrednej blízkosti namierila na poškodeného E. P. nachádzajúceho sa na pozemku rodinného domu č. 98 vo vlastníctve rodičov poškodeného a súčasne ho slovami "vyzývam ťa, vypadni odtiaľto do piče...", "vypadni do piče...!, vypadni do piče, tu nemáš čo robiť..." nútila, aby z miesta odišiel, zatiaľ čo obvinený C. Y. na poškodeného E. P. huckal psa,
ktorého mal uviazaného na vôdzke a tohto držal v tesnej blízkosti nôh poškodeného, následne namieril poškodenému do tváre bližšie nešpecifikovaným sprejom a so slovami "vypadni do piče...". Príslušník U. P. následne vytiahol služobnú zbraň a snažil sa zabrániť použitiu spreju s najväčšou pravdepodobnosťou "kaseru" obžalovanému Y.. Následne poškodený opustil tento priestor a vrátil sa na nádvorie rodinného domu jeho rodičov.
Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd mal za preukázané, že obaja obžalovaní spáchali skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaní sú z trestnej činnosti usvedčovaní okrem vlastnej výpovede prehratými audiovizuálnymi záznamami zo skutku a výpoveďami poškodeného Róberta P., svedkov U. Pšenku, U. V., L. P., R. P., L.. Y. F., Z. X., a podporne výpoveďami C.. X. X., C.. V. Y., C.. W. Z., U. N. ako aj závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria prezentovanými znalcom MUDr. Svetozárom Drobom. Samotný priebeh skutkového deja je presne a detailne zobrazovaný práve prehratými videozáznamami vyhotovovanými jednak svedkom Z. X. a sestrou poškodeného. Jednotlivé výpovede obžalovaných, poškodeného a svedkov sa od neho odchyľujú iba v niektorých momentoch a skôr subjektivizujú vnímanie skutkového deja z pohľadu jednotlivých prítomných osôb. Súd preto za najdôveryhodnejšie a smerodajné dôkazy vyhodnotil práve vyhotovené audiovizuálne záznamy skutku v časti ustálenia skutkového deja, pričom ostatné dôkazy slúžili podporne a na objasnenie skutočností týkajúcich sa subjektívneho vnímania deja, ako aj pohnútok, konania jednotlivých prítomných osôb a doplnenia skutočností nezachytených na týchto záznamoch. Z listinných dôkazov je zrejmé, že časť dvora, ktorý užívajú obžalovaní nie je v ich vlastníctve, práve naopak pás pozemku, ktorý je podľa geometrického plánu v šírke 50 cm a je umiestnený pozdĺžne so stenou rodinného domu rodičov poškodeného patrí do vlastníctva L. a R. P. - rodičov poškodeného. V súvislosti s rekonštrukciou domu rodiny P. bolo vydané na základe stavebného konania stavebné povolenie, ktoré je právoplatné. V zmysle stavebného povolenia, ( keď účastníkmi stavebného konania sú aj vlastníci susediacich pozemkov - ktorými sú aj obžalovaní a preto o obsahu tohto konania a jeho výsledku boli informovaní) malo dôjsť aj k zatepleniu ich domu a podbitiu strechy a to aj zo strany dvora obžalovaných. Je zjavné, že tieto práce bolo potrebné vykonávať zo strany dvora obžalovaných. Ako to z výsluchu svedkov vyplynulo, obžalovaní boli vyzývaní na umožnenie vstupu na pozemok na údržbu stavby tak ako to predvída napr. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obhajoba pri konaní obžalovaných poukazovala na skutočnosť, že malo dôjsť k zásahu do práva na súkromie obžalovaných vstupom poškodeného a svedkov P. a V. do dvora obžalovaných a konanie obžalovaných bolo iba odvracaním tohto útoku resp. takéhoto nezákonného konania. V zmysle ústavy SR je právo na nedotknuteľnosť súkromia chránená, ale je chránené aj vlastnícke právo. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Súd je toho názoru, že pokiaľ sa obžalovaní chcú domáhať ochrany ich súkromia v ich dvore resp. ich obydlí a prislúchajúcich pozemkoch majú samozrejme právo oplotiť si ich pozemok t.j. tú časť ich dvora, ku ktorej im svedčí vlastnícke právo a požadovať od ostatných osôb aby na tento nevstupovali, pokiaľ týmto osobám to zákon výslovne neumožňuje, resp. pokiaľ nevykonávajú práva dané im všeobecne záväzným predpisom. Nemôžu tak rozširovať právo na ochranu súkromia na pozemok, ku ktorému nemajú žiaden právny vzťah, čím by zasahovali do vlastníckych práv iných osôb obmedzením práva na užívanie tejto časti pozemku. Výkon rozhodnutia (na ktorého nelegálnosť v danom momente sa odvolávajú obžalovaní) je iba spôsobom realizácie práva za pomoci štátom na to určených subjektov v prípade, ak nedôjde k dobrovoľnému umožneniu realizácie práva. V danom prípade je zrejmé jednak z vopred obžalovaným zaslanej listiny (č.l. 