Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, v trestnej veci obžalovaného Ing. B. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zák. takto,

rozhodol:

Obžalovaný

Ing. B. S., nar. XX.XX.XXXX/XXX B. O., bytom O., B. ul. č. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o p r e t o,

ž e

1. decembra 2014 o 11.15 hodine viedol v Bratislave po Obchodnej ulici smerom od Vysokej ulice osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi 2.0 TDI evidenčného čísla O.-XXXZF a pri odbočovaní vľavo na Mickiewiczovu ulicu, porušením ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c) zákona číslo 8/2009 Zbierky o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov, pravou prednou časťou vozidla zrazil chodkyňu poškodenú Q. F., ktorá prechádzala električkové koľajisko smerom k domu číslo 27 z ľavej strany z pohľadu jazdy obvineného a pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie oboch kolien a neúplnú zlomeninu vonkajšej hlavice horného konca píšťaly pravého predkolenia, ktorého liečenie podľa znaleckého posudku MUDr. Q. B., PhD. - znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia, traumatológia, vyžaduje 3 - 5 mesiacov, pričom toto zranenie je v zmysle ustanovenia § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona potrebné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa§ 157 ods. 1 ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák.

za to sa

o d s u dz u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 800,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodeným nasledovne:

- Q. F., W. XX, O., vo výške 1544,40 Eur,

- B. G. V.R. a.s., Y. P. XX, O. vo výške 388,50 Eur

odôvodnenie:

Okresný prokurátor pre Bratislavu 1 dňa 03.02.2016 v konaní podal obžalobu na obv. Ing. B. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v tejto obžalobe. Okresný súd Bratislava 1 v predmetnej veci vydal dňa 7.3.2016 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal vinným zo žalovaného trestného činu, uložil mu podmienečný trest odňatia slobody a zaviazal ho k náhrade škody poškodeným.

Proti trestnému rozkazu obžalovaný podal v zákonnej lehote odpor, na základe ktorého bol trestný rozkaz zrušený a bolo nariadené vykonanie hlavného pojednávania a dokazovania.

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v predmetnej veci s tým, že na hlavnom pojednávaní vyslúchol obžalovaného, ktorý po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. urobil vyhlásenie o svojej vine, ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zadokumentovaných v spise, po takto vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 257 Trestného zákona:

(1) Po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že a) je nevinný, b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, c) nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.

(5) Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

(6) Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

(7) Súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

(8) Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy

súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti. Pretože obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., a prokurátor navrhol prijatie tohto vyhlásenia, súd poučil obžalovaného podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., po zodpovedaní položených otázok súd vyzval prokurátora k zaujatiu stanoviska.

Prokurátor navrhol súdu vyhlásenie obžalovaného prijať, súd následne postupom podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por., vyhlásenie obžalovaného prijal.

Súd preto vykonal dokazovanie výlučne vo vzťahu k ukladaniu trestu obžalovanému a vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade škody.

Obžalovaný Ing. B. S. sa k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe priznal. Na svoju obhajobu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti s výnimkou vyjadrenia o zlom zdravotnom stave seba i svojej manželky a požiadal súd o primeraný peňažný trest, pretože s poukazom na svoj vek, aj podmienečný trest odňatia slobody má na neho veľmi nepriaznivý vplyv.

Zástupca poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. rovnako ako pošk. Q. F. včas uplatnili svoje nároky na náhradu škody, svoje nároky aj riadne doložili príslušnými dokladmi, zo strany poisťovne vyhodnotením poskytnutej zdravotnej starostlivosti a zo strany pošk. F., znaleckým posudkom s obodovaním úrazu.

Vo vzťahu k skutkovému stavu:

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a je možné konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora je trestným činom.

Z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní i z vyhlásenia obžalovaného mal súd bezpečne preukázané, že obžalovaný dňa 1. decembra 2014 o 11.15 hodine viedol v Bratislave po Obchodnej ulici smerom od Vysokej ulice osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi a pri odbočovaní vľavo na Mickiewiczovu ulicu, pravou prednou časťou vozidla zrazil chodkyňu poškodenú Q. F., ktorá prechádzala električkové. Poškodená F. pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie oboch kolien a neúplnú zlomeninu vonkajšej hlavice horného konca píšťaly pravého predkolenia, ktorého liečenie vyžaduje 3 - 5 mesiacov, pričom toto zranenie je v zmysle ustanovenia § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona potrebné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví. Vykonané dokazovanie a vyhlásenie obžalovaného poskytlo súdu presvedčivé dôkazy o skutkovom stave, ktorý bol predmetom vykonaného dokazovania a ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozhodnutia. Súd vykonané dokazovanie zhrnul vyššie a konštatoval vinu obžalovaného.

