Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/135/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: B.. D. W., bytom L. XX, N. M., zast. SCHWARZ advokáti s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, proti odporcovi: Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., so sídlom Prievozská 14, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Havlátom, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1.787,11 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.07.2012 domáhal voči odporcovi ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur a tiež náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v denníku U. Č. zo dňa 16.12.2011 bol zverejnený článok pod názvom "Diváci vysmiali reklamu na letisko: Blyslo sa hroznou angličtinou!" K tomuto článku bola pripojená fotografia detailnej podobizne tváre navrhovateľa, na ktorej bolo navyše zreteľne uvedené jeho plné meno a funkčné postavenie. Článok obsahuje množstvo difamujúcich a hrubo znevažujúcich výrokov. Dôvodom na napísanie článku malo byť video, v ktorom vystupoval navrhovateľ v pozícii riadiaceho letovej prevádzky - tzv. letového dispečera. Žalovaný pritom nedisponoval súhlasom na použitie tohto videa. Výroky a hodnotiace úsudky odporcu o neznalosti anglického jazyka navrhovateľa sú založené na nesprávnych skutkových tvrdeniach a nesprávnych záveroch o úrovni jazykovej vybavenosti navrhovateľa. Letový dispečeri sú pritom pravidelne a priebežne podrobovaní hodnoteniu jazykových znalostí a nestačí len nejaký jazykový certifikát. Navrhovateľ v rámci hodnotenia dosiahol úroveň 5, kde stupeň 6 je najvyšším hodnotením, ktorý dosahujú spravidla len tzv. native speakeri (osoby hovoriace materinským jazykom). Tvrdenia uverejnené v článku o úrovni znalosti anglického jazyka navrhovateľa sú teda nepravdivé, nesprávne, zavádzajúce a v kontexte článku hrubo zosmiešňujúce a osočujúce. Pritom prízvuk vplýva na kvalitu znalosti jazyka len vtedy, ak znižuje úroveň zrozumiteľnosti verbálneho jazykového prejavu. Anglická komunikácia v letovej prevádzke má pritom svoje osobitné špecifiká práve čo sa týka výslovnosti, z toho dôvodu sa niektoré slová vyslovujú odlišne od bežnej hovorovej angličtiny z dôvodu, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť chybného porozumenia, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Hodnotiace úsudky a oprávnená kritika musí spĺňať kritériá vecnosti, konkrétnosti a musí byť založená na pravdivých skutkových tvrdeniach a proporcionalite. Inkriminovaný článok pritom nemal žiadnu výpovednú hodnotu a jeho podstata bola kopa invektív, urážajúcich a zosmiešňujúcich výrokov. Odporca vytvoril v okruhu širokej verejnosti mimoriadne negatívny obraz práve o navrhovateľovi. Každý s kým navrhovateľ prišiel do styku si s veľkou pravdepodobnosťou mohol spojiť podobizeň a meno

