Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_54Ek-4066-2021.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Subarea
54Ek/4066/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému: Z., nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom Z., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ingr, so sídlom exekútorského úradu Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, pod sp. zn. 427EX 649/21, na vymoženie pohľadávky vo výške 386,65 eura, o sťažnosti súdneho exekútora proti výrokovej vete II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/4066/2021 zo dňa 17. januára 2022, takto
rozhodol:
Súd m e n í II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/4066/2021 zo dňa 17. januára 2022 nasledovne:
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 36 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 54Ek/4066/2021 zo dňa 17. januára 2022 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavuje a výrokovou vetou II. rozhodol, že povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 36 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia predovšetkým uviedol, cit: „Dňa 20.12.2021 Okresný súd Banská Bystrica vydal Poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ingr, sídlo exekútorského úradu: Wolkrova 4, 851 01 Bratislava vykonaním exekúcie, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 427EX 649/21. Súdu bolo následne dňa 04.01.2022 doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom oznamuje skutočnosť, že na základe oznámenia oprávneného zistil, že povinný uhradil dňa 10.12.2021 celú vymáhanú pohľadávku.... Po preskúmaní Podania súdneho exekútora súd zistil, že povinný vymáhanú pohľadávku v celom rozsahu uhradil dňa 10.12.2021, t.j. po podaní Návrhu na vykonanie exekúcie (08.12.2021). Nakoľko došlo zo strany povinného k úhrade pohľadávky po začatí exekučného konania, táto úhrada je považovaná za nedobrovoľné plnenie vykonané v rámci už prebiehajúceho exekučného konania, ktoré začalo na návrh oprávneného dňa 08.12.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že sú tu okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.... Súdny exekútor si v exekučnej veci 427EX 649/21 uplatnil trovy exekúcie vo výške 36,00 eur v súlade s vyššie citovaným § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z. a následne § 198 ods. 2 a § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v uplatnenej výške. Na zaplatenie trov exekúcie súd zaviazal povinného, nakoľko ide o dôvod, ktorý možno povinnému pričítať vzhľadom na to, že Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a exekučné konanie dňa 08.12.2021 začalo dôvodne, nakoľko v tom čase nebola ešte vymáhaná pohľadávka uhradená.“
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4, § 196, § 197 ods. 1, § 197 ods. 2, § 198 ods. 2, § 199 a § 199c ods. 2 Exekučného poriadku a § 22 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
4. Proti výroku II. uznesenia, súdny exekútor podal v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že nie je možné akceptovať tvrdenie súdu v odôvodnení bod 18, v ktorom súd vynechal podstatnú časť ust. § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, kedy „Ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.“ Je zrejmé, že oprávnený si v exekučnom konaní nesplnil riadne a včas svoju povinnosť informovať súd pred vydaním poverenia, že mu bola jeho v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka povinným uhradená. Po doručení poverenia, začal súdny exekútor exekúciu vykonávať, ako mu ukladá zákon, s exekúciou mal (paušálne) výdavky, pričom oprávnený mu oznámil (dňa 21. 12. 2021) úhradu vymáhanej pohľadávky až po tom, čo exekútorovi bolo doručené poverenie a túto vedomosť nadobudol aj oprávnený (20. 12. 2021). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému dňa 08. 12. 2021. Povinný uhradil dlžnú sumu oprávnenému dňa 10. 12. 2021. Oprávnený tak mal 10 dní do vydania poverenia na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie (tento úkon je pri elektronickej komunikácii s exekučným súdom okamžitý). Toto omeškanie s oznámením podstatnej informácie o úhrade pohľadávky exekučnému súdu je bezpochyby dôvodom, ktorý možno oprávnenému pripočítať, pretože ak by si povinnosť informovať súd/súdneho exekútora splnil riadne a včas, súdnemu exekútorovi by poverenie nebolo vydané. K tejto problematike súdny exekútor poukázal na vyjadrenie doc. D.. v literatúre Exekučný poriadok, Komentár, 3. vydanie, C.H.BECK 2018, str. 832. Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávnený nezareagoval na splnenie povinnosti povinným svojim procesným úkonom voči exekučnému súdu ešte pred doručením poverenia exekútorovi. Začatím výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi vznikol nárok na paušálnu náhradu výdavkov. Za opísaných okolností vznik nároku exekútora možno pričítať oprávnenému. Týmto žiadal súd, aby zaviazal oprávneného na úhradu paušálnej náhrady výdavkov vo výške 36 eur s DPH v zmysle ust. § 22 ods. 1 a 2 vyhl. č 68/2017 Z. z. a podľa ust. § 198 ods. 2 a § 199c ods. 2 Exekučného poriadku. K uvedenej problematike priložil súdu právoplatné uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 58Ek/1921/2019, v ktorom súd v procesne rovnakej situácii zaviazal na úhradu paušálnej náhrady výdavkov oprávneného (dal do pozornosti bod 23. odôvodnenia uznesenia).
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
12. Podľa § 61d ods. 2 Exekučného poriadku ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.
13. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada hotových výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
14. Podľa § 22 ods. 1 a 2 MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť súdneho exekútora, ktorý je v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom konania, pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je dôvodná.
16. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom síce dostatočne zistil skutkový stav, ale vyvodil z neho nesprávne právne závery prejavujúce sa v tom, že na trovy súdneho exekútora zaviazal povinného, t. j. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Exekučný poriadok vychádza z toho, že základným pravidlom pre platenie trov súdneho exekútora je ich platenie povinným, čo vyplýva z toho, že správanie povinného, keď dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu pre neho z exekučného titulu, je spravodlivou príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie. Inými slovami povedané za situácie, keď exekúcia je dôvodná, je povinný tým subjektom, ktorý je povinný znášať trovy exekúcie. Pravidlo o platení trov exekútora povinným je modifikované iba v špecifických prípadoch, ktoré sú zakotvené v ust. § 199c ods. 1 až ods. 3 Exekučného poriadku a ktorými sú zastavenie exekúcie upovedomením exekútora o zastavení exekúcie, zastavenie exekúcie uznesením exekučného súdu za podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému a splnenie povinnosti povinným pred začatím exekúcie a ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému. V danom prípade nastal práve jeden z týchto špecifických prípadoch prezumovaný v ust. § 199c ods. 2 Exekučného poriadku.
18. Je nesporné, že exekučné konanie začalo dňa 08. 12. 2021, kedy oprávnený doručil súdu návrh na vykonanie exekúcie a bolo vedená dôvodne, keďže povinný v určenej lehote neuhradil pohľadávku vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Rovnako niet pochybností o tom, že exekúciu zastavil súd, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to splnením dňa 10. 12. 2021, kedy povinný uhradil oprávnenému pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní, t. j. povinný uhradil pohľadávku pred začatím exekúcie, ktorá začala dňa 20. 12. 2021, kedy bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený úhradu pohľadávky povinným oznámil súdnemu exekútorovi dňa 21. 12. 2021. Spornou v konaní je otázka, či existuje dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému.
19. Súd má za to, že oprávnený nepostupoval spôsobom, ktorý mu ukladá zákon, keď svoju notifikačnú povinnosť si nesplnil bezodkladne ale úhradu pohľadávky povinným oznámil súdnemu exekútorovi až s
odstupom 11 dní. Pojem bezodkladne sa v našom právnom poriadku používa na vymedzenie časového úseku (lehoty), v rámci ktorého má byť splnená určitá povinnosť (napr. oznámenie vady plnenia, úhrada peňažného plnenia, oznámenie o postúpení pohľadávky a pod.). Aj keď zákonodarca nedal jasnú odpoveď akú lehotu možno považovať za bezodkladnú jej legálnou definíciou, vo všeobecnosti možno lehotu bezodkladne (bez zbytočného odkladu) vymedziť pomocou ekvivalentov ako „pri najbližšej možnej príležitosti“, „ihneď ako je to možné“, „v najbližšom možnom termíne“, „čo možno najskôr“ a pod. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 150/2017 zo dňa 30. 08. 2018, v zmysle ktorého „Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu“ je potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu.“ Súd má za to, že pod pojmom „bezodkladne“ je potrebné rozumieť kratší časový úsek, spravidla pár dní s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu (charakter účastníkov konania, ich objektívne možnosti splnenia povinnosti, predmet konania, povaha žiadaného procesného úkonu a iné), čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 11 dní (pri možnosti elektronickej komunikácie oprávneného so súdom/súdnym exekútorom) nesporne nemožno vykladať za lehotu „bezodkladne“. Oprávnený disponoval vedomosťou o tom, že povinný uhradil pohľadávku dňa 10. 12. 2021. Jeho úlohou bolo potom preveriť platbu povinného, pričom mohol a mal zistiť, že povinný uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania. Súčasne mal oprávnený vedomosť o svojej zákonnej notifikačnej povinnosti oznámiť úhradu pohľadávky súdu, resp. keďže doručením upovedomenia o udelení poverenia dňa 20. 12. 2021 mal aj vedomosť, ktorý súdny exekútor je vo veci poverený, príslušnému súdnemu exekútorovi. Túto povinnosť si však splnil až o 11 dní, kedy dňa 21. 12. 2021 súdnemu exekútorovi oznámil úhradu pohľadávky. Sám oprávnený ako zdravotná poisťovňa pritom vyžaduje od svojich poistencov splnenie oznamovacej povinnosti v lehote 8 dní. Vzhľadom na uvedené preto exekučný súd uzatvára, že oprávnený nepostupoval spôsobom, ktorý mu ukladá zákon, úhradu pohľadávky neoznámil bezodkladne a tento dôvod možno oprávnenému pričítať. Pokiaľ by oprávnený postupoval v súlade so zákonom, nemuselo dôjsť k vydaniu poverenia, súdny exekútor by nezačal vykonávať žiadne úkony exekučnej činnosti a neboli by vznikli žiadne výdavky. Preto súd v súlade s ust. § 199c ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 22 cit. vyhlášky oprávneného zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov v rozsahu 50 %, t. j. vo výške 30 eur + 20 % DPH, spolu 36 eur, keďže vymáhaný nárok bol povinným splnený do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
20. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/4066/2021 zo dňa 17. januára 2022 tak, že oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.