Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, zast. E. A. F., G., F., MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Košice, Masarykova 2, proti žalovanej Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky, so sídlom Košice, Hlavná 110, IČO: 31947000, zast. Dolobáč Legal s.r.o., so sídlom Košice, Floriánska 19, o určenie rozsahu zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -250 z 1.2.2023 Okresného súdu Košice II (v súčasnosti Mestského súdu Košice)

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalovaná je za jeho pracovný úraz, ku ktorému došlo 16.7.2019, zodpovedná v rozsahu 100 %.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že podľa pracovnej zmluvy so žalovanou u nej vykonával funkciu údržbára, v rámci ktorej mu prináležala aj starostlivosť o interiérovú a exteriérovú zeleň. Pri zámere orezať brečtan nad prístreškom pre motorové vozidlá dňa 16.7.2019, spadol z murovaného plota a utrpel pracovný úraz, za ktorý však žalovaná neuznala svoju zodpovednosť a v Zázname o registrovanom pracovnom úraze stanovila svoju nulovú zodpovednosť, v dôsledku čoho Sociálna poisťovňa rozhodla o prerušení správneho konania o vyplatenie dávky úrazového poistenia. Žalobca uviedol, že pri svojom pracovnom postupe, pri ktorom utrpel pracovný úraz, realizoval rutinný spôsob výkonu práce, aký bol obvyklý uňho aj u jeho predchodcov. V danom prípade však žalobca pri vstávaní z podesty po zoskoku stratil rovnováhu a spadol na susedný pozemok, čím utrpel úraz.

4. Žalovaná nesúhlasila s opisom skutkového deja pracovného úrazu prezentovaného žalobcom, tento mala za zavádzajúci, účelový a nepravdivý a odkázala na videozáznam, zachytávajúci skutkový dej zo 16.7.2019. Vo vzťahu ku opisu skutkového stavu žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca viacnásobne zmenil svoju výpoveď, a tak jeho prezentácia priebehu skutkového deja stráca dôveryhodnosť, najmä s ohľadom na skutočný priebeh udalostí. V deň vzniku pracovného úrazu nebol zo strany žiadneho z vedúcich zamestnancov vydaný príkaz na strihanie brečtanu. Žalobca sa pre výkon nebezpečného pracovného úkonu rozhodol svojvoľne, pričom si sám zvolil postup výkonu práce vo výške 5,5 metra, počas ktorého sa prechádzal po úzkom múre a sám sa rozhodol (ako to vyplýva z

videozáznamu) skočiť z výšky 5,5 metra. Jedinou príčinou škody bolo zavinené konanie žalobcu, pričom došlo pri jeho konaní k porušeniu právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom žalobca bol riadne a preukázateľne oboznámený s týmito predpismi a tieto boli sústavne kontrolované a vyžadovaná ich znalosť zo strany zamestnávateľa. Mala za to, že neobstojí tvrdenie o spôsobe výkonu práce ako obvyklého, resp. rutinného, pretože s účinnosťou od 1.10.2018 bola zmenená pracovná náplň žalobcu v tom smere, že z nej bola vylúčená „starostlivosť o exteriérovú zeleň“, kde by mohlo byť podriadené strihanie brečtanu.

5. Súd ustálil, že k úrazu žalobcu došlo v čase existencie jeho pracovného pomeru u žalovanej, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy z 30.8.2017. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a dohodnutý druh práce bol údržbár, pri stručnej charakteristike komplexná starostlivosť a údržbárske činnosti v objektoch zamestnávateľa, výkon obsluhy a kontrola kotolní. Žalobca bol ako zamestnanec preškolený z predpisov BOZP ako aj ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov a školenie vykonané spoločnosťou EVIL, s.r.o. úspešne ukončil záverečným testom zamestnanca v súvislosti s BOZP. Podľa Záznamu o registrovanom pracovnom úraze s dátumom spísania 18.7.2019, ktorý žalobca prevzal 1.8.2019, rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz je 0,00 %, pracovný úraz sa stal „pri strihaní brečtanu, zamestnanec vyšiel na murovaný plot, z ktorého spadol“ a ako príčina úrazu bolo uvedená “Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy). Z výsluchu žalobcu súd zistil, že v inkriminovaný deň žalobca videl, že kolega strihá brečtan, tohoto jeho veľa, tak sa rozhodol, že mu pomôže. Konal sám z vlastnej vôle. Žalobca výslovne uviedol pri svojom výsluchu, že na predmetnú činnosť nedostal pokyn zo strany nadriadeného zamestnanca, pričom súčasne uviedol, že v minulosti, keď mal vykonávať túto alebo podobnú činnosť, takéto pokyny dostal.

6. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, z 5.8.2020, sp. zn. XXXXX-XX/XXXX-XXX súd zistil, že poisťovňa prerušila konanie o nároku na úrazový príplatok žalobcu z dôvodu, že v lehote ustanovenej zákonom o sociálnom poistení, nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci a výzvou z 8.10.2020 vyzvala žalobcu na predloženie žaloby o určenie spoluzodpovednosti zamestnávateľa na pracovnom úraze, v opačnom prípade bude poisťovňa ďalej rozhodovať o jeho nároku na úrazové poistenie v tom smere, že mu nárok neprizná.

7. Súd poukázal na závery Znaleckého posudku č. 06/2020 H. I. J., G. z 1.10.2020, vypracovaného na podklade zadávateľa EVIL s.r.o. (spoločnosť, ktorá vykonávala preškolenie zamestnancov žalovaného k BOZP), podľa ktorých zo strany žalobcu ako poškodeného došlo k porušeniu právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom podrobne toto porušenie je popísané v kapitole 4.4. popis najpravdepodobnejších príčin úrazu, 4.5. ostatné zistenia znalca a Záver posudkovej činnosti. Súčasne znalec uviedol, že zo strany organizácie nedošlo k porušeniu právnych ani ostatných predpisov na zaistenie BOZP, spoluzodpovednosť organizácie - zamestnávateľa je 0 % a to s odôvodnením, že žalobca ako zamestnanec o zámere strihať brečtan nad strechou prístrešku pre motorové vozidlá s kolegom E. K. neinformoval svojho nadriadeného, spoločne sa rozhodli strihať tento brečtan zo šikmej strechy prístrešku pre motorové vozidlá a bez vopred stanoveného pracovného postupu bez akéhokoľvek zaistenia, pričom kľúčovým pre tento pracovný úraz bolo samotné rozhodnutie poškodeného, a to ostrihať brečtan z podesty múru, ktorá sa nachádzala na strane susedného pozemku vo výške približne 3.9 m nad zemou a 1,6 m od hornej časti múru. Toto jednanie žalobcu bolo v rozpore s jeho platnou pracovnou náplňou, s jeho vedomosťami a skúsenosťami, a viedlo k vzniku jeho pracovného úrazu. Poškodený si musel plne uvedomovať nebezpečenstvo, ktoré mu pri tomto jednaní hrozí. Podľa znalca H. I. J., ktorý bol vo veci aj vypočutý, podstatné vo veci je, že vedúci zamestnanec o zámere žalobcu strihať brečtan nevedel, a preto nemohol vykonať žiadne opatrenia pre bezpečnosť práce pri strihaní brečtana. Podľa znalca sa jednalo o nešťastnú náhodu, ale osoba preškolená v právnych predpisoch týkajúcich sa BOZP musela vedieť, že porušuje tieto právne predpisy. Súd odkázal na videozáznam z bezpečnostných kamier poskytnutých žalovanou, z ktorého zistil ako došlo k pracovnému úrazu, konštatoval, že na predmetnom videozázname bol okrem iného zaznamenaný presný pohyb žalobcu v inkriminovanom čase po prístrešku (plechovej atike) v čase 04.35 do 04:48, vidieť na ňom, že v čase od 04.39 do 04:52 si žalobca kľakne, skáče z múra dole, pričom sa rukou zachytí o vrch múra, ktorý susedí s vedľajším pozemkom. Tiež vidieť, že kolega žalobcu p. E. K. ďalej vykonával prácu súvisiace so strihaním brečtanu viac ako 15 minút, bez toho, aby skontroloval zdravotný stav svojho kolegu, resp. pád svojho kolegu a jeho zranenie nijakým spôsobom po túto dobu neriešil.

