Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10P-13-2015.pdf
PDF · 132.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľky: A. K., rodená H., narodená X.XX.XXXX, bytom N. L. 4, R., zastúpená advokátkou: S.. JUDr. Jaroslava Balážiová, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti odporcovi: Z. K., narodený X.X.XXXX, bytom Na D. XXXX/XX, R., zastúpený advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Kollárova 8, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. K., narodený X.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 13.6.2009, v Rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša v Trnave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, zväzok 78, ročník 2009, strana 9, por. č. 159, rozvádza.
II. Maloletý sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu tak, že navrhovateľka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od nedele od 18.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa a odporca je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od nedele od 18.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa. Navrhovateľka je povinná maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska odporcu a odporca je povinný maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska navrhovateľky. Navrhovateľka je povinná maloletého k odovzdaniu do osobnej starostlivosti odporcu riadne pripraviť a v stanovenom čase ho odovzdať do osobnej starostlivosti odporcu a odporca je povinný maloletého k odovzdaniu do osobnej starostlivosti navrhovateľky riadne pripraviť a v stanovenom čase ho odovzdať do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka a odporca budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Odporca je povinný s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletého sumu 55 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
IV. Styk s maloletým sa neupravuje.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
VI. Navrhovateľka je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 147,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 147,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 4.2.2015 doručeným súdu dňa 11.2.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. V návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavreli po 8 rokov trvajúcej známosti, pričom už pred uzavretím manželstva spoločne žili v jednej domácnosti. Ich vzťah bol dobrý, harmonický a spoločne sa sústredili na starostlivosť a výchovu ich syna. Problémy v manželstve sa začali objavovať v priebehu roku 2011, kedy začala pociťovať určité ochladenie vzájomných vzťahov. V tom čase navrhovateľka zistila, že odporca nadviazal mimomanželský vzťah, navrhovateľka mala záujem krízu vyriešiť a odporca jej prisľúbil, že ukončí mimomanželský pomer. Ďalšie obdobie dvoch rokov žili viac menej v stále sa zhoršujúcom vzťahu, kedy sa postupne a stále viac vzájomne vzďaľovali. Zlomový okamih v manželstve bol 21.8.2013, kedy sa s manželom dostali do ostrej hádky, od uvedeného dňa s odporcom nekomunikujú, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú. Ďalšie trvania tohto manželstva nie je v záujme ani maloletého syna. Navrhovateľka žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, odporcovi určiť výživné vo výške 200 eur mesačne a upraviť styk odporcu s maloletým.
Odporca s návrhom súhlasil. Vo Vyjadrení k návrhu zo dňa 19.2.2015 doručenom súdu dňa 3.3.2015 odporca uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzavreli po 8 ročnej vážnej známosti a ešte pred uzavretím manželstva žili spoločne v trojizbovom byte v Trnave. Problémy vo vzťahu nastali v roku 2012 z dôvodu, že s navrhovateľkou si prestali rozumieť, netrávili spolu voľný čas, navrhovateľka sa veľmi zmenila vo vzťahu k odporcovi, presadzovala si svoje názory, s ktorými odporca nesúhlasil a keď odporca vyjadril svoj názor, väčšinou sa nahnevala a nerozprávala sa s ním aj tri dni. Odporca žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením odporcu k návrhu, s vyjadrením kolízneho opatrovníka k znaleckému posudku, s vyjadrením odporcu k znaleckému posudku, s vyjadrením navrhovateľky k znaleckému posudku, s vyjadrením navrhovateľky, znaleckým dokazovaním, výsluchom navrhovateľky, odporcu, zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so sobášnym listom navrhovateľky a odporcu, s rodným listom maloletého, s potvrdeniami o príjme navrhovateľky a odporcu, s dokladmi o pravidelných mesačných výdavkoch navrhovateľky a odporcu, s potvrdeniami o návšteve materskej školy maloletým, so správou o prešetrených pomeroch, s psychologickou správou, so znaleckým posudkom, s potvrdením sociálnej poisťovne o poberaní dôchodku A. H., s potvrdením o príjme A. H., s oznámeniami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, s obsahom spisu tunajšieho súdu spisová značka 22P/14/2015, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 22P/14/2015 súd zistil, že rozsudkom č. k. 22P/14/2015-81 zo dňa 19.8.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/24/2015-108 zo dňa 15.12.2015 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi bola uložená povinnosť počnúc od 18.2.2015 platiť výživné na maloletého v sume 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.2.2015 do 31.8.2015 vo výške 400,61 eura bol otec povinný zaplatiť k rukám matky v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súčasťou rozsudku tunajšieho súdu č. k. 22P/14/2015-81 zo dňa 19.8.2015 bola i dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod., kedy si maloletého prevezme v predškolskom zariadení až do nedele do 18.00 hod., kedy maloletého odovzdá v mieste bydliska matky a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod., kedy si maloletého prevezme v predškolskom zariadení až do štvrtka 8.00 hod., kedy maloletého odovzdá v predškolskom zariadení.