Vo vzťahu k ukladaniu trestu:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tak z miery zavinenia obžalovaného na spôsobení zranenia poškodenej, i z jeho osobných pomerov, prihliadol pritom aj na skutočnosť, že obžalovaný je osobou veľmi mladou, zohľadnil teda okrem spáchania činu a jeho následku aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tiež zo zákonných ustanovení týkajúcich sa poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 Trestného zákona

Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

a) spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, b) spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností, c) spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, d) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, e) spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti, f) spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, g) spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, h) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, i) spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta, j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, k) pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, m) sám oznámil trestný čin príslušným orgánom, n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo o) prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.

Podľa § 38 Trestného zákona

(1) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa zákonného ustanovenia § 56 Trestného zákona o peňažnom treste

(1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Z oboznámených záznamov Ing. Vladimíra Kalvodu vyplýva, že tento doposiaľ nebol postihnutý pre priestupok a doposiaľ nikdy nebol odsúdený pre trestný čin.

Súd dospel k záveru, rovnako ako pred rozhodnutím trestným rozkazom, že uloženie primeraného peňažného trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby bude plne postačujúcim pre prevýchovu a nápravu páchateľa, navyše je presvedčený z priebehu hlavného pojednávania, že aj samotné prejednanie veci

pred súdom malo na obžalovaného vážny prevýchovný vplyv. Súd priznal obžalovanému významnú poľahčujúcu okolnosť a to doterajšiu beztrestnosť, ktorá okolnosť je výraznou s poukazom k veku obžalovaného. Súd tak ukladal obžalovanému trest s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., so znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri ukladaní trestu zvažoval aj možnosť uloženia trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel obžalovanému.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný predložil súdu potvrdenie o svojom zlom zdravotnom stave i o zlom zdravotnom stave svojej manželky, ktorá je odkázaná na časté prevozy do zdravotníckych zariadení, ktoré prevozy zariaďuje obžalovaný motorovým vozidlom. Súd sa podrobne oboznámil aj s evidenciou priestupkov vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla pričom zistil, že obžalovaný, pri svojom pomerne vysokom veku bol v minulosti jedenkrát postihnutý za priestupok v súvislosti s riadením motorového vozidla.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Súd s dôrazom na osobu obžalovaného, jeho prístup k prejednávanej veci, účinnú ľútosť a ochotu náhrady spôsobenej škody dospel k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti - riadenia motorových vozidiel - nie je nevyhnutným. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svojim správaním i postojom súd presvedčil, že aj v prípade neuloženia trestu zákazu činnosti neprichádza do úvahy recidíva trestnej činnosti.

Súd má zato, že obžalovaný v budúcnosti prehodnotí svoj zdravotný stav a bude sa vedeniu motorového vozidla venovať so zvláštnou pozornosťou, a že si uvedomil, že nie každé porušenie predpisov a nevenovanie sa plne riadeniu vozidla a situácii v cestnej premávke môžu zostať bez následkov, hlavne v mestskej premávke vo vzťahu k osobám, ktoré ako aj on sám majú obmedzenú možnosť manévrovania a ktoré sú zvlášť zraniteľné v dôsledku absencie akejkoľvek ochrany v prípade kolízie. Tieto zistenia sa samozrejme vzťahujú na chodcov, ktorí sú rovnakými účastníkmi cestnej premávky ako vodiči motorových vozidiel.

Zrušeným trestným rozkazom, voči ktorému prokurátor odpor nepodal, Okresný súd Bratislava 1 rovnako ako na hlavnom pojednávaní obžalovanému neuložil aj trest zákazu činnosti. V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné zmeniť názor na predošlé neuloženie trestu zákazu činnosti, naopak vykonané dokazovanie súd utvrdilo v správnosti jeho názoru na prejednávanú vec a nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu činnosti.

Keďže poškodená F. si nárok na náhradu spôsobnej škody uplatnila včas a výšku spôsobenej škody riadne doložila lekárskymi správami, vrátane posudku znalca a vyjadrenia v bodovom ohodnotení spôsobených zranení, súd nemal ani najmenšiu pochybnosť o priznaní celej požadovanej škody. Vo vzťahu k poškodenému VŠZP a.s., táto požadovala priznanie výlučne účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodenej, o priznaní nároku súd rovnako nemal žiadne pochybnosti, nárok bol riadne doložený dokladmi.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde. Poškodený má právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody.