Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-104-2022.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Subarea
5Co/104/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, adresa na doručovanie: T. XXX, proti žalovanému: G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, adresa na doručovanie: W., T. Y. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 22. júla 2022 č. k. 8C/71/2022-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že zakazuje žalovanému G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, prechodne bytom W., T. Y. XX, vstupovať do rodinného domu na adrese T. XXX, zapísanému v Katastri nehnuteľností v registri „C“ na LV č. XXX pre k.ú. T., obec T. na parc. č. 416 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 421 m2 pod súp. číslom 398, ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou, zároveň mu zakazuje kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, ako aj približovať sa k žalobkyni, na vzdialenosť menšiu ako 50 m, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.
Žalobkyni voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
Žalobkyni voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením 22. júla 2022 č. k. 8C/71/2022-14 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/ a h/, § 326, § 327 a § 328 ods. 1 CSP a výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa doručila súdu dňa 22.7.2022 o 9.05 hod. podanie na nariadenie neodkladného opatrenia, a to zákazu žalovanému vstupovať do rodinného domu na adrese T. XXX na LV č. XXX pre k.ú. T., ktorého je výlučnou vlastníčkou a zákazu kontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a priblíženia sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.
4. V návrhu žalobkyňa uviedla, že v rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou, žije so svojím druhom, ktorý je onkologický pacient. Žalovaný - jej syn približne 10 rokov požíva alkoholické nápoje, v poslednom čase ich začal požívať vo zvýšenej miere a vtedy sa správa agresívne, vulgárne, kričí na ňu, nadáva jej.
5. Dňa 10.7.2022 sa odhodlala zavolať políciu a požiadať o pomoc, v ten istý deň bol žalovaný políciou vykázaný zo spoločného obydlia T. XXX na 14 dní (konanie sa viedlo pod č. ORP-346/BK-KN-2022.) Ona a jej druh sa boja správania sa žalovaného, jeho výbuchov zlosti.
6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom neodkladných opatrení je dočasná úprava pomerov medzi stranami sporu a podmienkou na ich vydanie je osvedčenie nároku a osvedčenie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpok1ady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv zúčastnených nad nevyhnutnú mieru.
7. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 10.7.2022 zo spisu tunajšieho súdu 8C/71/2022 súd zistil, že bol žalovaný vykázaný z rodinného domu na adrese T. XXX na dobu 14 dní. Lustráciou súd zistil, že žalovaný má adresu trvalého bydliska adrese T. XX, zdržuje sa na adrese T. Y. XX, W..
8. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia policajného zboru č. ORP-346/BK-KN-2022 zo dňa 10.7.2022 vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že syn sa správal agresívne a vyhrážal sa jej zabitím, ale nemala dôvodnú obavu o svoj život, nakoľko keď je žalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov sa táto skutočnosť opakuje.
9. V danom prípade súd nemá ani len za osvedčené, že je nevyhnutný zásah formou úpravy vzťahov zo strany súdu. Pomery medzi stranami tak ako ich opísala žalobkyňa sú dlhodobé. Sama uviedla, že nemala dôvodnú obavu o svoj život, nakoľko keď je žalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov sa táto skutočnosť opakuje.
10. Súd telefonicky kontaktoval žalobkyňu, ktorá uviedla, že na adrese T. XXX je dom po starých rodičoch, kde nikto nebýva. Ona býva na adrese T. XXX, avšak si zmenu adresy trvalého bydliska doteraz nezmenila.
11. Súd poznamenal, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti na adrese T. XXX, a preto je len na nej koho do nej vpustí. A riešenie rodinných problémov, ktoré vo svojom návrhu opisuje je potrebné riešiť iným spôsobom a nie neodkladným opatrením, ktorým je dočasná úprava pomerov medzi stranami sporu. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že ide o dlhodobú záležitosť na strane žalovaného a jeho chovania sa k rodinným príslušníkom.
12. Z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu absentuje potreba bezodkladného a súčasne preventívneho riešenia žalobkyňou tvrdených zásahov do jej integrity, teda absentuje naliehavá potreba úpravy právnych pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným navrhnutým neodkladným opatrením, súd návrh žalobkyne vzhľadom na vyššie uvedené postupom podľa § 328 CSP zamietol.
13. Žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešný, avšak zo spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie vznikli trovy konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
14. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil prvoinštančné rozhodnutie a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Uviedla, že to, že žalovaný svoje vyhrážky zatiaľ nenaplnil neznamená, že sa tak nemôže stať. Jej bezpečnosť žalovaný ohrozuje neustále. Potvrdenie o realizovaní inštitútu vykázania, ktoré dňa 10.7.2022 realizovalo
OO PZ Kolárovo osvedčuje to, že nezávislý orgán posúdil intenzitu správania sa žalovaného voči nej, tak že bola ohrozená jej integrita. Poukázala na preventívnu funkciu neodkladného opatrenia a uviedla, že pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol odporca za skutok násilia odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. Má za to, že existenciu násilia resp. hrozbu preukázala práve vykázaním žalovaného políciou z jej domu. Taktiež uviedla, že už viackrát na žalovaného privolali políciu, pričom násilné správanie žalovaného trvá už dlho a stupňuje sa. Opísala žalovaného príchod domov, kedy sa žalovaný nespýta na dovolenie. Chová sa hrubo, nadáva im, rozbíja nábytok. Nemá silu na to, aby synovi zabránila vstúpiť do domu. Ak neotvorí dvere, tak ich rozbije, čo sa aj v minulosti stalo. Jej zákazy žalovaný vôbec nerešpektuje. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že je len na nej, koho vpustí do domu. Podľa jej názoru nejde o rodinný problém, ale ide o domáce násilie, ktoré je v spoločnosti neprijateľné a neakceptovateľné. Podľa jej názoru, je z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalovaný je problémový v súvislosti s neusporiadaným spôsobom života, nadmerným používaním alkoholu, čo sa prejavuje v jeho agresívnom správaní voči jej osobe a aj voči jej druhovi, žalovaného otcovi, ktorý je navyše vážne chorý. Agresivita sa prejavuje v jeho hlučnom násilnom správaní, ničení zariadenia domu, oplzlom nadávaní v opakovaných neodôvodnených výčitkách. Konaním žalovaného dochádzalo k ohrozovaniu jej života a zdravia, čo na mieste posúdila polícia a žalovaného vykázala. Má za to, že práve vykázanie žalovaného z domu je dostatočným preukázaním existencie násilia a hroziaceho nebezpečenstva.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie , ani na jeho zmenu.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia ohrozená, g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
20. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
21. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
22. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
26. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).
27. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP súd môže nariadiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, pričom postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Preto tu nejde o nevyhnutnosť preukázania existencie takéhoto násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP zásadne preukazuje listinnými dôkazmi.
29. Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana podozrivá z násilia k inej osobe, keďže je len dôležité, že pred násilníkom je treba obeť jeho násilia, t. j. navrhovateľa neodkladného opatrenia, potrebné chrániť, a preto je v tomto smere potrebné bezodkladne upraviť aj pomery strán sporu. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V dôsledku uplatnenia tohto ustanovenia, teda zákazu vstupovania násilnej osoby do domu ohrozenej osoby, sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby a nežiť tak v strachu a obavách o svoj život a zdravie. To je rozhodujúcou skutočnosťou pri skúmaní dôvodnosti podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania, keďže násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti.
30. Odvolací súd poukazuje na to, že násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobenia poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátenie zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobením bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktoré ja v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, nakoľko ide o podrobenie si obete. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a ide o telesnú, aj duševnú ujmu a spôsobuje telesnú aj duševnú ujmu.
31. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená valným zhromaždením OSN v r. 1993, násilie označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilným je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z násilia bezodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
32. Žalobkyňa nielen v konaní na súde prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní osvedčila potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. e/, ale aj podľa písm. g/ a h/ CSP a to nielen s poukazom na potvrdenie o vykázaní zo spoločnej nehnuteľností spísané príslušníkmi OR PZ v Kolárove, odbor poriadkovej polície zo dňa 10.7.2022, z ktorého je zrejmé, že žalovaný bol dňa 10.7.2022 podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby z adresy T., čo je adresa trvalého pobytu žalobkyne, avšak v skutočnosti, reálne išlo o vykázanie z rodinného domu na adrese T. č.d. XXX, kde sa žalobkyňa, ako vlastníčka tohto domu zdržiava aj so svojím partnerom - otcom žalovaného, odkiaľ bol žalovaný vykázaný, čo vyplýva z Úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru Kolárovo zo dňa 15.7.2022. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je fakticky stav užívania obydlia za účelom bývania.
33. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zo strany žalobkyne podaný dôvodne. Skutkové tvrdenia žalobkyne aj predložené listinné dôkazy svedčia násilníckej povahe žalovaného ako aj o hrozbe fyzického napadnutia. Uvedené skutočnosti pritom vyvodzuje odvolací súd z predloženého potvrdenia o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia zo dňa 10.7.2022. Uvedený procesný úkon bol zo strany príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kolárove realizovaný v zmysle ust. § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
34. Podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. V súlade s vyššie citovanou dikciou zákona, prítomný príslušník ako priamy pozorovateľ situácie v rodine sporových strán pristúpil k úkonu vykázania žalovaného z obydlia žalobkyne, pričom tak mohol učiniť len na základe zákonných predpokladov, a teda očakávanie útoku na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby - žalobkyne, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky.
35. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania podstatne zúžený na tzv. osvedčovanie, odvolací súd si nateraz osvojil posúdenie vážnosti situácie v rodine sporových strán zo strany príslušníka Policajného zboru a splnenie zákonných predpokladov pre vykázanie žalovaného z rodinného domu - obydlia žalobkyne. V záujme predchádzania akejkoľvek ujmy na zdraví, súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď nezamedzil osobnému stretu sporových strán, a pre ten účel neuložil žalovanému povinnosť nevstupovať do obydlia žalobkyne, preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel, teda považoval za potrebné rozhodnúť aj o zákaze komunikácie a zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, sledujúc účel nariadeného neodkladného opatrenia, keďže zakázaným správaním by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne, čo aj žalobkyňa osvedčila.
36. Nemožno opomínať, že pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo však nemožno stotožniť s preukázaním nároku.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd procesným postupom podľa § 388 CSP, zmenil napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu a vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zároveň zmenil aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania a nepriznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).