Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-141-2014.pdf
PDF · 105.84 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-11P/64/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. H. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. P.F. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti matky: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B. XXXX/XX a otca: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. B. XXXX/X, zast. E.. S. A., advokátom so sídlom v H., Š.F. XXX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. H., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 70,- Eur na sumu 75,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2012 do 30.05.2013, od 01.06.2013 do 31.08.2013 znižuje na sumu 70,- Eur a od 01.09.2013 zvyšuje na sumu 90,- Eur, ktoré je povinný poukazovať vopred k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci.
II. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. P., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 70,- Eur na sumu 75,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2012 do 30.05.2013, od 01.06.2013 do 31.08.2013 znižuje na sumu 70,- Eur a od 01.09.2013 zvyšuje na sumu 90,-Eur, ktoré je povinný poukazovať vopred k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. H., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2016 vo výške 675,- Eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. P., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2016 vo výške 675,- Eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v časti výživného na mal. H. a mal. P., č. k. 5P/157/2008-68 zo dňa 13.05.2009.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí podaným návrhom zo dňa 06.11.2012 žiadala, aby súd zmenil pôvodný Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/157/2008-68 zo dňa 13.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2009, ktorým bola uložená povinnosť otcovi prispievať na výživu mal. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 70,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2007 na sumu 120,- Eur mesačne a na mal. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 70,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne. Poukázala, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane pomerov maloletých detí k podstatnej zmene pomerov, maloletý H. je študentom strednej školy od 01.09.2013 a maloletá P. je žiačkou druhého stupňa základnej
školy od 01.09.2012. Matke maloletých detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, je poberateľkou rodičovského príspevku, čím došlo na jej strane k podstatnému zníženiu príjmu.
Otec s podaným návrhom nesúhlasil. Na tunajší súd v čase podania návrhu matkou prebiehalo konanie o zníženie vyživovacej povinnosti, podaného otcom maloletých detí, na sumu minimálneho výživného zo sumy 70,- Eur na sumu 26,- Eur, s účinnosťou od 01.03.2010 do 30.09.2010. Okresný súd rozhodol č. k. 5P/194/2010 zo dňa 27.01.2014 vo veci samej. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti od 16.01.2009 do 28.02.2010 zastavil a návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Krajský súd v Trenčíne č. k. 4CoP/194/2010 rozhodnutím zo dňa 24.07.2014 potvrdil rozhodnutie okresného súdu.
Súd na základe vyžiadaných správ zistil, že otec pracoval v spoločnosti V. J. J..S..Z.., H., kde bol zamestnaný na dobu určitú od 17.08.2009 do 31.10.2009, následne od 24.11.2009 bol v evidencii ÚPSVaR H., detašované pracovisko A., pričom mu nebola priznaná dávka v nezamestnanosti. Rozhodnutím ÚPSVaR H., detašované pracovisko A., zo dňa 18.03.2010 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi od 01.03.2010 vo výške 62,50 Eur, nakoľko pred pracovným pomerom bol taktiež nezamestnaný /od 16.01.2009 do 31.07.2009/, nevznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti.
Z potvrdení od zamestnávateľov, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec maloletých detí od 01.06.2013 do 30.08.2013 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Od 01.05.2013 do 02.09.2013 bol v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a od 02.01.2014 je zamestnaný na dobu neurčitú a dosahoval príjem vo výške 635,45 Eur a za rok 2015 vo výške 539,06 Eur. Za mesiace 09/2013 - 460,- Eur, za 10/2013 -583,61 Eur a za 12/2013 dosiahol príjem vo výške 535,45 Eur mesačne.
Ďalej bolo súdom zistené, že od podania návrhu matkou otec maloletých detí pracoval v spoločnosti V. J. J..S..Z.. od 02.07.2012 do 21.12.2012, od 07.01.2013 do 30.04.2013 a od 15.11.2013 do 23.12.2013. Od 02.01.2014 má uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú.
Z potvrdenia od zamestnávateľa otca bolo zistené, že otec maloletých detí má v súčasnosti vedených 14 exekučných konaní, na základe ktorých zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy.
Z výpovede otca maloletých detí vyplynulo, že po vykonaní zrážok zo mzdy mu zostane na mesačné živobytie suma 160,- Eur. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej odovzdá sumu 160,- Eur, príspevok na bývanie a stravu, ktoré mu zostanú po zrážkach zo mzdy. Uviedol, že celá výplata ide ne exekučné zrážky a nebyť jeho matky, tak skončí ako bezdomovec, pretože mu zostane 160,- Eur na mesačne. Právny zástupca otca, ustanovený Centrom právnej pomoci na pojednávaní uviedol, že po návrate otca z výkonu trestu odňatia slobody podali návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v tom čase bol otec maloletých bez zamestnania. Súd návrhu na odklad exekúcie vyhovel /marec 2015/, avšak matka podala voči rozhodnutiu odvolanie a v súčasnosti sa vykonávajú zrážky zo mzdy na výživné a ukladajú sa do depozitu.
Kolízny opatrovník navrhol, s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletých detí, zvýšiť výživné na sumu u mal. H. na 100,- Eur mesačne a u mal. P. na sumu 90,- Eur mesačne.
Otec maloletých detí v práve záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko nie je v jeho silách zvýšené výživné uhrádzať.
Právny zástupca otca poukázal, že pomery otca neumožňujú zvýšiť výživné, nakoľko po odpočte exekučných zrážok zostáva otcovi suma 160,- Eur, ktorá nepokrýva ani jeho základné životné potreby. Nielen rast životných nákladov je objektívnou okolnosťou, oprávňujúcou zvýšiť výživné, ale pri rozhodovaní o tomto návrhu je nevyhnutné prihliadať aj na sociálne a majetkové pomery a na jeho reálnu možnosť. Otec maloletých preukázal za posledných 3 1 roka, že má snahu riešiť v minulosti ním spôsobené dlžné výživné a podľa prepočtov uhradil za toto obdobie 12.000,- Eur. Zároveň potvrdil, že z tejto čiastky ide najmenej 1 na exekučné trovy. Zvýšenie výživného podľa návrhu matky by však opätovne dostalo otca maloletých detí do kolotoča nedoplatkov, z ktorých podľa vyjadrenia právneho zástupcu sa nedostane najbližších troch až štyroch rokov. V závere uviedol, že sa snažili s matkou maloletých detí dohodnúť, avšak dohoda s matkou nie je možná.
Matka maloletých detí v práve záverečnej reči uviedla, že proti tomu protestuje a veľmi dobre rozumie o čo druhej strane ide, nakoľko druhá strana urobí všetko preto, aby nešli peniaze matke, čím sa otec maloletej vyhrážal na viacerých súdnych pojednávaniach. Poukázala, že má doklady o exekučných zrážkach, avšak otec maloletých detí má uskutočnené platby v Novom Meste nad Váhom len štyri platby a odkedy poberá náhradné výživné z H. T. /matka spolu s deťmi má trvalý pobyt s deťmi v H., súd postúpil vec príslušnému súdu H. T. - Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že na konanie je príslušný tunajší súd/ neuhradil ani jednu platbu. Zároveň poukázala, že za otca maloletých detí platí náhradné výživné štát, otec nie je povinný vracať výživné a táto povinnosť zostane výhradne na matke. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí si neplnil vyživovaciu povinnosť a matka bola poberateľkou náhradného výživného a je zarážajúce, že otec nemusí vracať štátu finančné prostriedky, avšak matka musí vrátiť náhradné výživné, ktoré v súčasnosti dosahuje čiastku je vo 3.980,- Eur a neustále sa zvyšuje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa návrhu, písomného vyjadrenia matky, s Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/157/2008-68 zo dňa 13.05.2009, so správami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, ÚPSVaR H., detašované pracovisko A., so správami Sociálnej poisťovne pobočky J. F. R., s potvrdeniami o príjme otca, o príjme matky, rodnými listami maloletých detí, s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/169/2012, s lustráciou sociálnej poisťovne za obdobie 01.01.2009 do súčasnosti, so správou od zamestnávateľa V. J. J..S..Z.., H., s uvedenými obdobiami počas ktorých otec maloletých v spoločnosti pracoval, s pracovným hodnotením otca maloletých detí, so správou ÚPSVaR H., pracovisko A., s uvedením doby vedenia v evidencii uchádzačov od 16.01.2009 do súčasnosti, s potvrdením ÚPSVaR H. s uvedením obdobia vedenia otca maloletých v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 02.07.1993 do súčasnosti, ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 5P/157/2008-68 zo dňa 13.05.2009, právoplatný dňa 04.08.2009 bola uložená povinnosť otcovi maloletých detí prispievať na mal. H. sumou 70,- Eur mesačne a na mal. P. sumou 70,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2007. V čase rozhodovania matka maloletých pracovala u zamestnávateľa H. E.Ä. H. I..J.., kde dosahovala čistý mesačný príjem 399,- Eur. Otec v čase rozhodovania bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne pracoval v spoločnosti V. J. J..S..Z.., H., kde bol zamestnaný na dobu určitú od 17.08.2009 do 31.10.2009, od 24.11.2009 bol v evidencii ÚPSVaR H., detašované pracovisko A., pričom mu nebola priznaná dávka v nezamestnanosti. Rozhodnutím ÚPSVaR H., detašované pracovisko A. zo dňa 18.03.2010 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi od 01.03.2010 vo výške 62,50 Eur. Pred uvedeným pracovným pomerom bol taktiež nezamestnaný od 16.01.2009 do 31.07.2009. V čase od 22.11.2011 do 11.06.2012 bol otec maloletých vo výkone trestu odňatia slobody / neplnenie si vyživovacej povinnosti/.
Zo správy ÚPSVaR súd zistil, že bol v evidencii od r. 2009 nasledovne : od 16.01.2009 do 31.07.2009 vyradený z dôvodu nespolupráce (6 mesiacov), od 24.11.2009 do 12.09.2009 nástup do zamestnania (10 mesiacov), od 22.12.2010 do 06.02.2011 nástup do zamestnania (5 týždňov), od 01.03.2011 do 24.03.2011 nástup do zamestnania (necelý mesiac), od 12.06.2012 do 01.07.2012 nástup do zamestnania (jeden mesiac), od 01.05.2013 do 02.09.2013 (5 mesiacov).
Zo správy ÚPSVaR H., detašované pracovisko A. bolo zistené, že otec maloletých detí poberal dávku v hmotnej núdzi od 01.03.2009 do 31.08.2009, od 01.03.2010 do 30.09.2010, od 01.06.2012 do 31.07.2012 a od 01.05.2013 do 31.08.2013.
Z potvrdení od zamestnávateľov bolo zistené, že otec pracoval v spoločnosti E. S. - Dohoda o pracovnej činnosti 06.11.2009 - 25.11.2009 príjem 42,12 Eur, v spoločnosti A. I..J.. od 03.09.2013 do 30.10.2013 a dosahoval brutto príjem 10/2013 vo výške 572,37 Eur, 11/2013 vo výške 747,63 Eur.
V spoločnosti V. J. J..S..Z.. pracoval v období od 17.08.2009 do 31.10.2009, od 07.02.2011 do 28.02.2011 (pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú), od 25.03.2011 do 22.12.2011 (ukončenie pracovného pomeru - okamžité zrušenie zo strany zamestnávateľa), od 02.07.2012 do 21.12.2012, od 07.01.2013 do 30.04.2013 pracovný pomer na dobu určitú). Príjem v spoločnosti V. dosahoval za obdobie 08/2009 - 10/2009 vo výške 400,73 Eur, 01/2011 - 11/2011 vo výške 373,93 Eur, 07/2012 - 12/2012 vo výške 541,- Eur, za obdobie 01/2013 - 04/2013 vo výške 539,22 Eur, 05/2013 vo výške 41,97 Eur. , za mesiace 09/2013 dosahoval mesačný príjem - 460,- Eur, za 10/2013 - dosiahol, príjem 583,61
Eur, od 02.01.2014 je zamestnaný na dobu neurčitú a dosahoval príjem vo výške 635,45 Eur a za rok 2015 vo výške 539,06 Eur. V uvedenej spoločnosti pracuje do súčasnosti.
Z predmetnej správy bolo ďalej zistené, že otec maloletých detí v uvedenej spoločnosti pracoval už od obdobia 18.09.2007 do 31.12.2008, od 17.08.2009 do 31.10.2009, od 07.02.2011 do 28.02.2011, od 25.03.2011 do 22.12.2011, od 02.07.2012 do 21.12.2012 a od 07.01.2013 do 30.04.2013.
Z vyžiadaných potvrdení bolo ďalej zistené, že otec maloletých detí od podania návrhu matkou bol od 01.06.2013 do 31.08.2013 poberateľom dávky v hmotnej núdzi a od 01.05.2013 do 02.09.2013 bol v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z pracovného hodnotenia v spoločnosti V. J. bolo zistené, že pracuje bez vlastnej iniciatívy, jeho prácu je nutné kontrolovať, absencie má len občas, kvalita je dobrá s menšími občasnými nedostatkami, príkazy prijíma s výhradami, je nervózny a vznetlivý.
Z výsluchu otca súd zistil, že napriek obdobiu, v ktorom bol zamestnaný a dosahoval príjem, výšku výživného uloženú právoplatným rozhodnutím si nemohol plniť, nakoľko má na mzdu výkon rozhodnutia za neplnenie si vyživovacej povinnosti a zostáva mu suma, ktorá nestačí ani na pokrytie jeho osobných potrieb. Otec maloletých detí sa nachádzal vo ÚVTOS od 22.11.2011 do 11.06.2012/ za neplnenie si vyživovacej povinnosti/. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený 11.06.2012.