8. Súd konštatoval, že z pracovnej náplne žalobcu platnej v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu, žalobca nemal v pracovnej náplni starostlivosť o interiérovú a exteriérovú zeleň tak, ako to bolo v jeho pracovnej náplni do 1.10.2018. V bode 12 resp. 13 pracovnej náplne žalobcu z 28.12.2018 sa nachádzajú síce práce súvisiace s letnou a zimnou údržbou areálu, avšak z vyjadrenia H. L., priameho nadriadeného žalobcu, v rámci činnosti letnej údržby sa jednalo v prevažnej miere o starostlivosť o zeleň na nádvorí, a to najmä starostlivosť o závlahu trávnatých plôch a polievanie rastlín v kvetináčoch. Ostatné činnosti súvisiace so starostlivosťou o zeleň ako napr. kosenie, hnojenie, chemické ošetrovanie a pod., boli zabezpečované externe správou mestskej zelene. Počas zimnej údržby sa jednalo najmä o udržiavanie prechodu medzi budovami KUS SR ak snežilo a odstraňovanie námrazy z chodníkov. Pri intenzívnejšom snežení boli tieto činnosti takisto zabezpečované externou firmou.

9. Z výsluchu svedka M. I. súd zistil, že pre žalovanú pracoval asi týždeň a pol, vykonával údržbárske práce a aj v rámci tejto krátkej doby mal za úlohu ostrihať brečtan a to tým spôsobom, že pri rannom rozdelení, keď sa oznámilo, že treba ostrihať brečtan, dostal rebrík a následne ostrihal tento brečtan. Uvedenú činnosť realizoval vo výške 4 až 5m. Svedok N. O., ktorý 24 rokov pracoval u žalovanej uviedol, že vykonával strihanie brečtanu, išlo o práce vo výške asi 4 metre, a tieto vykonával po tom, ako kancelár povedal, že treba túto činnosť urobiť.

10. Na zistený skutkový stav súd aplikoval , , , , , , , v platnom znení (ďalej len alebo ), , , . o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o BOZP), odkázal na , , 11 ods. 4, 15, , , , , a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Konštatoval, že predpoklady úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa, sú taxatívne vymedzené a dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, zároveň, že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca a súčasne že s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval a tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody. Pri úplnej liberácii musí zamestnávateľ dokázať zavinenie zamestnanca, ktoré sa nepredpokladá. Zavinenie zamestnanca sa vzťahuje len na porušenie uvedených predpisov, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia. Odkázal na výsledky dokazovania, z ktorých prijal záver, že v prejednávanom spore sa žalovanej ako zamestnávateľovi podarilo preukázať, že v rámci posudzovania jej zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz žalobcu došlo u nej k úplnej liberácii v zmysle , keď najmä z videozáznamu a rovnako tak aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že žalobca zvolil postup pri vykonávanej práci - strihaní brečtanu, ktorý možno označiť ako ľahkomyseľný, ktorý mal prvky hazardérstva alebo nebezpečného riskovania, keď uvedenú činnosť vo výške 5 m vykonával bez dostatočného istenia v zmysle príslušnej smernice, resp. túto prácu nevykonával z lešenia so záchytným zábradlím, tak ako to uviedol znalec vo svojich záveroch. Na tejto skutočnosti nič nemenia ani tvrdenia žalobcu o obvyklom/rutinnom spôsobe vykonávania tejto činnosti aj v minulosti, keďže žalobca túto činnosť v danom čase nemal vykonávať vôbec, pretože ju nemal v platnej pracovnej náplni a nedostal k uvedenej činnosti príkaz od svojho nadriadeného zamestnanca. Súd dospel k záveru, že žalobca na základe vlastného rozhodnutia vykonával prácu - strihanie brečtana v priestoroch žalovanej, a to preukázateľne nebezpečným a život resp. zdravie ohrozujúcim spôsobom, v rámci ktorého porušil pracovné predpisy, ako aj predpisy týkajúce sa ochrany zdravia pri práci, kedy si nezabezpečil prostriedky osobného zabezpečenia, alebo lešenie so záchytným zábradlím na prácu vo výškach. Súčasne k uvedenému konaniu došlo preukázateľne zavinením zo strany žalobcu - zamestnanca, ktorý vzhľadom na svoje predchádzajúce pôsobenie u žalovanej, rovnako tak vzhľadom na preškolenie a preskúšanie z príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci vedel, resp. vzhľadom na tieto skutočnosti musel vedieť, že k možnosti pádu a následného zranenia môže ním zvoleným spôsobom dôjsť. Takéto konanie vyhodnotil súd ako kvalifikovanú ľahkovážnosť, pričom z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalobca bol zo strany žalovanej a spoločnosti, ktorá túto činnosť pre ňu vykonávala (EVIL, s.r.o.) oboznámený a zaškolený pokiaľ ide o príslušné právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tieto vedomosti žalovaná aj pravidelne kontrolovala. Súd dôvodil, že napriek týmto skutočnostiam žalobca zvolil postup, ktorý s vyššie uvedenými právnymi predpismi nebol súladný, pričom tak konal svojvoľne bez pokynu svojho nadriadeného alebo iného vedúceho zamestnanca a bez toho, aby uvedená činnosť

