Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: Ing. M. A., vojačky, trvale bydliskom K., K. XXXX/XX, t.č. bydliskom Y. Y., U. XX/XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky proti odporcovi Bc. Z. A., profesionálnemu vojakovi, trvale bydliskom V., G. cesta XXX/XX, t.č. bydliskom Y. Y., U. XX/XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej V. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 25. januára 2016 č. k. -39, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda týkajúca sa výživného na mal. V. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov a ohľadne výchovy a výživy rodičov maloletého dieťaťa schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletá V. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia. Odporca sa zaviazal platiť na výživu maloletej sumou po 120 eur mesačne k rukám navrhovateľky do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. O trovách rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý a vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu považoval dlhodobo trvajúce odlúčenie odporcu z pracovných dôvodov. Konštatoval, že rozvod nebude ani v neprospech mal. V., nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú priateľské a účastníci vzájomne uznávajú hodnoty druhého, a preto ani nežiadali upraviť styk otca s maloletou, lebo sa o tom vedia dohodnúť. Pokiaľ ide o práva a povinnosti rodičov k maloletej V. tak konštatoval, že vzhľadom na dlhodobú neprítomnosť odporcu v rodine zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletej V. navrhovateľka. Účastníci uzavreli ohľadne výchovy a výživy rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia a odporca sa zaviazal platiť na výživu maloletej V. sumou po 120 eur mesačne. Mal za preukázané, že navrhovateľka pracuje ako vojačka s priemerným zárobkom vo výške 1.299,74 eur mesačne a poberá prídavok na jedno dieťa. Odporca pracuje v pozícii profesionálny vojak v Ozbrojených silách Slovenskej republiky s priemerným zárobkom v r. 2015 vo výške 3.082 eur mesačne. S. V. má 6,5 roka a výdavky sú bežné, primerané jej veku a potrebám. Účastníci nemajú iné vyživovacie povinnosti. Pri rozhodnutí o schválení dohody rodičov osobitne pri dohode účastníkov o výške výživného prihliadol na skutočnosť, že obaja rodičia maloletej poukázali na obnovenie ich dobrých vzťahov po tom, čo sa ich vzťahy v manželstve ochladli a spoločne sa rozhodli pre riešenie manželskej situácie rozvodom. Vyslovil názor, že dobré vzťahy medzi rodičmi maloletej sú dobrým základom a ich

budúcich dobrých vzťahov, a preto nepovažoval za vhodné zasahovať do nich neschválením rodičovskej dohody. Rodičmi dohodnutú výšku výživného v sume 120 eur považoval za primeranú veku a potrebám maloletej, ktorá má štandardné potreby, a to napriek tomu, že otec maloletej má nadštandardné príjmy, pričom účastníkmi aj kolíznym opatrovníkom potvrdené dobré vzťahy medzi maloletou a otcom dieťaťa sú nepochybne základom pre naplnenie všetkých potrieb maloletej, z ktorej možno očakávať aj finančný prospech maloletej.

Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej otec maloletej má prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a navrhol jeho zmenu tak, že odporcovi bude uložené platiť na výživu maloletej 300 eur mesačne tak, že sumu 200 eur bude poukazovať k rukám navrhovateľky a sumu 100 eur určenú na tvorbu úspor na účet maloletej, ktorý bude navrhovateľka povinná zriadiť a tento vinkulovať do plnoletosti dieťaťa v prospech súdu a oznámiť odporcovi č. účtu maloletej. V odvolaní zotrval na svojom nesúhlase s dohodou rodičov v časti výšky výživného. Uviedol ďalej, že v priebehu konania o rozvod ako kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti maloletej, pričom matka uviedla, že otec maloletej dobrovoľne prispieva sumou 200 eur. Podľa názoru opatrovníka vzhľadom na príjem otca dohodnuté výživné nie je v pomere k príjmu otca, keď matka dosahuje príjem cca 1.000 eur a otec 3.000 eur mesačne, pričom matka svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere zabezpečuje osobnou starostlivosťou o dieťa. Vyslovil názor, že dieťa by po rozchode rodičov nemalo stratiť životnú úroveň, ktorú malo, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia matky dohoda má súvis s majetkovým vyrovnaním rodičov, ktoré nesúvisí s vyživovacou povinnosťou. Keďže do budúcnosti dieťa nemá záruky, že z majetku, ktorý rodičia nadobudli za trvania ich manželstva bude mať zisk a nie je záruka, že aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode dôjde k rovnakej dohode vo vyporiadaní ich majetku.

Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a podrobne odôvodnila motiváciu súhlasu s výškou výživného, ktorú napokon schválil súd prvého stupňa. Vo vyjadrení poukazovala na to, že otec maloletej je vyslaný v štruktúrach NATO dočasne do septembra 2017, pričom pri vyslaní je paušálne plat násobený koeficientom krajiny, do ktorej je vyslaný vojak na pôsobenie. Po návrate bude jeho plat automaticky stanovený hodnosťou a odslúženými rokmi v zmysle Zák. č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov. Malo by to za následok, že v prípade určenia výživného vo výške 300 eur by v krátkom čase došlo opätovne k rozhodovaniu súdu o znížení výživného. Ďalej vyslovila názor, že maloletá sa podieľa na životnom štandarde svojich rodičov a nestratila životnú úroveň, na ktorú je zvyknutá, pretože rodičia sa dohodli na rozvode hneď po vyslaní otca do európskych štruktúr a nezažila životnú úroveň človeka s nadštandardným príjmom, čo podľa názoru matky v jej veku ani nie je potrebné. Už rok a pol žijú z platu matky a výživného 200 eur od otca, čo považuje za viac ako postačujúce. Predložila fotodokumentáciu bytu, v ktorom žije s maloletou a ktorý im zabezpečuje vysoký štandard. Považovala za významné, že otec maloletej prenechá matke byt so záhradou a garážou ako aj osobné motorové vozidlo bez povinnosti výplaty. Jej príjem s výživným považovala za dostačujúci na udržanie životnej úrovne ako navrhovateľky tak aj dieťaťa a predložila prehľad pravidelných výdavkov. Otec maloletej zakupuje aj darčeky, a to najmä kompletné oblečenie, čo tiež prispieva k uspokojovaniu potrieb maloletej. Ďalej uviedla, že sporí mesačne 50 eur vo fonde a zároveň má uzavretú poistnú zmluvu pre seba aj maloletú z dôvodu nadštandardného poistného plnenia v rôznych prípadoch. V závere vyslovila názor, že maloletej nič nechýba, neprichádza o žiadny zabehnutý životný štandard, v ktorom roky žije, pričom rodičia sa rozišli tak, že maloletá nepociťuje žiadnu traumu, je milujúca a milovaná obidvomi rodičmi, ktorí ju aj po materiálnej stránke dokážu zabezpečiť nadštandardne.

Otec vo vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu, ktorým bola schválená dohoda o výživnom na maloletú potvrdiť. V odvolaní poukazoval na to, že jeho nadštandardný príjem poberá iba počas pôsobenia mimo územia SR a po príchode do SR a jeho implementácii v ozbrojených silách sa jeho plat zníži trojnásobne. Poukázal na to, že s navrhovateľkou majú pekný vzťah, pričom aj rozvodové konanie smerovali tak, aby to maloletá najmenej negatívne pociťovala. V závere uviedol, že výživné nie je jediné plnenie, ktoré maloletej poskytuje, keďže jej platí spoločné dovolenky a darčeky.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Zákon o rodine v ust. § 24 ukladá súdu povinnosť v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa aby upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určil, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, ktorá musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. V ods. 4 cit. zákonného ustanovenia sú upravené zásady, ktorými sa súd riadi ako pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv tak aj pri schvaľovaní dohody. Predovšetkým aj pri schvaľovaní dohody rodičov je nevyhnutné rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, a to najmä z listinných dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka, že súd prvého stupňa rešpektoval tieto pravidlá v súvislosti so schválením dohody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, a to nielen v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, ale aj pokiaľ ide o výživné. V tejto súvislosti je potrebné sa stotožniť so stanoviskom rodičov maloletej, že v každom prípade, pokiaľ ide o rozvod manželstva alebo inú úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom je dôležité aby úpravy týkajúce sa úpravy maloletých detí prebehli bez dlhodobých stresujúcich konaní, do ktorých je často zainteresované aj maloleté dieťa. Dohoda rodičov má v každom prípade prednosť pred rozhodnutím súdu, pretože vyjadruje a zohľadňuje všetky skutočnosti týkajúce sa nielen zárobkových a majetkových, ale aj osobných pomerov rodičov a ich vzťahov k maloletému dieťaťu.

Kolízny opatrovník správne a v súlade so súdnou praxou konštatuje, že rozhodnutie, resp. dohoda rodičov maloletého dieťaťa týkajúca sa ich práv k spoločnému majetku nemôže determinovať a najmä eliminovať rozhodnutie súdu o výživnom, avšak nie je chybou, keď pri rozhodovaní, resp. dohode o výške výživného je prihliadané na postoj rodičov k ich spoločnému majetku tak, že tento bude slúžiť a zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa. Za neopomenuteľnú je tiež treba považovať v súvislosti s rozhodovaním o výživnom tú skutočnosť, že otec maloletej zakupuje pomerne hodnotné darčeky, ktoré pokrývajú značnú časť potrieb, a to najmä pokiaľ ide o oblečenie a hodnotné trávenie voľného času. Stanovisko matky, ktoré prezentuje triezvy a racionálny prístup k zabezpečovaniu potrieb dieťaťa v danej veci je potrebné považovať za síce ojedinelé, ale z výchovného hľadiska správne a v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k deťom za akceptovateľné.

Vychádzajúc z ust. § 24 ods. 4 Zák. o rodine a contrario dôvodom na neschválenie rodičovskej dohody, a to pokiaľ ide o osobnú starostlivosť, styk alebo aj výživné by mohlo byť len konštatovanie, že dohoda je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Za situácie, keď potreby mal. dieťaťa sú v každej oblasti uspokojovania zabezpečené na primeranej úrovni a keď žiadna okolnosť, vyplývajúca zo spisu nenasvedčuje tomu, že by rodičia nesmerovali svoje úsilie k naplneniu výkonu rodičovských povinností tak ako sú stanovené Zákonom o rodine, je potrebné uprednostniť dohodu rodičov pred rozhodnutím súdu.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď za takýchto okolností schválil rodičovskú dohodu, a to aj pokiaľ ide o výživné na maloletú, a preto bol jeho rozsudok potvrdený.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .