Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Sd-11-2016.pdf
PDF · 94.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa V. X., bytom C. XXX/X, B., zastúpený opatrovníkom J. X., bytom X. XXX/XX, B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o zvýšenie sumy invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č.. zo dňa 09. októbra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2015 odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákona“ ) zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľovi od 02.09.2015 na sumu 59,20 Eur mesačne.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je od 02.09.2015 vo výške 55%. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 25.09.2015.
Ďalej dôvodila, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok u navrhovateľa vznikol 03.08.2010.
Dôvodila, že spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol navrhovateľovi podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,4866. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 10 542 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 02.09.2015 je 10,6865 Eur a je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 Eur a indexu 1,04234122, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t. j. 837,00 Eur a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, t. j. 803,00 Eur, zaokrúhlená
na štyri desatinné miesta. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q/ tretieho bodu zákona zverejniť na svojom webovom sídle. Suma invalidného dôchodku je 82,70 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového postenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,4866 x 28,8822 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 x 55% = 82,70 Eur mesačne.
Ďalej dôvodila, že z tejto sumy je čiastkový invalidný dôchodok podiel, ktorý zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku. Z celkovej doby 4 305 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 11,7946 rokov obdobia dôchodkového postenia) zhodnotenej na nárok a teoretickú sumu dôchodku navrhovateľ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získal 2 980 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 8,1644 rokov obdobia dôchodkového poistenia). Koeficient na určenie sumy čiastkového invalidného dôchodku v hodnote 0,69221508 sa určí ako podiel dôb obdobia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku.
Invalidný dôchodok v sume 82,70 Eur sa kráti v pomere:
8,1644 v Slovenskej republike ------------------------------------------= 0,69221000 na sumu 57,30 Eur mesačne. 11,794611 rokov úhrnom
K tejto sume invalidného dôchodku patrí suma zvýšenia 1,90 Eur mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82 zákona. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy zo dňa 25.09.2015.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal, že priznaná suma invalidného dôchodku je veľmi nízka a nepostačuje mu na živobytie. Taktiež poukázal na veľmi zlý zdravotný stav z dôvodu, že je nepočujúci a veľmi ťažko zdravotne postihnutý a nie je schopný pracovať.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 24.02.2016, v ktorom popísala doterajší priebeh konania, poukázala na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonne potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1 zákona O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 zákona O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Na nariadenom pojednávaní vyplynulo, že navrhovateľ nevie dobre komunikovať, nevie sa orientovať v priestore a má psychickú poruchu od malička a preto ho na pojednávanie doprevádzal jeho brat J. X., ktorý sa za navrhovateľa aj vyjadroval. Z uvedených dôvodov súd podľa § 29 ods. 1 O. s. p. ustanovil J. X., nar. XX.XX.XXXX bytom B., X. XXX/XX za opatrovníka navrhovateľovi.
Podľa § 73 ods. 2 zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veka platia rovnako.
Podľa § 112 ods. 4 zákona, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 02.09.2015 na sumu 59,20 Eur mesačne.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 02.09.2015 požiadal odporkyňu o prehodnotenie jeho zdravotného stavu z dôvodu, že sa jeho zdravotný stav od poslednej kontroly zhoršil.
Ďalej z obsahu dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľovi odporkyňa priznala invalidný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a to v celkovej sume po zvýšení podľa § 82 zákona 61,30 Eur mesačne.
V danom prípade súd považuje výrok napadnutého rozhodnutia odporkyne, v ktorom konštatovala, že zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľovi za zmätočný a nepreskúmateľný, pretože je nesporné, že posledným napadnutým rozhodnutím u navrhovateľa došlo k zníženiu dávky invalidného dôchodku nie k jeho zvýšeniu.
Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne zo dňa 02.06.2011, ktorým priznávala navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 03.08.2010 vyplýva, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku vychádzala odporkyňa z priemerného osobného mzdového bodu 0,4866, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím 28,8822 rokov obdobia dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246 a 45% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma invalidného dôchodku tak bola určená celkom 58,40 Eur mesačne a po zvýšení podľa § 82 zákona na sumu 61,30 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku teda bola vypočítaná postupom podľa § 73 ods. 2 zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne zo dňa 02.06.2011 nevyplýva, aby pri určení sumy invalidného dôchodku odporkyňa aplikovala výpočet teoretickej sumy dôchodkovej dávky.
V napadnutom rozhodnutí zo dňa 09.10.2015 odporkyňa už u navrhovateľa vypočítavala čiastkový invalidný dôchodok a teoretickú sumu invalidného dôchodku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé z akého dôvodu k výpočtu čiastkového invalidného dôchodku a teoretickej sumy invalidného dôchodku pristúpila, resp. ju vykonala. Rovnako nie je zrejmé aké ustanovenia zákona pre tento výpočet invalidného dôchodku aplikovala.
Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Ak teda odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla žiadne skutočnosti a hodnoverné dôkazy, na základe ktorých dospela k záveru, že u navrhovateľa je potrebné vypočítať čiastkový invalidný dôchodok a teoretickú sumu invalidného dôchodku a neaplikovala príslušné právne predpisy vzťahujúce sa k uvedenému určeniu sumy invalidného dôchodku, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov považuje súd aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 25.09.2015, ktorým posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku v odbornom posudku o invalidite ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol obojstranná praktická hluchota zaradená do kapitoly VII., oddiel B, položka 2, prílohy č. 4 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a ako iné zdravotné postihnutie uviedol mentálna retardácia s poruchami správania, pre ktoré percentuálnu mieru zvýšil o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ s poruchou sluchu podľa foniatrického vyšetrenia zo dňa 02.12.2010, ide o praktickú hluchotu obojstranne, má pridelený načúvací aparát, ktorý nenosí, stav je trvalý. Zdravotný stav podmieňuje preto zaradenie do príslušnej kapitoly VII., oddiel B, položka 2. Posledný rok je liečený u psychiatra pre poruchy správania pri mentálnej retardácii. Psychologické vyšetrenie neurčilo bližšie defekt intelektu a preto zvýšila percentuálnu mieru o 10%.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, výsledkom ktorého je Lekárska správa a Odborný lekársky posudok zo dňa 18.02.2016, kde posudkový lekár sociálneho poistenia taktiež ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol obojstranná praktická hluchota zaradená do kapitoly VII., oddiel B, položka 2, prílohy č. 4 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a pre iné zdravotné postihnutie mentálna retardácia s poruchami správania percentuálnu mieru zvýšil o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ je s poruchou sluchu podľa foniatrického vyšetrenia zo dňa 02.12.2010, ide o praktickú hluchotu obojstranne, má pridelený načúvací aparát, ktorý nenosí. Načúvací aparát je funkčný a pri jeho používaní je komunikácia na primeranej úrovni (tieto skutočnosti overené podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie). Zdravotný stav preto podmieňuje zaradené do kapitoly VII., oddiel B, položka 2. Toto hodnotenie je v súlade s prílohou č. 4 zákona, kde je v príslušnej kapitole hodnotená obojstranná praktická hluchota. Vyššie percentuálne hodnotenie nie je dôvodné vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ak by používal načúvací aparát, nemá problém pri bežných životných úkonoch, bez sociálnej dezintegrácie. Posledný rok je liečený u psychiatra pre poruchy správania pri mentálnej retardácii, psychologické vyšetrenie popisuje zdravotný stav na úrovni stredne ťažkej mentálnej retardácie, ktoré je založené len na tom, čo udáva manželka, ktorá pri komunikácii aj s posudkovým lekárom nepriaznivý zdravotný stav svojho manžela značne nadhodnocuje s rentovým účelom. Pri psychologickom, ako aj psychiatrickom vyšetrení nie je určená hodnota IQ, ktorá by v prípade spolupráce klienta predstavovala hodnoty na úrovni cca 60-70 bodov. Túto skutočnosť prezentuje posudkový lekár z tohto dôvodu, že navrhovateľ ukončil viacero tried osobitnej školy, sám napísal opravný prostriedok a podpísal sa, hoci počas terajšieho posudzovania zdravotného stavu je vyslovene negativistický, nereaguje na žiadne podmety posudkového lekára tak slovné, ako aj posunkové. Preto je dôvodné, aby táto mentálna retardácia, ktorá toho času nie je odborne bližšie špecifikovaná, bola hodnotená v kapitole iné zdravotné postihnutie o 10%.
