Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-37-2014.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: RAVEN a.s., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 420/2, IČO: 31 595 804, v konaní zastúpený advokátom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455/5, Púchov, IČO: 36 867 454, konajúca štatutárnym orgánom: JUDr. Branislav Štrbáň, konateľ a advokát, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X/A, B., v konaní zastúpený: advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd žalovanému priznáva 100 % náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2014, sa žalobca domáhal, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol vtedajšou správou katastra Senec povolený dňa 19.06.2013 pod č. V-3363/13, uzatvorená medzi predávajúcim D.. X. B., narodeným XX.XX.XXXX a žalovaným/ kupujúcim G. B., nar. XX.XX.XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná a žalovaný bude zaviazaný nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.05.2013 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn. EX 798/2013, ktorým zakázal povinným, aby odo dňa doručenia tohto uvedomenia nakladali so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Účastníkmi dotknutého exekučného konania boli žalobca ako oprávnený a otec žalovaného D.. X. B. ako povinný 2/. V ten istý deň, t. j. 31.05.2013, súdny exekútor zistil, že povinný D... X. B. bol vlastníkom nehnuteľností, a to parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere 43.880 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie, obec a okres Senec, a to v spoluvlastníckom podiele 2/3. V priebehu exekučného konania sa teda zistilo, že povinný z exekúcie kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného, vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe rozhodnutia pod číslom V-3363/13, zo dňa 19.06.2013.
Právne svoj návrh odôvodnil ustanoveniami § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.
Žalovaný sa k návrhu vyjadril svojím písomným podaním doručeným súdu 13.03.2014 a žiadal návrh zamietnuť, dôvodiac tým, že upovedomenie o začatí exekúcie na majetok X. B. bolo vydané dňa 30.05.2013, všetky rozhodcovské rozsudky slúžiace ako exekučné tituly boli právoplatné dňa 26.04.2013 a vykonateľné dňa 29.04.2013. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal doručenie rozhodcovských rozsudkov, ani doručenie a prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie X. B.. Kúpna zmluva bola
uzatvorená 15.03.2013, a keďže žalobca disponoval vykonateľným exekučným titulom, respektíve vymáhateľnú pohľadávku mal až dňa 29.04.2013, nie je dôvod sa domnievať, že prevod pozemku bol žalovaným uskutočnený s vedomosťou o predmetnom záväzku svojho otca X. B.. Žalovaný nevedel a nemohol vedieť o exekučnom titule, keďže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy samotný exekučný titul neexistoval. Rovnako je podľa žalovaného dôležité uviesť, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol otec žalovaného X. B. ako predávajúci obmedzený vo svojich právach nakladať s nehnuteľnosťou, a žalovaný preto nemohol v čase úkonu kúpnej zmluvy vedieť, že by malo ísť o úkon, ktorým X. B. ukracuje vymáhateľnú pohľadávku veriteľa, naopak, nehnuteľnosť kupoval v dobrej viere, že táto nie je zaťažená žiadnymi právami tretích osôb alebo prebiehajúcimi konaniami, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu nakladania s vlastníckym právom. Žalovaný pred dvomi rokmi požičal X. B. finančný obnos 5.000,- Eur s tým, že mu budú vrátené v priebehu niekoľkých týždňov, k čomu nedošlo. Žalovaný sa o podnikanie otca X. B. nezaujímal, tento mu nikdy nepodával informácie o svojom podnikaní a svojich obchodných spoločnostiach, preto netušil o jeho pristúpení ako fyzickej osoby k záväzkom spoločnosti INSTA, nevedel ani o záväzkoch a činnosti tejto spoločnosti. O predmetných skutočnostiach sa dozvedel až pri študovaní príloh zaslaných mu spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov D.. X. B., D.. H. B., listinnými dôkazmi: rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore č. VK 143/2012 zo dňa 08.02.2013, rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore č. VK 144/2012 zo dňa 08.02.2013, rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore č. VK 145/2012 zo dňa 08.02.2013, rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore č. VK 146/2012 zo dňa 11.02.2013, rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore č. VK 147/2012 zo dňa 11.02.2013, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 798/2013 zo dňa 31.05.2013, písomná správa súdneho exekútora P.. X. Q. zo dňa 17.01.2014, výpis z LV č. XXXX, k. ú. Senec ku dňu 31.05.2013, výpis z LV č. XXXX, k. ú. Senec ku dňu 24.07.2013, kúpna zmluva a rozhodnutie vtedajšej správy katastra o povolení vkladu č. V-3363/13 zo dňa 19.06.2013, vyjadrením žalovaného a dospel k nasledovnému zisteniu skutkového a právneho stavu veci:
Právny stav veci
Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, aby dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia).
