Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Tk-1-2015.pdf
PDF · 98.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tk/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 03.05.2016, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Dr. Jozefa Hruba a Juraja Vrbu, takto
rozhodol:
Obžalovaní
1/ F. N., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom P., Ul. K. XXXX/XX, t. č. bytom Q., Ul. Q. XX/A
2/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., I. XXXX/X, adresa na doručovanie P., Ul. L. XXXX/XX
sa uznávajú za vinných, že
ako členovia organizovanej skupiny v zložení minimálne 6 osôb a to M. M. W., (ďalej M.), nar. XX.XX.XXXX v M. An - F., bytom U., ako zadávateľ a organizátor prevozu migrantov pôsobiaci vo F. (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), F. L., nar. XX.XX.XXXX v A. D. - E. a I. Q., nar. XX.X.XXXX v A. D. - E., ako vodiči prevážajúci migrantov od ukrajinsko - slovenskej hranice na územie Slovenskej republiky (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ďalej obžalovaný F. N., obžalovaný J. Q., ako vodiči prevážajúci migrantov cez územie Slovenskej republiky do Poľska a W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013) ako tlmočník a sprostredkovateľ medzi M.-G. a obvineným F. N., spoločne, rozdelením si úloh pri jednotlivých prevozoch migrantov vyznačujúcim sa plánovitosťou a koordinovanosťou za finančnú odmenu zabezpečovali minimálne od 29.11.2011 do 04.04.2012 nedovolené prekročenie hraníc Slovenskej republiky migrantov Vietnamskej štátnej príslušnosti cez územie Slovenskej republiky z blízkosti ukrajinsko-slovenskej hranice do Varšavy, nakoľko migranti nemali príslušné doklady oprávňujúce ich na pohyb po území Slovenskej republiky a Shengenského priestoru, pričom organizátor a zadávateľ prevozov M. (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), pôsobil vo Varšave a prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013) a vodičov obžalovaného F. N., obžalovaného J. Q., ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), zabezpečovali ich nelegálna prevoz za odplatu, spravidla 1.000,- EUR za jednu cestu, čím získali prospech najmenej 3200 Eur a týmto spôsobom:
1./ obžalovaný F. N.
dňa 29.11.2011 v bližšie nezistenom čase po tom ako dostal pokyn prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravil na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), v noci z 29.11.2011 do 30.11.2011 previezli migrantov z blízkosti hraníc Ukrajiny a Slovenskej republiky do blízkosti Bratislavy na benzínovú pumpu AGIP na ceste zo Senca do Pezinku, kde ich obžalovaný F. N.
po vzájomnom telefonickom rozhovore s vodičmi F. L., I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013) a M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), prevzal na dohodnutom mieste a na motorovom vozidle Škoda FABIA e.č. P a ich dňa 30.11.2011 nedovolene previezol cez hraničný prechod Trstená do Varšavy, kde M. M. W. (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), na vopred dohodnutom mieste migrantov prevzal a za prevoz obžalovanému vyplatil odmenu najmenej 1.000,- EUR,
2./ obžalovaný F. N.
dňa 05.12.2011 v bližšie nezistenom čase po tom ako dostal pokyn od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravil na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.) (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), dňa 05.12.2011 previezli migrantov z blízkosti hraníc Ukrajiny a Slovenskej republiky do blízkosti Bratislavy, pred veľkosklad v P. kde ich obžalovaný F. N. po vzájomnom telefonickom rozhovore s vodičmi F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013) prevzal na dohodnutom mieste a na motorovom vozidle Škoda FABIA e.č. P a ich dňa 30.11.2011 nedovolene previezol cez hraničný prechod Trstená do Varšavy, kde M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), na vopred dohodnutom mieste migrantov prevzal a za prevoz obžalovanému vyplatil odmenu najmenej 1.000,- EUR,
3./ obžalovaný F. N.