tvorila jeho pracovnú náplň v zmysle pracovnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaná dostatočne preukázala, že v prejednávanom spore boli kumulatívne naplnené všetky zákonom požadované náležitosti pre prijatie záveru o jej úplnej liberácii ako zamestnávateľa. Námietku žalobcu týkajúcu sa odbornosti zvoleného znalca súd vyhodnotil ako účelovú a neadekvátnu, keďže odbor bezpečnosť práce v odvetví strojárstvo je plne súladná s problematikou prejednávanou v spore.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a v konaní úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

12. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, namietajúc, že súd nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na to, že ako údržbárovi mu v zmysle pracovnej náplne prináležala aj starostlivosť o interiérovú a exteriérovú zeleň u žalovanej, čo vyplýva z jeho pracovnej náplne z 28.12.2018, v ktorej je expressis verbis uvedené „práce súvisiace s letnou a zimnou údržbou areálu“, preto orezávanie drevín je samozrejmou a bežnou aktivitou pri výkone jeho funkcie, ku ktorej sa nikdy nevydávali nejaké zvláštne príkazy. Tvrdenie žalovanej, že na strihanie brečtanu nebol žalobcovi daný žiaden príkaz je preto irelevantné. Vedúci zamestnanec H. L. bol u žalovanej zamestnaný len mesiac pred úrazom a žalobcovi ani predtým ani potom pokyny nevydával. Nesúhlasil s tým, že pri strihaní brečtanu zvolil spôsob, ktorý možno označiť za ľahkomyseľné konanie, lebo takéto strihanie sa robilo u žalovanej rutinne ako najbezpečnejší spôsob a na iný postup neexistoval žiaden interný predpis. Opätovne argumentoval neaplikovateľnosťou predloženého znaleckého posudku, keďže odvetvím znaleckej činnosti bolo strojárenstvo. Mal za to, že nekonal bezhlavo ani excesne a neprivolal si pracovný úraz. Pri nezabezpečení lešenia či bezpečnostných lán sa nemôže žalovaná liberovať zo svojej zodpovednosti. Poukázal na svedeckú výpoveď p. O., z ktorej vyplynulo, že orezávanie brečtana sa vykonávalo rovnakým spôsobom dlhodobo pred žalobcovým nástupom do zamestnania, išlo o stav roky realizovaný u žalovanej, ktorá dlhodobo tolerovala sporný spôsob výkonu tejto činnosti bez zabezpečenia ochranných pracovných prostriedkov a pokynov pre vykonávanie tejto činnosti. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať žalovanému (zrejme chcel uviesť žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) náhradu trov celého konania v celom rozsahu.