Tento právny inštitút slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa zbavuje svojho majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ak by dlžníkovým právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, neexistoval by dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Aktívne legitimovaným na podanie si takejto žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Špecifikum odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkej osoby spočíva v tom, že sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladajú (prezumujú), čoho výsledkom je presun dôkazného bremena na osobu dlžníkovi blízku. Je preto na nej, aby preukázala nielen to, že nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej vedomosť, príp. nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti. Osoba blízka dlžníkovi musí preto v takomto konaní preukázať, že úmysel dlžníka nemohla poznať
ani pri náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala.
Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia).
Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Skutkové zistenia
Z výsluchu odporcu súd zistil, že je študentom prvého ročníka STU na Stavebnej fakulte, odbor technológia v Bratislave a v júni 2013 a aj v súčasnosti býva na adrese L. X/A, B., v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami. Skutočnosť, že zdedí, prípadne mu bude darovaná predmetná nehnuteľnosť
- roľa, bolo v rodine žalovaného jasné už od jeho detstva, už ako 6 - ročný si pamätal, že mu to takto hovorili jeho stará mama a teta. Na lyžovačke, ktorá sa konala počas oslavy 18 - tich narodenín mu otec prisľúbil, že mu predmetnú roľu daruje. Predtým otcovi požičal asi 5.000,- Eur; táto čiastka bola zosumarizovaná z rôznych výdavkov, ktoré si hradil samostatne (napr. kúpil si PC), požičiaval otcovi hotovosť, napr. keď niekam išli a nechcelo sa mu ísť vyberať peniaze z bankomatu, tak mu ich dal zo svojich úspor, napr. v roku 2012 na lyžovačku v Rakúsku mu požičal sumu 1.200,- Eur, pretože sa ráno ponáhľali a už na nich čakali známi na hraniciach. Peniaze v sume spolu asi 5.000,- Eur mal našetrené už od detstva, postupne si ich ukladal aj z malých súm, ktoré dostal, prípadne si ich našetril z toho, čo si zarobil brigádnicky v otcovej firme, kde mu otec platil 5,- Eur na hodinu, brigádoval tam od svojich 16 - tich rokov. Ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktorú pripravovala matka žalovaného, sa bol s otcom priamo na mieste pozrieť na predmetnú roľu, kde zistili, že niekto obrába pozemok, zisťoval to a dostal kontakt na nejaké družstvá, ale nevedel sa s nikým skontaktovať. Hneď po lyžovačke - po dosiahnutí 18 - tich rokov žalovaného podpísali kúpnu zmluvu, najprv mal zámer ísť ju zavkladovať na kataster nehnuteľností sám, stále to však odkladal, pretože nemal k dispozícii auto a vzhľadom na maturitný ročník mal povinnosti v škole, preto nakoniec išiel na kataster jeho otec. Podpisom kúpnej zmluvy považoval celú udalosť za vybavenú, a neriešil skutočnosť, že reálne zmluva nie je na katastri zaevidovaná, čím si vysvetľuje aj trojmesačný odklad medzi podpisom zmluvy a vkladom vlastníckeho práva. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie sa rozhodol so svojím podnikateľským zámerom týkajúcim sa predmetnej nehnuteľnosti počkať a riešiť to až po jeho skončení.