navrhovateľa s hanobiacim článkom o jeho "neschopnosti". Pokiaľ ide o rozsah ujmy, navrhovateľ uviedol, že výkon funkcie riadiaceho letovej prevádzky je mimoriadne náročnou prácou, pri ktorej je angličtina nevyhnutným predpokladom na jej výkon. Spochybnenie práve tejto kľúčovej kompetencie navrhovateľa v tomto smere závažným a negatívnym spôsobom vplýva na jeho pracovné postavenie pri výkone práce a ohrozuje i jeho ďalšiu pracovnú kariéru. Negatívne pôsobí na navrhovateľa tak v profesionálnom ako aj súkromnom živote. Narúša jeho sebavedomie a jeho psychickú pohodu, ktoré sú taktiež nevyhnutné pre správne a rýchle riešenie pracovných úloh vykonávaných pod značnou stresovou záťažou. Verejné ospravedlnenie by bolo nenáležité, nakoľko o zásahu by sa mohli dozvedieť i tí, ktorí o ňom doteraz nevedeli. Ospravedlnenie vo forme osobného listu však nie je plne dostačujúce, keďže nezhojuje zásah, ktorý bol uskutočnený voči širokej verejnosti. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je jediným primeraným satisfakčným a čiastočne i reštitučným nástrojom. Jej výška sa odvíja od miery spôsobenej ujmy. V danom prípade závažnosť ujmy podčiarkuje fakt, že odporca svojimi výrokmi spochybnil základnú kompetenciu, ktorá je pre navrhovateľa absolútne kľúčová pri výkone jeho povolania a hrubo zosmiešnil a degradoval navrhovateľa na úroveň školáka, čím ho verejne ponížil v očiach širokej verejnosti. Výška nemajetkovej ujmy odzrkadľuje i ujmu, ktorá nie je vyčísliteľná, napr. vynútené vzdanie sa vedúcej pozície v dôsledku článku (a z toho vyplývajúce zníženie platu), potenciálne strata príležitosti k povýšeniu alebo lepšiemu platovému ohodnoteniu, zníženie možnosti nájsť si prácu v danom odvetví, atď.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že predmetné video bolo natočené za účelom prezentácie na akcii, ktorú organizovalo letisko, kde sa malo zúčastniť cca 100 ľudí. Bola dohoda, že do médií to nepôjde. V tom čase mal pod sebou 40 podriadených, takže nevie, či si niekto vie predstaviť, ako na neho vplýval tento článok. Keď si v U. Č. prečítal článok o sebe a videl svoju podobizeň, bola to pre neho podpásová rana, musel si na druhý deň zobrať dovolenku a ísť s rodinou do G., nakoľko chcel odísť mimo SR. Článok ho veľmi zasiahol v jeho pracovnej oblasti, nakoľko vykreslenie jeho osoby bolo tak negatívne, že bolo jedným z hlavných dôvodov jeho neskoršieho odchodu z pozície riaditeľa. Zamestnávateľ voči nemu v súvislosti s tým nepostupoval nijako. On sám však túto nepravdivú a neoprávnenú kritiku vnímal veľmi negatívne a nevedel si už predstaviť, že by bol na takej pozícii, rokoval s leteckým úradom, zástupcami prevádzkovateľov a verejnosťou, ktorým bol alebo mohol byť známy tento článok. Myslí si, že jediným citeľným zásahom odporcu je finančné plnenie, z ktorého dôvodu je výška nemajetkovej ujmy primeraná. Pre neho sú tak ospravedlnenie ako aj nemajetková ujma rovnocenným zadosťučinením.

Odporca žiadal návrh ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti nedošlo. Zákon neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu ochranu. Všetky práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia práva na ochranu dobrej povesti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu, s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (tiež ich ochrany). Je právom novinárov ďalej šíriť a komentovať zverejnené skutočnosti. Úroveň toho, ako sa verejnosti prezentuje akciová spoločnosť s majetkovou účasťou štátu je preto legitímnym predmetom spravodajstva. Pokiaľ ide o zverejnenie podobizne navrhovateľa, je zrejmé, že osoba navrhovateľa úzko súvisí s témou článku, preto bolo použitie fotografie navrhovateľa primerané. Predmetom kritiky bola anglická výslovnosť a prízvuk navrhovateľa prezentované na uvedenom videu. Neboli spochybnené iné znalosti anglického jazyka navrhovateľa a ani jeho zručnosti ako letového dispečera. Je dôležité uviesť, že v článku boli prezentované názory a reakcie verejnosti na prezentačné video, ktorého bol navrhovateľ ústrednou postavou. Uverejnené boli teda predovšetkým kritické názory a reakcie verejnosti, ktorých autorom nebol autor článku. Neobstojí teda domnienka navrhovateľa, že úmyslom autora bolo zosmiešniť navrhovateľa. Predmetom článku bol spôsob prezentácie spoločnosti Letisko M. R. Štefánika

- Airport Bratislava, a.s. voči verejnosti. Reakcia širokej verejnosti je preto celkom opodstatnená. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že došlo k jeho zosmiešneniu, tak k tomu došlo v príčinnej súvislosti so samotným videom a nie z dôvodu, že odporca uverejnil namietaný článok. Navrhovateľ nebol nútený vo videu komunikovať angličtinou používanou v rámci riadenia letovej prevádzky. Ak tak urobil, musel si byť vedomý, že jeho slovný prejav sa môže stretnúť s takými reakciami, s akými sa stretol. Tvrdenie navrhovateľa, že zverejnenie článku negatívnym spôsobom vplýva na jeho postavenie pri výkone práce a ohrozuje jeho ďalšiu pracovnú kariéru je nelogické. K žiadnej ujme v profesionálnej oblasti navrhovateľa nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Navyše stále pracuje na tej istej pozícii na akej pracoval pred uverejnením článku. Pokiaľ rezignoval z funkcie vedúceho stanoviska, je to bez právneho významu, nakoľko tak urobil

sám, t. j. urobil dobrovoľné rozhodnutie. Nie je teda daná príčinná súvislosť medzi uverejnením článku a navrhovateľom tvrdenou skutočnosťou. Tvrdenie navrhovateľa, že ho odporca údajne hrubo zosmiešnil a degradoval, že ho verejne ponížil, je prehnané. Kritické vyjadrenia neobsahujú žiadne vulgarizmy alebo hrubé slová, kritika je prezentovaná s veľkou mierou nadsázky. Úmysel, ktorý odporca sledoval bolo komentovať video verejnosti prístupné resp. skutočne nepodarenú a trápnu formu komunikácie spoločnosti vo vzťahu k médiám a verejnosti, keď navrhovateľ bol ústrednou postavou predmetného videa.

