Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-16-2016.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného Ľ. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2016, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Ľ. L., M.. XX.XX.XXXX F. U., trvale bytom Q., T. B. XXX/XX, t. č. F. Ú. I., nezamestnaný,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 06.01.2016 v čase okolo 23:30 hod. v mieste trvalého bydliska v Q. v priestoroch bytu na ul. T. B. Č.. XXX/XX, po predchádzajúcich nezhodách sa pod vplyvom alkoholu opakovane vyhrážal zabitím svojmu otcovi D. L., pričom po vyhrážkach udrel päsťou pravej ruky do dverí kúpeľne a následne z bytu odišiel preč, čím vzbudil u D. L. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie,
t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,
č í m s p á c h a l:
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 31.03.2016 na Okresnom súde Partizánske obžalobu na Ľ. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 06.01.2016 v čase okolo 23:30 hod. v mieste trvalého bydliska v Q. v priestoroch bytu na ul. T. B. Č.. XXX/XX, po predchádzajúcich nezhodách sa pod vplyvom alkoholu opakovane vyhrážal zabitím svojmu otcovi D. L., pričom po vyhrážkach udrel päsťou pravej ruky do dverí kúpeľne a následne z bytu odišiel preč, čím vzbudil u D. L. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 04.05.2016, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje svojho konania. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu predmetného skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
V jeho konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.
Poškodený D. L. (otec obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru je doterajšie väzobné stíhanie obžalovaného postačujúce na dosiahnutie nápravy v správaní obžalovaného, keď samotný výkon väzby bol pre neho dostatočným ponaučením.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. F. P., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 14.02.2016 vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil závislosť od metamfetamínov, v proklamovanej a aktuálne aj v nútenej abstinencii (väzba), v minulosti abúzus kanabinoidov (marihuany). Pobyt obžalovaného z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec aktuálne nenavrhol obžalovanému uložiť žiadny druh ochranného liečenia.
Z čestného vyhlásenia Q. L. (matky obžalovaného) vyplýva, že táto zabezpečí obžalovanému náhradné ubytovanie mimo spoločnej domácnosti s poškodeným. Zároveň sa zaviazala a zaručila, že bude dohliadať na obžalovaného, aby viedol riadny život, nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti a bude si riadne plniť povinnosti uložené mu súdom.
Z akceptačného listu D. K..P..P.. - Q., P..D..G.. vyplýva, že obžalovaný bude prijatý, aby pokračoval v zamestnaní v ich spoločnosti, keď tento bude zaradený na pracovnú pozíciu - pomocný kuchár.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, doposiaľ bol 1 krát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 0T/39/2012 zo dňa 08.12.2012,
právoplatný dňa 18.12.2012, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, so skúšobnou dobou 12 mesiacov, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Od roku 2010 do súčasnosti bol obžalovaný 3 krát riešený v priestupkovom konaní, pričom v 2 prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy a v jednom prípade išlo o porušenie § 22 ods. 1 písm. k Zákona o priestupkoch.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčí jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval. V tejto súvislosti preto v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona (pri prevahe poľahčujúcich okolností a pri znížení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3), mu súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov podmienečne s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo výmere 24 mesiacov nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný trest s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu (prečin), ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zohľadnil tiež skutočnosť, že sa od roku 2010 až do súčasnosti dopustil 3 priestupkov (z oblasti dopravy). Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý konštatoval u obžalovaného závislosť od metamfetamínov. Súd pri ukladaní trestu ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že jeho vlastná rodina mu jeho konanie odpustila. Aj na základe tohto postoja rodiny obžalovaného mu súd dal šancu, aby jej dokázal, ako aj celej spoločnosti, že sa naozaj zmenil a začne viesť riadny život, zamestná sa a súčasne splatí svoj dlh voči svojej rodine, ale zároveň aj voči celej spoločnosti. Súd v danom prípade poukazuje aj na celkový kritický postoj obžalovaného k svojmu správaniu a jeho následku a najmä na jeho snahu po náprave, keď tento uviedol, že chce zmeniť svoj život k lepšiemu, chce sa vrátiť do zamestnania, kde pracoval pred výkonom väzby a tiež uviedol, že už doterajšia doba, ktorú vo výkone väzby strávil, je pre neho postačujúcim odstrašujúcim príkladom pre to, aby sa zmenil a bude to pre neho aj do budúcna spomienka na to, ako by už nechcel dopadnúť. Taktiež poškodený (otec obžalovaného) uviedol na hlavnom pojednávaní, že považuje doterajšie väzobné stíhanie obžalovaného za postačujúce na dosiahnutie nápravy v jeho správaní. Nakoniec matka obžalovaného súdu doložila písomnú garanciu, v ktorej poukázala na možnosť vybaviť obžalovanému ubytovanie mimo spoločnej domácnosti s poškodeným a zároveň sa ponúkla prevziať zodpovednosť za dosiahnutie nápravy u obžalovaného tým, že bude na neho dohliadať, aby viedol riadny život, nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti a aby si riadne plnil svoje povinnosti uložené mu súdom. Súd kladne hodnotil aj skutočnosť, že pôvodný zamestnávateľ obžalovaného D. - U. K..P..P.. - Q., P..D..G.., mu ponúkol možnosť okamžite nastúpiť do práce v prípade jeho prepustenia na slobodu na pozíciu pomocný kuchár. Za týchto okolností, keď bude mať obžalovaný riadnu prácu a zároveň nad jeho konaním bude dohliadať jeho rodina (najmä jeho matka) a zároveň sa bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom určené obmedzenia a povinnosti, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Takto uložený trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a v tejto súvislosti súd konštatuje, že už samotné trestné konanie vedené voči obžalovanému pre predmetný skutok je pre neho dostačujúcim predpokladom pre jeho nápravu a jeho rozhodnutie skončiť s požívaním alkoholu (pod vplyvom ktorého sa dopustil predmetného skutku) a omamných a psychotropných látok a tomuto cieľu by mohlo čiastočne napomôcť i 4 mesačné abstinenčné obdobie strávené vo výkone väzby. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako využije šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj začne viesť riadny život a tento povedie počas plynutia celej skúšobnej doby. V opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný. Takto aj naďalej bude mať svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto šancou naloží a či dôveru súdu v neho kladenú, nesklame.
Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu a znaleckým dokazovaním bola preukázaná jeho závislosť na metamfetamíne, súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Taktiež súd obžalovanému uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).