Z výsluchu matky maloletých detí bolo zistené, že otec maloletých detí si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom bola nútená podať trestné oznámenie na otca maloletých detí. Od roku 2006 je poberateľkou náhradného výživného a sama zabezpečuje osobnú starostlivosť a výchovu maloletých detí. Potvrdila, že pracovala dlhodobo v E. P. R. H. do nástupu na materskú dovolenku. V súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku.
Vodiacou zásadou na strane povinného (otca) pri určovaní výšky výživného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. To znamená, že súd na strane otca prihliada na jeho možnosti, čiže na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo otec skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Na strane oprávneného (dieťaťa) súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby, t. j. primeranosť, nevyhnutnosť. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu dieťaťa, schopnosti starať sa o seba. Medzi odôvodnené potreby však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale i náhodné výdavky, napr. tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, napr. liečebné náklady, úhrada pobytu v zdravotníckom zariadení. Súd na ne musí pri určovaní bežného výživného prihliadnuť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú, resp. zmenenú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. V čase posledného rozhodnutia o výživnom zo dňa 13.05.2009 súd vychádzal zo skutočností, že matka bola zamestnaná s mesačným čistým príjmom 12.028,- Sk a otec maloletých bol opakovane vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a krátkodobo pracoval na dobu určitú s mesačným príjmom 15.462,- Sk, respektíve na dohodu o vykonaní práce. Matka maloletých detí pracovala do nástupu na materskú dovolenku u pôvodného zamestnávateľa s mesačným čistým príjmom 647,32 Eur a otec maloletých detí u zamestnávateľa V. J. pri opakovanom uzatvorení pracovného pomeru na dobu určitú dosahoval priemerný mesačný plat 379,37 Eur. V súčasnosti matka maloletých detí je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 202,- Eur mesačne. Z obsiahleho vykonania dokazovania doby zamestnania, z evidencie úradu práce a sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec maloletých detí pracoval len krátko, následne sa evidoval na úrade práce, a nakoľko mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu neodpracovaného počtu pracovných dní, požiadal o sociálnu dávku /hmotná núdza/ a po uplynutí lehoty na výplatu sociálnych dávok sa opakovane na dobu určitú zamestnal. K strate zamestnania došlo aj z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Avšak od roku 2013 pracoval na dohodu v mesiaci 10/2013 dosiahol príjem 583,61 Eur, 11/2013 príjem 635,45 Eur, v roku 2014 dosiahol priemerný mesačný príjem 635,45 Eur a v roku 2015 vo výške 539,06 Eur mesačne. V súčasnosti má uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú.
Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo na strane otca k zmene pomerov, nakoľko v čase posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti opakovane bol krátkodobo zamestnaný, následne vedený v evidencii úradu práce a poberateľom v zákonom určenom čase sociálnej dávky v hmotnej núdzi. Od roku 2014 a 2015 riadne pracuje a v súčasnosti má uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú. Súdu bolo preukázané, že ani počas opakovanej doby zamestnania sa a poberania príjmu si otec maloletých detí neplnil zákonnú povinnosť voči maloletým deťom, prispievaním súdom uloženej výšky vyživovacej povinnosti. Matka maloletých detí je od roku 2006 poberateľkou náhradného výživného na maloleté deti. Obdobie výkonu trestu odňatia slobody súd vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko v danom prípade ide o subjektívne zavinenie otca maloletých detí, že sa nachádzal vo výkone trestu, najmä s poukazom, že dôvodom výkonu trestu odňatia slobody je práve neplnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Súd vzal v úvahu, že otec maloletých detí svojím konaním si spôsobil súčasný stav.
Súd musí prihliadať na potreby maloletých detí, ktorých náklady na výživu a výchovu stúpli od posledného rozhodovania. Taktiež nie je možné, aby ťarcha vyživovacej povinnosti zostala len na matke, ktorá zároveň vykonáva aj osobnú starostlivosť o deti. Súd s poukazom na zistený skutkový stav a situáciu otca, v ktorého schopnostiach a možnostiach bola perspektíva, nakoľko za rok 2014 a 2015 dosahoval príjem /635,45 Eur a za rok 2015 - 539,06 Eur mesačne/ prispievať na výživu maloletých detí aj v minulosti. Vzhľadom na skutočnosť, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody práve pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, /matka maloletých detí podala trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti otcom maloletých detí/ nedoplatok na výživnom dosiahol značnú sumu pretože na základe rozhodnutia finančné prostriedky sú otcovi zo mzdy zrážané avšak sa nepoukazujú k rukám matky maloletých detí ale sú uložené v depozite.