Navrhovateľka a odporca sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, žijúci v platnom manželstve. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva navrhovateľky a odporcu pochádza jedno maloleté dieťa, a to B. K., narodený X.XX.XXXX.
Navrhovateľka v konaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po osemročnej známosti v Rímsko- katolíckom kostole sv. Mikuláša v Trnave, manželstvo uzatvárala z lásky i z dôvodu tehotenstva. Problémy v manželskom spolužití nastali v roku 2011, keď sa jej z chovania odporcu zdalo, že niekoho má, odporca sa jej priznal, že má mimomanželskú známosť. Navrhovateľka sa to snažila riešiť tak, že žiadala odporcu, aby ukončil mimomanželský pomer, odporca jej sľúbil, že to ukončí a mala pocit, že odporca sa snaží o nápravu. Dňa 21.8.2013 došlo medzi nimi k hádke a od tohto dňa oddelene hospodária, intímne sa nestýkajú a vedú oddelené domácnosti. V súčasnosti nemá navrhovateľka k odporcovi žiadne city, nechce obnoviť manželské spolužitie. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti žije v trojizbovom byte u jej matky A. H. a s jej matkou a s maloletým tvoria spoločnú domácnosť. Navrhovateľka pracuje ako asistent učiteľa na Spojenej škole, pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa ukončila dohodou, keďže u súčasného zamestnávateľa to má lepšie po finančnej stránke i po časovej stránke. Maloletý je v starostlivosti navrhovateľky a styk odporcu s maloletým prebieha v zmysle rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 22P/14/2015. Odporca si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 110 eur mesačne. Maloletý navštevuje materskú škôlku, zvýšené výdavky spojené s mimoškolskou, či športovou činnosťou navrhovateľka nemá. Maloletý i navrhovateľka majú dobrý zdravotný stav. Navrhovateľka nemá iné vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka má príjem priemerne mesačne v čistom cca 450 eur a od januára 2016 poberá prídavky na maloletého vo výške 23,52 eura mesačne. Mesačne platí navrhovateľka zo svojho príjmu školné maloletému vo výške cca 29 eur mesačne podľa počtu dní, za telefón a internet sumu 29 eur a jej matke prispieva na stravu a bývanie sumou 150 eur mesačne.
