Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4P-8-2016.pdf
PDF · 107.62 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/8/2016
Uznesenie
Okresný súd Partizánske vo veci starostlivosti súdu o mal. T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. - P. X., H. XX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. - P.É. X., H. XX/XX a otca Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O., W. XXXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie:
Súd do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 4P/8/2016, upravuje styk otca s mal. T. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. T. každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v utorok od 10:00 hod do 18:00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, mal. dieťa v určený deň a hodinu otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a v určený deň a hodinu mal. dieťa od otca prevziať.
Otec je oprávnený mal. dieťa v určený deň a hodinu od matky prevziať a povinný v určený deň a hodinu mal. dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať.
Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Matka maloletého T. V., nar. XX.X.XXXX sa podaným návrhom vo veci samej domáha zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazania otca prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletým ponecháva na rozhodnutí súdu a zároveň sa domáha náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého bola vo vzťahu od roku 2011. Zo vzťahu sa im v roku 2013 narodil syn T.. Ich vzťah bol zo začiatku harmonický, ako ostala tehotná, odporca trávil noci a dni po kamarátoch a zábavných podnikoch, niekedy opustil spoločnú domácnosť aj na týždeň. Tieto jeho úlety trvali aj po narodení dieťaťa a taktiež aj dodnes, popritom sa začal stretávať s pofidérnymi kamarátmi a na ňu a syna zabudol. Pomaly začal brávať peniaze a míňal ich na hracie automaty. Po čase sa unormálnil a potom zase, vôbec ho nezaujímalo, či je syn v poriadku alebo či niečo nepotrebuje. Žijú v jednej domácnosti kvôli synovi, ale poslednú dobu ho nič nezaujíma. Noci trávi po kamarátoch a herniach. Dovolil si vybrať úspory, ktoré mal syn na účte a všetky ich po nociach investoval do hracích automatov. Ich vzťah je chladný a prestal sa venovať aj synovi. Jeho majetkové pomery jej nie sú známe, pretože do bytu sa príde ukázať zriedka a vôbec spolu nekomunikujú. Jej mesačný príjem od roku 2013 predstavuje rodičovský príspevok + rodinný prídavok na dieťa, čo spolu činí 226,72 €. Okrem toho iný príjem nemá. Výdavky má spojené s maloletým synom. Značnú sumu tvorí strava (napr. detské jogurty, výživné kapsičky, sušené mlieko, zelenina, ovocie, syry, detské príkrmy, pečivo, mäso). Spolu to mesačne predstavuje cca 150 €, plienky + osobná hygiena cca 40 eur. Syn navštevuje cca každý 3. - 4. mesiac očného lekára v X. T.. P. P., každá návšteva u očnej
predstavuje cca 12 eur. Maloletý syn rastie, takže oblečenie mu kupuje štvrťročne, resp. podľa ročného obdobia (obuv, tepláky, pančušky, ponožky, tričká, čiapky, bundy). Pre dieťa v jeho veku stojí prechodná bunda cca 17 eur, zimná cca 25 eur, topánky cca 20 eur. Ďalej prípadne lieky, ktoré tiež zaraďuje do nepravidelných výdavkov, rovnako ako hračky, vymaľovánky, knihy, pomôcky na kreslenie. Maloletý syn pôjde do škôlky, čo stojí ďalšie peniaze. S maloletým dieťaťom sa chce odsťahovať zo spoločnej domácnosti, preto navrhuje, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný na vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí. Maloletého žiada do striedavej osobnej starostlivosti, pretože sa o neho vie postarať, staral sa o neho odmalička. Momentálne je nezamestnaný, suma výživného 300 € je pre neho veľa. Pokiaľ ide o stretávanie s maloletým, navrhuje každý párny týždeň v pondelok od 10. hodiny do utorka do 19. hodiny a ďalší týždeň od stredy do piatku, lebo sa o neho dokáže postarať. Písomným podaním zo dňa 27.4.2016, doručeným súdu dňa 28.4.2016 navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upraví jeho styk s maloletým tak, že bude oprávnený sa s ním stýkať každý párny týždeň od pondelku od 10:00 hod. do utorku do 19:00 hod a každý nepárny týždeň od stredy od 10:00 hod do piatku do 19:00 hod s tým, že si maloletého prevezme v mieste trvalého bydliska v určenú hodinu a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá a súd uloží matke povinnosť dieťa na styk s otcom včas a riadne pripraviť. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že maloleté dieťa je narodené mimo manželstva. Otcovstvo k nemu je riadne usporiadané. S matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti ešte pred narodením syna a po jeho narodení, až kým matka dieťaťa neodišla aj so synom dňa 24.3.2016. Syn sa nachádza u svojej matky, ale práva a povinnosti rodičov voči nemu zatiaľ neboli súdom upravené. S matkou sa nedokážu dohodnúť na úprave styku s maloletým. On obýva jednoizbový byt, riadne zariadený a udržiavaný, kde predtým spolu s matkou dieťaťa a s maloletým bývali. Má vytvorené všetky podmienky na to, aby maloletý mohol u neho bývať. So synom majú veľmi pekný vzťah, syn s ním chce byť. Je v záujme maloletého udržiavanie vzťahu a kontaktu aj s otcom, pretože obaja rodičia majú právo tráviť čas s dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na začatie konania vo veci samej, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, rodného listu maloletého, zápisnice o trestnom oznámení, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, potvrdenia o evidencii otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čestných prehlásení, potvrdení o príjmoch starých rodičov maloletého z matkinej strany, výpisu z účtu, správy mesta Topoľčany, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.4.2016 a zistil, že maloletý je dieťa narodené zo vzťahu matky Q. K. a otca Y. V.. Rodičia maloletého nebývajú v spoločnej domácnosti. Maloletý býva v spoločnej domácnosti s matkou. Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že matka podala na otca trestné oznámenie z dôvodu, že dňa 29.3.2016 prišiel do jej bydliska a išli aj so synom do mesta. Potom začal byť nervózny, presviedčal ju, aby sa k nemu vrátila. Po tom, ako ju zaviezol naspäť k jej rodičom, jej začal nadávať, aby mu okamžite dala papiere od auta, chcel osvedčenie o evidencii a kľúče, vykrikoval, že ak mu to neprinesie, tak malého z auta nevyberie a odíde s ním preč. Ona mu povedala, že mu to nedá. Začal jej nadávať, aj jej príbuzným, že keď mu to neprinesie, že odreže hlavu jej aj synovi. Syna dal tak, aby sa z auta nedostal, vyhrážal sa, nech nechodia von, že sa domov nevrátia po svojich. Ona mu povedala, aby nerobil krik, lebo malý začal plakať a povedala mu, že zavolá políciu. Nato jej on povedal, že uvidí, že čo sa jej stane, že má známosti na kraji v Nitre. Pri vyhrážkach nijako neútočil, nič nedržal, len kričal. Do zápisnice uviedla, že si nemyslí, že konkrétne on niečo spraví, lebo určite vie, že na neho išla podať oznámenie, ale skôr niekoho pošle. Má strach, čo sa môže stať. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 07.04.2016 vyplýva, že matka býva spoločne s maloletým a svojimi rodičmi v 3-izbovom rodinnom dome. Svojím rodičom na bývanie neprispieva. Domácnosť je zariadená štandardným nábytkom, hygiena je udržiavaná na dobrej úrovni. Matka má spoločne s maloletým k dispozícii samostatnú izbu, maloletý má svoje lôžko, matka spáva na rozkladacom gauči. Matka sa spoločne s maloletým pred cca 3 týždňami odsťahovala zo spoločného bytu od otca maloletého dieťaťa. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa jej na výživu maloletého neprispieval, sporadicky mu zakúpil oblečenie. V súčasnej dobe je otec maloletého na PN a je nezamestnaný, asi pred piatimi rokmi pracoval v zahraničí. Otec odmietal matke vydať osobné auto, ktoré ona v minulosti zakúpila a chcela by ho využívať pre maloletého. Od odchodu zo spoločnej domácnosti otec na výživu maloletého neprispel, asi pred 4 - 5 dňami matke navrhol, že maloletému zakúpi oblečenie, ktoré maloletý potrebuje. Podala trestné oznámenie z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa sa jej vyhrážal. Vzhľadom na súčasné správanie otca maloletého trvá na tom, aby bolo určené stretávanie sa otca s maloletým len v jej prítomnosti , obáva sa ponechať dieťa otcovi bez dohľadu.