dňa 04.04.2012 v bližšie nezistenom čase po tom ako prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), dostal pokyn od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravil na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), v priebehu skorých ranných hodín až do doobedia 04.04.2012 prevážali migrantov z blízkosti hraníc Ukrajina-Slovenská republika po území Slovenskej republiky smerom do Bratislavy, kde v P. pred Tescom čakal obžalovaný F. N. a malo dôjsť k prevzatiu migrantov avšak k prevzatiu nedošlo, pretože dňa 04.04.2012 o 11:10 hodine bolo vozidlo Seat Toledo, e.č. U ktoré viedol I. Q. (vylúčený na samostatné konanie 04.12.2013), zastavené na diaľnici D1 pri obci Hrádok, okres Nové Mesto nad Váhom v smere do Bratislavy hliadkou mýtnej polície KDI KR PZ Trenčín a následne bola zistená totožnosť migrantov - štyri osoby Vietnamskej štátnej príslušnosti K. B. W., nar. XX.XX.XXXX - muž, W. J. M., nar. XX.XX.XXXX - muž, A. W. U. M., nar. XX.XX.XXXX - žena a A. W. A. M., nar. XX.XX.XXXX - žena a títo boli predvedení príslušníkmi Odboru cudzineckej polície Trenčín za účelom zistenia totožnosti a preverenia pobytu,
4./ obžalovaný F. N. a obžalovaný J. Q. dňa 14.01.2012 v nočných hodinách dostali pokyn prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013) od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o troch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí majú v nočných hodinách nedovolene prejsť na Slovensko do blízkosti hraničného prechodu Vyšné Nemecké
- Užhorod, a na základe predchádzajúcej dohody na motorovom vozidle WV Golf nezisteného evidenčného čísla dňa 15.01.2012 v ranných hodinách spoločne prišli na dohodnuté miesto do blízkosti hraníc Slovenskej republiky - Ukrajina, a tam na základe pokynov M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), čakali na rôznych dohodnutých miestach 1 až 2 dni a hľadali týchto migrantov, a keď migranti pre husté sneženie neprišli, tak bezprostredne pred dokonaním zločinu z dôvodu nepriaznivého počasia upustili od ďalšieho konania a vrátili sa bez migrantov do Bratislavy,
5./ obžalovaný F. N. a obžalovaný J. Q. dňa 27.03.2012 v ranných hodinách po tom ako dostali pokyn prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravili na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), dňa 27.03.2012 v skorých ranných
až doobedných hodinách previezli migrantov z blízkosti hraníc Ukrajiny a Slovenskej republiky do blízkosti Bratislavy, kde ich obžalovaní F. N. a J. Q. po vzájomnom telefonickom rozhovore s ukrajinskými vodičmi F. L., I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013) dňa 27.03.2012 okolo obeda prevzali na dohodnutom mieste v Senci pri Bratislave pred Billou a obžalovaný J. Q. motorovým vozidlom WV Golf nezisteného evidenčného čísla následne migrantov nedovolene previezol cez štátnu hranicu Slovenská republika - Poľsko cez hraničný prechod Trstená do Varšavy, kde M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), na vopred dohodnutom mieste migrantov prevzal a za prevoz obžalovanému J. Q. vyplatil odmenu najmenej 1.000,-Eur a 200 Eur pre W. M. M., ktoré si obv. F. N. ponechal,
t e d a
obžalovaný F. N.
- v bode 1,2,5 rozsudku v úmysle získať pre seba priamo či nepriamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky organizovali nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a v ňom pomáhal, získal ním pre seba väčší prospech a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou,
- v bode 3,4 rozsudku dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle získať pre seba priamo či nepriamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky organizovali nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a v ňom pomáhal, získal ním pre seba väčší prospech a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou,
obžalovaný J. Q.
- v bode 5 rozsudku v úmysle získať pre seba priamo či nepriamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a v ňom pomáhal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou,
- v bode 4 rozsudku dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle získať pre seba priamo či nepriamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a v ňom pomáhal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný F. N. v bode 1- 5 rozsudku
- pokračovací zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písm. a), odsek 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
obžalovaný J. Q. v bode 4-5 rozsudku
- pokračovací zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písm. a), odsek 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný F. N. podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona § 36 písmeno l), j) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný J. Q. podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona § 36 písmeno l), j) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 28.09.2015 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Krajskej prokuratúry Trenčín č. k. 1Kv/24/12/3300-91 zo dňa 28.09.2015 na F. N., nar. XX.XX.XXXX a na J. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok s právnou kvalifikáciou a na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný F. N. a obžalovaný J. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 urobili vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie oboch obžalovaných urobené podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, keďže obžalovaní vyhlásili, že sa cítia byť vinnými zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe, podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku odpovedali na všetky otázky kladne, pričom súd nemal pochybnosti o ich vine a taktiež sa stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Z toho dôvodu súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku rozhodol, že vyhlásenia oboch obžalovaných o ich vine prijíma podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku a súd zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná v súvislosti s výrokom o treste.
Súd tak v predmetnej trestnej veci v súvislosti s rozhodovaním o treste vykonal na hlavnom pojednávaní výsluchy obžalovaného F. N. a obžalovaného J. Q. a súčasne oboznámil listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to správu Mestskej polície Senec, výpisy z ústrednej evidencie priestupkov na oboch obžalovaných a odpisy registra trestov na oboch obžalovaných.
O osobe obžalovaného F. N. z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný je živnostník, pracuje v M., je slobodný, bezdetný, stará sa o rodičov.
Zo správy Mestskej polície Senec k osobe obžalovaného F. N. vyplynulo, že obžalovaný nebol v mieste trvalého pobytu mestom P. ani mestskou políciou priestupkovo prejednávaný.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný F. N. desaťkrát priestupkovo postihnutý, a to vždy pre priestupky na úseku cestnej premávky.
Podľa oboznámeného odpisu registra trestov bol obžalovaný F. N. štyrikrát súdne trestaný, trikrát slovenskými súdmi, pričom vo vzťahu ku všetkým odsúdeniam slovenských súdov sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.
