Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-258-2013.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/258/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2C/258/2013-244
8613204247
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu M. zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
rozhodol:
I....Z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. XC/XXXX/ XXXX z XX.X.XXXX.
II....Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 479,72 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č.u. A. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok v sume 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., so sídlom Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 sp. zn. 3C/3182/2012 z 19.1.2012.
-2- 2C/258/2013
Žalobu odôvodnil tým, rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid a.s. - XV. časť Rozhodcovské konania) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne (§ 53 ods. 1 a ods. 2 OZ). V danom prípade tomu tak však nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. To platí aj napriek tomu, že v poslednej časti všeobecných poistných podmienok (osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007) je obsiahnutá možnosť, aby žalobca opätovne súhlasil s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, uznesenie zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, uznesenie zo dňa 13.3.2013, sp. zn. 6Cdo/3/2013 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.5.2011, č.k. 20CoE/24/2011. Z týchto súdnych rozhodnutí vyplýva, že napriek tomu, že rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená aj v predmetnej poistnej zmluve bola súdmi uznaná za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú, žalovaní sa nezdržal jej používania v zmysle ustanovenia §53a ods. 4 OZ, čím porušil svoju zákonnú povinnosť.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2013 uviedol, že v rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní neboli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pričom rozhodcovský súd sa pri rozhodovaní zaoberal aj platnosťou rozhodcovskej doložky. Z konania a postupu rozhodcovského súdu nevplýva, že by rozhodcovský súd svojim postupom porušil nejaké právo spotrebiteľa alebo povinnosť dodávateľa, uloženú v niektorom zo všeobecných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy č. 4503490004, uzavretej medzi ním a navrhovateľom dňa 9.10.2009, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky žalovaného zo dňa 1.1.2009 osobne a vlastnoručne podpísané navrhovateľom. Na konci tlačiva všeobecných obchodných podmienok oddelene od ostatného textu VPP sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4503490004. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci Osobitných zmluvných dojednaní, obsahujúcich len 4 body, pričom body 3. a 4. týchto dojednaní obsahujú dojednanie rozhodcovskej doložky a priamo odkazujú na XV. časť VPP s názvom „Rozhodcovské konanie“, ktorá taktiež vo svojom bode 9 upravuje možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky v 30 dňovej lehote. Zo znenia Všeobecných obchodných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľ podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľ osobitnú rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Navrhovateľovi bola daná osobitná možnosť individuálne ovplyvniť poistný vzťah a to možnosťou neuzavrieť rozhodcovskú doložku
-3- 2C/258/2013
obsiahnutú v Osobitných zmluvných dojednaniach alebo možnosťou aj v dodatočnej 30 dňovej lehote po podpise osobitných zmluvných dojednaní vylúčiť rozhodcovské konanie z obsahu poistného vzťahu a to bez toho, aby takýmto výkonom práva navrhovateľom bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Poistník síce podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Poistník podpisuje súvislý text VPP včítane časti XV. poistných podmienok. Ak by poistník pripojil svoj vlastnoručný podpis iba pod súvislý text Všeobecných poistných podmienok, potom by časť XV., ak vytvára značnú nerovnováhu v neprospech poistníka, bola neprijateľná a teda neplatná. Dôsledkom tejto skutkovej situácie by bol stav, v ktorom by poistník nebol časťou XV. v rozhodcovskom konaní viazaný a poistný vzťah by vznikol bez takej platnej dohody o rozhodcovskom konaní a teda za takejto situácie by bola bez ďalšieho osobitného právneho úkonu časť XV. neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorou by poistník pre jej neplatnosť nebol viazaný. Podpisom vyjadruje poistník svoju vôľu uzavrieť právny úkon zachytený v písomnej
forme. Osobitné dojednania sú samostatným právnym úkonom i keď na tej istej listine ako všeobecné poistné podmienky a samostatný podpis pod osobitnými dojednaniami odlišný od podpisu pod súvislým textom poistných podmienok je bezpochyby právne významný. Obchodné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy. Podpis poistníka pod osobitnými dojednaniami má právny význam v tom, že potvrdzuje individuálnu voľnu poistníka podriadiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Z uvedených dôvodov žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi: poistnou zmluvou zo dňa 9.10.2009, písomnými podaniami účastníkov konania, spisom arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/3182/2012 z 19.1.2012 a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu č. 450349004 dňa 9.10.2009. Zmluva bola dojednaná so začiatkom poistenia 10.10.2009, koniec poistenia 10.10.2059 a bol dohodnutý spôsob platenia poistného mesačne vo výške 13,95 Eur. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky. Žalobca sa podpísal aj pod tieto osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4503490004 dňa 9.10.2009.
Tak poistná zmluva, ako aj všeobecné poistné podmienky boli zmluvami formulárovými - vytvorenými žalovaným na predtlačenom formulári, do ktorého boli len rukou dopísané údaje (v prípade rozhodcovského konania len dátum, číslo poistnej zmluvy a miesto uzavretia zmluvy).
Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/3182/2012 zo dňa 19.1.2012, v konaní pred rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, súd zistil, že predmetným rozhodcovským rozsudkom bol žalobca (v pozícii žalovaného) zaviazaný zaplatiť žalovanému (v pozícii žalobcu) istinu vo výške 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur.