Z obsahu posudkového spisu a lekárskych nálezov, ktoré sa nachádzajú v tomto spise súd sa oboznámil s Lekárskou správou psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.02.2016, v ktorom lekár hodnotí navrhovateľa ako osobnosť negramotná, imaturovaná, nediferencovaná vo svojich zložkách, amocionálne aj sociálne ťažko nezrelá. V prejave pasívny, apatický, ťažko korigovateľný s potrebou jeho pacif. neurolepcickej liečby, pod dohľadom. Je plne nesamostatný, aj v hygienických aj v sebaobslužných aktivitách. Jeho
intelektové schopnosti sú nivelované do pásma stredne ťažkej mentálnej retardácie, stredného až ťažkého stupňa. Stav je trvalý, liečbou sa dá ovplyvňovať a pacifikovať len sprievodná eretická symptomatológia.
V psychologickom vyšetrení zo dňa 02.09.2015 PhDr. Božena Mlynárová klinický psychológ popisuje stav navrhovateľa takto: „nepozná čísla, farby, nepodarilo sa realizovať názorné intelek. testy, opakovane zlyháva. Grafické prejavy na úrovni čmárania. Jednoduché, zložitejšie formy myslenia nerozvinuté, negramotný, porucha sluchu. Podľa anamnézy možné prehlbenie zmien emotivity po udávanom úraze hlavy. Osobnosť primárne jednoduchá, defekt intelektu so známkami emočnej lability, s incp. zmenami v správaní. sociálne menej prispôsobivá. Záver: Mentálna retardácia do pásma stredne ťažkej duševnej zaostalosti stredného až ťažkého stupňa.
Podľa prílohy č. 4 zákona, v kapitole V., kde sú hodnotené duševné choroby a poruchy správania je v položke 6. hodnotená mentálna retardácia: a/ ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť s percentuálnou mierou od 40 do 60%) b/ stredná mentálna retardácia ( IQ v pásme 35-49 - 80%) c/ ťažká mentálna retardácia (IQ v pásme od 20 - 34 - 90%).
Všeobecným posudkovým hľadiskom pri duševných chorobách a poruchách správania podľa prílohy č. 4 zákona je, že pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Odborné posudky o invalidite, ktoré vypracovali posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia vzhľadom na diagnostické závery s psychiatrického a psychologického vyšetrenia uvedeného vyššie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre absenciu akejkoľvek úvahy, na základe ktorej dospeli k záverom, že navrhovateľ je schopný pracovnej a sociálnej adaptácie.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne bude opätovne vyhodnotiť zdravotný stav navrhovateľa predovšetkým s prihliadnutím na lekárske správy z psychiatrického a psychologického vyšetrenia a ich diagnostické závery a vydať odborný posudok o invalidite, ktorý by spĺňal všetky zákonom požadované kritéria podľa § 209 zákona, t. j. aby bol dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený. Rovnako je úlohou odporkyne po posúdení zdravotného stavu navrhovateľa vo veci opätovne rozhodnúť, rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo z neho zrejmé, na základe akých skutočností rozhodla o sume invalidného dôchodku, spôsobe jeho výpočtu a aké právne predpisy aplikovala. Pri novom prejednaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania, ktoré si však pred súdom neuplatnil. Preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.