Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Cpr-3-2015.pdf
PDF · 100.68 KB
No categories available
16Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: v právnej veci žalobcu: F.. M. S., J.. XX. XX. XXXX, G. N. XX, XXX XX L. proti žalovanému: FCP-SK, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 100, 824 01 Bratislava, IČO: 44 605 391, zast.: AK JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 1, Čadca, o zaplatenie 13.236,48 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.416,72 eur, na účet jeho právneho zástupcu AK JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., F. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.129,30 € z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 01. 04. 2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 13 236,48 Eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca nezaplatil navrhovateľovi dlžnú sumu, ktorá predstavuje cestovné náhrady za užívanie osobného motorového vozidla navrhovateľom v prospech odporcu ako svojho zamestnávateľa.
Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 16. 10. 2014 predžalobnú výzvu, na ktorú odporca nereagoval. V návrhu poukázal na Zmluvu o poskytnutí služieb č. 260/2011- pr.č.4,Zv3,čl.6.3 firemná podpora a stranu 3, bod III.5 Pracovnej zmluvy v zmysle, ktorých bol odporca povinný poskytnúť navrhovateľovi k výkonu jeho práce osobné auto.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 10. 12. 2015. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ vykonával u odporcu pracovný pomer od 03. 07. 2012. V zmysle pracovnej zmluvy nebola dojednaná úhrada cestovných nákladov, pretože na takéto náklady nemal navrhovateľ nárok. Odporca ako zamestnávateľ nevysielal navrhovateľa na výkon práce do iného miesta ako bolo jeho pravidelné pracovisko. Navrhovateľ bol od začiatku pridelený na pracovisko odkanalizovanie Dolných Kysúc a pracoval iba na tomto pracovisku. Navrhovateľ si u odporcu počas trvania projektu od jeho začiatku t.j. 01. 11. 2011 až po jeho skončenie 02. 08. 2014 neuplatňoval žiadne cestovné náhrady. Tieto zaslal až hromadne na základe cestovných príkazov dňa 16. 10. 2014 kedy vedel, že jeho pracovný pomer u odporcu skončí a projekt v dňoch 01. 08. 2014 aj skutočne skončil. Odporca zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si účtoval cesty už od 06:00 hodiny ráno zo svojho bydliska, teda buď
z Čadce alebo Zákopčia na stavbu a späť, pričom takáto dohoda v pracovnej zmluve obsiahnutá nebola. Navrhovateľ sa odvoláva na Zmluvu o poskytovaní služieb č. 260/2011, v ktorej navrhovateľ nebol zmluvnou stranou, nakoľko táto zmluva bola uzavretá medzi Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a. s. a spoločnosťou FCP- SK s. r. o. čiže odporcom, pričom táto zmluva navrhovateľa k ničomu nezaväzuje a ani mu neposkytuje žiadne práva. Odporca taktiež poukázal na ustanovenie § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách podľa, ktorého si musí zamestnanec so zamestnávateľom písomne dohodnúť, že pri pracovnej ceste použije cestovné motorového vozidlo, pričom v tomto prípade nebolo dohodnuté ani používanie cestného motorového vozidla na pracovnú cestu a ani nebola dohodnutá žiadna pracovná cesta. Odporca ako zamestnávateľ zabezpečoval dve motorové vozidlá na stavenisko, aby sa zamestnanci mohli na stavenisku prepravovať. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ si počas celej doby trvania pracovného pomeru, ktorého doba nebola krátka, nikdy neuplatňoval žiadne nároky, nemal žiadne písomné ani ústne požiadavky na zamestnávateľa. Nikdy nekontaktoval konateľa ani mzdové a ani personálne oddelenie, s ktorým bol sústavne v telefonickom, ale najmä e-mailovom kontakte, a až po skončení pracovného pomeru podal na súd tri žaloby. S poukazom na vyššie uvedené odporca žiada návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (zaslanie cestovných príkazov, cestovné príkazy z č.l. 5 až 35, Zmluva o poskytnutí služieb č. 260/2011 zo dňa 23. 08. 2011, Osvedčenie o autorizácii navrhovateľa z č.l. 55, Prehlásenie o exkluzivite a dostupnosti z č.l. 56, Osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti z č.l. 59, Pracovná zmluva z č.l. 71 až 72, Výkaz odpracovaných dní z č.l. 74, výpis z OR SR odporcu z č.l. 79 ) a zistil nasledovný skutkový stav.
Na pojednávaní nariadenom na 04. 05. 2016 zobral navrhovateľ žalobu v časti o zaplatenie sumy 2129,30 Eur späť. Nakoľko ku späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 2129,30 Eur došlo po otvorení pojednávania, právny zástupca odporcu súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti, čo potvrdil svojím podpisom do zápisnice z pojednávania.
S poukazom na vyššie uvedené súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2129,30 Eur zastavil.
Dňa 29. 06. 2012 bola medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom uzavretá Pracovná zmluva (ďalej len zmluva ). Z článku 1 bod I zmluvy vyplýva, že ako deň nástupu do práce bol dojednaný deň 03. 07. 2012. Navrhovateľ mal ako druh práce uvedené stavebný dozor a miesto výkonu práce je uvedené územie Slovenskej republiky v mieste sídla spoločnosti odporcu a zároveň v zariadení staveniska stavby podľa určenia zamestnávateľom. V článku 3 bod V zmluvy je uvedené, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi k výkonu práce v mieste zariadenia staveniska a stavby kanceláriu, PC, telefón, tlačiareň a kancelárske potreby, pričom rukou je dopísané aj auto.
Podľa čl. II, bod 2 pracovnej zmluvy, cit.: „Pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne. Pracovný čas je rozvrhnutý rovnomerne a zamestnanec vyjadruje podpisom tejto pracovnej zmluvy svoj súhlas s výkonom prípadnej práce nadčas v zmysle Zákonníka práce.“
Podľa výkazu odpracovaných dní navrhovateľ v mesiaci jún 2012 odpracoval pre odporcu spolu 20 dní a v mesiaci júl 2012 odpracoval 21 dní.
Dňa 29.06.2012 uzavrel žalovaný ako dodávateľ so spol. Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. (SEVAK) ako objednávateľom Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bol výkon stavebného dozoru na stavbe „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd regiónu Dolné Kysuce.“
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v marci 2011 ho oslovil odporca s požiadavkou či nemá záujem pracovať ako stavebný dozor na Dolných Kysuciach. Nato navrhovateľ odpísal odporcovi, kde prejavil záujem s tým, že odporca požadoval doklady o odbornej spôsobilosti navrhovateľa, jeho životopis a referencie. Tieto doklady boli odporcovi predložené. Taktiež odporca požadoval čestné prehlásenie o dostupnosti a exkluzivite. V marci 2011 sa mali predbežne dohodnúť na podmienkach, za ktorých bude navrhovateľ pracovať na stavbe a v podstate za tých istých podmienok bola uzavretá aj pracovná zmluva, ktorá bola uzavretá ústne dňa 02. 11. 2011. V pracovnej zmluve sa strany dohodli, že odporca poskytne navrhovateľovi auto, lebo bez auta by prácu uvedenú v pracovnej zmluve
vykonávať nemohol. Vtedy bolo navrhovateľovi povedané, že odporca preňho nemá firemné auto a preto ho požiadal, aby používal svoje osobné motorové vozidlo s tým, že mu preplatí cestovné náhrady. Navrhovateľ zároveň namietal platnosť článku 1 bod IV pracovnej zmluvy, kde je ako miesto výkonu práce uvedené územie SR v mieste sídla spoločnosti odporcu a zároveň v zariadení staveniska stavby podľa určenia zamestnávateľom. Tento článok zmluvy považuje navrhovateľ za absolútne neplatný.