Súd rozsudkom č. k. - 179 zo dňa 27.03.2013 zaviazal odporcu adresovať a doručiť navrhovateľovi ospravedlnenie v znení: "Vážený pán W., dňa 16. 12. 2011 naše vydavateľstvo Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. uverejnilo v denníku U. Č. článok pod názvom: "Diváci vysmiali reklamu na letisko: Blyslo sa hroznou angličtinou!", v ktorom pod názvom bola zverejnená Vaša podobizeň spoločne s Vaším menom a funkčným zaradením. V článku autor uvádzal viaceré výroky a tvrdenia, ktoré hrubým spôsobom spochybňovali Vaše znalosti anglického jazyka a jazykové kompetencie. Žiaden z týchto výrokov a tvrdení, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkali jazykových znalostí Vašej osoby však nebol pravdivý a nebol založený na pravdivom skutkovom základe. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa Vám za zverejnený článok a za ujmu, ktorá ním bola Vašej osobe i Vašej rodine spôsobená, úprimne ospravedlňujeme. S úctou". Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 238 zo dňa 08.04.2015 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že vo veci nedostatočne zistil skutkový stav a neposúdil uplatnený nárok i podľa ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka. V časti ohľadom nároku na priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu potom rozsudok súdu prvého stupňa zrušil ako nárok sekundárny, odvíjajúci sa od základného nároku na ochranu osobnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyjadreného v odôvodnení predmetného rozhodnutia bolo v danom prípade povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa vyhodnocovaním vykonaného dokazovania v tom smere, ktoré z navrhovateľom napádaných výrokov sú skutkovými tvrdeniami a či tieto sú pravdivé, resp. či ich pravdivosť bola vyvrátená dôkazom opaku, ako aj posudzovaním primeranosti (dovolenosti) kritiky v hodnotiacich úsudkoch obsiahnutej, t.j. názorov, ktoré majú povahu subjektívnu a sú vyjadrením osobného názoru novinára, a teda ich správnosť nie je možné objektívne preukázať. Z tohto dôvodu treba na základe konkrétnych okolností daného prípadu posúdiť, či predmetný výrok o fyzickej osobe je primeraný konkrétnej situácii a či neobsahuje takú intenzitu, že zasahuje do práva na ochranu osobnosti, pričom je postačujúce, aby zásah bol spôsobilý vyvolať ujmu. Odvolací súd poukázal aj na to, či v danom prípade nejde o tzv. zákonnú licenciu v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré ma vo vzťahu k ustanoveniu § 11 Občianskeho zákonníka doplňujúcu povahu. Zákonná licencia predstavuje právom upravený súhlas, aby vymedzené subjekty použili prejavy osobnosti na ustanovené účely aj bez súhlasu subjektov, ktorým sa zasahuje do osobnostných práv. Takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Vo veci bolo nepochybne zistené, že relevantné video navrhovateľ natočil a jeho obsahom je ním interpretovaná angličtina na zlej úrovni. Podľa názoru odvolacieho súdu je však rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné, keďže nedôvodí, ako a či bolo náležite zistené, či navrhovateľ preukázal, že k zverejneniu videa, ktorého negatívny charakter čo do správnosti anglického jazyku v jeho interpretácii nespochybňuje, dal alebo nedal súhlas. Odvolaciemu súdu sa javí ako zrejmé, že vo vzťahu k danému videu bola použitá kritika adekvátna, avšak ak by zámerom takéhoto prejavu bola recesia v rámci súkromnej spoločnosti, nárok na ochranu osobnosti u navrhovateľ by bol založený len za preukázania jeho nesúhlasu s jeho zverejnením. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že napadnuté výroky sú hodnotiacimi úsudkami vo vzťahu k úrovni znalosti anglického jazyka navrhovateľa celkovo a všeobecne, ale sú hodnotiacimi úsudkami k ním prezentovanej angličtine práve na relevantnom natočenom videu, na ktoré článok i poukázaním na webovú stránku, na ktorej sa video nachádza, odkazoval. Bolo preto potrebné posúdiť, či ďalšia časť textu článku, a to vyjadrenie hovorkyne letiska, interpretáciu anglického jazyka navrhovateľom dostatočne nevysvetľuje, a či preto v celom svojom kontexte zásah odporcu bol alebo nebol neoprávnený.

Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa textu samotného ospravedlnenia odvolací súd považoval za dôvodné. Ospravedlnenie vo svojom texte obsahuje aj konštatáciu vzniknutej ujmy v rodine

navrhovateľa, čo je konkretizácia nedostatočne určitá čo do osôb, ku ktorým sa má vznik ujmy vzťahovať a súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie samotného navrhovateľa vo vzťahu k tejto časti textu ospravedlnenia. Rovnako ide o neurčitosť textu navrhovaného ospravedlnenia pokiaľ ide o konkretizáciu výrokov a tvrdení, ktoré mali hrubým spôsobom spochybniť znalosti navrhovateľa v anglickom jazyku a jeho jazykové kompetencie. Je potrebné, aby odporca ako strana povinná bol jasne uzrozumený s tým, ktoré prípadné skutkové tvrdenia sú súdom považované za nepravdivé a je povinný sa za ne ospravedlniť, a ktorá produkovaná kritika bola súdom prvého stupňa ustálená ako kritika neprimeraná s povinnosťou ospravedlniť sa.

Odvolací súd ďalej uviedol, že navrhovateľ v návrhu vymedzujúci skutkové a právne okolnosti, od ktorých svoj uplatnený nárok odvíja, označil ako zásah do jeho osobnostných práv aj uverejnenie jeho fotografie a odkaz na obrazový a zvukový záznam osobnostného charakteru na internete. Súd prvého stupňa teda nepostupoval správne, ak uplatnený nárok neposudzoval i z hľadiska ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka.

Dôsledkom neoprávneného zásahu do práva na súkromie rozširovaním poznatkov a vedomostí zo súkromia fyzickej osoby môže byť zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pritom však tento dôsledok nie je jediným právom požadovaným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe. Z uvedeného dôvodu ani nevzniká osobe, ktorej bola spôsobená ujma, procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti. NS SR judikoval, že dôvody priznania nemajetkovej ujmy uvedené v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú uvedené len demonštratívne, a preto jedinou zákonnou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je, že nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce (). Rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie oprávnenosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, intenzita zásahu, dĺžka jeho trvania a rozsah, v ktorom sa vo vzťahu k poškodenému šíril, s tým, že podľa ustálenej judikatúry zásah spôsobený masovokomunikačnými prostriedkami sa považuje za zásah veľkého rozsahu. Úlohou súdu prvého stupňa bolo teda posudzovať nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy so zreteľom na tieto podmienky i bez preukázania zníženia vážnosti a dôstojnosti navrhovateľa v spoločnosti. Zamietnutie návrhu z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal vznik závažnej ujmy, t. j. v miere značnej zníženie jeho dôstojnosti alebo jeho vážnosti v spoločnosti, nebol teda vzhľadom na dikciu hmotnoprávnej normy týkajúcej sa uplatneného nároku správne, rovnako ako ani konštatácia súdu prvého stupňa, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy je existencia závažnej ujmy, a to vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu o demonštratívnom výpočte dôvodov pre jej priznanie. Pre posúdenie takéhoto satisfakčného nároku je potrebné brať zreteľ na to, či zásah možno alebo nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Nejde tu však o potrebu kumulatívneho splnenia oboch podmienok.

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa dokazovanie vyhodnotiť z hľadiska vyššie uvedených právnych aspektov, prípadne už vykonané dokazovanie v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku doplniť alebo zopakovať a vo veci znova rozhodnúť.

Uznesením zo dňa 10.02.2016, č.k. - 261 súd pripustil zmenu petitu návrhu, a to tak, že nový petit bude znieť: Odporca je povinný adresovať a doručiť navrhovateľovi list podpísaný štatutárnym zástupcom odporcu, výlučne s nasledovným obsahom: „Vážený pán W., dňa 16.12.2011 naše vydavateľstvo Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. uverejnilo v denníku U. Č. článok pod názvom: „Diváci vysmiali reklamu na letisko: Blyslo sa hroznou angličtinou!" v ktorom pod názvom bola zverejnená Vaša podobizeň spoločne s Vaším menom a funkčným zaradením. V článku autor uvádzal viaceré skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré spochybňovali Vaše znalosti anglického jazyka a jazykové kompetencie. Konkrétne vyjadrenia: „ Lepšiu angličtinu, akou komunikuje dispečer riadiacej veže, má vari aj školák!“ a „A hoci dispečeri by mali ovládať angličtinu na 100%, v tomto prípade, a to mierne povedané, je jej znalosť na úrovni začiatočníka.“ sú nepravdivé. Za tieto nepravdivé tvrdenia sa Vám ospravedlňujeme. S úctou,“ Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 40.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

V denníku U. Č.K. bol dňa 16.12.2011 uverejnený článok pod názvom "Diváci vysmiali reklamu na letisko: Blyslo sa hroznou angličtinou". V článku bolo uvedené: "Je to zlý vtip, alebo to myslia vážne? Bratislavské letisko spustilo novú internetovú stránku, ktorú sa rozhodli spropagovať reklamným videom. Pri jej pozeraní však mnohí neverili svojim ušiam. Lepšiu angličtinu, akou komunikuje dispečer riadiacej veže, má vari aj školák!... A hoci dispečeri by mali ovládať angličtinu na 100 %, v tomto prípade, a to mierne povedané, je jej znalosť na úrovni začiatočníka. "Ja byť lietadlom, tak radšej havarujem!" znie jeden z názorov na internete. "Robíte si srandu? Aspoň tam mohli dať niekoho, kto naozaj vie po anglicky. Je to hrozne amatérske", pridáva sa ďalší....

Obsahom DVD nosiča, bolo video, na ktoré sporný článok reagoval a súd sa s ním v konaní oboznámil.

Z Potvrdenia o preskúšaní jazykovej spôsobilosti súd zistil, že navrhovateľ úspešne absolvoval preskúšanie jazykovej spôsobilosti v anglickom jazyku a dosiahol úroveň: Rozšírené znalosti - Extended level 5.

Z Potvrdenia o Teoretickom výsluchu RLP - APP LZIB 2011 - ICAO English Language Proficiency súd zistil, že navrhovateľ dokáže s ľahkosťou plynulo komunikovať na bežné, ale aj odborné témy z oblasti letectva. Disponuje pomerne širokou slovnou zásobou a v prípade nedostatkov dokáže pohotovo parafrázovať. Hoci sú výslovnosť a prízvuk poznačené vplyvom materinského jazyka, nebránia prenosu informácie a celkovému porozumeniu. Má výbornú schopnosť porozumenia, ktorú preukázal aj pri náročných odposluchoch s vysokou kadenciou hovoreného slova.

Zo stanoviska spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., súd zistil, že video bolo vyhotovené ako súčasť programu večierku pri príležitosti prezentácie novej internetovej stránky. Cieľom predmetného videa bolo odľahčenou a humornou formou uviesť novú internetovú stránku. Video bolo primárne určené hosťom a médiám pozvaným na večierok. Pri danom videu nešlo o reklamu, išlo o spojovací prvok medzi formálnou a neformálnou časťou večierku. Obaja predstavitelia videa (aj navrhovateľ) boli autentickí zamestnanci letiskovej spoločnosti a boli riadne oboznámení s účelom vyhotovenia videa a s jeho prezentáciou na večierku. Navrhovateľovi nebol poskytnutý honorár za účasť na videu.

Svedkyňa K. O. uviedla, že je autorkou predmetného článku. Redaktor zo sekcie videá ju upozornil, že takéto video je uverejnené na portáloch Topky, Youtube, Sme a zrejme aj Pluska, a že má veľa komentárov a pozretí. Predmetom článku bolo zachytenie, akým spôsobom bol zachytený spot a o čom sa v ňom hovorilo. Nebola to kritika, bolo to iba zaznamenanie, akým spôsobom reagovali diváci a čitatelia na toto video.

Svedok N. G. uviedol, že na video narazil pri sledovaní portálov, čo je jeho pracovnou náplňou. Video sa mu zdalo zaujímavé, nakoľko malo vyše 10.000 vzhliadnutí, preto naň upozornil redaktorku K. O..

Svedkyňa B.. N. G. uviedla, že bola v inkriminovanom čase hovorkyňou letiska. Video bolo pripravované na večierok k prezentácií novej služby letiska, novej webovej stránky. Tento večierok sa konal 13.12.2011. Cieľom videa bolo humorným spôsobom upozorniť na nové webstránky letiska. Toto video vypracúvalo letisko. Nemá vedomosť o tom ako došlo k výberu účinkujúcich na toto video. Toto video bolo premietnuté na plátne počas formálnej časti večierka, kde letuška taktiež humornou formou ukazovala veci, ktoré sa dejú v lietadle a potom výkonný riaditeľ pán C. komunikoval s navrhovateľom z veže a celé to video skončilo tým, že to síce zhorelo, ale nová webstránka je spustená. Môže určite potvrdiť, že to mala byť humorná forma, nevie sa vyjadriť priamo, či išlo o recesiu a že toto video bolo určené na prezentáciu na večierku, kde sa zúčastnili zástupcovia médií. Video k dispozícii osobne nikomu nedala. Zúčastnení sa mohli k nemu dostať záznamom z večierka. Nemá vedomosť o skutočnosti, že by navrhovateľ neudelil súhlas so zverejnením tohto videa. Nasledujúci deň po večierku telefonicky komunikovala s nejakým novinárom, ktorý sa pýtal, že koľko hodín má výkonný riaditeľ pán C. angličtiny, lebo jeho angličtina je hrozná. Opýtala sa, že z čoho tak usudzuje, on uviedol, že to má napočúvané z pesničiek. Opýtala sa ho, či je odborník a či vie určiť prízvuk anglickej, americkej a že sama žila 2

roky vo H. R. a nedovolí si ohodnotiť niekoho angličtinu, či je on nato kompetentný a na základe čoho to dokáže ohodnotiť. Potom sa pýtal na letových dispečerov, ona mu vysvetlila, že to je iný subjekt Letové prevádzkové služby a je potrebné, aby sa obrátil tam. Taktiež mu vysvetlila, že išlo o humornú formu videa, ktoré nikdy nemalo slúžiť na reklamu letiska, ale iba na formálnu časť večierka k spusteniu webstránky letiska. Potom kontaktovala navrhovateľa, aby mu povedala, že je to v médiách, aby mal o tom vedomosť a bol pripravený na prípadné otázky. Spomenula si tiež, že chceli vyjadrenie z Funrádia, kde im vysvetlila, že ide o humornú formu videa, ktoré nikdy nemalo slúžiť na reklamné účely, reklamu letiska, ale iba na formálnu časť večierku.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach chránených ustanovením § 11 OZ. Obidva predpoklady musia byť splnené. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí aby zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.

Neoprávnenosť každého zásahu, teda aj zásahu do osobnosti fyzickej osoby, tvorí objektívnu kategóriu, ktorú treba odlišovať od zavinenia ako subjektívnej kategórie. Takýmto zásahom do osobnosti fyzickej osoby je napríklad rozširovanie nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich skutočností. Isté však je, že súčasne treba uvážiť, či v konkrétnom prípade tu nie sú okolnosti, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej osoby ospravedlňujú, t.j. či nejde o okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Takýmito okolnosťami sú napríklad súhlas dotknutej fyzickej osoby, prípady tzv. zákonných licencií, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva ustanoveného zákonom (napr. práva na informácie, práva na kritiku). Nevyhnutné však je v týchto prípadoch uvážiť, či sa takýto zásah uskutočnil primeraným spôsobom, a zároveň, či tento zásah nie

je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých treba vzhľadom na požiadavku zabezpečenia elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať.

Súd na základe vykonaného a tiež na základe doplneného dokazovania v súlade so závermi odvolacieho súdu zistil, že navrhovateľ natočil video za účelom spustenia novej webstránky letiska, ktorého obsahom je ním interpretovaná angličtina na zlej úrovni. Video bolo prezentované na večierku, ktorého sa zúčastnilo viac ako 200 hostí vrátane médií. Dňa 16.12.2011 bol v súvislosti so zverejnením uvedeného videa na internete uverejnený v denníku Nový čas článok, ktorého obsahom bolo hodnotenie - kritika úrovne angličtiny navrhovateľa tými, ktorí si uvedené video na internete pozreli. V článku bola ďalej uvedená aj reakcia hovorkyne letiska N. G., ktorá v súvislosti s uverejneným videom uviedla, že išlo o humor a recesiu, čo bolo zámerom letiska. Uvedené potvrdila bývalá hovorkyňa letiska aj v konaní a uviedla, že išlo o humornú formu predstavenia novej webstránky letiska na večierku. To, že video bolo natočené za účelom prezentácie na akcii, ktoré organizovalo letisko tvrdil aj navrhovateľ, s tým, že existovala dohoda, že do médií to nepôjde. Toto tvrdenie však navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal. Ani bývala hovorkyňa letiska nemá vedomosť o skutočnosti, že by navrhovateľ neudelil súhlas so zverejnením videa. Spoločnosť Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., vo svojom vyjadrení uviedla, že obaja účastníci videa, teda aj navrhovateľ, boli riadne oboznámení s jeho prezentáciou na akcii - večierku pri príležitosti slávnostného otvorenia novej webstránky s predpokladanou účasťou 200 osôb vrátane médií. Na takto zistenom skutkovom základe dospel súd prvého stupňa k právnemu záveru, že ak navrhovateľ dobrovoľne natočil video a bol oboznámený s účelom jeho vyhotovenia (prezentácia novej webstránky letiska) a jeho prezentáciou na večierku s účasťou 200 osôb vrátane médií, ktorých úlohou je informovať, nedá sa vyvodiť iný záver, ako ten že súhlasil s jeho zverejnením, keďže nepreukázal opak. Navyše v konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že predmetné video v ktorom vystupoval navrhovateľ bolo voľne prezentované a dostupné na viacerých nezávislých web stránkach, pričom navrhovateľ voči jeho zverejneniu na webe nenamietal. Súd preto v súlade s odôvodnením zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu ustálil, že v danom prípade išlo o kritiku adekvátnu, keďže video bolo natočené humornou formou prezentujúc angličtinu navrhovateľa na zlej úrovni a navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu dohody, že video nebude zverejnené, resp. že by nedal súhlas na jeho zverejnenie v médiách.

