Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/366/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: U. F., Q.. X.Q. XXXX, U. D. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 1099,51 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 629,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 629,51 eur od 24.mája 2013 až do zaplatenia, pričom sa mu povoľuje splácať uvedený dlh v mesačných splátkach po 50 eur vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý zvyšný dlh.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 24,17 eur na trovách právneho zastúpenia a 9,50 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.novembra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 1099,51 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 629,51 eur a z uplatnenej náhrady škody vo výške 470 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. G., zmluvu č. G. s dodatkom k tejto zmluve zo 16.apríla 2012 a zmluvu č. G. s dodatkom k tejto zmluve zo dňa 9.júna 2012, na základe ktorých mu vypožičal 4 ks SIM kariet na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb. Dodatkom k zmluvám žalobca predal žalovanému telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

S poukazom na citované ustanovenie, súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu konania, nakoľko boli splnené podmienky na jeho prejednanie.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane § 120 ods. 4 O.s.p. doručil žalovanému dňa 29.februára 2016 (č.l. 62), zároveň ho vyzval, aby sa k veci v lehote 15 dní písomne vyjadril. Žalovaný na výzvu súdu písomne nereagoval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o pripojení č. G. z 10.decembra 2010 (č.l. 4 - 5), zmluvou o pripojení č. G.-XXXX z 22.novembra 2006 (č.l. 6), dodatkom k zmluve o pripojení k č. G. zo 16.apríla 2012 (č.l. 8 - 11), zmluvou o pripojení č. G.-XXXX z 28.apríla 2008 (č.l. 15), dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. G. z 8.augusta 2012 (č.l. 17 - 20), pokusom o pokonávku z 9.mája 2013 (č.l. 23), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.januára 2013 na sumu 119,77 eur (č.l. 24), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.januára 2013 na sumu 2,77 eur (č.l. 25), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.januára 2013 na sumu 2,77 eur (č.l. 26), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.januára 2013 na sumu 111,98 eur (č.l. 27), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.februára 2013 na sumu 5 eur (č.l. 28), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.februára 2013 na sumu 2 eur (č.l. 29), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.februára 2013 na sumu 2 eur (č.l. 30), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.februára 2013 na sumu 99,91 eur (č.l. 31), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.februára 2013 na sumu 89,57 eur (č.l. 32), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.marca 2013 na sumu 34,50 eur (č.l. 33), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.marca 2013 na sumu 34,50 eur (č.l. 34), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.marca 2013 na sumu 78,50 eur (č.l. 35), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.marca 2013 na sumu 51,83 eur (č.l. 36), všeobecnými podmienkami (č.l. 39 - 42), ako aj výsluchom žalovaného a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe predmetných zmlúv žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatku k týmto zmluvám mu žalobca predal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu. Žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe týchto zmlúv boli žalovanému vystavené vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby. Súhrn týchto faktúr je suma 635,10 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých služieb vo výške 629,51 eur vyfakturovaných v období od januára 2013 do marca 2013. Ani po pokuse o pokonávku žalovaný nezaplatil dlžnú sumu. Preto si žalobca uplatnil sumu vo výške 629,51 eur za poskytnuté služby. Zároveň si žalobca v žalobe uplatnil príslušenstvo v úroku z omeškania, počnúc od 24.mája 2013, t.j. nasledujúceho dňa na dodatočné plnenie umožnené žalobcom v pokuse o pokonávku z 9.mája 2013. Tiež si uplatnil sumu 470 eur za náhradu škody.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ... k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,5%, úroky z omeškania teda predstavujú 8,5 % ročne.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvou o poskytovaní verejných služieb a jeho dodatku preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvu s jej dodatkom posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretej zmluvy a dodatku má žalobca ako veriteľ voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca

v prospech žalovaného plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti mu poskytol elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal v zmluve a v dodatku zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a k nej patriaceho dodatku žalobca plnil, poskytol žalovanému SIM kartu a umožnil mu využívať svoje telekomunikačné služby. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných a uplatnených služieb vo výške 629,51 eur dôvodná, nakoľko žalovaný využíval žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatil. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom od 24.mája 2013. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku. Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 470 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho, že žalobca má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako doba viazanosti a porušil ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu žalobca vypočítal tak, že pri zariadení/telefóne značky HTC Wildfire S dark grey (vo výške 189 eur) a zariadení značky Samsung Galaxy S Plus (vo výške 281 eur), pričom predajná cena telekomunikačných zariadení bola spolu vo výške 490 eur (190 + 300), akciová cena bola za oba zariadenia vo výške 20 eur (1 + 19), a tak si uplatnil škodu vo výške 470 eur (189 + 281). Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Žalobca bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby resp. oboje. Sám žalobca stanovil vo Všeobecných podmienkach v čl. 4, bod 4.1. ustanovenie, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi žalobcom a žalovaným existovala v rámci zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva so žalovaným bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 Všeobecných podmienok, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov zanikla.

Odpojenie žalovaného z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 Všeobecných podmienok. Súd z týchto zistení vyvodil, že žalovaný neporušil dobu viazanosti a nemohol sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že okrem doby viazanosti mal žalovaný porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom porušenia povinností účastníka (žalovaného) tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta má podľa § 544 zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam, odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mal spôsobiť

žalovaný, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikla a nesplnenie povinnosti žalovaného platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení žalobcu ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenie vo výške 470 eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu voči poškodenému.

Žalobca spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového plnenia. Vznik škody a jej výšku žalobca odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej, zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak žalobca v rámci svojej marketingovej politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie so zľavou. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za následok porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale len ako následok vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nemôže byť následkom žalobcom tvrdeného, ale žalobcom nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale je výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovaného o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie, resp. mobilné zariadenie; išlo o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (žalobcovi) vznikla povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (žalovanému) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Žalovaný nadobudol telekomunikačné zariadenie do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 a v konaní nebola tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (žalovaného), že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny charakter a neobsahuje žiadny záväzok žalovaného v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo zmluvných vzťahov so žalobcom uhradiť žalobcovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku alebo Všeobecných podmienok vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny zariadenia/telefónu. Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v tejto časti zamietol. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd sa zaoberal vyjadrením žalovaného, ktorý prezentoval na pojednávaní, pričom požiadal o povolenie splátok. Zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu na strane žalovaného, ktorý t.č. bez zamestnania, nemá žiaden pravidelný príjem, mienil sa dohodnúť so žalobcom na splátkach, tieto mu však neumožnili. Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50 eur mesačne v termínoch ako je uvedené vo výroku s tým, že omeškaním splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého zvyšného plnenia. Výšku splátky 50 eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a

zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, jeho práva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom rozsahu úspešný žalobca (žalobca bol vo veci úspešný v časti 57,25% ku 42,75%), a teda pomer úspechu predstavuje 14,5%, preto mu súd náhradu trov konania priznal podľa jeho pomeru úspechu v konaní, t.j. vo výške 14,5% z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 eur (2x úkony právnej služby po 61,41 eur + 2x režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH), t.j. vo výške 24,17 eur a 14,5% z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 65,50 eur, t.j. vo výške 9,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).