Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-92-2016.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci v právnej veci navrhovateľa P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. Z. XX, XXX XX P. W., zast. JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 98 59 17, proti odporcovi P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, XXX XX W., zast. JUDr. Zuzanou Šimovou, advokátkou so sídlom AK v Lučenci, Ul. Komenského 18, o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18. 12. 2015, č. k.: 11C/3862014-40
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa pravidelným mesačným výživným vo výške 150,-- Eur mesačne so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc od 01. 09. 2015
Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2015 do 18. 12. 2015 vo výške 143,22 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 50,-- Eur splatných spolu s bežným mesačným výživným, počnúc splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6P/75/2010 -25 z 20. 09. 2010."
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 27. 07. 2015 domáhal zvýšenia výživného od odporcu zo sumy 110 € na sumu 200 € mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci vopred od 01. 07. 2015.
Tvrdil, že odporca je jeho otcom a rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 20. 09. 2010, č. k.: 6P/75/2010 - 25 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 110 € k rukám matky. Odvtedy uplynula doba viac ako 5 rokov a podstatne sa zmenili pomery na jeho strane. Vzrástli výdavky na jeho výživu,
ošatenie, ubytovanie a iné potreby. Je študentom 2. ročníka na Z. univerzite v Z.. Zároveň poukázal na svoje náklady, kde najvyššou položkou je nájom vo výške 140 € mesačne. Uviedol, že nemá možnosť zabezpečiť si bývanie na internáte vzhľadom na kapacitné možnosti zariadenia. V školskom roku 2015/2016 mu nebol priznaný nárok na sociálne štipendium.
Odporca so zvýšeným výživným nesúhlasil. Uviedol, že k zmene pomerov došlo aj na jeho strane. Žije v spoločnosti s družkou, ktorej prispieva na elektrinu, kúrenie, stravu ako aj domácnosť. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, nenadobudol žiadne úspory. Má príjem titulom výsluhového dôchodku 460 € mesačne a príjem zo zamestnania 380 € v čistom mesačne.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov u navrhovateľa ako aj u odporcu. U navrhovateľa nastala zmena v tom, že je študentom 2. ročníka vysokoškolského štúdia, narástli u neho bežné výdavky na stravu, ošatenie aj študijné pomôcky a materiály, ako aj cestovné výdavky.
Odporca žije v rodinnom dome spolu s družkou, dom patrí do osobného vlastníctva družky. Jeho príjem predstavuje titulom výsluhového mesačného dôchodku 460 € a čistý mesačný príjem zo zamestnania 380 €.
Matka navrhovateľa je invalidná dôchodkyňa a jej príjem je 340 € mesačne.
Prvostupňový súd aplikoval § 26, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine. Mal preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu uplynul dlhší čas (viac ako 5 rokov). Navrhovateľ preukázal oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšené výdavky na stravu o 150 € do 200 € mesačne, nájomné 140 €, cestovné 23,80 € ako aj nárast jednorazových výdavkov na nákup okuliarov 40 €, liekov 10 € mesačne a poplatky na štúdium 35 € za požičanie literatúry a kopírovanie materiálov 10 € mesačne, k tomu nakúpenie oblečenia.
Na strane matky navrhovateľa došlo k zníženiu jej príjmu, ktorý predstavuje 340 € mesačne. U odporcu príjem narástol na 840 €, teda o 43 %. Dospel tak k záveru, že zmena pomerov bola preukázaná a odôvodňuje úpravu vyživovacej povinnosti odporcu. Poukázal na to, že od predchádzajúceho rozhodnutia súdu sa odporca napriek zvýšenému príjmu nepodieľal na výdavkoch navrhovateľa a výživné plnil v súdom určenej výške 110 € a nad rámec navrhovateľovi neprispel nič. Výdavky navrhovateľa prevažne uhrádzala matka. Na základe dokazovania dospel k záveru, že výška príjmov odporcu mu umožňuje pokryť všetky jeho životné náklady a poskytuje dostatočný priestor, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšej miere ako doteraz.
Náklady spojené s údržbou, opravou a starostlivosťou o rodinný dom nemožno uprednostniť pred plnením vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti určil k 01. 09. 2015, ku ktorému dňu mal preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľa. Navrhovateľ nastúpil do 2. ročníka vysokej školy a v roku 2015/2016 mu nebolo priznané sociálne štipendium. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2015 do 18. 12. 2015.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že „Súd mení rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 18. 12. 2015 č. k.: 11 C/386/2015 - 40 vo výroku, ktorým bol odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa pravidelným mesačným výživným vo výške 150 € mesačne, so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc mesiacom 01. 08. 2015 tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa pravidelným mesačným výživným vo výške 170 € mesačne, so splatnosťou výživného vždy do 15. mesiaca, v tom ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi dlh na zročnom výživnom vo výške za obdobie od 01. 08. 2015 do 18. 12. 2015 vo výške 300 € v pravidelných mesačných splátkach po 50 €, splatných spolu s bežným mesačným výživným, počnúc splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.: 6P/75/2010 - 25 zo dňa 20. 09. 2010. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 279,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa."
V odôvodnení odvolania uviedol, že odvolanie smeruje proti 1. výroku, ktorým bolo uložené odporcovi prispievať na jeho výživu 150 €, proti 2. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zročnom výživnom a výroku, v ktorom v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ako odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., keď prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukázal na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Prvostupňový súd správne zistil, že je plne odkázaný na výživu a podporu matky, u ktorej došlo k zníženiu príjmu, ktorý tohto času predstavuje invalidný dôchodok vo výške 340 € mesačne. Na strane odporcu narástol príjem titulom a výsluhového dôchodku vo výške 460 € a zo zamestnania vo výške 380 €. Súd konštatoval 43 % príjmu. Podstatná zmena pomerov nastala u neho v období roku 2014, keď nastúpil na štúdium vysokej školy, kde už samotný nástup bol sprevádzaný zvýšenými výdavkami spojenými so začatím štúdia v krajskom meste. Podľa jeho názoru by bolo spravodlivé, aby táto skutočnosť bola zohľadnená.
Pokiaľ ide o výrok ohľadom zročného výživného, nepovažoval ho za správny, pretože toto obdobie malo byť ustálené momentom podania návrhu. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo tak súd urobil, pokiaľ navrhovateľom požadovaný zročný dlh bol žiadaný momentom podania návrhu. Podstatná zmena pomerov, ktorá bola dôvodom pre aktívnu hmotnú legitimáciu, predstavovala deň nástupu navrhovateľa na štúdium vysokej školy, nie prípadné nepriznanie sociálneho štipendia vysokoškolského študenta. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 27. 07. 2015, preto správny dátum momentu úhrady zročného výživného považuje od 01. 08. 2015.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu považoval za správny a žiadal ho potvrdiť podľa § 219 O.s.p. a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 262,48 €.
S odvolaním navrhovateľ nesúhlasil. Je pravdou, že na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov, pretože je študentom vysokej školy. Z dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ si počas štúdia hľadal brigády, taktiež nepredložil dôkaz o tom, že sa dožadoval ubytovania na internáte, ktorý by si vyžadoval podstatne vyššie náklady na jeho bývanie. Súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 62 Zákona o rodine, keď prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu a bral do úvahy jeho výdavky. Vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia. Matka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že bola vlastníčkou rodinného domu, ktorý predala v roku 2015, zámerne neuviedla, aký výťažok bol dosiahnutý predajom tejto nehnuteľnosti, iba uviedla, že všetok výťažok spotrebovala. Rozhodujúcim okamihom pre zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa je zmena pomerov a nie začatie súdneho konania. Preto súd správne určil vyživovaciu povinnosť od 01. 09. 2015, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práve nástupom do 2. ročníka sa zmenili pomery na strane navrhovateľa, keďže mu nebolo priznané sociálne štipendium. Túto skutočnosť navrhovateľ sám uviedol na pojednávaní, že to bolo pohnútkou na podanie návrhu.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v celom rozsahu správne, odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením.
Navrhovateľ v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. d) O. s. p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
S námietkami uvedenými v odvolaní v tomto smere sa nemožno stotožniť. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie, uviedol, ktoré dôkazy vykonal, tieto vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
v súlade s § 132 O.s.p.. Z vykonaných dôkazov nezistil žiadne iné zistenia, ako z neho vyplynuli. V odvolaní navrhovateľ len skonštatoval závery prvostupňového súdu a jeho skutkové zistenia, pričom zdôraznil, že podstatná zmena pomerov u neho nastala v roku 2014, kedy nastúpil na vysokú školu. V tomto čase, hoci došlo k zvýšeniu nákladov, návrh na súd nepodal, urobil tak až v súvislosti za vstupom do 2. ročníka, kedy mu nebolo priznané sociálne štipendium. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh vo veci samej je síce formálne správny, ale absentuje dostatočné a presvedčivé tvrdenie navrhovateľa ako aj označenie dôkazov, ktoré žiada vykonať. Prvostupňový súd bez možnosti riadnej prípravy na pojednávanie musel prácne získavať rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ nielenže nedostatočne argumentoval, ale súdu neposkytol na preukázanie svojich tvrdení dostatok dôkazov. Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že podstatnú časť výdavkov predstavuje nájom bytu vo výške 140 € mesačne. Taktiež vypovedal, že súdu nevie predložiť listinný dôkaz na preukázanie skutočnosti, že mu nebol priznaný nárok na ubytovanie na internáte, pretože sa malo jednať o ústne vyjadrenie správcu ubytovacieho zariadenia. Súd pri rozhodovaní prihliadol na zvýšený príjem odporcu a zvýšil jeho povinnosť prispievať výživným na navrhovateľa. Odvolací súd dodáva, že bolo potrebné zohľadniť, že navrhovateľ nepreukázal, že mu nebolo priznané ubytovanie na internáte a z akého dôvodu a či vôbec oň požiadal. V danom prípade si treba uvedomiť, že ide o sporové konanie, kedy na preukázanie svojich tvrdení je navrhovateľ povinný doložiť dôkazy, súd túto povinnosť už nemá tak, ako je to v nesporovom konaní.
Prvostupňový súd zdôvodnil, prečo priznal počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti od 01. 09. 2015, a to odvtedy, ako došlo k preukázanej zmene pomerov na strane navrhovateľa vo vzťahu k nepriznanému sociálnemu štipendiu.
Pokiaľ ide o zročné výživné, navrhovateľ žiadal priznať od 01. júla 2015, hoci návrh podal na súd až 27. júla 2015, teda nebolo možné vyhovieť návrhu tak, ako navrhovateľ požadoval. Z rozhodnutia dostatočne vyplýva, prečo súd rozhodol o zročnom výživnom za toto obdobie (preukázaná zmena pomerov nástupom do 2. ročníka ). Nie je pravdivé tvrdenie v odvolaní, že zročný dlh bol žiadaný momentom podania návrhu, pretože bol žiadaný aj za obdobie do podania návrhu, pričom zákon neumožňuje výživné za obdobie do podania návrhu u plnoletého priznať.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní správne postupoval podľa § 62 Zákona o rodine, prihliadol na schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery odporcu. Neobstojí však tvrdenie odporcu vo vyjadrení k odvolaniu, že matka navrhovateľa výťažok z predaja nehnuteľnosti spotrebovala, pretože v rozhodovanom prípade súd posudzuje schopnosti a možnosti odporcu, nie matky navrhovateľa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 § 142 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v okolnostiach prípadu, keďže prebieha spor medzi blízkymi príbuznými ako aj v tom, že k plneniu by bol zaviazaný navrhovateľ, ktorý je odkázaný na výživu rodiča, odporcu. Odvolací súd prihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímal si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Navrhovateľ nie je zárobkovo činný a trovy konania by musel hradiť z výživného, ktoré získal od odporcu prípadne svojej matky.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.