Odporca v konaní uviedol, že pred uzavretím manželstva sa poznali s navrhovateľkou osem rokov a manželstvo uzatvorili z lásky a z dôvodu tehotenstva navrhovateľky, keď pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti asi 3,5 roka. Manželstvo bolo dobré asi do roku 2012, keď ešte pred uzavretím manželstva zistil, že navrhovateľka ho dvakrát podviedla, čo jej odpustil, ale nezabudol a zanechalo to v ňom hlbokú stopu. V roku 2011 zomrel navrhovateľke otec a vtedy začali chodiť na cintorín, čo mu asi prvého pol roka nevadilo, ale potom mu to začalo vadiť, keďže si myslel, že by ako rodina mali ísť radšej na výlet a nie každú nedeľu na cintorín. Asi do roku 2009 - 2010 okrem zamestnania odporca hrával hádzanú a mal dva príjmy a po zranení prestal hrať hádzanú a stratil jeden príjem. Teda ďalším problémom v manželstve bolo to, že navrhovateľka nevedela hospodáriť a po strate príjmu z hádzanej mu to začalo vadiť. Problémom v manželstve bola aj panovačnosť navrhovateľky. Odporca navrhovateľke vyčítal zlé hospodárenie, žiadal ju, že sa musia každý mesiac zmestiť do rozpočtu, ale nedokázali to. V dôsledku týchto problémov došlo k hádke 21.8.2013 a odvtedy začali žiť oddelene a oddelene hospodáriť, prestali sa intímne stýkať. Odporca ďalej uviedol, že nemal počas trvania manželstva mimomanželskú známosť. K navrhovateľke nemá odporca žiadne city, nechce obnoviť spolužitie. Odporca sa s maloletým stretávam podľa rozhodnutia súdu a stretáva sa s ním aj v pondelok a v stredu, keďže je jeho tréner na hádzanej. Odporca žije sám v trojizbovom byte v Trnave. Zdravotný stav odporcu je dobrý, nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Príjem odporcu je priemerne mesačne v čistom je cca 980 eur, mesačne spláca hypotéku v ČSOB a.s. vo výške 40.000 eur v splátkach po 310 eur, platí úhradu za byt vo výške 73,18 eura, fond opráv vo výške 50,11 eura, poplatky SIPO vo výške 35 eur, za telefón a internet sumu cca 30 eur, životnú poistku vo výške 31,15 eura v ING poisťovni a.s..
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v konaní uviedla, že v prípade rozvodu navrhovateľky a odporcu navrhujú maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a rozhodnutie o výške výživného ponecháva na úvahe súdu.
Z Potvrdenia Materskej školy, Okružná 27, Trnava zo dňa 26.2.2015 a zo dňa 18.1.2016 vyplýva, že maloletý toho času navštevuje materskú školu.
Z Potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky - Slay s.r.o. zo dňa 12.3.2015 a zo dňa 19.1.2016 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky od januára 2015 do septembra 2015 predstavuje sumu 416,14 eura.
Z Potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky - Spojená škola Trnava zo dňa 9.2.2016 a zo dňa 7.4.2016 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky od októbra 2015 do marca 2016 predstavuje sumu 449,16 eura.
Z Potvrdenia zamestnávateľa odporcu - GEFCO Slovakia s.r.o. zo dňa 19.2.2015, zo dňa 9.3.2016 a zo dňa 26.4.2016 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem odporcu od januára 2015 do marca 2016 predstavuje sumu 1.017,82 eura.
Z Oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 24.3.2016 vyplýva, že A. H., narodená XX.X.XXXX, je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 169,90 eura mesačne a vdovského dôchodku vo výške 342 eur mesačne.
Z Oznámenia zamestnávateľa A. H., narodenej XX.X.XXXX - Spojená škola Trnava zo dňa7.4.2016 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem A. H. od apríla 2015 do marca 2016 predstavuje sumu 442,06 eura.
Zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o prešetrených pomeroch zo dňa 31.3.2015 vyplýva, že dňa 24.3.2015 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky na adrese Vl. Clementisa 4, Trnava, kde matka žije od 14.3.2015 a okrem nej a maloletého tu žije aj stará matka A. H., narodená XX.X.XXXX. Ide o trojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve starej matky, domácnosť je kompletne zariadená, maloletý má spoločnú izbu s matkou s dvomi posteľami a množstvom hračiek. Počas našej návštevy bola domácnosť čistá, celková hygiena prostredia na požadovanej úrovni, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve. Dňa 24.3.2015 boli prešetrené pomery v domácnosti otca na adrese Na hlinách 46, Trnava, kde žije otec sám. Ide o trojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve otca. Domácnosť je kompletne zariadená, maloletý tu má k dispozícii vlastnú izbu kompletne zariadenú nábytkom, vlastným lôžkom s množstvom hračiek. Počas návštevy bola domácnosť čistá, celková hygiena prostredia na požadovanej úrovni, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve.
