Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-11-2016.pdf
PDF · 67.98 KB
Case nature
Subarea
19CoP/11/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov Bc. G. X., nar. XX.XX.XXXX a G. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V., I. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 6P/176/2015 - 4 zo dňa 04.11.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie, okrem výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a výroku, ktorým rozhodol o tom, že začína konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. X., nar. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením predbežne zveril mal. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XX do osobnej starostlivosti matky Bc. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XX, ktorá ho bude dočasne zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého uložil povinnosť predbežne mesačne prispievať na výživu mal. G. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom nariadenia tohto predbežného opatrenia. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti prevyšujúcej sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. X., nar. XX.XX.XXXX a rozhodol taktiež o tom, že začína konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. X., nar. XX.XX.XXXX.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že matka maloletého návrhom súdu predloženým dňa 28.10.2012 žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd mal. G. X. dočasne zveril do jej osobnej starostlivosti žiadajúc taktiež, aby uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Matka maloletého svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletého, ktorý je jej manželom, nežije od septembra 2012 v spoločnej domácnosti, ich spolužitie bolo už predtým problémové, správal sa agresívne, vyvolával hádky, psychicky jej, aj synovi, ubližoval. Syn má zdravotné problémy, ona sama nemá žiaden príjem. Otec na výživu a potreby syna ničím neprispieva. Zaplatil nájomné za byt 150 eur mesačne a platil hypotéku. Matke finančne pomáhajú rodičia, pričom otec je zamestnaný.
Súd prvého stupňa mal za to, že predpoklady pre to, aby nariadil predbežné opatrenie, boli splnené. Dočasné zverenie do starostlivosti matky je v záujme ochrany dieťaťa, jeho práv a oprávnených záujmov sledujúcich jeho zdravie a priaznivý psychický aj telesný vývoj. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti, súd prvého stupňa mal za to, že matka maloletého neosvedčila také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uložiť otcovi dieťaťa plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur mesačne. Preto mal za to, že je
potrebné vychádzať z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd prvého stupňa uviedol, že keďže je úprava výkonu rodičovských práv a povinností vecou starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ex offo začal konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G. X..
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a), § 76 ods. 3 O.s.p. a ustanovením § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. V odvolaní uviedol, že nie je dôvod na predbežné zverenie maloletého matke, nie je agresívny, taktiež nevyvíjal žiaden nátlak na maloletého ani matku. Uviedol, že s vyživovacou povinnosťou súhlasí, aj keď matka po ukončení materskej dovolenky nastúpila do zamestnania.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje, aby bolo odvolaním napadnuté uznesenie potvrdené; matka maloletého vo vyjadrení uviedla, že tvrdenia otca sú účelové. Taktiež uviedla, že ide o tvrdenia bezpredmetné, nakoľko v medziobdobí sa s otcom maloletého rozviedli a dohodli sa na úprave svojich práv a povinností k maloletému.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, a to v rozsahu podaného odvolania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dôvodné nie je.
Súd prvého stupňa dôsledne zistil predpoklady pre predbežné rozhodnutie vo veci starostlivosti súdu o mal. G. X., vo veci rozhodol správne a dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli, presvedčivo opísal. Z odvolania otca vyplýva, že napadol len výrok o zverení maloletého do starostlivosti matky. Voči rozhodnutiu o výške výživného nenamietal.
Z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého 20.11.1989 v New Yorku vyhláseného pod č. 104/1991 Zb. vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, z čl. 18 ods. 1 tohto Dohovoru to, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Listinnými dôkazmi predloženými súdu prvého stupňa boli osvedčené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Čo sa týka zverenia mal. G. do starostlivosti matky, pokiaľ otec maloletého, ako matka uviedla, zo spoločnej domácnosti odišiel a bola to matka, ktorá maloletému zabezpečovala starostlivosť, neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie ako to, ku ktorému dospel súd prvého stupňa keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Je teda zrejmé, že právny a skutkový záver súdu prvého stupňa, ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, je vecne správny. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.