-4- 2C/258/2013
Rozhodcovský súd svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci vyvodil z XV. časti poistných podmienok z ktorých vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. Z kópie predloženej doručenky súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 1.7.2013.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že poistnú zmluvu uzatváral dávno, niekedy v roku 2009. Dotyčnú pani, s ktorou uzatváral poistnú zmluvu poznal, preto sa s poistnou zmluvou oboznamoval iba kratšiu dobu. Táto poistnú zmluvu vyplnila a bolo mu povedané, aká suma ide na sporenie a aké plnenie mu bude vyplatené v prípade poistnej udalosti. Čo sa týka rozhodcovského konania, nebolo mu vysvetlené a ani vôbec nevedel, že súčasťou poistnej zmluvy je aj nejaká dohoda ohľadom rozhodcovského súdu. Nevedel ani, aký je rozdiel medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Až keď dostal rozhodcovský rozsudok, vyhľadal advokáta.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby 1.10.2014 (ďalej len „ZoRK“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( § 1 ods. 3), b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
-5- 2C/258/2013
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
-6- 2C/258/2013
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 ZoRK. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 1.7.2013 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 22.7.2013.
Žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ ZoRK. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo/9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazne bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca ( v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na „sólo“ tlačivách, boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Súčasťou XV. časti všeobecných poistných podmienok je aj stanovenie možnosti odstúpiť od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v osobitných zmluvných dojednaniach v dodatočnej 30 dňovej lehote po podpise osobitných zmluvných dojednaní a tak vylúčiť rozhodcovské konanie z obsahu poistného vzťahu. Od spotrebiteľa však nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval (bola mu predložená popri „hlavnej“ poistnej zmluve, ktorú možno označiť za predmet jeho záujmu), ak nerozumie obsahu tejto zmluvy pre neposkytnutie dostatočného vysvetlenia zo strany dodávateľa a navyše, ak ju uzavrel v čase, keď medzi
-7- 2C/258/2013 účastníkmi zmluvného vzťahu nebol spor, z ktorého by hrozilo využitie rozhodcovskej zmluvy pre stanovenie orgánu, ktorý by mal spor riešiť. Žalovaný tak ako dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno toho, že žalobcu ako spotrebiteľa poučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (zakomponovanie takéhoto prehlásenia do formulárovej zmluvy pomerne malým písmom). Zároveň súd dodáva, že rozhodcovská zmluva bola žalobcom (spotrebiteľom) podpísaná v rovnaký deň, ako poistná zmluva, t.j dňa 9.10.2009 a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobca nemusel prikladať vyšší význam, pretože nepochybne vôľa žalobcu primárne smerovala k uzavretiu poistnej zmluvy. To len umocňuje tvrdenie žalobcu vo svojej výpovedi, že nemá žiadnu poistnú zmluvu a chcel byť poistený. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa. Vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 450 km (Giraltovce - Bratislava) na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Oceano Grupo Editorial). Súd teda zistil dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní.
Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku je podmienené zaplatením poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- Eur. Tento je splatný spolu s podaním odporu a nie je možné ho uhradiť v kolkových známkach, ale len peňažnou sumou poukázanou na účet arbitrážneho súdu Košice. V poučení rozhodcovského rozsudku pritom nie je ani zmienka o tom, že by žalovaný mal možnosť požiadať o oslobodenie od poplatku. Formulácia použitá v poučení rozhodcovského rozsudku nepochybne odrádza spotrebiteľa od uplatnenia svojho procesného práva podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu a to najmä za stavu, keď poplatok ktorý ma zaplatiť za podanie odporu, v konečnom dôsledku ani nezaručuje jeho úspech v spore a ani to, že mu tento poplatok bude nahradený vo forme náhrady trov. Takto stanovená poplatková povinnosť môže viesť k rezignovaniu spotrebiteľa a jeho následného upustenia od bránenia sa proti uplatnenému nároku. Súd tak zistil, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo zakladá aj ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol neúspešný a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostáva z hotových výdavkov jeho advokáta v zmysle ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za 2 úkony právnej pomoci po 60,07 Eur (§ 10 ods. 2 AT) a to prevzatie a príprava
-8- 2C/258/2013
zastúpenia dňa 12.7.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), podanie žaloby dňa 22.7.2013 (§13a ods. 1 písm. c/ AT), za 2 úkony právnej pomoci po 61,87 Eur (§ 10 ods. 2 AT) a to za zastúpenie pri pojednávaní dňa 19.5.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), za vyjadrenie zo dňa 9.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. g/ AT), za 1 úkon právnej pomoci po 16,14 Eur za zastúpenie pri pojednávaní dňa 6.5.2015 (§ 13a ods. 4 AT), za 1 úkon právnej pomoci po 16,50 Eur za zastúpenie pri pojednávaní dňa 30.3.2016 (§ 13a ods. 4 AT), 1 úkon právnej pomoci po 66,- Eur za zastúpenie pri pojednávaní dňa 4.5.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), 2 x 7,81 Eur, 2 x 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur, 2 x 8,58 Eur režijný paušál a 20 % DPH v sume 79,95 Eur. Celkom boli priznané trovy konania v sume 479,72 Eur.
Povinnosť žalovaného prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Žalobca je v konaní osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona s súdnych poplatkoch súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo výške 99,50 Eur na účet OS Svidník, položka č. I/1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobkyňa bola vo veci úspešná.
Poučenie:
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní ................................ od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove ............................... cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napád v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-9- 2C/258/2013
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže ............................. ..odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 .............................. .O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 4. mája 2016
JUDr. Mária Tvrdíková
samosudca
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Martina Jakubová