Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-33-2021.pdf
PDF · 75.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Mesto Senica, Štefánikova 1408/56, Senica, IČO: 00 309 974, v zastúpení povereným zástupcom: Mestský podnik služieb spol. s r.o., Senica, Hviezdoslavova 477, IČO: 31 424 287 proti žalovanému: C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E., E. XXXX o zaplatenie sumy 3108,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 108,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 1.10.2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.9.2021 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3108,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 1.10.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom neuhradenia nájomného a platieb spojených s užívaním bytu. V žalobe uviedol, že žalovaný bol v období od 1.4.2018 do 30.9.2018 nájomníkom v dome súp.č. XXXX na E. ulici v Senici, číslo bytu XX, ktorého vlastníkom je žalobca, správcom je Mestský podnik služieb spol. s r.o. Senica. v byte stále býva bez nájomnej zmluvy. Na OS Senica je podaný návrh na jeho vysťahovanie. Žalovaný za obdobie roku 2019, 2020 a 2021 dlhuje za nájomné a platby spojené s užívaním bytu sumu 3108,31 €, z toho za rok 2019 sumu 210,94 €, za rok 2020 sumu 1697,37 € a za rok 2021 sumu 1200 €. Žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy viac krát vyzýval, bezúspešne. Žalovaný na upomienky nereagoval a nedoplatok neuhradil.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 2.11.2021, ktorý sa ale nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Tento bol preto uznesením zo dňa 416.5.2022 zrušený.
3. Napriek rozsiahlemu šetreniu vykonanému za účelom zistenia adresy pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa žalovaný zdržiava, resp. na ktorej preberá poštu. Súd preto doručoval žalovanému žalobu, prílohy k žalobe, poučenie o procesných právach a povinnostiach ako aj výzvu na vyjadrenie k žalobe prostredníctvom úradnej tabule súdu a webovej stránky súdu.
4. Žalovaný predvolaný na pojednávanie za použitia fikcie doručenia sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto pojednával a rozhodoval len za účasti žalobcu.
5. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o správe bytov, nebytových priestorov a bytových domov, zmluvou o nájme bytu, rozhodnutím o pridelení bytu žalovanému, výpočtovým listom úhrady, rozpisom dlžnej čiastky, upomienkami a výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
6. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 4.4.2018 uzavretá zmluva o nájme bytu. Predmetom zmluvy bol nájom bytu č. XX nachádzajúceho sa v obytnom dome č. XXXX na ulici E. v Senici. Koniec nájmu bol dojednaný na 30.9.2018. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 85,64 € mesačne a platby za plnenia poskytované s užívaním bytu 64,36 € mesačne, celkovo teda 150 € mesačne so splatnosťou vždy do 10. kalendárneho dňa každého mesiaca vopred.
7. Žalobca uviedol, že nájomný vzťah medzičasom zanikol, žalovaný však byte naďalej býva, bez právneho dôvodu.
8. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
9. Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
10. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
11. Podľa § 717 ods 1 OZ v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
12. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá zmluva o nájme bytu. Žalovaný byt obýva dodnes, napriek tomu, že nájomný vzťah bol ukončený uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Dohodnuté úhrady však žalovaný neplatil riadne a včas. Za roky 2019, 2020 a 2021 mu vznikol dlh v celkovej výške 3108,31 €, a to sčasti z dôvodu neuhradeného nájomného a platieb za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu, sčasti (po zániku nájomného vzťahu) z titulu bezdôvodného obohatenia, zodpovedajúceho výške nájomného a platieb za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu, ktoré žalovaný nehradil, napriek tomu, že v byte býval a služby využíval, čo v konaní nepoprel. Uvedené bezodplatné užívanie bytu vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia. I keď sa týmto užívaním nezvýšili aktíva žalovaného, je zrejmé, že užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu sa nezvýšili ani jeho pasíva. Pokiaľ by totiž uvedené plnenie prijímal na základe právneho dôvodu (teda na základe zmluvy so žalobcom), jeho majetok by sa zmenšil, nakoľko by musel platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Jedná sa teda o prípad bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, pričom výšku majetkového prospechu žalovaného vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by musel za užívanie vynaložiť, ak by nájomný vzťah trval naďalej. Súd preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie požadovanej sumy 3108,31 €. Súd žalobcovi priznal aj požadovaný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade s príslušným vykonávacím predpisom, ktorý žalobca žiadal od 1.10.2021.
16. Nakoľko bol žalobca vo veci plne úspešný, súd mu v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením na základe vyčíslenia sumy zo strany žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.