13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom zisteným konajúcim súdom a právnym posúdením prejednávanej veci uvedeným v rozsudku a má za to, že rozsudok je vecne správny. Navrhla ho potvrdiť. Za nepravdivú a nepreukázanú považovala argumentáciu žalobcu, že tento preukázal, že za jeho pracovný úraz dňa 16.7.2019 zodpovedá žalovaná a rovnako poprela jeho argumentáciu, že „v rámci komplexu pracovných činností prináleží žalobcovi aj starostlivosť o interiérovú a exteriérovú zeleň.“ Zopakovala, že žalobca činnosť – strihanie brečtanu v čase vzniku pracovného úrazu nemal vôbec vykonávať, pretože takúto činnosť (strihanie brečtanu), nemal v platnej pracovnej náplni účinnej od 1.10.2018, z ktorej bola vylúčená „starostlivosť o exteriérovú zeleň“ (kde je možné podriadiť strihanie brečtana), žalobca nedostal k uvedenej činnosti príkaz od svojho nadriadeného zamestnanca a činnosť začal vykonávať svojvoľne, čo výslovne potvrdil samotný žalobca v rámci svojej výpovede. Na tejto skutočnosti nič nemenia ani tvrdenia žalobcu o obvyklom/ rutinnom spôsobe vykonávania tejto činnosti v minulosti, keďže žalobca musel disponovať vedomosťou (po zmene pracovnej zmluvy), že starostlivosť o exteriérovú zeleň už nie je jeho pracovnou náplňou. Argumentácia žalobcu spočívajúca v rutinnom spôsobe vykonávania tejto činnosti v minulosti nemôže sama o sebe nahradzovať zákonný a bezpečný spôsobom vykonávania tejto práce, t.j. taký, ktorý v prvom rade dbá na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca, ktorý túto činnosť vykonáva. Stotožnila s názorom súdu, že z dokazovania, predovšetkým zo samotného videozáznamu a zo znaleckého posudku vyplynulo, že žalobca zvolil postup pri strihaní brečtanu, ktorý možno označiť ako ľahkomyseľné konanie, ktoré malo prvky hazardérstva alebo nebezpečného riskovania, keď uvedenú činnosť vo výške 5 m vykonával bez dostatočného istenia v zmysle príslušnej smernice. Argumentácia žalobcu o údajnom potvrdení vykonávania rutinnej praxe (strihanie brečtanu vo výške 5 metrov bez istenia) právnymi predchodcami žalobcu neobstojí, keďže priamo svedok I. uviedol, že na vykonávanie činnosti dostal rebrík a z neho ostrihávanie brečtanu aj realizoval. V tejto súvislosti opäť zdôraznila, že strihanie brečtanu nebolo náplňou práce žalobcu, realizoval ju svojvoľne, bez príkazu. Realizácia činnosti predchádzajúcimi zamestnancami resp. externou firmou je preto bez právnej relevancie k meritu sporu. Argumentácia žalobcu o nevydávaní príkazov na každú činnosť u žalovanej neobstojí, keďže žalobca nemal predmetnú činnosť v náplni práce, táto činnosť – starostlivosť o exteriérovú a interiérovú zeleň mu bola odňatá. Aj napriek neexistencii príkazu a oprávnenia vykonávať túto činnosť sa žalobca sám a svojvoľne rozhodol ju vykonávať, a to preukázateľne nebezpečným a život resp. zdravie ohrozujúcim