Z výsluchu svedka D.. X. B. súd zistil, že prevodom predmetného pozemku na žalovaného - svojho syna, vyplnil rodinný dohovor, ktorý bol v ich rodine uzavretý ešte pred jeho plnoletosťou, a to tak, že pozemok bude patriť žalovanému, pretože si to tak želala babka a jej sestra, t.j. svedkova mama a teta. Žalovaný je jeho jediným dieťaťom z manželstva s jeho druhou manželkou H. B.. Darovacia zmluva v roku 1999 bola podpísaná s týmto úmyslom, že tento pozemok bude prevedený na syna, keď bude plnoletý, chceli sa týmto vyhnúť schvaľovaciemu procesu prevodu vlastníctva súdom. K trojmesačného odstupu medzi jednotlivými úkonmi, keď kúpna zmluva bola podpísaná dňa 15. a 16.03.2013, ku vkladu došlo dňa 19.06.2013 a osvedčenie o pravosti podpisu svedka bolo realizované dňa 17.06.2013, uviedol, že to nebol zámer, prevod tohto pozemku sa dohodol na lyžovačke v Taliansku, kde v deň jeho 18 - tich narodenín dňa 05.02.2013 na oslave sľúbil, že dotiahne do konca veci týkajúce sa prevodu pozemku podľa priania jeho matky a tety na syna. V danom čase sa sťahovali z domu do vedľajšieho domu na L. ul. v B., mal povinnosti vo firme, preto nemal čas ísť predmetnú kúpnu zmluvu zavkladovať, nepovažoval vtedy túto vec za prioritnú. Dôvod, prečo pozemok synovi nedaroval, ale predal, bol ten, že formu nepovažoval za dôležitú, mali doma vzor kúpnej zmluvy, ktorý použili, tento stiahla manželka z internetu. Kúpnu zmluvu nečítal, dôveroval manželke, ktorá ju pripravila, tam uvedená kúpna cena bola len symbolická. K fyzickému prevzatiu peňazí pri podpise kúpnej zmluvy nedošlo, dlhoval synovi nejaké peniaze a takto sa to vyriešilo, keď ani syn nemal námietky voči kúpnej cene. Svedok uviedol, že je možné, že syn vo veku 16 rokov, t.j. dva roky pred uzavretím kúpnej zmluvy, mohol mať našetrených
5.000,- Eur aj viac, lebo je šetrný a dostal finančné dary od príbuzných. Požičiaval mu napr. do roboty na naftu, na urgentné veci, keď potreboval niečo vykryť, kúpna cena bola stanovená odhadom. Dôvodom, pre ktorý bola kúpna zmluva zavkladovaná 3 mesiace od podpisu zmluvy, ale zároveň zaplatil poplatok za zrýchlené konanie na katastri nehnuteľností v júni 2013, uviedol, že dôvodom bol zámer niečo riešiť v podnikaní s predmetným pozemkom, kedy boli oslovení jednou firmou, aby sprístupnili na pozemku možnosť vedenia časti kanalizácie, s čím bezodplatne súhlasili z dôvodu, že sa v budúcnosti budú môcť k tejto kanalizácii napojiť. V júni 2013 nakoniec k žiadnym podnikateľským aktivitám ohľadne pozemku nedošlo, dôvodom boli finančné problémy jeho spoločnosti, ako aj vzťahy v rodine, keď sa spoluvlastníctvo k pozemku začalo komplikovať a kvôli dedičským konaniam sa nedala dohoda uzavrieť. Svedok uviedol, že nemal vedomosť o návrhoch na vykonanie exekúcie, ani o rozhodcovských rozsudkoch, pretože písomnosti preberá sekretariát firmy, ktorá má splnomocnenie preberať zásielky do vlastných rúk a bolo chybou, že sa voči tomu vtedy neodvolal. Nemal vedomosť ani o upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 31.05.2013. Vzťah so synom majú dobrý, v rozhodnom období v roku 2013 s nimi býval, o podnikaní sa s ním rozprával len okrajovo, nie do takej hĺbky, aby mal vedomosť o dohode o pristúpení k záväzku ani o exekúcii, s manželkou sa doma o firme nerozprávajú.
Z výsluchu svedkyne Ing. H. B., rodenej U., súd zistil, že je matkou žalovaného a manželkou D.. X. B., k predmetu sporu uviedla, že predmetná nehnuteľnosť (pozemok) by bola na žalovaného prepísaná už dávno, ak by mal na to vek, po nadobudnutí jeho plnoletosti sa na to našiel čas a prepis pozemku sa zrealizoval. Zmluvu nepripravovala svedkyňa, ale poprosila kolegyňu z práce so skúsenosťami v oblasti realít o pomoc a už vopred pripravenú zmluvu si priniesla domov na podpis, nezadala žiadne špeciálne požiadavky na predmetnú kúpnu zmluvu, len to, aby tam bola uvedená kúpna cena 5.000,- Eur; túto kúpnu cenu uviedli za účelom, aby mal syn (žalovaný v tomto konaní) pocit, že sú to jeho peniaze, ktoré otcovi požičal a týmto sú vrátené. Predmetný pozemok bol založený exekútorovi, išlo o exekučné konanie týkajúce sa nedoplatkov v Sociálnej poisťovni za roky 1993 - 1994, vedené voči jej manželovi, ktorý vtedy podnikal ako fyzická osoba. S exekútorom sa dohodla, že dlžnú sumu zaplatí v splátkach, poslednú zo splátok zaplatila 15.03.2013, kedy sa stal pozemok právne voľný a mohli s ním nakladať tak, že ho previedli na syna G.. Išlo o časť