Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-38-2022.pdf
PDF · 87.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: T. U., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, Q. - Y. J., zast.: Mgr. Marek Laktiš, advokát, IČO: 30 865 379, so sídlom Mariánska č. 8, Nitra, proti žalovaným: 1. Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX Q. - X., 2. H. U., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, D. S., o určenie dedičského práva, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Súd určuje, že žalobkyňa: T. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, Q. - Y. J. je zákonným dedičom majetku poručiteľa: T. U., nar. XX.X.XXXX, zomrelý X.X.XXXX, naposledy bytom T. XXXX/X, Q. - Y. J. ako dedič tretej skupiny podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť.
II.Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2022 domáhala, aby súd určil že žalobkyňa: T. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, Q. - Y. J. je zákonným dedičom majetku poručiteľa: T. U., nar. XX.X.XXXX, zomrelý X.X.XXXX, naposledy bytom T. XXXX/X, Q. - Y. J. ako dedič tretej skupiny podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Žalobu odôvodnila tým, že jej druh T. U. zomrel, jeho súrodenci popreli dedičské právo žalobkyne ako zákonného dediča III. skupiny, z dôvodu, že nespĺňa podmienky spolužijúcej osoby. S poručiteľom žili spolu ako partneri 10 rokov v spoločnej domácnosti, spolu sa starli o spoločnú domácnosť, poručiteľ tu mal trvalý pobyt.
2.K podanej žalobe, ktorá bola žalovaným do vlastných rúk doručená, sa žalovaní nevyjadrili.
3.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Tvrdenia uvádzané v žalobe neboli zo strany žalovaných spochybnené. Odkazoval na § 475 ods. 1 OZ.
4.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa s poručiteľom poznala v čase keď mala 19-20 rokov, aj spolu chodili, potom sa rozišli. Znova sa stretli keď mala 45 rokov a vtedy sa poručiteľ ku nej aj nasťahoval. Od tej doby žili v spoločnej domácnosti. Žili spolu, neodsťahoval sa od nej. Chodieval na týždňovky, celý čas čo spolu boli, bol chorý, býval často v nemocnici na internom, na pľúcnom, na psychiatrii. Do nemocnice s ním chodila. Keď zomrel v nemocnici, tak volali jej. Poručiteľ jej prispieval na domácnosť sumu 200 eur mesačne. Platil si telefón, smetné. Keď bolo treba niečo kúpiť, tak išli spolu. Na trvalý
pobyt bol prihlásený u nej od 9/2013, vtedy mu končila platnosť občianskeho preukazu, dával si robiť nový občiansky preukaz a pýtal sa či si ku nej môže nahlásiť trvalý pobyt. Bývali v byte na R., byt bol v jej vlastníctve. Okrem prestávok kedy bol v nemocnici, spolu bývali stále. V r. 2016 bol dvakrát v nemocnici dlho, X.X.XXXX zomrel. Spolu s nimi bývali aj syn s priateľkou a ich deťmi. S poručiteľom manželia neboli, deti spolu nemali. V domácnosti varila, prala.
5.Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nevie na čo je tento súd. Čo sa týka trvalého pobytu poručiteľ si ho u žalobkyni nahlásil, pretože ho ona k tomu prehovorila. Nepáčilo sa jej, že si poručiteľ kúpil dom spolu s bratom. Asi 3 roky pred smrťou poručiteľa sa spolu vadili, chodil do krčmy, pil. Keď ochorel, prestal piť. Keď ju najviac potreboval, išla do roboty, našla ho v byte dezorientovaného, to bolo v r. 2015. V r. 2016 aj ona s ním chodila po doktoroch. Bol na pľúcnom, keď sa žalobkyne pýtala, či bola za doktorom, povedala že nie, tak išla ona. Doktor povedal, že brat zomiera, že má metastázy. Chcel, aby si nahlásila tel. číslo, ona to neurobila, má svoje starosti, preto z nemocnice dali veci žalobkyni a volali jej, lebo mali jej číslo. Mala s bratom dobrý vzťah. Poručiteľ si kúpil dom, všetci vedeli, že chce od žalobkyne odísť. Žalobkyňa a poručiteľ žili spolu ako druh a družka.
6.Žalovaný v 2. rade potvrdil, že žalobkyňa a poručiteľ žili ako druh a družka, iné veci on nesledoval.
7.Svedkyňa M. R. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa sa o poručiteľa riadne starala, žili spolu niekoľko rokov, chodila k nim s manželom, keď on zomrel tak s dcérou. Vždy tam bolo navarené, o poručiteľa sa starala, chodila za ním do nemocnice, uvedená bola ako najbližší príbuzný.
8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právneho zástupcu žalobkyne, svedkyne, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Na Okresnom súde Nitra je vedené dedičské konanie pod sp.zn. 18D/114/2016 po poručiteľovi: T. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom T. XXXX/X, XXX XX Q. - Y. J..
Z uznesenia č.k. 18D/114/2016-69, Dnot 5/2022 zo dňa 21.3.2022 súd zistil, že súdny komisár odkázal žalobkyňu na podanie žaloby na Okresný súd Nitra o určenie, že je zákonným dedičom po poručiteľovi, a to dedičom III. skupiny v zmysle § 475 ods. 1 OZ ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť a to v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobkyňa takto stanovenej lehote doručila na Okresný súd Nitra predmetnú žalobu.
