Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/96/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: W. práce, sociálnych vecí a rodiny S., pracovisko D., A. 3, Hlohovec, dieťa rodičov - matky: M. K., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/ X, U., a otca: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X/XX, H. M., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e výživné otca na maloletú K. zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 110,00 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 24.09.2015.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú za obdobie od 24.09.2015 do 30.04.2016 vo výške 177,- eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach vo výške 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -60 zo dňa 09.08.2006 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom zo dňa 22.09.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou odo dňa 01.09.2015 zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy 66,00 eur mesačne na sumu 120,00 eur mesačne.

Vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava IV ako miestne príslušnému, ktorý uznesením č.k. -16 zo dňa 20.10.2015 preniesol miestnu príslušnosť na tunajší súd, ktorému bola následne vec postúpená dňa 14.12.2015.

Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.08.2006 č.k. -60 bola maloletá zverená do jej výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 66,00 eur. Od roku 2006 náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala materskú školu. V septembri XXXX nastúpila do X. ročníka T. v U.. V čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom otec pracoval u policajného zboru P. s mesačným zárobkom X.XXX,- Sk. Momentálne je nezamestnaný a o jeho príjme nie je matka informovaná. Matka v čase pôvodného rozsudku pracovala ako predavačka v H. M. a jej mesačný príjem bol X.XXX,- Sk. Momentálne je od XX.XX.XXXX nezamestnaná. Otec má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej, matka má vyživovaciu povinnosť voči synovi B. O.. S otcom maloletej sa doteraz vedeli na

vedľajších výdavkoch dohodnúť. Vo veľkej miere prispievali aj starí rodičia z oboch strán. Nakoľko však v posledných týždňoch je ťažké sa dohodnúť, žiada týmto súd o zvýšenie výživného na maloletú.

Otec sa k návrhu vyjadril na pojednávaní, kedy uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na 100,- eur mesačne.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. a výsluchom účastníkov, pričom na poslednom pojednávaní pojednával v súlade s § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti kolízneho opatrovníka (ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailom zo dňa 03.05.2016 z dôvodu neodkladných pracovných povinností, pričom o odročenie pojednávania nežiadal), a v neprítomnosti otca maloletej (ktorý bral termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní a zaviazal sa dostaviť bez písomného predvolania, avšak sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal), a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. súd zistil, že rozsudkom č.k. -60 zo dňa 09.08.2006 bolo zvýšené výživné otca na maloletú zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 2.000,- Sk (pozn. súdu - 66,39 eura) mesačne. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že obaja rodičia boli v tom čase zamestnaní, matka s čistým príjmom X.XXX,- Sk mesačne a otec s čistým príjmom X.XXX,- Sk mesačne. Obaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej. Z. navštevovala v tom čase materskú školu, bola zdravá.

Z potvrdenia W. S., pracovisko D. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 39) vyplýva, že matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08.05.2015, pričom tejto evidencii predchádzala starostlivosť o dieťa do 6 rokov. Je poberateľom prídavku na dieťa na dve deti v sume 2x 23,52 eura. Z potvrdenia zo dňa 29.03.2016 (č.l. 69) vyplýva, že matka s úradom práce spolupracuje, v roku 2015 jej nebolo ponúknuté žiadne vhodné pracovné miesto, na stanovené kontakty chodí na úrad pravidelne a preukazuje potvrdenia o hľadaní práce.

Z potvrdenia ÚPSVaR Trenčín zo dňa 29.12.2015 (č.l. 40) vyplýva, že otec je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2011. Z potvrdenia zo dňa 04.04.2016 (č.l. 72) vyplýva, že otec si riadne plní povinnosti ako uchádzač o zamestnanie, riadne sa hlási na určené termíny, s úradom spolupracuje.

Z rodného listu (č.l. 4) vyplýva, že 07.05.2009 pribudla matke ďalšia vyživovacia povinnosť voči synovi B. O..

Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že otec v súčasnosti platí na maloletú výživné vo výške 80,- eur mesačne, a to po dobu asi troch rokov, platí tak na základe ich ústnej dohody. Matka ďalej uviedla, že je v súčasnosti nezamestnaná, hľadá si prácu, avšak potrebuje prácu na 1 smenu, nakoľko partner je pracovne vyťažený, majú 6 ročného syna. Hľadala si prácu na pošte v U., v F., bola aj na C. práce. Z úradu práce jej práca ponúknutá nebola. V súčasnosti má matka príjem len prídavky na deti a výživné na dcéru od otca maloletej. Vydatá nie je, s otcom maloletého B. žijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletého B. pracuje ako aplikačný inžinier s príjmom cca 1.000,- eur brutto, má svoju firmu a pracuje aj pod firmou C. C.. Matka má ukončené gymnázium. Pôvodne si hľadala prácu len v administratíve, naposledy však na úrade práce uviedla, že hľadá akúkoľvek prácu, ale len na 1 smenu. Náklady na bývanie majú cca 200,- eur. Maloletá je žiačkou X. . ročníka T.. Maloletá navštevuje doučovanie angličtiny, s tým, že jedna vyučovacia hodina doučovania je 12,- eur, doučovanie prebieha 2x do týždňa. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, táto má atopický ekzém, výdavky s týmto sú spojené s cestovaním, užíva lieky, maste, špeciálny šampón do vlasov, v škole majú deti stále vši, takže stále musí matka kupovať šampón za 10,- eur, s týmto je spojená aj hygiena v celej domácnosti. Maloletá začala navštevovať očného lekára. Pokiaľ ide o prácu matky v L. C., tu skončila prácu preto, že sa sťahovali z C. do R.. Nevie uviesť, prečo návrh podala až 24.09.2015, keď žiada zvýšenie od 01.09.2015. Otec sa s maloletou stretáva, je to na báze dohody ich dvoch, stretávajú sa asi raz za dva týždne. Na sviatky, na

narodeniny, N., dáva otec maloletej darčeky. Matka otca žiadala, aby sa podieľal na dovolenky maloletej v polovici, ústne sa na tomto dohodli, avšak nakoniec zaplatila dovolenku matka. S maloletou má ďalej výdavky na lekára, pretože v zime býva častejšie chorá, pričom v lekárni nechá cca 16,- až 20,- eur, ďalej musí maloletej nakupovať drogériu, navštevuje ortopéda, chodia na rehabilitačné cvičenia, kupuje si časopisy, chodí na výlety. Matka dáva maloletej 10,- eur vreckové. Dávala jej aj 10,- eur na šetrenie, avšak toto pozastavila, pretože na toto nemá, má už našetrených 400,- eur. Na poslednom pojednávaní matka uviedla, že otec zaplatil výživné za marec a apríl 2016 vo výške 100,- eur za každý mesiac, pričom predtým platil výživné vo výške 80,- eur mesačne. V súčasnosti je matka stále nezamestnaná. Stále si skúša hľadať prácu, avšak problém je s tým, nájsť si prácu na jednu smenu. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, pričom dom, v ktorom bývajú, vlastní priateľ. Nevlastní ani motorové vozidlá. Maloletá obedy v škole nemá, stravuje sa iba doma. Záverom poukázala na to, že ak otec tvrdí, že nemá peniaze na výživné, mal by si dávať pozor na to, aby sa nedopúšťal priestupkov, s ktorými sú spojené pokuty.

Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že on by súhlasil so zvýšením výživného, avšak nevie, či mu to vždy vyjde. On maloletej prispieva aj navyše, a to keď je u neho cez víkend. Naposledy jej dal 10,- eur, u neho v domácnosti má maloletá našetrených asi 500,- eur. Tieto peniaze si našetrila maloletá, pričom otec jej k tomuto pridáva. Priznáva, že si od nej požičal, ale toto jej vráti. Otec žije v domácnosti s priateľkou. Táto je zamestnaná vo firme Dong won s čistým príjmom asi 300 - 400,- eur. Otec je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Prácu si hľadá, a to aj sám, teraz mu aj ponúkli, ale to padlo, lebo prišiel o vodičák. O tento prišiel z dôvodu sústavného porušovania pravidiel cestnej premávky, tento má zobratý skoro rok. Z úradu práce mu bola ponúknutá práca vodiča dodávky, avšak momentálne musí počkať na vrátenie vodičského preukazu. Od roku 2013 robí to, čo príde, a to bez dohody, teraz momentálne nerobí. V období od roku 2013 mal taký príjem, ako mu stačí. Myslí tým sumu od 300,- do 500,- eur. Otec ďalej uviedol, že je vyštudovaný elektromechanik s maturitou, v tomto odbore nikdy nepracoval. Pracoval ako baník, policajt, taxikár, rezač skla, vyskladňovač, testovač. Funkciu policajta nevykonáva z dôvodu straty dôvery policajného zboru, ako policajt robil od roku 1995 až do roku 1998, tam mal príjem 9.000,- Sk. Býva v 2-izbovom byte, náklady na neho sú za elektrinu a plyn mesačne 30,- eur a 150,- eur platí všetko ostatné, čiže do fondu, vodu, kúrenie. Otec ďalej uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na 100,- eur mesačne, s tým, že on by dával aj 120,- eur, keby na to mal. Tak ako niekedy zlepí 80,- eur, zlepil by aj 100,- eur. Keď maloletá príde k nemu cez víkend na tri dni, z toho jeden deň spí u babky a jeden u neho. Keď príde na dva dni, v noci spí u babky alebo u otca. Ďalej otec uviedol, že bude posielať 100,- eur mesačne aj bez toho, aby to bolo uvedené v rozhodnutí súdu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je z časti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 110,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 24.09.2015.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. -60 zo dňa 09.08.2006 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca.

K zmene pomerov na strane maloletej prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 9 rokov od času poslednej úpravy, ale najmä v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu a medzičasom už na druhý stupeň základnej školy, čo prináša so sebou zvýšené náklady na maloleté dieťa. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletej preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 66,39 eura mesačne (resp. 80,00 eur mesačne, ktorú sumu v posledných rokoch dobrovoľne platil), preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

Pokiaľ ide o príjem matky, táto je na rozdiel od času skoršieho rozsudku o výživnom nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom v roku 2009 jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o príjem otca, tento je tiež na rozdiel od času skoršieho rozsudku nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, bez príjmu. Napriek tomu uviedol, že bude na maloletú platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, čo od mesiaca marec 2016 aj robí. Zároveň uviedol, že maloletej prispieva aj navyše, keď je u neho cez víkend, pričom naposledy jej dal 10,- eur. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady na maloletú považuje celkovo sumu cca 200,- eur mesačne (strava 90,- eur (3 x 30 dní), oblečenie a obuv 30,- eur, hygiena 10,- eur, lekár a lieky 10,- eur, školské potreby 10,- eur, náklady na bývanie 50,- eur (200/4 osoby)). Náklady na doučovanie súd neuznal ako nevyhnutné výdavky, keď ich vynakladanie je potrebné zvážiť s poukazom na finančnú situáciu rodičov (obaja nezamestnaní).

Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletú výživné v sume 110,- eur mesačne. Otec uviedol, že v období od roku 2013 mal taký príjem, ako mu stačí, t.j. od 300,- do 500,- eur. Súd zdôrazňuje, že otec sa nemôže uspokojiť s takým príjmom, aký mu stačí, ale aký je potrebný na uspokojenie vyživovacej povinnosti voči maloletej, ktorá je na neho výživou odkázaná. Ak otec bol schopný dosahovať príjem vo výške 500,- eur (a to v čase, keď bol evidovaný ako nezamestnaný), neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by taký príjem nemohol dosahovať aj v súčasnosti. Otec je zdravý a v produktívnom veku. Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec je vedený ako nezamestnaný už viac ako 5 rokov. Hoci podľa úradu práce otec spolupracuje, v prípade takto dlhotrvajúcej nezamestnanosti je otec povinný si hľadať akékoľvek zamestnanie, aj nezodpovedajúce jeho vzdelaniu, nakoľko je povinný výživným voči maloletej. I keď oblasť, v ktorej otec býva, je známa vyššou nezamestnanosťou, otcovi nič nebráni za prácou i dochádzať. Ak otec nevyvíja dostatočnú snahu, aby jeho príjem dosahoval aspoň ním uvádzaných 500,- eur, na takéto jeho správanie súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 ZR nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Súd zároveň poukazuje na lustráciu otca v registri priestupkov, z ktorej vyplýva, že v období od 17.08.2012 do 29.06.2015 spáchal otec viacero priestupkov, za ktoré mu boli uložené pokuty v celkovej výške 1.660,- eur, čo po prepočítaní predstavuje sumu cca 47,- eur mesačne (1.660/35 mesiacov), pričom ide o zbytočné výdavky, ktoré mohli byť vynaložené na maloletú, a to nad rámec plateného výživného vo výške 80,- eur mesačne.

Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať uvedenú čistú mesačnú mzdu 500,- eur, a je potrebné z nej vychádzať. Z uvedenej čistej mzdy 500,- eur by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú v rozmedzí od 20 do 25% z uvedenej sumy, t.j. v rozmedzí od 100,- do 125,- eur. Nakoľko má otec len jednu vyživovaciu povinnosť, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že ešte bude priestor na zvýšenie výživného (napr. pri nástupe maloletej na SŠ) súd sa pohyboval pri dolnej hranici, a určil výživné v sume 110,- eur mesačne. Súd pritom neurčoval výživné na celkom dolnej hranici z dôvodu, že v prípade maloletej už nejde o celkom malé dieťa, kedy by to bolo odôvodnené, ale o dieťa v pubertálnom veku, ktorého náklady sú vyššie. V prípade nákladov na maloletú v odôvodnenej výške 200,- eur je zároveň potrebné, aby sa otec na nich podieľal vo vyššej miere ako matka, ktorá zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Súdom novo určená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére je podľa názoru súdu zodpovedajúca schopnostiam otca s prihliadnutím na skutočnosť, že okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného otca na maloletú 110,00 eur mesačne. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po deviatich rokoch od času pôvodného rozhodnutia, považuje súd zvýšenie výživného o cca 5,- eur za každý rok za primerané.

Súd zvýšil výživné až odo dňa začatia súdneho konania, t.j. podania návrhu na súd dňa 24.09.2015, a nie odo dňa požadovaného matkou (01.09.2015), nakoľko nemal za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 ZR, ktoré by spätné priznanie zvýšeného výživného odôvodňovali, keď matka neuviedla dôvody, pre ktoré podala žiadosť až dňa 24.09.2015, a nie už dňa 01.09.2015.

V dôsledku zvýšenia výživného od 24.09.2015 a rozhodovania o výživnom dňa 03.05.2016 súd vyčíslil otcovi vo výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.09.2015 do 30.04.2016 (o nedoplatku za mesiac máj 2016 súd nerozhodoval, nakoľko výživné za tento mesiac v čase vyhlásenia rozsudku 03.05.2016 ešte nebolo splatné, ale stalo sa splatným až 15.05.2016), ktorý činí 177,00 eur (za obdobie 24.09.2015-30.09.2015 mal otec dať 25,69 eura (7 dní x 3,67 eura/1 deň pri výživnom 110,00 eur (110/30)) - za toto obdobie dal 18,69 eura (7 dní x 2,67 eura/1 deň pri výživnom 80,00 eur (80/30)), za mesiac október 2015 mal otec dať 110,- eur - za toto obdobie dal 80,- eur, za mesiac november 2015 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 80,00 eur, za mesiac december 2015 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 80,00 eur, za mesiac január 2016 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 80,00 eur, za mesiac február 2016 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 80,00 eur, za mesiac marec 2016 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 100,00 eur, za mesiac apríl 2016 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 100,00 eur. Súd z dôvodu výšky nedoplatku a nezamestnanosti otca povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 10,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas.

Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -60 zo dňa 09.08.2006 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.