Právny zástupca odporcu vo svojom prednese pred súdom uviedol, že čiastka vo výške 2129,30 Eur, ktorá bola odporcom uhradená nepredstavuje žiadne cestovné náklady. Taktiež uviedol, že navrhovateľ ako zamestnanec porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákonníka práce a to oznámiť zamestnávateľovi všetky skutočnosti a zmeny na strane zamestnanca. Navrhovateľ opomenul oznámiť odporcovi zmenu adresy ako aj zmenu čísla účtu čím porušil ustanovenie § 81 písm. g) ZP. Čo sa týka merita veci právny zástupca odporcu poukázal na Zákon č. 283/2012 Z. z. o cestovných náhradách, pričom v zmysle platného právneho predpisu cestovné náhrady možno priznať len pri vyslaní na pracovnú cestu, pričom v zmysle § 2 ods.1 tohto zákona je pracovnou cestou čas od nástupu zamestnanca na pracovnú cestu, na výkon práce do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce na tomto mieste do skončenia tejto cesty. Je nesporné, že navrhovateľ mal miesto výkonu práce na stavbe Odkanalizovanie Dolných Kysúc, čo je obec Nesluša a okolité obce, kde sa zdržiaval počas celého výkonu pracovného pomeru a odporcom nikdy nebol vyslaný na pracovnú cestu. Taktiež zdôraznil, že v prípade pracovnej cesty a uplatnených cestovných náhrad musí zamestnávateľ v zmysle § 3 ods. 1 Zákona č. 283/2002 Z. z. pracovnú cestu zamestnancovi písomne určiť, musí určiť miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. V uvedenom prípade preto nemožno hovoriť o cestovných náhradách. Čo sa týka osobného motorového vozidla na stavbe, toto odporca zabezpečil, pričom išlo o dve motorové vozidlá ktoré mali slúžiť len na prepravu zamestnancov po pracovisku keďže išlo o líniovú stavbu. Navrhovateľ si cestovné príkazy vyplnil sám, antidatoval ich, pričom cestovné príkazy nie sú podpísané žiadnym zodpovedným pracovníkom a nie sú schválené. Predmetné cestovné príkazy boli odporcovi doručené koncom roka 2014. S poukazom na vyššie uvedené žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Podľa § 1 ods.1písm.a) zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení noviel tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len „náhrada“) pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „dočasné pridelenie“), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len „vyslanie do štátu Európskej únie“), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak
Podľa § 2 ods.1 a 3 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods.2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.
Podľa § 3 ods.1 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Podľa § 7 ods.1 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnanec je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta dočasného vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods.7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba navrhovateľa nie je dôvodná a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V konaní bolo preukázané, že dňa 29.06.2012 uzavrel navrhovateľ s odporcom Pracovnú zmluvu, s nástupom do práce dňa 03.07.2012, druh práce: stavebný dozor, dohodnutá mzda - základná 1 000,- € v hrubom, splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca na účet zamestnanca. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú - do ukončenia prác na zverenom projekte so skúšobnou dobou 3 mesiace. Ako miesto výkonu práce bolo dojednané územie Slovenskej republiky v mieste sídla spoločnosti odporcu, Slovnaftská 100, 824 01 Bratislava a zároveň v zariadení staveniska stavby podľa určenia zamestnávateľom.
Navrhovateľ v konaní namietal absolútnu neplatnosť článku I bod 4, ktorým bolo medzi stranami dojednané miesto výkonu práce tak ako je uvedené vyššie.