491-492), kde v tejto listine doručenej aj obžalovanej uviedli, že v deň skutku plánujú na ich rodinnom dome iba vykonať stavebné práce. Obdobne to vyplynulo aj z výsluchov svedka poškodeného, jeho rodičov a zamestnancov MsÚ a príslušníkov MsP, že poškodený, resp. jeho rodičia mali v záujme v predmetný deň vykonávať na dome rekonštrukčné práce a nie útočiť na ich zdravie a život, prípadne majetok (a to ešte za prítomnosti príslušníkov mestskej polície), vo dvore boli prítomné súčasti lešenia a pracovné nástroje. O týchto skutočnostiach vedeli aj obžalovaní. Je zo strany poškodeného a jeho príbuzných pochopiteľné, že keď im nebol umožnený priechod na miesto stavebných prác cez pozemok obžalovaných, že práce chceli vykonať odstránením ich oplotenia a priamym vstupom na ich vlastný pozemok. U obžalovaných tak napriek tvrdeniam obhajoby nemožno uvažovať o existencii podmienok krajnej núdze, alebo nutnej obrany, nakoľko účelom konania poškodeného, o ktorom vopred informoval obžalovaných nebol útok na záujmy chránené trestným zákonom, ale iba realizácia práv vlastníkov
susednej nehnuteľnosti - jeho rodičov. Je neprípustné, aby napriek vnútornému nesúhlasu s konaním poškodeného obžalovaní bránili poškodenému v činnosti, ktorá má oporu v zákone slovnými hrozbami, umožnením priblíženia ich psa do tej vzdialenosti, že reálne ohrozoval zdravie obžalovaného ( o to skôr, keď sami pripúšťajú, že tento pes už inú osobu pohrýzol a býva v prítomnosti návštev uviazaný) a v žiadnom prípade nemožno za prípustné považovať za takýchto podmienok použitie hrozby zbraňou, alebo obranného paralyzačného spreja "kaseru", alebo akéhokoľvek iného spreja miereného do oblasti tváre. Z videozáznamu je zrejmé, že poškodený v tom čase mal v rukách motyku, avšak napriek tvrdeniam zo strany obhajoby súd spôsob, akým s ňou manipuloval, v žiadnom prípade nepovažoval za útok, keďže ju držal oboma rukami pred telom pozdĺžne so stenou a nesmeroval ju či už na obžalovaných, alebo ich psa, práve naopak v čase keď poškodený vertikálne hýbal motykou neboli v jeho priamej blízkosti ani jeden z obžalovaných a železné zakončenie motyky ani nebolo na žiadneho z nich orientované, taktiež naďalej stál chrbtom opretý o stenu domu, t.j. ešte na pozemku jeho rodičov, keďže tento tvorí v zmysle geometrického plánu pás o šírke 0,5 m. od steny rodinného domu. Z videozáznamov je zrejmé, že u obžalovaných ich konanie nebolo náhlou stresovou reakciou, ale boli na uvedený priebeh konania pripravený, nakoľko obaja mali v oblečení uschované prostriedky, ktoré možno považovať za zbrane. Zbraň obžalovanej - expanzná pištoľ bola podrobená znaleckému skúmaniu, pričom z neho vyplynulo, že je streľbyschopná, a priložené nábojky obsahovali účinnú chemickú látku. Z videozáznamu je taktiež zrejmé, že obžalovaná na zdôraznenie svojich hrozieb zbraň obtiahla záver zbrane. Súd vec, ktorú obžalovaný po vytiahnutí zbrane manželkou taktiež vytiahol považoval tiež za zbraň. Z videozáznamu ( resp. z fotografie vyhotovenej z neho napr. na č.l. 14) je zrejmé, že tento v ruku nedržal krabičku žuvačiek, ako on sám uvádzal. Uvedená vec má jednak zjavné črty spreju ( zaoblenie fľaše spreja a čierna hlavička rozprašovača), ale aj žlté zafarbenie tela spreju, ktoré zodpovedá bežnému druhu obranného spreja - kasera (s veľkou pravdepodobnosťou vzor "nato pepper" aj keď tento nebol zaistený a tak ho nebolo možné presne identifikovať), pričom súd poukazuje na skutočnosť, že zo vzdialenosti, v akej sa ústie spreja od poškodeného a svedka P. nachádzalo je zrejmé, že v prípade jeho použitia a zasiahnutia očí by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia u daných osôb aj akýmkoľvek iným sprejom nielen paralyzačným sprejom a teda aj tieto by majú povahu zbrane. Čo sa týka samotných hrozieb, tieto sú v presnom znení tak ako sú konštatované v skutku taktiež zachytávané audiovizuálnym záznamom a z ich znenia, ako aj z vyjadrenia samotných obžalovaných je zrejmé, že ich cieľom ako aj cieľom zvyšku konania obžalovaných bolo docielenie, aby poškodený ako aj príslušníci MsP opustili priestor, ktorý obžalovaní považujú za ich dvor ( t.j. včítane priestoru, kde sa v tom momente poškodený nachádzal a ktorý aj podľa ich vlastných vedomostí nie je ich vlastníctvom a ku ktorému nemajú žiaden právny vzťah a ktorý je práve naopak vo vlastníctve rodičov poškodeného).