Z Psychologickej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 5.6.2015 vyplýva, že spolupráca s navrhovateľkou a odporcom pozostávala z individuálnych stretnutí s manželmi a z dvoch spoločných stretnutí za účelom diskusie o forme starostlivosti o maloletého. Navrhovateľka sa vyjadrila, že nemá námietky voči starostlivosti odporcu o maloletého, je rada, že sa mu venuje, no nevie sa stotožniť s formou striedavej starostlivosti rodičov. Odporca sa vyjadril, že o maloletého sa adekvátne vedia postarať obaja, myslí si, že ich aktuálne problémy nie sú natoľko závažné, že by znemožňovali striedavú formu starostlivosti. Odporca si nepripúšťa inú formu starostlivosti o maloletého ako striedavú a neverí, že by s navrhovateľkou vedeli adekvátne komunikovať za stavu osobnej starostlivosti navrhovateľky. Obaja sa zhodli na dôležitosti vyrovnanej rodičovskej komunikácie. Neboli zistené dôvody, ktoré by bránili rozšíreniu podielu odporcu na starostlivosti maloletého. Ak odporca bude trvať na striedavej osobnej starostlivosti, odporúčajú posúdiť vhodnosť tohto riešenia súdnym znalcom.
Zo Znaleckého posudku číslo 87/2015 zo dňa 23.11.2015 vyhotoveného S.. B. C., znalcom pre odbor S., odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých súd zistil, že maloletý si v doterajšom sociálnom vývine vytvoril citový vzťah k osobe matky aj k osobe otca, jedná sa o bezpodmienečnú lásku oboch rodičov voči maloletému, ktorú maloletý pociťuje aj napriek rozpadu rodiny. Maloletý suverénne prejavuje svoj názor, že má oboch rodičov rád, voči matke je kritickejší, viní ju za rozpad rodiny, pretože odišla zo spoločnej domácnosti od otca. Ani u jedného z rodičov neboli zistené zásadné nedostatky vo výchove. Matka maloletého opisuje ako citlivého, vzťah s maloletým hodnotí ako dobrý. Otec maloletého opisuje ako citlivého, jeho slabšia stránka je, že je upípaný, silnejšie stránky sú, že je veľký špekulant, výmyselník, vodcovský typ. Rodičia aj napriek rozpadu rodiny dokážu komunikovať vo veciach maloletého a svoje problémy vyplývajúce z manželstva neriešia pred maloletým. Matka vo vzťahu k maloletému uplatňuje láskavý štýl, vytvára dostatočný priestor k sociálnej opore a citovej základni pre maloletého. Otec má kladný emocionálny vzťah k maloletému, môžeme hovoriť o demokratickom výchovnom štýle, kedy sa otec usiluje akceptovať maloletého, jeho potreby, či jeho záujmy. Zo strany ani jedného z rodičov nebolo zistené, že by bol maloletý negatívne kontaminovaný voči jednému, či druhému rodičovi. Rodičia sú vo vyjadrovaní pred maloletým jeden voči druhému korektný. Rodičovské kompetencie oboch rodičov sú na dobrej úrovni, sú plne postačujúce k uspokojivému zabezpečeniu starostlivosti a výchove maloletého. Výchovný štýl otca a matky, ktorý uplatňujú voči maloletému, je založený na zdravom výchovnom usmernení maloletého v zmysle jeho zdravého osobnostného, emocionálneho a sociálneho vývinu. V prospech maloletého je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a to tak, že párny týždeň v pondelok v poobedných hodinách si otec prevezme maloletého v materskej škole a nepárny týždeň v
pondelok ráno odprevadí maloletého do materskej školy, kde si ho matka v ten istý deň v poobedných hodinách prevezme a párny týždeň v pondelok ráno odprevadí maloletého do materskej školy. Maloletý je naučený prespávať aj u jedného, aj u druhého rodiča, dokáže zvládať aj viacdenné odlúčenie od jedného, či druhého rodiča. V prostredí oboch rodičov sa cíti bezpečne a spokojne.