spôsobom, v rámci ktorého došlo k porušeniu pracovných predpisov a rovnako tak predpisov týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci. Žalobca nepravdivo argumentuje tým, že Inšpektorát práce Košice v Protokole z 9.1.2020 a Dodatku č. 1/2020 z 30.1.2020 uviedol, že žalovaný porušil povinnosti pri BOZP a žalovaná voči nemu nepodala správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Tvrdenie žalobcu, že Inšpektorát práce prejudikoval zodpovednosť žalovanej ako zamestnávateľa za pracovný úraz nie je pravdivým tvrdením, lebo Inšpektorát práce Košice síce konštatoval určité nedostatky, avšak ani v jednom bode Protokolu a Dodatku neurčil, resp. nestanovil, že žalovaná ako zamestnávateľ nesie akúkoľvek mieru zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu. Nie je bez právnej relevancie aj tá skutočnosť, že inšpekcia práce doteraz neudelila za údajne porušenie povinností žiadnu sankciu. Žalovaná sa absolútne nestotožnila so žalobcom tvrdenou údajnou „prejudicialitou“ výsledkov šetrenia Inšpektorátom práce, pričom o zodpovednosti za pracovný úraz, prípadne o miere zodpovednosti za pracovný úraz môže meritórne rozhodnúť len súd. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na str. 9 Dodatku č. 1/2020 z 30.1.2020, v ktorom inšpektor práce uviedol: „Inšpektor práce v protokole (...) nerozporoval a nestanovil ani mieru priamej zodpovednosti zamestnávateľa za priebeh úrazového deja, dokonca neuvádzal ani, že zamestnávateľ nesie zodpovednosť za nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon...“ Argumentáciu žalobcu o nemožnosti strihania brečtanu z rebríka a susediaceho pozemku žalovaná považuje za scestnú, pričom žalobca touto argumentáciou iba odvracia pozornosť od dôležitej skutočnosti, a to že ako zamestnanec riadne a preukázateľne oboznámený s pravidlami a predpismi BOZP si sám zvolil nebezpečný pracovný postup a jeho nebezpečným výkonom si sám privodil svoje zranenie. Mala za to, že ku následku na zdraví žalobcu došlo preukázateľne zavinením zo strany zamestnanca (samotného žalobcu), ktorý vzhľadom na svoje predchádzajúce pôsobenie u žalovanej, rovnako tak vzhľadom na preškolenie a preskúšanie z príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci vedel, resp. vzhľadom na tieto skutočnosti musel vedieť, že k možnosti pádu a následného zranenia môže ním zvoleným spôsobom dôjsť. Takéto konanie možno nazvať kvalifikovanou ľahkovážnosťou, pričom žalobca bol zo strany žalovanej a spoločnosti, ktorá túto činnosť pre ňu vykonávala (EVIL, s.r.o.) jednak oboznámený a zaškolený pokiaľ ide o príslušné právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jednak, že tieto vedomosti žalovaná aj pravidelne kontrolovala. K aplikovateľnosti v konaní predloženého Znaleckého posudku č. 06/2020 (ďalej aj „ZP č. 06/2020“) z dôvodu, že odvetvím znalca v odbore BOZP je strojárenstvo uviedla, že znalec H. I. J., G. je podľa znaleckej doložky znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky odo dňa 9.2.2011 pre odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo. Príloha č. 2 k vyhláške č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch upravuje obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví (ďalej aj „Príloha č. 2 Vyhlášky“). Odvetvie 01 08 00 Strojárstvo je v Prílohe č. 2 Vyhlášky zaradené pod odbor 01 00 00 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a obsahovo vymedzené ako: „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je súčasťou systému opatrení, ktoré sa zaoberajú pôsobením nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného prostredia (fyzikálnych, chemických, psychologických), bezpečnosťou technických zariadení a pracovnoprávnymi vzťahmi - to všetko nazývané ako ochrana práce. Jej cieľom je zabezpečenie optimálnych pracovných podmienok, a tým ochrana a zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnancov. Problematika sa dotýka všetkých odvetví národného hospodárstva. Žalovaná má za to, že v zmysle vyššie uvedeného právneho predpisu je znalec plne spôsobilý vykonať posúdenie porušenia predpisov BOZP a miery (spolu)zodpovednosti na pracovnom úraze. Pokiaľ žalobca v konaní a v odvolaní rozporoval závery č. 06/2020, svoje námietky nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. V súvislosti so závermi znaleckého posudku zopakoval, že žalobca sa bez príkazu, mimo rámca svojej pracovnej náplne, rozhodol strihať brečtan vo výške cca 5 metrov bez akéhokoľvek zaistenia, porušujúc tým nielen predpisy BOZP ale aj zásady elementárnej logiky.

14. Žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že sa absolútne nestotožňuje s tvrdením žalovanej o údajnom riadnom a preukázateľnom oboznámení žalobcu s nejakými predpismi o BOZP pri strihaní brečtanu u žalovanej alebo dokonca o nejakom sústavnom vyžadovaní a kontrolovaní znalostí a dodržiavania týchto predpisov u žalovanej. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by žalobca bol poučený o postupe a zásadách strihania brečtanu a navyše u žalovanej žiaden vnútorný predpis ani smernica týkajúca sa strihania brečtanu, či vôbec inej zelene, neexistovali. Rozporoval námietku svojvoľného a vedome riskantného a ľahkovážneho postupu pri strihaní brečtanu, keď takýto postup volili a aj jeho predchodcovia vo funkcii údržbára. Žalovaná sa nemôže zbaviť celkovej zodpovednosti za vznik škody žalobcovi ak nepreukázala oboznámenie žalobcu s predpismi BOZP pri strihaní brečtanu ako aj ich sústavné vyžadovanie a kontrolovanie, keďže takéto predpisy u nej neexistovali. Žalovanou

namietaná ľahkovážnosť nie je namieste, keďže vzhľadom na jeho kvalifikáciu a skúsenosti si tento vôbec nemohol byť vedomý možného privodenia si ujmy na zdraví. Ľahkovážnosťou nemôže byť bežná neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce, žalobcovi sa pri práci len zatočila hlava, čo pod pojem ľahkovážnosť nemožno subsumovať. Poukázal na absenciu svojej kvalifikácie v takejto práci, nejestvujúce skúsenosti a krátku dobu zamestnania u žalovanej. Činnosť údržbárov v rámci strihania brečtanu im nebola žalovanou nikdy vytýkaná, iný postup na vykonávanie tejto činnosti žalovaná nemala prijatý. Mal za to, že mu v rozsudku súdu prvej inštancie malo byť presne popísané a preukázané jeho nesprávne konanie pri strihaní brečtanu.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že súd detailne (bod 39 až 47 a 58 odôvodenia rozsudku) uviedol porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu, preto je jeho tvrdenie, že z rozsudku „vôbec nevyplýva, aké konkrétne právne predpisy žalobca porušil.“ Absurdné. Pokiaľ žalobca rozporuje riadne a preukázateľné oboznámenie sa s predpismi BOZP, zo spisu jednoznačne a bezpochyby vyplýva, že žalobca bol oboznámený s týmito predpismi a znalosti týchto predpisov boli zo strany žalovaného aj patrične kontrolované, čo potvrdil aj samotný žalobca v rámci svojho výsluchu. K argumentácii žalobcu, že „právni predchodcovia“ a externé firmy realizovali strihanie brečtanu tak ako žalobca, a že zamestnávateľ sa nemôže celkom zbaviť zodpovednosti za vznik škody žalobcovi ako svojmu zamestnancovi, ak nepreukázal oboznámenie žalobcu s predpismi o BOZP, zopakovala, že žalobca činnosť – strihanie brečtanu v čase vzniku pracovného úrazu nemal vôbec vykonávať, lebo to nemal platnej pracovnej náplni a nedostal k uvedenej činnosti príkaz od svojho nadriadeného zamestnanca, činnosť začal vykonávať svojvoľne, čo výslovne potvrdil žalobca v rámci svojho výsluchu. Zopakovala, že argumentácia žalobcu spočívajúca v rutinnom spôsobe vykonávania tejto činnosti v minulosti nemôže sama o sebe nahradzovať zákonný a bezpečný spôsobom vykonávania tejto práce, t.j. taký, ktorý v prvom rade dbá na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca, ktorý túto činnosť vykonáva. Napriek týmto skutočnostiam žalobca zvolil postup, ktorý s právnymi predpismi nebol súladný, pričom tak konal svojvoľne, bez pokynu svojho nadriadeného alebo iného vedúceho zamestnanca a bez toho, aby uvedená činnosť tvorila jeho pracovnú náplň v zmysle pracovnej zmluvy.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.6.2024 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

18. Podľa obsahu odvolania žalobca uplatnil odvolacie dôvod podľa a .

19. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu ďalších odvolacích námietok žalobcu (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy a relevantné zák. ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

22. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

23. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalobcu. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a spôsobom právneho posúdenia veci vo vzťahu k uplatnenému nároku, ako aj so správnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba tak, ako bola uplatnená, je nedôvodná.

24. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

25. Podľa ustanovenia v znení v rozhodnom čase (kedy žalobca utrpel úraz), zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

26. Podľa ustanovenia , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b/ škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

27. Sporná medzi stranami bola miera zodpovednosti zamestnávateľa – žalovanej, za úraz žalobcu, a preto súd vychádzajúc z ust. sa zaoberal možnou úplnou liberalizáciou zamestnávateľa ( ).

28. Podľa tohto zákonného liberačného dôvodu zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti, ak si škodu spôsobil samotný postihnutý zamestnanec tým, že zavinene porušil bezpečnostné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Musí pritom ísť o jeho tzv. kvalifikované zavinenie, teda zavinenie aspoň vo forme vedomej nedbanlivosti. O zavinené porušenie bezpečnostných predpisov by nešlo v tom prípade, ak by zamestnanec síce vykonával určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa.