Vznik zmluvy v pracovnom práve predpokladá splnenie troch základných právnych skutočností, ktorými sú návrh, prijatie návrhu a vzájomná zhoda vôle subjektov. Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že
zmluva (dohoda) dojednaná podľa príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Princíp zmluvnosti v pracovnom práve vyjadruje mieru slobody zmluvných strán v pracovnoprávnych vzťahoch. Subjekt sa sám slobodne rozhodne, či a s kým bude kontrahovať a akým obsahom naplní svoju kontraktáciu s iným. Obsahový rámec zmluvnej voľnosti spočíva v slobode výberu zmluvného partnera, uzavretia zmluvy, určenia obsahu zmluvy, skončenia zmluvy a výberu zmluvnej formy. Pre posúdenie, či došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy je rozhodujúce objektívne zistenie, či nastali také skutočnosti, s ktorými Zákonníka práce spája vznik dvojstranného právneho úkonu. Pracovná zmluva vzniká na základe prejavu vôle vykonaného spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, čo chcel zamestnanec a zamestnávateľ prejaviť, teda za takých okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosť o tom, že úmysel zamestnanca aj budúceho zamestnávateľa smeroval dohodnutiu pracovného pomeru určitého obsahu. Ak nejde o výslovné prejavy vôle, je možné považovať za dohodnutý ten druh práce, ktorý zamestnanec začal bez námietok pre zamestnávateľa vykonávať, dohodnuté miesto výkonu práce to miesto, kde začal pracovať. Za dohodnutý deň nástupu do práce je pritom možné považovať deň, kedy začal zamestnanec pre zamestnávateľa skutočne pracovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 29.06.2012 k uzavretiu Pracovnej zmluvy, s nástupom do práce dňa 03.07.2012.
V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ počas doby trvania pracovného pomeru kedykoľvek žiadal odporcu o udelenie súhlasu s použitím vlastného osobného motorového vozidla tak, ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z.. Navrhovateľ taktiež v konaní nepreukázal, ani to že by odporca vyslal navrhovateľa na pracovnú cestu na ktorú by použil navrhovateľ vlastné motorové vozidlo a za čo by mu patrili cestovné náhrady v zmysle zák.č. 283/2002 Z.z.. Rovnako navrhovateľ nikdy počas doby trvania pracovného pomeru (a to ani ústne ani písomne) neoznámil žalovanému, že by nebol schopný plniť si svoje pracovné povinnosti bez toho , že by mu bolo poskytnuté motorové vozidlo. Taktiež navrhovateľ nikdy počas trvania pracovného pomeru sa neobrátil na odporcu ako zamestnávateľa so žiadosťou o preplatenie cestových náhrad a odporcovi nepredložil doklady potrebné pre ich vyúčtovanie tak ako to predpokladá § 29 ods.3 zák. č. 283/2002 Z.z.. Taktiež je nesporné, čo ani sám navrhovateľ nepoprel, že jednotlivé cestovné príkazy ním predložené súdu si vypĺňal sám a ani jeden cestovný príkaz nie je schválený zodpovedným pracovníkom. Odporca jednoznačne poprel, že by niekedy vyslal navrhovateľa na služobnú cestu. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 11.107,18 € zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania odporcu voči navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú:
Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:
1/ Troch úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 287,14 € vychádzajúc z hodnoty veci 13.236,48 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- vyjadrenie k návrhu zo dňa 08.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 04.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), Spolu......................................................................................................861,42 €
2/ náhrada za stratu času 171,60 €:
- pojednávanie zo dňa 04.05.2016 (Čadca - Bratislava a späť- 12 x1/2 hod. x 14,30 €)
3/ cestovné výdavky, náklady na PHM v sume 38,04 €:
- za cestu Čadca - Bratislava a späť na pojednávanie dňa 04.05.2016 (460 km x 0,068 L x 1,216 €)
4/ Amortizácia vozidla ( sadzba základnej náhrady za 1 km je 0,183 €) v sume 84,18 €:
- za cestu Čadca - Bratislava a späť na pojednávanie dňa 04.05.2016 (460 km x 0,183 €)
5/ Režijný paušál - 2 × 8,39 € (za rok 2015); 1 × 8,58 € (za rok 2016); t. j. 25,36 €
6/ Právny zástupca odporcu preukázal, že je platcom DPH (861,42 € + 38,04 € + 84,18 € +171,60 € + 25,36 € + 20% DPH)
Trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú spolu sumu 1.416,72 €.
Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 09.05.2016.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.