Predmetom konania je rozhodovanie o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré manželstvo uzavreli dňa 13.6.2009 v Rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša v Trnave a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu. V konaní mal súd preukázané, že v manželstve navrhovateľky a odporcu existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo si neplní svoj účel. Od 21.8.2013 žijú navrhovateľka a odporca oddelene, prestali spoločne hospodáriť, žiť intímnym manželským životom. Navrhovateľka i odporca nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie, stratili k sebe navzájom citovú väzbu. Manželstvo navrhovateľky a odporcu si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a harmonické obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky i odporcu nereálne. Ani počas tohto viac ako jeden rok trvajúceho konania nedošlo k náprave vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme navrhovateľky a odporcu a tento neusporiadaný stav nie je v záujme maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva navrhovateľa a odporkyne, keďže ich manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel, manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, nakoľko manželstvo je len formálnym zväzkom a vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov si neplní svoj spoločenský účel. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrhu o rozvod manželstva považujúc ho za opodstatnený v celom rozsahu vyhovel.
S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol súd tak, že maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu v týždňových intervaloch. Navrhovateľka žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, keďže doterajšia úprava styku odporcu s maloletý vytvára potrebné garancie k tomu, že obaja rodičia budú mať vytvorené vhodné podmienky na plnohodnotné udržiavanie vzťahu s maloletým, rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti by bolo neželaným zásahom do stability výchovného prostredia maloletého a prechádzanie maloletého z jedného výchovného prostredia do druhého výchovného prostredia by predstavovalo neprimeranú záťaž pre maloletého vzhľadom na rozdielne výchovné štýly rodičov. Odporca žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že má s maloletým dobrý citový vzťah, sú na seba navzájom naviazaní, je schopný a spôsobilý poskytnúť maloletému plnohodnotnú starostlivosť a zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bude v prospech a v záujme maloletého. Vzhľadom na rôznosť návrhov na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, súd vo veci ustanovil znalca za účelom posúdenia vhodnosti výchovného prostredia maloletého. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloletý má pozitívny citový vzťah k navrhovateľke i odporcovi, suverénne prejavuje názor, že ich má oboch rád, i keď prejavuje kritickejší postoj k navrhovateľke, nakoľko ju viní za rozpad rodiny. Rodičovské kompetencie sú na dobrej úrovni, sú plne postačujúce k uspokojivému zabezpečovaniu starostlivosti a výchovy maloletého, výchovný štýl navrhovateľky i odporcu je založený na zdravom výchovnom usmernení maloletého v zmysle jeho zdravého osobnostného, emocionálneho a sociálneho vývinu. Na základe psychologického vyšetrenia maloletého navrhol znalec maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu. I napriek nesúhlasu navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou súd konštatuje, že neboli zistené žiadne závažné dôvody brániace zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. V konaní bolo totiž zistené, že navrhovateľka
i odporca majú k maloletému harmonický, emocionálne naplnený vzťah, napriek rozchodu dokážu vzájomne komunikovať, svoje problémy z manželstva neriešia pred maloletým, obaja sa k sebe navzájom správajú korektne a obaja si uvedomujú potrebu napĺňať a rozvíjať vzťah maloletého s druhým rodičom. Rovnako zo šetrení kolízneho opatrovníka v domácnosti navrhovateľky a odporcu vyplynulo, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. So zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti súhlasil aj kolízny opatrovník.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že maloletého sa zveril do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu tak, že navrhovateľka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od nedele od 18.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa a odporca je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od nedele od 18.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa. Navrhovateľka a odporca sú spôsobilí zabezpečiť výchovu maloletého spoločne, obaja sú schopní poskytnúť maloletému riadnu starostlivosť a opateru a majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého, sú schopní dohodnúť sa na zásadných otázkach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloletého. Maloletý má silné citové väzby na navrhovateľku i odporcu a zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bude plne rešpektované jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany navrhovateľky a odporcu a právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s navrhovateľkou i odporcom. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď dospel k záveru, že takáto úprava rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode je v súlade so zákonom a so záujmom maloletého. Preberanie a odovzdávanie maloletého stanovil súd na nedeľu o 18.00 hod., keďže to zhodne navrhli navrhovateľka i odporca.