Vo veci určenia výživného matka ponecháva výšku výživného na úvahe súdu. Uviedla, že bude trvať na psychiatrickom vyšetrení otca maloletého dieťaťa, respektíve na nariadení znaleckého dokazovania, pretože otcove správanie je emotívne a agresívne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 12.04.2016 vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 € mesačne. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany z 19.04.2016 vyplýva, že otec maloletého je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z čestného prehlásenia otca vyplýva, že otec maloletého žije „sám v spoločnej domácnosti“. Z čestného prehlásenia starých rodičov maloletého z matkinej strany vyplýva, že matka maloletého býva aj s maloletým v ich rodinnom dome, na náklady im prispieva sumou 100 € podľa možností. Z potvrdení o príjmoch starých rodičov z matkinej strany vyplýva, že stará matka maloletého mala vo februári 2016 príjem 922,04 € netto mesačne a starý otec maloletého poberá invalidný dôchodok 166,30 € netto mesačne. Zo správy mesta Topoľčany vyplýva, že otec maloletého je slobodný, nemajetný, má ukončené základné vzdelanie. Je evidovaný na ÚPSVaR, nie je poberateľom žiadnych dávok, v čase podania správy bol práceneschopný. Býva v 2-izbovom mestskom byte spolu so svojou matkou, ktorá poberá vdovský dôchodok. Podľa jeho vyjadrenia nevie, prečo matka maloletého odišla zo spoločnej domácnosti. Maloletý mu chýba, je na neho citovo naviazaný, záleží mu na tom, aby bol v kontakte s ním častejšie. V evidencii priestupkov má dva priestupky v doprave. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 21.04.2016 vyplýva, že vykonali pohovor s otcom a šetrenie v jeho domácnosti. Podľa jeho vyjadrenia nie je pravdou, že by sa o rodinu nestaral. Je síce nezamestnaný, ale privyrábal si brigádnicky a všetky poplatky rodiny riadne hradil. Obýva 1-izbový nájomný byt, moderne zariadený, udržiavaný v poriadku a čistote. Hradí iba poplatky spojené s energiami, čo je asi 20 € mesačne, nakoľko ide o byt jeho známeho a nemusí uhrádzať nájomné. V mieste trvalého bydliska žije jeho matka, ktorá je poberateľkou vdovského dôchodku 207 € mesačne, otec maloletého však s ňou nebýva. Podľa jeho vlastného vyjadrenia má s maloletým dobrý vzťah, iné vyživovacie povinnosti nemá. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti jej nezaslal žiadne financie na výživu syna, údajne jej núkal finančnú pomoc, ktorú ona odmietla. Jedenkrát urobil nákup v hodnote asi 20 €. S podaným návrhom nesúhlasí, žiada o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že by výživné určené nebolo, je ochotný maloletého voziť do materskej školy v mieste bydliska matky. Matka mu bráni v stretávaní s maloletým, stretol sa s ním len v prítomnosti matky raz na pár minút v mieste jej bydliska, potom asi na dve hodiny, keď celá rodina bola v L. a 4.4.2016, keď bola matka s maloletým a otcom na obed a následne na návšteve u rodiny otca celé popoludnie. Mal výhrady aj voči nákladom, ktoré uviedla matka, a ktoré nie sú aktuálne, lebo maloletý nenosí plienky a nejedáva Bebu, ale len bežnú stravu a je zdravý a patrí do obvodu T.. L. v O.. Komunikácia medzi rodičmi podľa otca nie je problematická, ohľadom maloletého sa dokážu dohodnúť. Z výpovede matky na pojednávaní vyplýva, že s otcom maloletého boli 6 rokov partnermi a pred X H. L. G. sa im narodil maloletý T.. Počas ich spolužitia sa o neho starali obaja. Potom otec chodil von a na starostlivosť bola sama. Tak to fungovalo až do jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Dôvodom bolo, že otec nebýval doma, venoval sa kamarátom. Po odchode zo spoločnej domácnosti išla bývať k svojím rodičom. Spočiatku na výživné na maloletého nič nepotrebovala, potom otca žiadala o peniaze, na synove meniny jej dal 30 € a synovi kúpil bicykel. Okrem toho nič nekúpil a ničím neprispel. Otec sa s maloletým stretáva tak, že telefonuje, že by prišiel, ale maloletý má určitý režim a po 19. hodine jej už stretnutie s otcom nevyhovuje. Doteraz sa otec s maloletým stretol 4x, vždy po ich dohode a vždy v jej prítomnosti. Boli v parku a v meste na zmrzline, na meniny boli pri vode, v parku. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, lebo maloletý je odmalička na ňu zvyknutý, zaspáva pri nej. Maloletý je doma, do MŠ by mal ísť od septembra. Otec by základnú starostlivosť o maloletého zvládol, u lekára s ním ešte nebol. Vzťahy medzi ňou a otcom maloletého sú všelijaké, ku koncu sa vadili. Maloletý má s otcom dobrý vzťah, na otca sa pýta, ale má celý deň program. Ona je na rodičovskej dovolenke, príjem má len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Býva u svojich rodičov, ktorým dáva mesačne 100 €. Má výdavky na stravu, oblečenie, hračky, pomôcky, chodia k očnému lekárovi. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému. Pomery otca nepozná, s úpravou styku nesúhlasí, lebo maloletý je navyknutý na to, že je pri ňom. Aj pre neho by to bolo, že je odtrhnutý z prostredia, na ktoré je zvyknutý. Navrhuje úpravu styku otca so synom len v jej prítomnosti kvôli tomu, že syn je na ňu zvyknutý. Otec má výbušnú povahu, ale voči maloletému sa to neprejavuje. Z výpovede otca na pojednávaní vyplýva, že dôvody, prečo matka odišla zo spoločnej domácnosti nie sú pravdivé. Nie je pravda, že by aj viac dní nebol doma, je pravda, že z domácnosti odišiel a bol za kamarátom, ale vrátil sa večer domov. Maloletého uložil spať, aj ho niekoľkokrát kúpal, nekúpala ho
len matka. V prvé dni kontaktoval matku, čo sa stalo, chcel ísť za maloletým, ona na to nereagovala, nezdvihla mu telefón. V poslednom období telefón zdvihne, aj mu dá k telefónu maloletého. Vždy sa snažil všetko zabezpečiť, vždy mal o syna záujem. Vie, že ho má rád. Matka mu povedala, že si musí nechať všetko prejsť hlavou. O maloletého sa bude vedieť postarať, od malička sa o neho starali spoločne. Myslí si, že najlepšia by bola striedavá starostlivosť. On môže bývať u svojej matky a má k dispozícii aj 1-izbový zariadený byt. Toho času je nezamestnaný, je PN. Prácu má len brigádne, z čoho má 20 € na deň. Za byt platí 20 € mesačne na energie, inak neplatí. Má výdavky na jedlo. Matky sa viackrát pýtal, či niečo nepotrebuje, povedala mu, že jej nič nechýba. Maloletému dal 30 € a kúpil mu bicykel. Keď sa rozprávajú, tak on zvyšuje hlas, ale to nič neznamená. On chce syna vychovávať takisto ako matka. Bol s ním každý deň od jeho narodenia. Nikdy by mu neublížil a nespravil nič zlé. Vyživovaciu povinnosť nemá. Má nejaké peniaze odložené, ale je nezamestnaný a bez príjmu. Maloletý má dostatok vecí, má zimné oblečenie, tenisky, snehule, dostal veľa darčekov od rodiny. On by navrhoval výživné okolo 50 €, matka by z toho mala vyžiť. Styk navrhuje každý párny týždeň od pondelka do utorka a nepárny týždeň od stredy do piatku. Matke ho donesie predtým, ako ho bude kúpať. Môže zavolať matke cez Skype a tá môže maloletého upokojiť, ak by to nepomohlo, nemá problém ho zaviesť naspäť. Prvýkrát sa s ním stretol na 10 minút, druhýkrát na 2 hodiny, tretíkrát boli spolu dlhšie na návšteve u sestier, potom sa stretli na meniny maloletého. Vždy bola prítomná aj matka. Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Podľa § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 75 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa čl. 4 veta tretia zákona č. 36/2005 Z.z. O rodine rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodnutí o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal z toho, že predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý umožňuje súdu, aby dočasne upravil pomery medzi účastníkmi konania, ak vo veci nie je možné rozhodnúť okamžite a definitívne meritórne. Účelom predbežných opatrení je zabezpečiť ochranu ohrozeného alebo ohrozovaného práva, ktoré je aspoň osvedčené. Je však potrebné, aby potreba predbežnej úpravy bola preukázaná. Predbežným opatrením možno zabezpečiť aj prípadnú exekúciu, ak úkony povinného exekúciu ohrozujú. Predbežné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania alebo v priebehu konania (§ 74, § 102 O.s.p.). Ustanovenie § 76 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet druhov predbežných opatrení. To znamená, že obsahom predbežných opatrení môžu byť rôzne práva a povinnosti, ak spĺňajú zákonné predpoklady na ich vydanie, teda ak je osvedčený právny vzťah medzi účastníkmi konania a je preukázaná potreba dočasného zásahu súdu do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Súd vychádzal z toho, že predbežné opatrenie má len umožniť súdu, aby mohol rozhodnúť o veci samej bez toho, aby sa počas konania zmenili pomery účastníkov konania alebo iných osôb tak, že by konečné rozhodnutie vo veci samej stratilo zmysel. Nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej. Len výnimočne je prípustné, aby sa účastník konania domáhal návrhom na nariadenie predbežného opatrenia určenia rovnakej povinnosti ako tej, o ktorej sa koná vo veci samej, a to vtedy, ak by rozhodnutie vo veci samej bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov úplne stratilo zmysel. V tejto veci súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia , ktorým žiada dočasne upraviť pomery účastníkov konania predbežným opatrením je podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že rodičia maloletého sa nevedia dohodnúť na rozsahu styku otca s maloletým. Súd vo veci odročil pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania za účelom zistenia skutočností potrebných pre rozhodnutie o osobnej starostlivosti o maloletého. Nie je teda možné očakávať, že vo veci bude v krátkej dobe / v priebehu mesiaca, resp. dvoch mesiacov/ vecne rozhodnuté. Maloletý má právo byť v styku s oboma rodičmi a obaja jeho rodičia majú právo podieľať sa na jeho výchove. Matka otcovi umožňuje uplatňovať toto právo len v obmedzenom rozsahu. Je v záujme maloletého, aby mohol byť v styku nielen s matkou, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, ale aj s otcom. Je preto potrebné, aby súd rozsah styku otca s ním na čas do právoplatného skončenia konania upravil. Súd pri určení rozsahu styku otca s maloletým vychádzal z toho, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Otec je v súčasnosti nezamestnaný. Otec navrhol upraviť styk tak, že by sa s maloletým stýkal každý párny týždeň od pondelku od 10:00 hod do utorku do 19:00 hod a každý nepárny týždeň od stredy od 10:00 hod do piatku do 19:00 hod. Súd teda vychádzal z toho, že v čase, ktorý pre styk navrhol otec, má možnosť zabezpečiť svoj styk s maloletým. Súd prihliadal aj na to, že od narodenia sa o maloletého starali obaja rodičia. Tvrdenie matky, že otec sa nezdržiaval doma, preto zo spoločnej domácnosti odišla, a teda o maloletého sa starala len ona, otec popiera. Súd prihliadal aj na to, že otec prejavuje o maloletého záujem, keď matke telefonuje a dožaduje sa stretnutia s maloletým (čo mu matka vo svojej prítomnosti viackrát umožnila). Ďalej súd prihliadal na to, že maloletý má v súčasnosti menej ako tri roky veku a je v celodennej starostlivosti matky. Matka ho pravidelne ukladá na spánok, na takýto denný režim je zvyknutý. V súčasnosti by preto nebolo v záujme maloletého / bez vykonania