O osobe obžalovaného J. Q. z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný naďalej pracuje ako taxikár, je rozvedený, má dve dcéry (jednu už dospelú dcéru a druhú dcéru, ktorá navštevuje 9. ročník na základnej škole), ktoré aj podporuje, keďže bývalá manželka pracuje v pekárni za minimálnu mzdu.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný J. Q. jedenásťkrát priestupkovo postihnutý, a to vždy pre priestupky na úseku cestnej premávky.
Podľa oboznámeného odpisu registra trestov, vrátane aktuálneho, bol obžalovaný J. Q. doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pričom vo vzťahu k všetkým odsúdeniam sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.
Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, prihliadal súd na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osoby obžalovaných, na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaných.
Vzhľadom na hroziacu trestnú sadzbu za stíhané trestné činy oboch obžalovaných podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona (7 rokov až 10 rokov) ukladal súd obom obžalovaným v zmysle ustanovenia § 34 ods. 6 druhá veta Tr. zákona obligatórne trest odňatia slobody, pričom súd taktiež prihliadol na závažnosť stíhanej trestnej činnosti (zločin spáchaný závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou) a jej charakter (pokračovací trestný čin) a dospel k záveru, že na nápravu oboch obžalovaných je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd taktiež zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie výmery nepodmienečného trestu.
Pri určovaní výšky trestu prihliadol súd u oboch obžalovaných na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu - na oboch obžalovaných sa hladí, akoby neboli odsúdení, pričom doposiaľ boli priestupkovo postihnutí iba pre priestupky na úseku cestnej premávky, čo súvisí, resp. súviselo s ich povolaním taxikára) a podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie), pričom u žiadneho z obžalovaných nezistil súd priťažujúcu okolnosť. Preto súd po „úprave“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v najprísnejšom odseku stíhaného trestného činu, t. j. podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona (základná sadzba 7 rokov až 10 rokov), podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona vychádzal pri ukladaní trestu u oboch obžalovaných z upravenej sadzby 7 rokov až 9 rokov.
Súd však vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaných považoval aj uvedenú upravenú trestnú sadzbu za neprimerane prísnu, a preto vo vzťahu k obom obžalovaným aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona je obdobné k ustanoveniu § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, ku ktorému v predmetnej trestnej veci nedošlo z dôvodu postoja prokuratúry, hoci obžalovaní na hlavnom pojednávaní súhlasili s konaním o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu je samozrejmosťou plné uznanie viny zo spáchania stíhaného skutku obvineným. V predmetnom trestnom konaní urobili obaja obžalovaní vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, a preto je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné túto skutočnosť posudzovať ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Na vyhlásenie obžalovaných o vine, uskutočnené na hlavnom pojednávaní, je potrebné pri ukladaní výšky trestu výraznejšie zohľadniť, a to v prospech obžalovaných, nakoľko nejde o bežne sa vyskytujúcu okolnosť, pričom ide o výrazný postoj obžalovaných k spáchanej trestnej činnosti. Okrem toho v prospech obžalovaných svedčili podporne pre aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu aj ďalšie skutočnosti. U obžalovaného F. N. skutočnosť, že je živnostníkom, teda je pracovne činný a stará sa o svojich rodičov. U obžalovaného J. Q. skutočnosť, že je pracovne činný (naďalej pôsobí ako taxikár) a podporuje svoje dve dcéry (jednu dospelú dcéru a jednu ešte neplnoletú dcéru, žiačku deviatej triedy na základnej škole). Vo vzťahu k obom obžalovaným je okolnosťou odôvodňujúcou aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia ich postavenie v rámci organizovanej skupiny, keďže obaja obžalovaní sú z pohľadu hierarchie tejto organizovanej skupiny na jej konci, bez reálneho riadiaceho vplyvu v skupine.
Súd tak na základe vyššie uvedeného, po aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, viazaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, uložil obžalovanému F. N. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov a obžalovanému J. Q. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky, pričom oboch obžalovaných súd na výkon týchto trestov zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže žiadny z obžalovaných nebol doposiaľ vo výkone trestu a na ich nápravu je zaradenie v minimálnom stupni stráženia dostačujúce. Rozdiel vo výške uložených trestov medzi obžalovanými je daná výraznejšou účasťou obžalovaného F. N. na jednotlivých čiastkových útokoch stíhanej pokračovacej trestnej činnosti. Výraznejšiemu zníženiu trestu u oboch obžalovaných pod dolnú hranicu trestnej sadzby bránili skutočnosti, ktoré podľa súdu negatívne charakterizovali obžalovaných, a to jednak pokračovací charakter stíhanej trestnej činnosti a jednak účasť obžalovaných v organizovanej skupine. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd uložené tresty za účelom ochrany spoločnosti, nápravy obžalovaných a generálnej prevencie za primerané, spravodlivé a dostatočné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.