Ďalej bolo potrebné vymedziť aj povinnosti navrhovateľky a odporcu pri výkone striedavej osobnej starostlivosti, a to tak, že navrhovateľka je povinná maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska odporcu a odporca je povinný maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska navrhovateľky, navrhovateľka je povinná maloletého k odovzdaniu do osobnej starostlivosti odporcu riadne pripraviť a v stanovenom čase ho odovzdať do osobnej starostlivosti odporcu a odporca je povinný maloletého k odovzdaniu do osobnej starostlivosti navrhovateľky riadne pripraviť a v stanovenom čase ho odovzdať do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka a odporca majú právo počas výkonu osobnej starostlivosti mať maloletého u seba, čomu na druhej strane musí zodpovedať i ustanovenie povinnosti navrhovateľky a odporcu v určenom čase maloletého si prevziať a následne odovzdať do starostlivosti toho druhého. Za miesto odovzdania a prevzatia maloletého jedným i druhým určil súd miesto aktuálneho výkonu osobnej starostlivosti o maloletého vychádzajúc zo zhodnej požiadavky oboch. Navrhovateľka a odporca sú povinní maloletého starostlivo pripraviť na odovzdanie do osobnej starostlivosti toho druhého, vytvárať vhodné podmienky k tomu, aby sa prebratie a odovzdanie maloletého uskutočňovalo čo najpriaznivejšie, sú povinní maloletého k prebratiu a odovzdaniu riadne pripraviť, a to aj psychicky, tak i materiálne, napr. vhodným oblečením. Navrhovateľka a odporca sú povinní rešpektovať vymedzený rozsah podmienok striedavej osobnej starostlivosti, porušenie týchto podmienok bude možné kvalifikovať ako neplnenie súdneho rozhodnutia.
V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému ďalej súd rozhodol, že navrhovateľka a odporca budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko zásadne platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vrátane správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.
Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 200 eur mesačne. Odporca s touto požiadavkou navrhovateľky nesúhlasil, navrhol, aby mu výživné pre maloletého bolo určené na sumu 35 eur mesačne. V konaní bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho č. k. 22P/14/2015-81 zo dňa 19.8.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/24/2015-108 zo dňa 15.12.2015 bol maloletý na čas do rozvodu zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľka a odporca sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, odporcovi bola uložená povinnosť počnúc od 18.2.2015 platiť výživné na maloletého v sume 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 18.2.2015 do 31.8.2015 vo výške 400,61 eura povolil súd odporcovi zaplatiť k rukám matky v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Keďže od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/24/2015-108 zo dňa 15.12.2015 ubehla len krátka doba štyroch mesiacov, vychádzal súd pri rozhodovaní o výške výživného zo skutočností tvoriacich podklad práve pre toto rozhodnutie. V čase ostatnej úpravy výživného pre maloletého na čas do rozvodu mal maloletý 6 rokov a navštevoval materskú škôlku, navrhovateľka mala priemerný čistý mesačný príjem od januára 2014 do decembra 2014 v sume 409,22 eura a od januára 2015 do mája 2015 v sume 416,58 eura, odporca mal priemerný čistý mesačný príjem od januára 2014 do decembra 2014 v sume 1.227,05 eura a od januára 2015 do mája 2015 v sume 946,98 eura, pričom navrhovateľka a odporca nemali iné vyživovacie povinnosti.