29. Je nepochybné, že k úrazu žalobcu pri strihaní brečtana došlo počas jeho pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou, na pracovisku žalovanej a v pracovnej dobe. Z dokazovania vykonaného v spore však tiež vyplynulo, že do strihania brečtana vo výške, sa žalobca pustil z vlastnej iniciatívy, svojvoľne, bez akéhokoľvek pokynu alebo príkazu zo strany zamestnávateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu túto jeho činnosť nemožno podriadiť pod jeho aktuálnu pracovnú náplň, podľa ktorej mal vykonávať práce súvisiace s letnou a zimnou údržbou areálu. Nešlo teda o starostlivosť o exteriérovú zeleň, ako v jeho predchádzajúcej pracovnej náplni. Pod pojem „letná údržba areálu“ určite nepatria práce vo výške pri strihaní brečtana (je potrebné si uvedomiť, že v tomto konkrétnom prípade, vzhľadom na to, že brečtan prerastal zo susedného pozemku, pri jeho strihaní išlo o práce vo výške), ako to tvrdí žalobca. Ak napriek tomu, že mu na takúto prácu vo výške nikto z nadriadených nedal príkaz ani pokyn, ani mu táto činnosť nevyplývala z pracovnej náplne, nemožno jeho svojvoľné konanie hodnotiť inak, ako vedomú nedbanlivosť, vedomý hazard, vedomé riziko s vlastným zdravím. Pokiaľ žalobca tvrdil, že postupoval rutinným spôsobom pri strihaní brečtanu a takto brečtan strihali aj jeho predchodcovia u žalovanej, odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na už spomínanú zmenu v jeho pracovnej náplni a dodáva, že nemožno opomenúť výpovede svedkov, kedy svedok O. uviedol, že síce strihal brečtan opísaným spôsobom, ale po tom, že kancelár povedal, čo treba na dvore urobiť a svedok I. vypovedal, že pri rannom rozdelení bol daný pokyn, resp. dostal úlohu na strihanie brečtanu. Títo teda konali takto na príkaz zamestnávateľa, pričom nie je známe, aký bol obsah pracovnej náplne svedkov. Žalobcovi však na strihanie brečtanu žiaden pokyn nebol daný, táto činnosť nevyplývala z jeho aktuálnej pracovnej náplne, konal z vlastnej iniciatívy, zamestnávateľ od neho túto činnosť nevyžadoval, nezadal mu ju, a preto nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi samotným úrazovým dejom a plnením pracovných povinností. Nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že žalobca bol viazaný pri vykonávaní práce podľa pracovnej zmluvy a pracovnej náplne dodržiavať bezpečnostné predpisy, z ktorých bol preukázateľne preškolený. K obrane žalobcu, že nebol školený konkrétne z predpisov BOZP pri strihaní brečtana, resp. zamestnávateľ nezabezpečil pre túto konkrétnu prácu bezpečný postup, pričom dôvodil závermi obsiahnutými Protokole Inšpektorátu práce v Košiciach z 9.1.2020 a v jeho Dodatku, treba zopakovať, že činnosť, pri ktorej došlo k úrazu nemal žalobca vykonávať nielen preto, lebo mu nebola uložená, ani zadaná zamestnávateľom ale ani mu nevyplývala z náplne jeho práce v čase, kedy došlo k úrazu. Pokiaľ poukazuje na iných zamestnancov žalovanej, ktorí mali postupovať podobným spôsobom, bolo už skôr uvedené, že nebola v konaní predložená ich pracovná náplň, či z nej táto činnosť vyplývala v čase, keď ju vykonávali, a pokiaľ strihali brečtan z rebríka, konali tak na základe pokynu zamestnávateľa, na rozdiel od žalobcu. Nemožno správanie sa žalobcu (viď videozáznam) a jeho skok vo výške vyhodnotiť inak ako zavinené, svojvoľné konanie, ignorujúce bezpečnostné predpisy, s ktorými bol oboznámený, navyše nerozmyslené, unáhlené, nezvážiace možné následky z takéhoto skoku vo výške aj vzhľadom na vek žalobcu, kedy od neho možno dôvodne očakávať, že dokáže posúdiť, k akým následkom môže viesť jeho správanie sa vo výške, kde sa ani nemal nachádzať a nemal tam vykonávať žiadnu činnosť pre svojho zamestnávateľa.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedených okolností konkrétnej veci, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou by o zavinené porušenie bezpečnostných predpisov ( ) žalobcom nešlo vtedy, ak by bol žalobca vykonával prácu, pri ktorej utrpel úraz, v rozpore s bezpečnostnými predpismi na príkaz svojich nadriadených pracovníkov, teda na príkaz zamestnávateľa. Zavinenie by bolo vylúčené práve tým, že zamestnávateľ na takýto postup práce dal príkaz a z tohto dôvodu by sa nemohol úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti. Podľa v konaní vykonaného dokazovania však takáto situácia nenastala, práve naopak, zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo a že porušenie týchto predpisov bolo jedinou príčinou škody (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2009, sp. zn. ). Súd prvej inštancie preto po vyhodnotení dôkazov a na podklade riadne zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko, pretavujúce sa do výroku napadnutého rozsudku, s ktorým odvolací súd súhlasí.

31. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).