riadneho dokazovania/ upraviť styk takým spôsobom, že by maloletý u otca aj prespával. Na takú úpravu je potrebné, aby si maloletý na pobyt v domácnosti u otca bez prítomnosti matky , na ktorú je zvyknutý a citovo naviazaný zvykol. Súd preto upravil styk otca s maloletým len počas jedného dňa v párnom týždni v utorok a jedného dňa v nepárnom týždni v sobotu , a to vždy od 10:00 hod do 18:00 hod. Takýto rozsah styku umožní otcovi udržať si s maloletým citový vzťah a zároveň nebude nad nevyhnutnú mieru / bez vykonania riadneho dokazovania / zasahovať do denného režimu maloletého. V prípade, ak sa zmenia pomery, bude možné rozsah styku otca s maloletým rozšíriť, prípadne ak sa takýto rozsah styku otca s maloletým neosvedčí, bude možné ho obmedziť. V súčasnosti je však v záujme maloletého upraviť rozsah styku otca s maloletým v čo najširšom možnom rozsahu, pri čo najväčšom možnom zachovaní zaužívaného denného režimu maloletého. Súd rozhodol o styku otca bez prítomnosti matky. Vychádzal pritom z toho, že aj matka pripustila, že otec bežnú starostlivosť o maloletého zvládne. Maloletý otca pozná, v súčasnosti sa však stretávajú len v prítomnosti matky. Je potrebné, aby si maloletý zvykol na prítomnosť otca aj bez prítomnosti matky. Súd na jednej strane vzal do úvahy aj tvrdenie matky, že maloletý je na ňu zvyknutý a bude ju hľadať, čo je vzhľadom k tomu, že trávia spolu celý deň logické, na druhej strane však vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že od septembra má maloletý nastúpiť do materskej školy, kde tiež nebude v prítomnosti
matky a bude dokonca v prítomnosti cudzích osôb (iných detí, učiteľov). Je preto v jeho záujme, aby si zvykol na neprítomnosť matky, pričom počas styku bude v prítomnosti otca, ktorého pozná a na ktorého je zvyknutý. Súd preto rozhodol o styku otca s maloletým bez prítomnosti matky. Matkou navrhovaný rozsah styku raz týždenne na 2 hodiny v jej prítomnosti a počas víkendu od 10. do 18. hodiny v jej prítomnosti súd nepovažoval za dostatočný na to, aby si maloletý mohol udržať s otcom riadny citový vzťah. Súd prihliadal v prvom rade na záujem maloletého, až potom na záujem matky, ktorej by vyhovoval styk s otcom v menšom rozsahu a len v jej prítomnosti. Úpravu styku otca až po jeho psychiatrickom vyšetrení, ako to navrhuje matka, súd nepovažuje za dôvodnú. Z doterajšieho dokazovania nevyplýva, že by otec trpel psychickým ochorením, ktoré by si vyžadovalo psychiatrickú liečbu. Výbušná povaha, navyše ak sa podľa matky neprejavuje vo vzťahu k dieťaťu, nie je dôvodnom na posudzovanie otca psychiatrom. Táto okolnosť môže mať vplyv pri rozhodovaní o tom, ktorý z rodičov je vhodnejší pre zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, prípadne pri rozhodovaní o tom, či maloletý bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak pre rozhodnutie o styku otca s maloletým nie je podstatná. K osobnosti otca (aj matky) sa vyjadrí znalec z odboru psychológie, ktorý bude vo veci ustanovený. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že nie je v záujme maloletého, aby sa v súčasnosti uskutočňoval styk s otcom takým spôsobom, že maloletý bude u otca prespávať. Súd preto rozsah styku upravil tak, aby maloletý bol s otcom počas celého dňa, s prihliadnutím na jeho denný režim a aby ho po skončení styku otec večer odovzdal matke. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodnutie o veci samej. V konaní o veci samej súd vykoná riadne dokazovanie a s prihliadnutím na záujmy maloletého rozhodne o právach a povinnostiach rodičov k nemu. Súd však dospel k záveru, že do rozhodnutia o veci samej je potrebné pomery účastníkov dočasne upraviť predbežným opatrením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.