Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-380-2015.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/380/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľa AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47234679, so sídlom Piaristická 707/25 911 01 Trenčín, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporkyni T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. X4, o zaplatenie 1 174,46 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v časti istiny 99,09 Eur a časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 1,16 Eur z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 20.07.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k úhrade sumy 1174,46 Eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 13,73 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1 174,46 Eur od 07.07.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 07.10.2013 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia ako aj príručka pre držiteľa, ktorej súčasťou je sadzobník poplatkov. Odporca podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1 327,76 Eur prostredníctvom úverovej karty. Odporkyňa sa zaviazala riadne a včas splatiť navrhovateľovi úver v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti vo výške určenej v úverovej zmluve. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári. Odporkyňa bola vyzvaná listom zo dňa 28.04.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty. Navrhovateľ si v konaní uplatnil istinu vo výške 1 063,86 Eur, úrok vo výške 11,51 Eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 4,47 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 94,62 Eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania a úrokom z omeškania. Navrhovateľ v návrhu poukázal na fakt, že poskytnutý úver je úver revolvingový a u takého nie je možné uviesť RPMN pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/95/2010 zo dňa 27.01.2011.
Navrhovateľ podaním zo dňa 20.11.2015 vzal návrh v časti späť a žiada o zaplatenie 1075,37 Eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 12,57 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1 075,37 Eur od 07.07.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Súd vydal vo veci dňa 05.02.2016 platobný rozkaz č. k. 10C/380/2015-60. Odporkyňa podala dňa 23.02.2016 vo veci odpor označený ako odpoveď na platobný rozkaz, kde uviedla, že si je vedomá dlhu, ktorý z rodinných dôvodov nemohla splácať. Žiada o splátkový kalendár z dôvodu, že má aj iné dlhy.
Súd vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ s právnym zástupcom. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že potrebovala peniaze, získala telefónne číslo na spoločnosť, zatelefonovala a oni je poslali nejaké propagačné materiály. Tie vyplnila a poslala naspäť. Osobne ju nikto nekontaktoval, nič jej nikto nevysvetlil. Pochopila, že úver bude čerpať prostredníctvom karty. Celý styk prebiehal písomne. Všetky podklady ani poriadne nečítala, zaujímalo ju len koľko môže dostať peňazí. O výške úrokovej sadzby a RPMN sa nezaujímala, v podstate ani nevie o čo ide. Nemá prehľad koľko finančných prostriedkov doposiaľ vyčerpala a koľko z toho uhradila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to písomným podaním navrhovateľa, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.06.2015 spolu s podacím hárkom, úverovou zmluvou zo dňa 07.10.2003 spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., reklamnými materiálmi, sadzobníkom poplatkov, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.04.2015 spolu s podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad, podaním navrhovateľa zo dňa 20.11.2015 a podaným odporom.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Právny predchodca navrhovateľa Home Credit Slovakia a.s., ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 07.10.2003 úverovú zmluvu na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi revolvingový úver vo výške úverového rámca 20 000,- Sk s výškou mesačnej splátky 800,- Sk. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2013 postúpil právny predchodca navrhovateľa navrhovateľovi pohľadávku voči odporkyni. Postúpenie pohľadávky bolo odporkyni oznámené dňa 18.06.2015.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 20.11.2015 vzal návrh v časti istiny 99,09 Eur (1 174,46 Eur -1075,37 Eur) a časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 1,16 Eur (13,73 Eur -12,57 Eur) späť. Súd konanie v tejto časti zastavil.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľská zmluva, teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu upravenú § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto právny predchodca navrhovateľa bol odo dňa uzavretia zmluvy s odporkyňou v postavení dodávateľa a odporkyňa v postavení spotrebiteľa. Aj po postúpení pohľadávky je potrebné poskytnúť odporkyni právnu ochranu. Súd považuje za preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač, teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojim rozsahom, štruktúrou je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický neprehľadný text s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriacu neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Podľa názoru súdu uzatvorená zmluva nie je v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. Najmä neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy nie je zrejmé, čo tvorí súčasť splátky a v akej výške (istina, úrok, poplatky). Súd preto posúdil zmluvu ako zmluvu, v ktorej chýba náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona. Predložená úverová zmluva
neobsahuje úrokovú sadzbu. V zmluve je uvedená len odchýlka od základnej úrokovej sadzby 0%. Súd zistil len zo sadzobníka výšku mesačnej úrokovej sadzby vo výške 2,41% mesačne. Zákon však stanovuje určiť ročnú úrokovú sadzbu. Navyše súd nemá preukázané, že odporkyňa sa so sadzobníkom oboznámila. Súdu nepostačuje odkaz v zmluve resp. všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré sú podpísané, že sa so sadzobníkom odporkyňa oboznámila. Sadzobník podpísaný nie je, súd preto nemá preukázané, že odporkyňa sa oboznámila s výškou mesačnej úrokovej sadzby. Navyše po prepočte na ročnú úrokovú sadzbu (12x 2,41%) by ročná úroková sadzba bola vo výške 28,92%. Súd zistil, že priemerná úroková sadzba, ktorú poskytujú obchodné banky v sledovanom období október 2003 bola 9,81%. Úroková sadzba vo výške 28,92% je viac ako dvojnásobkom takto uvedenej priemernej úrokovej sadzby, čo súd považuje za rozpor s dobrými mravmi. Súd v zásade rešpektuje zvýšenú úrokovú sadzbu u klientov, ktorí sú nepriechodní u bánk, zohľadňujúc zvýšenú mieru rizika, ale stanovená hodnota úrokovej sadzby nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, čo v tomto prípade podľa názoru súdu nie je. Súd preto ustanovenie o úrokovej sadzbe považuje za neplatné. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, súd nemôže takto určenú úrokovú sadzbu znížiť na prijateľnú hodnotu, ale posúdil zmluvu ako zmluvu, v ktorej úroková sadzba uvedená nie je(§ 4 ods. 2 písm. h) citovaného zákona).
Na základe uvedeného súd považuje za preukázané, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h) a i) zákona č. 258/2001 Z. z., preto podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona je zmluva považovaná za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Navrhovateľ by tak mal nárok na vydanie rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenými splátkami.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že odporkyňa z poskytnutého úveru čerpala sumu 3 282,53 Eur a uhradila sumu 5 770,70 Eur. Odporkyňa tak uhradila viac ako si požičala. Súd preto návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a preto ho zamietol.
Pri určení trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., ., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal v spore úspech prizná súd náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala v konaní plný úspech a mala by nárok na náhradu trov konania. Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)