rodinných pozemkov zdedených po svokre, ktorá v rámci reštitúcií tieto pozemky vybavovala a tento konkrétne sľúbila synovi G. ešte ako dieťaťu, ktorý si na to pamätal. Jej manžel si od syna - žalovaného, požičiaval peniaze vtedy, keď rýchlo potreboval k dispozícii peniaze v hotovosti a nechcelo sa mu ísť ich vyberať, je možné, že si požičiaval aj na naftu, v súvislosti s jeho podnikaním. V deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy 15.03.2013 predala svedkyňa aj rodinný dom, ktorý vlastnila spolu so starším synom z prvého manželstva a zaplatila poslednú splátku exekútorovi 8.000,- Eur. Manželovi spomínala, že podniká kroky smerujúce k právne čistému pozemku, ale nebola si istá, či to zaregistroval; dôvodom, pre ktorý mala svedkyňa záujem na vyplatení dlhu bol ten, že chcela naplniť vôľu svokry a jej sestry, ktoré chceli pozemok darovať G.; ak by sa o to nezaujímala, exekúcia by tam bola doteraz. O dlhu jej manžela voči spol. Raven sa dozvedela v rámci konania na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 14C 277/2013, ukázala jej to právna zástupkyňa P.. R., bola z toho veľmi prekvapená, lebo podľa jej názoru manžel listinu o pristúpení k dlhu, ktorý v čase podpisu ešte neexistoval, podpísal z dôvodu, že je príliš dôverčivý, a urobil tak podľa svedkyne nad rámec svojich firemných povinností. Doma pred synom sa s manželom o firme nerozprávajú, je to nepísané pravidlo. V čase, keď spolupracovala s manželom, bola spoločníkom firmy T.I.E.S., ktorá spolu s druhým členom predstavenstva D.. X. B. - jej manželom, tvorili spolu a.s. INSTA.
V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu predložil súdu výpis z Obchodného registra, výpis zo dňa 02.03.2016, podľa ktorého je manžel svedkyne predsedom predstavenstva spol. INSTA a.s. a svedkyňa je podpredsedom predstavenstva od 31.12.2008 doteraz. Uviedol, že ak svedkyňa z pozície svojej funkcie v a.s. nevedela o záväzkoch spol., nepostupovala pri vedení spol. s odbornou spôsobilosťou.
Právny zástupca žalovaného k danej otázke uviedol, že spol. INSTA, T.I.E.S. ani svedkyňa pani H. B., nie sú účastníkmi tohto konania a predmetné vyjadrenie preto nepatrí do tohto konania, ale do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 14C 277/2013.
Z kúpnej zmluvy, zo dňa 15.03.2013 (č.l. 75), súd zistil, že bola uzavretá medzi otcom žalovaného D.. X. B. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, jej predmetom bola parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere 43.880 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie, obec a okres Senec, a to v spoluvlastníckom podiele 2/3; za kúpnu cenu 5.000,- Eur;
podpis predávajúceho bol osvedčený 17.06.2013, dodatkom zo dňa 16.03.2013 (č.l. 79) boli doplnené osobné údaje v záhlaví kúpnej zmluvy.
Z uvedomenia o začatí exekúcie, EX 798/13 - 12, zo dňa 31.05.2013, súd zistil, že exekútor upovedomil otca žalovaného D.. X. B. ako povinného 2/, že dňa 07.05.2003 dňa začalo exekučné konanie v prospech oprávneného - žalobcu v tomto konaní a v neprospech povinných spol. INSTA a.s. ako povinného 1/ a otca žalovaného D.. X. B. ako povinného 2/.
Podľa výpisu z listu vlastníctva ku dňu 31.05.2013 bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti otec žalovaného D.. X. B. v podiele 2/3, ale podľa výpisu z neskoršieho dátumu bola kúpnou zmluvou predmetná nehnuteľnosť prevedená na žalovaného, pod č. V-3363/13, zo dňa 19.06.2013.
Skutkové a právne zhrnutie
V posudzovanom prípade je v zmysle zákona úmysel dlžníka - otca žalovaného D.. X. B. ako povinného z exekúcie v 2/ a žalovaného ako jeho syna, teda blízku osobu v zmysle zákona, prezumovaný, úlohou súdu bolo preto v zmysle intencií zákona posúdiť, či a ako žalovaný v konaní preukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť, t. j. všetku možnú aktivitu na zistenie úmyslu svojho otca ako predávajúceho, či týmto právnym úkonom nesledoval úmysel zmenšiť svoj majetok pre prípad hroziacej exekúcie.
Zo záverov vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva bola podpísaná 15.03.2013 a dodatkom č. 1 zo dňa 16.03.2013 boli doplnené osobné údaje do záhlavia zmluvy, upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané 31.05.2013, preto len zo samotných časových súvislostí vyplýva, že v čase podpisu kúpnej zmluvy žalovaný ako kupujúci nemohol mať vedomosť o pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z podnikateľskej činnosti svojho otca.
Vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, najmä výpovedí žalovaného, D.. X. B.
- jeho otca a povinného 2/, matky žalovaného D.. H. B., vyplýva zhodné tvrdenie, že prevod pozemku na žalovaného bol rodinnou dohodou starej matky žalovaného a jej sestry od detstva žalovaného, prísľubom daným žalovanému v rámci rodinných stretnutí. Logickým sa súdu javí aj načasovanie prevodu po dosiahnutí plnoletosti žalovaného, keď takýto právny úkon už potom nepodlieha schváleniu súdom ako právny úkon v mene maloletého. Aj snaha matky žalovaného, svedkyne D.. H. B., ktorá vyplatila v rámci exekúcie dlh za svojho manžela a umožnila, aby bol pozemok právne voľný, preukazuje snahu rodiny práve konkrétny pozemok previesť do vlastníctva žalovaného, nasvedčuje pravdivosti výpovedí účastníka konania a svedkov.
Rovnako forma prevodu kúpnou zmluvou s kúpnou cenou 5.000,- Eur je právne nespochybniteľná a z výsledkov dokazovania vyplýva, že rodičia chceli uvedením kúpnej ceny do zmluvy a formou kúpnej zmluvy zabezpečiť istý „pocit zásluhovosti“ syna na nadobúdanej nehnuteľnosti. Aj napriek existencii rozporov vo výpovediach žalovaného a svedkov a skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe je potrebné uviesť, že tieto neboli takej závažnosti, ktorá by vyvolala pochybnosti súdu o pravdivosti podstatných predpokladov pre toto rozhodnutie. Z výpovedí vyplynulo, že syn otcovi požičiaval viackrát peniaze v hotovosti a otec ako predávajúci tieto sumy paušálne zhrnul a pretavil do kúpnej ceny 5.000,- Eur, zabezpečiac tak u syna ako u kupujúceho pocit, že si prevod pozemku istým spôsobom aj sám zaslúžil.
Námietku žalobcu, že kúpna zmluva bola právnym úkonom, ktorým dlžník ukrátil možnosť uspokojenia vymáhateľných pohľadávok žalobcu, preto nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú, keď súd na základe všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný dostatočne preukázal, že s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 15.-16.03.2013, nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti zistiť a mať vedomosť o pohľadávke žalobcu, prebiehajúcom exekučnom konaní a v tejto súvislosti o zámeroch svojho otca znížiť svoj majetok. Obaja svedkovia zhodne vypovedali, že sa doma o podnikaní vôbec nebavili, žalovaný, ktorý bol v rozhodnom čase pre vznik právneho úkonu študentom maturitného ročníka strednej školy, nemohol a nemal odkiaľ mať vedomosť o potencionálnom zámere dlžníka, svojho otca, voči žalobcovi ako svojmu veriteľovi. Ani časový odstup medzi podpisom kúpnej zmluvy dňa 15. a 16.03.2013 a overením podpisu predávajúceho - povinného z exekúcie dňa 17.06.2013, nie je vo vzťahu k posudzovaniu úmyslu žalovaného relevantný, keď právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy, podstatný pre posúdenie
právnej otázky prezumovanej vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka, bol uzavretý 2,5 mesiaca pred upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 31.05.2013.
Pri posudzovaní tejto právnej veci je dôležité vyhodnotiť, či tento konkrétny, navrhovateľom namietaný právny úkon - kúpna zmluva, uzavretá dňa 15. - 16.03.2013, bola alebo nebola spôsobilá v zmysle citovaného ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobiť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré by znemožnilo vymáhanie pohľadávky žalobcu a či o tomto eventuálnom zámere mal žalovaný ako jeho syn vedomosť alebo by mu bolo možné spravodlivo vyčítať, že v čase realizácie odporovaného právneho úkonu ju mať mohol. Súdu z výpovede žalovaného a svedkov naopak vyplynulo, že o podnikateľských aktivitách svojho otca nemal vedomosť, keď ho tento o ničom podstatnom týkajúcom sa jeho podnikania neinformoval a z vlastných pozorovaní nič podozrivé nezistil, pretože ako uviedol, bol by sa na to určite pýtal a riešil by to. O exekúcii svojho otca sa žalovaný preukázateľne dozvedel až z príloh k uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, doručeného mu 25.02.2014, medzi ktorými bolo aj upovedomenie o začatí exekúcie.
Súd na základe vykonaného dokazovania a jeho záverov v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 7 O. s. p. tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom vo výške 100 %; po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.