Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-21-2016.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: Ing. M. A., vojačky, trvale bydliskom K., K. XXXX/XX, t.č. bydliskom Y. Y., U. XX/XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky proti odporcovi Bc. Z. A., profesionálnemu vojakovi, trvale bydliskom V., G. cesta XXX/XX, t.č. bydliskom Y. Y., U. XX/XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej V. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 25. januára 2016 č. k. 30P/134/2015-39, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda týkajúca sa výživného na mal. V. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov a ohľadne výchovy a výživy rodičov maloletého dieťaťa schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletá V. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia. Odporca sa zaviazal platiť na výživu maloletej sumou po 120 eur mesačne k rukám navrhovateľky do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. O trovách rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý a vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu považoval dlhodobo trvajúce odlúčenie odporcu z pracovných dôvodov. Konštatoval, že rozvod nebude ani v neprospech mal. V., nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú priateľské a účastníci vzájomne uznávajú hodnoty druhého, a preto ani nežiadali upraviť styk otca s maloletou, lebo sa o tom vedia dohodnúť. Pokiaľ ide o práva a povinnosti rodičov k maloletej V. tak konštatoval, že vzhľadom na dlhodobú neprítomnosť odporcu v rodine zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletej V. navrhovateľka. Účastníci uzavreli ohľadne výchovy a výživy rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia a odporca sa zaviazal platiť na výživu maloletej V. sumou po 120 eur mesačne. Mal za preukázané, že navrhovateľka pracuje ako vojačka s priemerným zárobkom vo výške 1.299,74 eur mesačne a poberá prídavok na jedno dieťa. Odporca pracuje v pozícii profesionálny vojak v Ozbrojených silách Slovenskej republiky s priemerným zárobkom v r. 2015 vo výške 3.082 eur mesačne. S. V. má 6,5 roka a výdavky sú bežné, primerané jej veku a potrebám. Účastníci nemajú iné vyživovacie povinnosti. Pri rozhodnutí o schválení dohody rodičov osobitne pri dohode účastníkov o výške výživného prihliadol na skutočnosť, že obaja rodičia maloletej poukázali na obnovenie ich dobrých vzťahov po tom, čo sa ich vzťahy v manželstve ochladli a spoločne sa rozhodli pre riešenie manželskej situácie rozvodom. Vyslovil názor, že dobré vzťahy medzi rodičmi maloletej sú dobrým základom a ich
budúcich dobrých vzťahov, a preto nepovažoval za vhodné zasahovať do nich neschválením rodičovskej dohody. Rodičmi dohodnutú výšku výživného v sume 120 eur považoval za primeranú veku a potrebám maloletej, ktorá má štandardné potreby, a to napriek tomu, že otec maloletej má nadštandardné príjmy, pričom účastníkmi aj kolíznym opatrovníkom potvrdené dobré vzťahy medzi maloletou a otcom dieťaťa sú nepochybne základom pre naplnenie všetkých potrieb maloletej, z ktorej možno očakávať aj finančný prospech maloletej.
Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej otec maloletej má prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a navrhol jeho zmenu tak, že odporcovi bude uložené platiť na výživu maloletej 300 eur mesačne tak, že sumu 200 eur bude poukazovať k rukám navrhovateľky a sumu 100 eur určenú na tvorbu úspor na účet maloletej, ktorý bude navrhovateľka povinná zriadiť a tento vinkulovať do plnoletosti dieťaťa v prospech súdu a oznámiť odporcovi č. účtu maloletej. V odvolaní zotrval na svojom nesúhlase s dohodou rodičov v časti výšky výživného. Uviedol ďalej, že v priebehu konania o rozvod ako kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti maloletej, pričom matka uviedla, že otec maloletej dobrovoľne prispieva sumou 200 eur. Podľa názoru opatrovníka vzhľadom na príjem otca dohodnuté výživné nie je v pomere k príjmu otca, keď matka dosahuje príjem cca 1.000 eur a otec 3.000 eur mesačne, pričom matka svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere zabezpečuje osobnou starostlivosťou o dieťa. Vyslovil názor, že dieťa by po rozchode rodičov nemalo stratiť životnú úroveň, ktorú malo, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia matky dohoda má súvis s majetkovým vyrovnaním rodičov, ktoré nesúvisí s vyživovacou povinnosťou. Keďže do budúcnosti dieťa nemá záruky, že z majetku, ktorý rodičia nadobudli za trvania ich manželstva bude mať zisk a nie je záruka, že aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode dôjde k rovnakej dohode vo vyporiadaní ich majetku.
Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a podrobne odôvodnila motiváciu súhlasu s výškou výživného, ktorú napokon schválil súd prvého stupňa. Vo vyjadrení poukazovala na to, že otec maloletej je vyslaný v štruktúrach NATO dočasne do septembra 2017, pričom pri vyslaní je paušálne plat násobený koeficientom krajiny, do ktorej je vyslaný vojak na pôsobenie. Po návrate bude jeho plat automaticky stanovený hodnosťou a odslúženými rokmi v zmysle Zák. č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov. Malo by to za následok, že v prípade určenia výživného vo výške 300 eur by v krátkom čase došlo opätovne k rozhodovaniu súdu o znížení výživného. Ďalej vyslovila názor, že maloletá sa podieľa na životnom štandarde svojich rodičov a nestratila životnú úroveň, na ktorú je zvyknutá, pretože rodičia sa dohodli na rozvode hneď po vyslaní otca do európskych štruktúr a nezažila životnú úroveň človeka s nadštandardným príjmom, čo podľa názoru matky v jej veku ani nie je potrebné. Už rok a pol žijú z platu matky a výživného 200 eur od otca, čo považuje za viac ako postačujúce. Predložila fotodokumentáciu bytu, v ktorom žije s maloletou a ktorý im zabezpečuje vysoký štandard. Považovala za významné, že otec maloletej prenechá matke byt so záhradou a garážou ako aj osobné motorové vozidlo bez povinnosti výplaty. Jej príjem s výživným považovala za dostačujúci na udržanie životnej úrovne ako navrhovateľky tak aj dieťaťa a predložila prehľad pravidelných výdavkov. Otec maloletej zakupuje aj darčeky, a to najmä kompletné oblečenie, čo tiež prispieva k uspokojovaniu potrieb maloletej. Ďalej uviedla, že sporí mesačne 50 eur vo fonde a zároveň má uzavretú poistnú zmluvu pre seba aj maloletú z dôvodu nadštandardného poistného plnenia v rôznych prípadoch. V závere vyslovila názor, že maloletej nič nechýba, neprichádza o žiadny zabehnutý životný štandard, v ktorom roky žije, pričom rodičia sa rozišli tak, že maloletá nepociťuje žiadnu traumu, je milujúca a milovaná obidvomi rodičmi, ktorí ju aj po materiálnej stránke dokážu zabezpečiť nadštandardne.
Otec vo vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu, ktorým bola schválená dohoda o výživnom na maloletú potvrdiť. V odvolaní poukazoval na to, že jeho nadštandardný príjem poberá iba počas pôsobenia mimo územia SR a po príchode do SR a jeho implementácii v ozbrojených silách sa jeho plat zníži trojnásobne. Poukázal na to, že s navrhovateľkou majú pekný vzťah, pričom aj rozvodové konanie smerovali tak, aby to maloletá najmenej negatívne pociťovala. V závere uviedol, že výživné nie je jediné plnenie, ktoré maloletej poskytuje, keďže jej platí spoločné dovolenky a darčeky.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Zákon o rodine v ust. § 24 ukladá súdu povinnosť v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa aby upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určil, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, ktorá musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. V ods. 4 cit. zákonného ustanovenia sú upravené zásady, ktorými sa súd riadi ako pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv tak aj pri schvaľovaní dohody. Predovšetkým aj pri schvaľovaní dohody rodičov je nevyhnutné rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, a to najmä z listinných dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka, že súd prvého stupňa rešpektoval tieto pravidlá v súvislosti so schválením dohody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, a to nielen v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, ale aj pokiaľ ide o výživné. V tejto súvislosti je potrebné sa stotožniť so stanoviskom rodičov maloletej, že v každom prípade, pokiaľ ide o rozvod manželstva alebo inú úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom je dôležité aby úpravy týkajúce sa úpravy maloletých detí prebehli bez dlhodobých stresujúcich konaní, do ktorých je často zainteresované aj maloleté dieťa. Dohoda rodičov má v každom prípade prednosť pred rozhodnutím súdu, pretože vyjadruje a zohľadňuje všetky skutočnosti týkajúce sa nielen zárobkových a majetkových, ale aj osobných pomerov rodičov a ich vzťahov k maloletému dieťaťu.
Kolízny opatrovník správne a v súlade so súdnou praxou konštatuje, že rozhodnutie, resp. dohoda rodičov maloletého dieťaťa týkajúca sa ich práv k spoločnému majetku nemôže determinovať a najmä eliminovať rozhodnutie súdu o výživnom, avšak nie je chybou, keď pri rozhodovaní, resp. dohode o výške výživného je prihliadané na postoj rodičov k ich spoločnému majetku tak, že tento bude slúžiť a zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa. Za neopomenuteľnú je tiež treba považovať v súvislosti s rozhodovaním o výživnom tú skutočnosť, že otec maloletej zakupuje pomerne hodnotné darčeky, ktoré pokrývajú značnú časť potrieb, a to najmä pokiaľ ide o oblečenie a hodnotné trávenie voľného času. Stanovisko matky, ktoré prezentuje triezvy a racionálny prístup k zabezpečovaniu potrieb dieťaťa v danej veci je potrebné považovať za síce ojedinelé, ale z výchovného hľadiska správne a v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k deťom za akceptovateľné.
Vychádzajúc z ust. § 24 ods. 4 Zák. o rodine a contrario dôvodom na neschválenie rodičovskej dohody, a to pokiaľ ide o osobnú starostlivosť, styk alebo aj výživné by mohlo byť len konštatovanie, že dohoda je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Za situácie, keď potreby mal. dieťaťa sú v každej oblasti uspokojovania zabezpečené na primeranej úrovni a keď žiadna okolnosť, vyplývajúca zo spisu nenasvedčuje tomu, že by rodičia nesmerovali svoje úsilie k naplneniu výkonu rodičovských povinností tak ako sú stanovené Zákonom o rodine, je potrebné uprednostniť dohodu rodičov pred rozhodnutím súdu.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď za takýchto okolností schválil rodičovskú dohodu, a to aj pokiaľ ide o výživné na maloletú, a preto bol jeho rozsudok potvrdený.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .