Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-47-2014.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne R. R.B., I.. Q., V.. XX. XX. XXXX, P. I., Q. XX, právne zastúpená JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského súdu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 06582/12 zo dňa 14. 11. 2013, v plnom rozsahu.
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania v sume 299,05 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobkyne číslo: IBAN: SK78 6500 0000 0000 2024 8476.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poukázala na to, že dňa 03.03.2014 prevzala rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava /ďalej len ako „rozhodcovský súd“/ sp. zn.: SR 06582/12 zo 14.11.2013, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby zaplatila žalovanému 87,82 Eur a nahradila trovy rozhodcovského konania vo výške 119,11 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Žalobkyňa uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobkyňa sama niečo v zmluve o pôžičke vymienila a druhá strana - žalovaný by to prijal. V tomto prípade však k takémuto dojednaniu nedošlo. Išlo výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že podľa konštantnej judikatúry NS SR: - dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné, rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok tak ako v tomto prípade, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Žalobkyňa
si v tomto prípade osobitne - výslovne neželala rozhodcovský súd. Bolo pre ňu nevyhnutné, aby si mohla uplatniť právo na riadnu súdnu ochranu pred súdom, ako štátnym orgánom. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve toto právo žalobkyne nezahŕňa, ale naopak, vyžaduje od nej, aby riešila spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť individuálne si túto zmluvnú podmienku vyjednať, nakoľko ju dodávateľ - vložil do rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere. Žalobkyňa mala len dve možnosti, a to zmluvu odmietnuť ako celok, alebo ju uzavrieť, vrátane rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a ani podpísaná, teda je neplatná.
Zdôraznila, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky už iba podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ - žalovaný vybral rozhodcovský súd, ktorý má riešiť všetky spory so spotrebiteľom. Za podstatné považuje žalobkyňa aj to, že ani miesto rozhodcovského súdu nespĺňa požiadavku dostupnosti konania pre žalobkyňu. Sídlo rozhodcovského súdu určeného žalovaným sa nachádza približne 500 km od miesta bydliska žalobkyne.
Záverom uviedla, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom - dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi.
Žalovaný s poukazom na to, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, navrhol, aby súd návrh žalobkyne ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol. Žalovaný je toho názoru, že by sa súd v danom konaní nemal zaoberať argumentmi žalobkyne, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v danom konaní je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel.
Súčasne poznamenal, že na to, aby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolala zamýšľané následky, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu zákonom stanovených požiadaviek vyplývajúcich z ust. § 40 a § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V prípade ak absentuje čo len jedna z nich, účinok zamýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenastane.
K rozhodcovskej doložke žalovaný uviedol, že so žalobkyňou dohodol nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je žalovaný toho názoru, že rozhodcovská doložka je platná. Predmetná rozhodcovská doložka nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Podľa žalovaného je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je tiež zrejmé, že podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Použitie rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva.
Žalobkyňa v ústnom vyjadrení na pojednávaní potvrdila, že uzavrela zmluvu o pôžičke so žalovaným a peniaze jej boli poskytnuté v deň uzavretia zmluvy o pôžičke, avšak nebola poučená o tom, že v prípade nesplácania pôžičky jej budú vykonávané zrážky zo mzdy a nebola poučená ani o tom, že môže prebiehať rozhodcovské konanie a ani nevie čo to je rozhodcovský súd. Nemala v úmysle uzatvárať rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok žalovaného, z čoho vyplýva, že nemala v úmysle sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel.
Zástupca žalovaného písomným podaním, doručeným súdu 02. 05. 2016, žiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a uviedol, že súhlasí, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 06582/12, zmluvou o úvere zo dňa 24. 11. 2009, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, vo fotokópii.
Z rozhodcovského rozsudku SR 06582/12 zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie 87,72 Eur a náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 119,11 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 24.11.2009 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver 350,00 Eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,00 Eur, spolu vo výške 672,00 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 56,00 Eur počnúc od 23.12.2009 a na zmluve je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania (zaškrtnutý krížik na zmluve a vedľa je podpis žalobkyne). Žalobkyňa zároveň v spodnej časti zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň prehlásila, že prevzala zmluvu vrátane všeobecných podmienok a vyhlásila, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti, čo potvrdila svojim podpisom. Zároveň potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti.
Súd zistil, že v zmysle bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa uvádza rozhodcovská doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v nasledovnom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere, ktorá bola podpísaná dňa 24.11.2009. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri posudzovaní nárokov žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný 14.11.2013 podľa vtedy platnej právnej úpravy na základe zákona č. 244/2002 Z.z. súd rozhodol na základe ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014.
Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
Ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).
Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 24.11.2009, podpísaná účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Žalobkyňa nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jej alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.
Medzi absolútne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že žalobkyni je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, pričom žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.
Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za súladný so zákonom.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platom znení do 31.12.2014.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnej žalobkyni súd priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyčíslila náhradu trov konania nasledovne: · Hodnota jedného úkonu v roku 2014 je 61,87 Eur a v roku 2016 je 66,00 Eur. · Režijný paušál v roku 2014 je 8,04 Eur a v roku 2016 je 8,58 Eur. · Úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 61,87 Eur + 8,04 Eur RP, 2. písomné podanie na súd zo dňa 08.03.2014, 61,87 Eur + 8,04 Eur RP, 3. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2016, 66,00 Eur + 8,58 Eur RP.
· Náhrada cestovných výdavkov Košice - Rožňava a späť. Jedna cesta tam aj späť 138 km, motorovým vozidlom Mercedes Benz, spotreba PHM: 138 km/100 x 6,8 x 0,94 Eur/l = 8,82 Eur a amortizácia 18,63 Eur, spolu 27,45 Eur.
· Náhrada za stratu času, jedna cesta 4 začaté polhodiny, náhrada za rok 2016 je 14,30 Eur x 4 polhodiny t. j. 57,20 Eur.
· Spolu náhrada trov 299,05 Eur.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania a dospel k záveru, že vyúčtované trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené správne, a preto zaviazal žalovaného na ich úhradu žalobkyni vo výške 299,05 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s. p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.