Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-21-2016.pdf
PDF · 101.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti o dieťa: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX a F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. januára 2016, č. k. 12P/131/2015-65, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. p o t v r d z u j e s tou zmenou, že výživné sa zvyšuje od 01.09.2015.
V časti týkajúcej sa výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 26. januára 2016, č. k. 12P/131/2015-65 rozhodol, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur na 70 eur mesačne, odo dňa podania návrhu, t.j. od 25.05.2015.Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 25.05.2015 do 31.01.2016 vo výške 164,48 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo výroku rozsudku súd uviedol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/156/2014 zo dňa 28.10.2014 v časti o výživnom a tiež rozhodol, že matka mal. C. je povinná písomne informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého nepárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej o zvýšení výživného prvostupňový súd právne odôvodnil podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2 až 5 Zákona o rodine a výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa zo sumy 50 eur na 150 eur mesačne odo dňa podania návrhu z dôvodu, že mal. dieťa od posledného rozhodnutia začalo navštevovať v septembri 2015 škôlku. Poukázala na to, že otec dieťaťa jej v ničom nepomáha a ani nikdy nič dieťaťu nekúpi. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože aj u neho došlo k zmene pomerov. Už nepracuje u pôvodného zamestnávateľa Volkswagen Slovakia, odkiaľ odišiel dohodou. Taktiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to mal. dieťa- Z. D., nar. XX.XX.XXXX. Kolízna opatrovníčka
navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, lebo od posledného rozhodnutia súdu mal. dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie, čím sa zvýšili výdavky na mal. dieťa. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/156/2014 zo dňa 28.10.2014 bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 50 eur. V čase rozhodovania súdu bola matka mal. dieťaťa na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 226 eur, otec mal. dieťaťa v tom čase pracoval v Samsung Galanta, kde jeho čistý mesačný príjem predstavoval 380,60 eur a nemal iný príjem ani inú vyživovaciu povinnosť a maloleté dieťa malo vtedy 2 roky. V súčasnej dobe matka mal. dieťaťa pracuje na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa JPM Personal Servis, s.r.o., s hodinovou mzdou 2,18 eur. V septembri odpracovala 3 dni, za čo dostala 79 eur a tri stravné lístky. Pracovnú zmluvu jej predĺžili do 31.12.2016 a z výplatných pások za október 2015 súd zistil čistú mzdu vo výške 250 eur a za december 2015 vo výške 142,42 eur. Iný príjem matka nemá a žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a s mal. dieťaťom. Mal. dieťa navštevuje od septembra 2015 materskú škôlku, kde za neho mesačne platí 5 eur na stravu, pol ročne 10 eur na rodičovské združenie a mesačne 4 eurá na rôzne potreby do škôlky a za poistenie dieťaťa platí 20 eur mesačne. Za plyn hradí matka polovicu výdavkov mesačne 55 eur, za elektriku 62,50 eur a za internet 14,50 eur. Matka poukázala na to, že dieťa bude potrebovať aj ortopedické topánky a nie je vylúčené, že bude potrebovať aj okuliare. Otec mal. dieťaťa uviedol, že jeho posledným zamestnávateľom bol Volkswagen Slovakia, odkiaľ odišiel dohodou, lebo sa dozvedel že budú prepúšťať. Dňa 11.07.2015 sa oženil. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa odsťahoval s manželkou k starým rodičom zo strany manželky. Manželka otca mal. dieťaťa je t.č. na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Otec pracuje na dohodu u R. v Modranoch, ktorá bola uzatvorená do 31.12.2015. Z predloženej dohody vyplynulo, že predpokladaný rozsah pracovného času bol 8. hod. týždenne a odmena za vykonanú prácu predstavovala 2,184 Eur za hodinu. V spoločnosti IC-Aumont s.r.o., jeho čistý príjem predstavoval 618,52 eur. Užívateľským zamestnávateľom v zmysle pracovnej zmluvy bol VW Slovakia a.s.. Z výplaty u posledného zamestnávateľa mu strhávali za exekúciu 120-130 eur, pretože bol ručiť svojmu kamarátovi. V priebehu konania sa otec zamestnal na základe živnostenského oprávnenia a jeho predpokladaný príjem predstavuje cca 600 eur. Otcovi mal. dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Z. D., nar. XX.XX.XXXX. Súd si vyžiadal od IC Almont, s.r.o., doklad o ukončení pracovného pomeru otca a zistil, že podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce bol s otcom mal. dieťaťa okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu, že dňa 13.11.2015 nenastúpil do práce a ani neoznámil dôvod ospravedlňujúci jeho konanie. Jeho konanie bolo klasifikované ako závažné, hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca súd zistil, že zamestnávateľom otca mal. dieťaťa bolo IC-Almont, s.r.o. Svidník s dňom nástupu do práce 23.03.2015. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu do 22.09.2015 so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Otec predložil na pojednávaní súdu živnostenské osvedčenie vydané Okresným úradom Šaľa dňa 20.01.2016 a zistil, že predmetom činnosti sú stavebné práce. Z opisu mzdového listu otca súd zistil čistý mesačný príjem vo výške 675 eur. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Považoval za preukázané, že k významnej zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa, ktoré od septembra 2015 začalo navštevovať predškolské zariadenie, čím došlo k zvýšeniu výdavkov na jeho strane. Na strane matky mal. dieťaťa došlo k zmene pomerov tým, že začala pracovať, i keď jej príjem v zmysle vykázaných mesiacov nie je stabilný a závisí od množstva odpracovaného času. Zatiaľ však nemožno hovoriť o výraznom zvýšení príjmu (cca 200,- Eur) oproti predchádzajúcemu obdobiu. Na strane otca došlo k zmene pomerov tým, že sa mu zvýšil príjem zo sumy 380,- Eur na cca 600,- Eur mesačne, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a zmenil zamestnanie, pričom však v novom zamestnaní má predpokladaný príjem cca 600,- Eur, t.j. približne rovnaký ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Dôležitou skutočnosťou je, že s otcom mal. dieťaťa u posledného zamestnávateľa bol okamžite skončený pracovný pomer, z dôvodu absencie, t.j. hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Uvedená skutočnosť znamená, že otec mal. dieťaťa sa vzdal výhodnejšieho zamestnania z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, čím došlo k zníženiu jeho príjmu. Súd preto upustil od vykonania dôkazu dotazom na R. Z., nakoľko správanie otca napĺňa znaky ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a výživné na maloleté dieťa predstavuje prednostnú pohľadávku. Poznamenal, že otec zobral na seba aj neprimerané majetkové riziko tým, že išiel ručiť kamarátovi, a preto je jeho príjem postihnutý exekúciou mesačne 120,- až 130,- Eur. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca cca 600,- Eur, ktorý otec dosahoval do 13.11.2015 a taktiež ho bude mať aj od januára 2016, dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov vo
vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu a to tak na strane mal. dieťaťa ako aj otca a s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Za primeranú výšku výživného považoval súd sumu 70,- Eur a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil odo dňa podania návrhu, t.j. od 25.05.2015, a preto vzniklo zaostalé výživne do 31.01.2016, ktoré predstavuje rozdiel medzi už naposledy určeným a aktuálne zvýšeným výživným, t.j. za mesiac máj 2015 za 7 dní (20 Eur :31 dní = 0,64 Eur za jeden deň x 7 dní) t.j. 4,48 Eur a za nasledujúcich 8 mesiacov x 20,- Eur = 160,- Eur. Uvedenú výšku zaostalého výživného súdu umožnil otcovi splácať po 10,- Eur spolu s bežným výživným v zmysle § 160 ods. 1 OSP. Matke mal. dieťaťa súd v zmysle § 24 ods. 4 Zák. o rodine uložil povinnosť informovať otca o dieťati, keďže nezistil v konaní žiaden dôvod, ktorý by tomu bránil, teda aby v určených pravidelných lehotách matka podávala druhému rodičovi informácie o zdravotnom stave maloletej, o jej školskej dochádzke, prospechu, mimoškolských aktivitách a iných závažných veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa. Rozhodnutie o trovách konania súd založil na ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o zvýšení výživného a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na konštatovanie súdu prvého stupňa, že návrh je dôvodný, nakoľko mal. dieťa nastúpilo od septembra 2015 do predškolského zariadenia. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo súd rozhodol o zvýšení výživného spätne až od 25.05.2015, o to viac, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2014, čiže ku zvýšeniu výživného došlo po šiestich mesiacoch od predošlého rozhodnutia. Odvolateľ ďalej uviedol, že nárok na zvýšenie výživného nie je dôvodný vôbec, pretože od poslednej úpravy výživného došlo ku zmene aj na strane matky maloletej ohľadne zvýšenia jej príjmu a na strane otca maloletej pribudla vyživovacia povinnosť a jeho manželka je na materskej dovolenke. Z vykonaného dokazovania nevyplynul dôkaz o zvýšení výdavkov na maloleté dieťa a tiež nie je jasné, prečo matka mal. nepredložila výplatnú pásku za mesiac 11/2015 a neprihliadlo sa ani na nákupy vecí otca pre mal. dieťa. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý odporučil napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou- účastníkom konania včas (§ 201 a § 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako bol vyvesený na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa je len čiastočne dôvodné v časti týkajúcej sa počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, nie však v časti zvýšenia výživného, preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. potvrdil s tou zmenou ( § 220 OSP), že výživné sa zvyšuje od 01.09.2015. V časti týkajúcej sa výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 30 ods. 2 ZR na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom v spoločnej domácnosti. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 19.januára 2005 č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (ods. 2). Občiansky súdny poriadok upravuje, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia, ako sa často účastníci domnievajú. Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Predpokladom zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, je zmena pomerov podstatného rázu, v dôsledku ktorej treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 ods. 1 ZR) musí byť v konaní o zmene výživného preukázané, že nastala podstatná zmena pomerov, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačuje však v žiadnom prípade len úvaha o tom, že doterajšie výživné (výživné ktorého zmena sa navrhuje) je primerané, pretože by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo k zmene zamestnania niektorého z rodičov, znamenajúcej pokles jeho zárobku, je treba zistiť i dôvody takejto zmeny. Rovnako je treba náležite zistiť i okruh osôb, ku ktorým majú rodičia zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o manžela rodiča, je treba zistiť, či prestal pracovať z vážnych dôvodov a či je teda osobou , o výživu ktorej sa musí rodič starať (R 101/67). Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju.
V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či oproti stavu existujúcemu v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom došlo k zmene pomerov a či v dôsledku nej je treba zmeniť výšku výživného pre maloleté deti. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, dospel k tomu záveru, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so vzniknutou skutkovou situáciou, keď dospel k záveru, že oproti stavu existujúcemu v čase predchádzajúceho rozhodnutia o určení výživného na maloletú C. rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 28.10.2014, sp. zn. 12P/156/2014 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a svoje rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú zo sumy 50 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne aj v súlade so zákonom odôvodnil, keď u otca prihliadol nielen na jeho vyšší príjem, než aký dosahoval v čase predchádzajúceho určenia výživného, ale prihliadol aj na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu z jeho terajšieho manželstva a že jeho manželka je na materskej dovolenke, u matky zohľadnil taktiež jej terajší príjem a na strane maloletého dieťaťa zohľadnil skutočnosť, že od septembra 2015 nastúpilo do materskej škôlky, s čím má matka zvýšené náklady na toto dieťa, preto sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v uvedenej časti. Zvýšenie výživného otcovi na mal. dieťa o 20 eur mesačne zodpovedá zmeneným pomerom a je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni jeho rodičov. Časť výživy maloletého dieťaťa je krytá prídavkami na dieťa, ktoré poberá matka dieťaťa v sume 23,52 eura, a v takej istej sume je aj prídavok na mal. dieťa otca z terajšieho manželstva, ktoré uzavrel dňa 11.07.2015 s G. K. ( Z. D., nar.XX.XX.XXXX). Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú od 25.05.2015, t. j. od podania návrhu, čo súd v odôvodnení rozsudku ani bližšie nekonkretizoval. Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživného alebo kedy bolo vydané uznesenie o začatí takého konania, prípadne, ku ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale len to, kedy došlo ku zmene pomerov (R 54/1969). Odvolací súd po preskúmaní veci považoval za preukázanú zmenu pomerov pre zvýšenie výživného až od 01.09.2015, kedy maloletá nastúpila do materskej škôlky, lebo až od vtedy sa výraznejšie zvýšili náklady na toto dieťa, preto napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa v zmysle § 220 OSP zmenil tak, že výživné sa zvyšuje od 01.09.2015, keď poukazuje aj na návrh matky, ktorá v ňom uvádzala, že maloletá bude od septembra 2015 navštevovať materskú školu, a bez ohľadu na to, že žiadala výživné zvýšiť od podania návrhu, súd prvého stupňa nebol viazaný týmto návrhom a výživné mal zvýšiť od skutočnej zmeny pomerov a nie od podania návrhu. Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie zvýšenia výživného a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), pretože odvolací súd v čase vynesenia tohto rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 154 ods. 1 OSP) nevedel uviesť, či a v akej výške má otec nedoplatok na bežnom výživnom, preto bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť dopytom na rodičov maloletých detí uvedené skutočnosti a rozhodnúť o tom, či otec má alebo nemá od 1.9.2015 ku dňu rozhodovania súdu nedoplatok na bežnom výživnom pre maloleté dieťa a podľa toho rozhodne o prípadnom nedoplatku (zročnom výživnom) a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP. Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3.0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.