Poručiteľ T. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX bol prihlásený na trvalý pobyt v meste Q. na adrese T. XXXX/X, XXX XX Q. od 25.9.2013 do 6.4.2016.
Poručiteľ T. U. zomrel slobodný, bezdetný, nezanechal listinu o vydedení, ani závet.
Ako dedičia zo zákona v III. skupine prichádzajú do úvahy súrodenci poručiteľa - žalovaní 1,2.
V priebehu dedičského konania vyplynulo, že žalobkyňa si uplatnila svoje dedičské právo ako dedič III. skupiny z dôvodu, že je spolužijúcou osobou, žalobcovia toto jej uplatnené právo v dedičskom konaní popreli.
9.Podľa § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 475 ods. 1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 175k ods. 1 OSP, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Podľa § 175k ods. 2 OSP, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
10.Keďže v danej veci sa jedná o určovaciu žalobu, pretože žalobkyňa sa domáha určenia, že je zákonným dedičom majetku poručiteľa, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný, pretože jednak vyplýva priamo zo zákona konkrétne ustanovenia § 175k ods. 1, 2 OSP, pretože dedičské konanie bolo začaté ešte za účinnosti pôvodného právneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku a podľa neho sa aj dedičské konanie po zomrelom poručiteľovi dokončí. Podanie predmetnej žaloby nebola svojvôľa žalobkyne, žalobkyňa bola notárom odkázaná na podanie žaloby o určenie dedičského práva, len súd môže rozhodnúť o spornej otázke, či žalobkyňa je alebo nie je dedičom majetku poručiteľa ako dedič tretej skupiny podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či sa v jej prípade jedná alebo nejdená o osobu, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Má naliehavý právny záujem na určení svojho jednoznačného postavenia blízkej spolužijúcej osoby voči poručiteľovi, aby sa mohla domôcť svojho dedičského práva a dedenia príslušného podielu na majetku poručiteľa. Bez určenia (priznania postavenia dediča) by bolo právo žalobkyne ohrozené a jej právne postavenie by bolo neisté. Podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
11.Súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, že žalobkyňa T. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, Q. - Y. J. je zákonným dedičom majetku poručiteľa: T. U., nar. XX.X.XXXX, zomrelý X.X.XXXX, naposledy bytom T. XXXX/X, Q. - Y. J. ako dedič tretej skupiny podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. K odôvodeniu rozhodnutia súd uvádza, že žalobkyňa v konaní preukázala skutočnosti uvádzané v žalobe a súd ich nepovažoval za sporné. Tu súd odkazuje na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Proti predloženým dôkazom a podanej žalobe žalovaní nemali v súdom stanovenej lehote žiadne námietky, uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe žalovaní výslovne nepopreli a súd ich považoval za nesporné a to s poukazom už na citované ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Je síce pravda, že žalovaná doručila súdu doklady o tom, že zaplatila za poručiteľa nejaké dlhy, avšak uvedené vyjadrenie a ňou predložené dôkazy nesúvisia s meritom a podstatou tohto sporu. Okrem toho žalovaní obaja vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdili, že žalobkyňa a poručiteľ žili spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti a uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa M. R., ktorá uviedla, že žalobkyňa sa o poručiteľa riadne starala, žili spolu niekoľko rokov, vždy tam bolo navarené, o poručiteľa sa starala, chodila za ním do nemocnice, uvedená bola ako najbližší príbuzný. Potom mal sú za to, že žalobkyňa v konaní preukázala, že je dedičom tretej dedičskej skupiny spolu so žalobcami ako súrodencami poručiteľa a to ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť /spolužijúca osoba/. Spolužijúce osoby môžu, ale nemusia byť v príbuzenskom pomere s poručiteľom. V prejednávanom spore poručiteľ a žalobkyňa neboli v príbuzenskom pomere, ale žili spolu ako druh a družka, žalobkyňa
žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, čo v konaní nebolo sporné, tvrdila to žalobkyňa, potvrdila to svedkyňa a nepopierali to ani samotní žalovaní. S odkazom na ustanovenie § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Pojem spoločnej domácnosti predpokladá spoločné bývanie, pričom výnimka je možná, napr. keď sa jedná o pobyt v nemocnici, čomu tak bolo aj v prejednávanej veci, keď poručiteľ sa opakovanie vzhľadom na svoj zdravotný stav a zdravotné problémy zdržiaval v nemocnici, a splnená je aj druhá podmienka, že spolu uhrádzali náklady na domácnosť. Žalobkyňa a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti dlhé roky, existencia minimálnej dĺžky spolužitia v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľa nebola vôbec spochybňovaná. Žalobkyňa aj poručiteľ, obaja sa starali o spoločnú domácnosť, podľa vyjadrenia žalobkyne jej poručiteľ prispieval na spoločnú domácnosť sumou 200 eur mesačne, uhrádzal smetné a telefón. Argumenty, ktoré uvádzala žalovaná na pojednávaní vo svojej výpovedi neboli smerodajné pre rozhodnutie vo veci, na posúdenie potrebných skutočností nemalo vôbec žiadny vplyv to, či sa poručiteľ so žalobkyňou hádali, či si poručiteľ kúpil dom spolu s bratom, či chcel od žalobkyne odísť, že s ním aj ona chodila po doktoroch. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
12.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalobcovia, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane - žalovanej a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.