V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave súd posudzoval uplatnený nárok aj z hľadiska ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka.

Za neoprávnený zásah do práv chránených § 12 ods. 3 sa nepovažuje prípad, keď dôjde k použitiu podobizne, obrazovej snímky, zvukového alebo obrazového záznamu primeraným spôsobom bez privolenia fyzickej osoby pre tlačové spravodajstvo (tzv. spravodajská licencia). Takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. V danom prípade bola použitá snímka navrhovateľa, ktorá bola získaná z voľne prístupného videa zverejneného na internete. Pod snímkou bolo uvedené celé meno navrhovateľa a jeho funkcia. Odporca túto použil spôsobom, ktorý podľa názoru súdu nie je v rozpore s oprávnenými záujmami navrhovateľa, keď ho zobrazil presne tak, ako sa prezentuje na videu. Súd ďalej v súlade s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu poznamenáva, že v uvedenom článku denníka Nový čas sú uvedené hodnotiace úsudky k navrhovateľom prezentovanej angličtine na videu, na ktoré článok odkazoval, nejde o hodnotiace úsudky k úrovni znalosti anglického jazyka navrhovateľa celkovo.

Z obsahu článku zverejneného odporcom vyplýva, že tento opisuje reakciu verejnosti na angličtinu tak, ako bola prezentovaná v inkriminovanom videu. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že obrazová snímka navrhovateľa pripojená k článku bola použitá v súlade a v rámci spravodajskej licencie ( § 12 ods. 3 a zachytáva podobizeň navrhovateľa tak, ako sa prezentuje na predmetnom videu bežne dostupnom aj na sociálnych sieťach. Z výpovede svedkyne G. (bývalej hovorkyne letiska) ani z iných vykonaných dôkazov nebolo zistené, že by video malo slúžiť len pre úzky okruh ľudí, nakoľko už z jeho charakteru vyplýva, že malo slúžiť na prezentáciu novej služby- web stránky a bolo prezentované médiám, ktoré boli za týmto účelom pozvané. Iný účel účasti médií na prezentácii by bol v rozpore s účelom videa vo vzťahu k médiám, ktorých úlohou je prezentované informácie ďalej sprostredkovať verejnosti. Už zo samotnej účasti médií, ktorých úlohou je prezentované informácie ďalej sprostredkovávať verejnosti vyplýva logický záver, že obdobnému účelu, t.j. prezentácii novej web stránky letiska, slúžilo aj predmetné video.

V konaní nebolo preukázané (s poukazom na výpoveď bývalej hovorkyne letiska a stanovisko letiska) , že by predmetné video bolo určené výlučne len na súkromnú prezentáciu osobám zúčastneným na večierku. Naopak z výpovede svedkyne G. (bývalej hovorkyne letiska a vyjadrení letiska) vyplýva, že video nemalo len tento neverejný charakter.

Súd sa stotožnil aj s tvrdeniami odporcu, že i po zmene petitu sa navrhovateľ domáha ospravedlnenia za ním označené skutkové tvrdenia a to, že „Lepšiu angličtinu akou komunikuje dispečer veže má vari aj školák“ a „hoci dispečeri by mali ovládať angličtinu na 100%, v tomto prípade, a to mierne povedané, je jej znalosť na úrovni začiatočníka“ o úrovni angličtiny, ktoré sú však aj s poukazom na závery odvolacieho súdu hodnotiacimi úsudkami vo vzťahu k prezentovanému videu. V konaní nebolo preukázané, že skutkový základ hodnotiacich úsudkov, t.j. kritiky, bol nepravdivý. V tejto súvislosti aj odvolací súd uviedol, že vo vzťahu k danému videu bola kritika adekvátna.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení posúdil navrhovateľom uplatnený nárok na ochranu osobnosti za nedôvodný v celom rozsahu. V danom článku išlo o kritiku adekvátnu, súd má za to, že navrhovateľ s uverejnením videa, ktoré bolo podkladom na uverejnený článok súhlasil, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol.

Súd nárok zamietol aj v sekundárnej časti na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko tento je vzhľadom na neexistenciu neoprávneného zásahu do práva osobnosti navrhovateľa nedôvodný. Navyše navrhovateľ v tejto časti svojho návrhu neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, v priebehu konania upustil aj od výsluchu svojej manželky. Pre rozhodnutie vo veci súd preto nepovažoval za skutkovo ani právne potrebné zaoberať sa ani písomným vyjadrením manželky navrhovateľa spísaný právnym zástupcom navrhovateľa označeným ako „Záznam o výsluchu svedka“ zo dňa 04.07.2012. Navyše sám navrhovateľ uviedol, že v zamestnaní v súvislosti s predmetným článkom voči nemu neboli vyvodené žiadne postihy, len sám navrhovateľ, si už nevedel predstaviť naďalej vykonávať prácu riaditeľa letovej prevádzky. K zániku výkonu funkcie riaditeľa letovej prevádzky teda došlo výlučne z iniciatívy navrhovateľa (teda v dôsledku jeho subjektívneho vnímania a vyhodnotenia danej situácie) a nie v dôsledku regresného postihu alebo iného rozhodnutia na strane zamestnávateľa. Subjektívne vyhodnotenie navrhovateľa, že vzhľadom na reakciu na článok ďalej nemieni zotrvať vo funkcii riaditeľa letovej prevádzky nemožno považovať za objektívny zásah do jeho osobnostných práv. Súd preto uzavrel, že subjektívne vnímanie navrhovateľa o závažnosti zásahu do jeho osobných práv by nebolo dostatočné pre prijatie záveru o tom, že došlo k tak závažnému zníženiu jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Možno teda uzavrieť, že navrhovateľ ničím nepreukázal, že by v dôsledku uverejnenia článku došlo k negatívnym následkom spôsobilým zhoršiť jeho rodinný život, postavenie v spoločnosti, v zamestnaní a pod.

Súd nevykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľom - výsluch G.. N. L. týkajúci sa úrovne angličtiny navrhovateľa, nakoľko ho nepovažoval za potrebný, keď súd v súlade so zisteným skutkovým stavom a so zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave ustálil, že v danom prípade nejde o hodnotiace úsudky k úrovni znalosti anglického jazyka navrhovateľa . Navyše v konaní odporca úroveň znalosti anglického jazyka navrhovateľa vôbec nespochybňoval.

O trovách konania (prvostupňového a odvolacieho) rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešného navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania úspešného odporcu, ktoré tvorí súdny poplatok zaplatený za odvolanie 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1.787,11 eur v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 3 a ods. 5 O.s.p. určil súd trovy právneho zastúpenia odporcu takto:

A. Trovy konania (prvostupňového aj odvolacieho):

1. odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia 21.08.2012 podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je 91,29 eur,

2. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 18.09.2012 podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c), citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

3. odmena za účasť na pojednávaní dňa 21.09.2012 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

4. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 07.11.2012 podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c), citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

5. odmena za účasť na pojednávaní dňa 23.11.2012 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

6. odmena za účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

7. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 25.03.2013 podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c), citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

8. odmena za účasť na pojednávaní dňa 27.03.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

9. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 07.05.2013 - odvolanie podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c), citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

10. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 07.06.2013 - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c), citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

11. odmena za účasť na pojednávaní dňa 18.12.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

12. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 14.03.2016 podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c), citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

13. odmena za účasť na pojednávaní dňa 16.03.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

14. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 04.05.2016 podľa § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c), citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

15. odmena za účasť na pojednávaní dňa 04.05.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky je 91,29 eur,

Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 119,91 eur (5 x 7,63 eur + 5 x 7,81 eur + 1 x 8,39 + 4 x 8,58).

Trovy konania (prvostupňového aj odvolacieho) sú spolu 1.787,11 eur (odmena 1369,35 eur plus režijný paušál 119,91 plus 20% DPH z odmeny a náhrady RP).

Súd nepriznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 119,62 eur (odmena 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH) za úkon - podanie označené ako návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 31.07.2015, nakoľko nejde o písomné podanie na súd vo veci samej ani iný úkon podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky v platnom znení)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.