Súd preto uznal oboch obžalovaných za vinných zo spáchania žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako spolupáchateľstvom spáchaný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona k § 20 Tr. zákona t.j. že obžalovaní spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Obžalovaní ako subjekty spĺňajú podmienky trestnej zodpovednosti tak z hľadiska veku aj príčetnosti ( ako to vyplýva aj zo záverov znal. posudkov z odvetvia psychiatria). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaní konali v priamom úmysle, teda priamo a vedome slovnými výzvami, ale hlavne hrozbou vyplývajúcou z momentálnej manipulácie so zbraňami (mierenie plynovou pištoľou na poškodeného, taktiež sprejom, ktorým mieril obžalovaný do oblasti tváre poškodeného, obtiahnutie uzáveru na plynovej pištoli na zdôraznenie hrozby, ako aj držaním agresívne správajúceho sa zvieraťa v tesnej blízkosti poškodeného) poškodeného nútili, aby opustil pozemok, o ktorom aj oni sami vedeli, že je vo vlastníctve rodičov poškodeného a ku ktorému nemajú ani iný právny vzťah a teda im neprislúcha rozhodovať o jeho užívaní resp. vylučovať osoby z pohybu po ňom.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku páchateľa, ako aj na prevahu poľahčujúcich okolností. Súd je toho názoru, že v danom prípade sú okolnosti na strane obžalovaných zhodné. U každého z nich existovali dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život, keď doposiaľ neboli jednak súdne ani priestupkovo potrestaný a poľahčujúca okolnosť vo forme spáchania trestného činu v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Intenzita citového rozrušenia bola potvrdená znalcom jednak v záveroch znaleckého dokazovania, ale aj v jeho výsluchu samotnom po vzhliadnutí audiovizuálneho záznamu skutku. Zo záverov znaleckého dokazovania prezentovaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že existencia tohto citového rozrušenia ( vo forme silného afektu, ktorý však neovplyvňovala ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti u obžalovaných)
bola podmienená, resp. spätá u oboch obžalovaných s ich adaptačnými poruchami s úzkostne- depresívnou symptomatológiou, ktoré sú situačne podmienené a ich dôsledky sa prejavili práve v súvislosti so situáciou vzniklou pred a počas skutku. Uvedená porucha spôsobila zvýšené prežívanie emócii a prispela tak ku skratovému a agresívnemu správaniu obžalovaných. Silné citové rozrušenie u obžalovaných tak bolo podmienené práve spomínanou adaptačnou poruchou a jeho pôvod je tak ospravedlniteľný (keď aj napr. z pracovného posudku u obžalovaného vyplýva, že je za iných okolností tichej povahy). Základná zákonom stanovená hranica trestnej sadzby v danom prípade ( ust. § 189 ods. 2 Tr. zákona je 4 - 10 rokov). Horná hranica tejto sadzby bola súdom vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u oboch obžalovaných znižovaná o jednu tretinu na 8 rokov. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu, ako i vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby súd vyhodnotil, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, okolnosti na strane obžalovaných ( spočívajúcich v ich zdravotnom stave), okolností predchádzajúcich skutku samotnému ( ku konfliktom medzi obžalovanými a poškodenými dochádzalo aj v minulosti, pričom k vzájomnému nevhodnému správaniu dochádzalo aj zo strany rodiny poškodeného a práve tieto predchádzajúce konflikty viedli aj k vystupňovaniu agresivity počas skutku), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nevznikli skutkom žiadne trvalé následky. Súd preto pristúpil u oboch obžalovaných k použitiu ustanovenia §39 ods. 1 Tr. zákona a s prihliadnutím na ust. § 39 ods. 4 Tr. zákona vzhľadom hore uvedené skutočnosti a poznatky o osobách obžalovaných k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorého priamy výkon nepovažoval za potrebný aj vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaných ako aj skutočnosť, že v zmysle záverov znaleckého dokazovania pobyt obžalovaných na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a preto ho odložil u oboch obžalovaných na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorá sa javila primeraná závažnosti skutku, ako aj potreby ochrany spoločnosti pred obdobným konaním. Súčasne súd uložil dohľad probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaných v skúšobnej dobe, pričom obžalovaným uložil povinnosť podrobiť sa počas skúšobnej doby psychologickému poradenstvu ako prostriedku na zmiernenie alebo odstránenie dôsledkov adaptačnej poruchy u odsúdených, ktorá sa jej dôsledkami podieľala na vyhrotení konfliktu medzi obžalovanými a rodinou poškodeného do podoby trestnej činnosti obžalovaných, za ktorú sú v predmetnom trestnom konaní stíhaný. Poškodený v trestnom konaní požadoval náhradu škody v rozsahu 8000 € z dôvodu poškodenia dobrého mena ako fyzickej osoby podnikateľa a fyzickej osoby. V rámci vykonaných resp. ani navrhnutých dôkazov neboli vykonané také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosti týkajúce sa vzniku takejto škody, resp. jej rozsahu a ďalšie dokazovanie by presahovalo rozsah potrieb trestného konania. Súd preto poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa §309 ods. 1 Tr. poriadku).