S poukazom na zistený skutkový stav a situáciu otca, v ktorého schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu maloletých detí a s poukazom na princíp potencionality príjmu otca, počas doby zamestnania dáva možnosť poskytovania výživného na maloleté deti v uloženej výške, pričom prihliadol na skutočnosť, že otec maloletých detí svojím nezodpovedným konaním si spôsobil súčasný stav. Nakoľko ale výživné je prednostná pohľadávka, je preto reálny predpoklad, že vyživovaciu povinnosť si bude plniť a z finančných prostriedkov uložených v depozite sa zníži súčasná výška pohľadávky na výživnom na maloleté detí.
V súlade so zákonnými ustanoveniami, výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenie kolízneho opatrovníka, vychádzal z príjmu matky pred nástupom na materskú dovolenku 647,32 Eur, v súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 202,- Eur mesačne (plus prídavok na deti), ako aj na dosahovaný príjem otca v súčasnosti rok 2015 - 539,06 Eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí, preto súd v zmysle § 78 upravil vyživovaciu povinnosť otcovi maloletých detí a to tak, že je povinný prispievať na výživu
maloletých deti vo výške 75,- Eur na mal. H. a vo výške 75,- Eur na mal. P. mesačne, s účinnosťou od 01.11.2012 (odo dňa podania návrhu) do 30.05.2013 a od 01.06.2013 do 31.08.2013 na stávajúcu sumu 70,- Eur, tak na mal. H., ako aj na mal. P. - /v tom čase bol otec maloletých poberateľom dávky v hmotnej núdzi/ a od 01.09.2013 na sumu 90,- Eur na mal. H. a na sumu 90,- Eur na mal. P., pričom vychádzal z preukázaného príjmu otca za obdobie 09/2013 do súčasnosti, pričom prihliadol na skutočnosť, že matka maloletých detí je v súčasnosti poberateľkou rodičovského príspevku ako aj výšku uloženého výživného právoplatným rozhodnutím a poukazovaného výživného na maloleté deti pred vydaním rozhodnutia o ukladaní výživného do depozitu.
Takto určené výživné zodpovedá preukázaným zárobkovým možnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí. K domáhanej sa zvýšenej sumy výživného matkou maloletých súd chce podotknúť, že súd nemohol určiť vyššie výživné, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a uviesť otca už aj v súčasnosti preukázanej finančnej tiesni, pretože po zohľadnení príjmov a výdavkov otca nebolo preukázané, žeby otec maloletých detí bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 120,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa. Samozrejme je povinnosťou rodičov zabezpečovať svoje deti, a preto bude aj úlohou otca snažiť sa prispieť na náklady spojené so štúdiom mal. H., aby nebol nútený z ekonomických dôvodov ukončiť štúdium a v budúcnosti maloletej P., ktorá končí povinnú školskú dochádzku a má záujem pokračovať štúdiom v príprave na svoje budúce povolanie.
gr. Veronika Beňováenia:ovaní senia___________________________________________________________________________________________ výživné tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku je v súlade, tak s potrebami maloletých detí s poukazom na vyčíslené nevyhnutné náklady spojené s výchovou, výživou a vzdelávaním maloletých detí a je v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov podieľať sa spoločne na zvýšených nákladoch spojených s výživou, výchovou a vzdelávaním maloletých detí.
Vzhľadom na spätne určenie výživného od podania návrhu matkou maloletých detí, návrh podaný 11/2012, vznikol otcovi detí dlh - nedoplatok na zročnom výživnom od 01.11.2012 do 30.04.2016 vo výške 675,- Eur na mal. H. (otec má zaplatiť výživné: 7 mes. x 75 Eur = 525,- Eur plus 70 x 3 = 210,- Eur plus 90 x 32 = 2.880,- Eur spolu 3.615,- Eur mínus dal 70 x 42= 2.940,- Eur), súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia k rukám matky maloletých detí, pod stratou výhody splátok v súlade s § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú P. za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2016 vo výške 675,- Eur (otec má zaplatiť výživné: 7 mes. x 75 Eur = 525,- Eur plus 70 x 3 = 210,- Eur plus 90 x 32 = 2.880,- Eur, spolu 3.615,- Eur mínus dal 70 x 42= 2.940,-Eur), súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia k rukám matky maloletých detí, pod stratou výhody splátok v súlade s § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.