V konaní bolo zistené, že navrhovateľka bola od 6.5.2008 do 30.9.2015 zamestnaná u zamestnávateľa Slay s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od januára 2015 do septembra 2015 v sume 416,14 eura, u ktorého zamestnávateľa skončila pracovný pomer dohodou, keďže si našla nové zamestnanie s vyhovujúcejšou pracovnou dobou a s vyšším príjmom. Od 1.10.2015 je navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa Spojená škola Trnava s priemerným čistým mesačným príjmom od októbra 2015 do marca 2016 v sume 449,16 eura. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s jej matkou A. H., narodenou X.XX.XXXX, ktorá je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku spolu v sume 511,90 eura mesačne a je zamestnaná u zamestnávateľa Spojená škola Trnava s priemerným čistým mesačným príjmom od apríla 2015 do marca 2016 v sume 442,06 eura, v trojizbovom byte v Trnave vo vlastníctve matky navrhovateľky. Navrhovateľka prispieva sumou 150 eur mesačne na stravu a bývanie v spoločnej domácnosti, mesačne platí sumu 29 eur za telefón a internet a školné maloletému cca v sume 29 eur podľa počtu dní v mesiaci. Odporca je zamestnaný u zamestnávateľa GEFCO Slovakia s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od januára 2015 do marca 2016 v sume 1.017,82 eura. Odporca žije sám v trojizbovom byte v Trnave v jeho vlastníctve a mesačne platí hypotéku v ČSOB a.s. v celkovej výške 40.000 eur v splátkach vo výške 310 eur, úhradu za byt v sume 73,18 eura, do fondu opráv sumu 50,11 eura, poplatky SIPO v sume 35 eur, za telefón a internet sumu 30 eur, životnú poistku v ING poisťovni a.s. v sume 31,15 eura a maloletému poplatok za hádzanú v sume 10 eur. Navrhovateľka, odporca i maloletý sú zdraví, nemajú zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom.
Porovnajúc okolnosti rozhodujúce pre určenie výšky výživného v čase ostatnej úpravy výživného pre maloletého na čas do rozvodu a aktuálne pomery účastníkov, dospel súd k záveru, že nebola zistená žiadna podstatná zmena na strane navrhovateľky, odporcu a maloletého. Maloletý má rovnaký vek, naďalej navštevuje materskú škôlku a venuje sa hádzanej. V čase ostatnej úpravy výživného pre maloletého na čas do rozvodu navrhovateľka mala priemerný čistý mesačný príjem od januára 2014 do decembra 2014 v sume 409,22 eura a od januára 2015 do mája 2015 v sume 416,58 eura, odporca mal priemerný čistý mesačný príjem od januára 2014 do decembra 2014 v sume 1.227,05 eura a od januára 2015 do mája 2015 v sume 946,98 eura a poberal rodinné prídavky v sume 23,52 eura mesačne. Aktuálne má navrhovateľka priemerný čistý mesačný príjem od januára 2015 do marca 2016 v sume 429,30 eura (príjem od zamestnávateľov Slay s.r.o. a Spojená škola Trnava) a poberá rodinné prídavky v sume 23,52 eura mesačne, odporca má priemerný čistý mesačný príjem od januára 2015 do marca 2016 v sume 1.017,82 eura. Uvedenú zmenu vo výške príjmov navrhovateľky a odporcu považuje súd za nepodstatnú zmenu vzhľadom na výšku ich príjmov, keď došlo i k zmene poberania prídavkov na maloletého z odporcu na navrhovateľku. O maloletého sa budú navrhovateľka a odporca starať striedavo v týždňových intervaloch, teda v podstate každý 1/2 mesiaca, čo znamená, že navrhovateľka i odporca budú prispievať na potreby maloletého polovicou celkovej sumy nákladov na neho a v rovnakom rozsahu budú zabezpečovať aj osobnú starostlivosť o maloletého. Zárobkové pomery odporcu sú nepochybne lepšie oproti zárobkovým pomerom navrhovateľky, keďže jeho mesačný príjem je vyšší o sumu 588,52 eura (1.017,82 - 429,30), preto sú dospel k záveru, že požiadavka navrhovateľky na určenie výživného odporcu pre maloletého je odôvodnená. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/24/2015-108 zo dňa 15.12.2015 bola odporcovi uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 110 eur mesačne, keď maloletý bol zverenej do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Vzhľadom na krátky odstup len štyroch mesiacov od ostatnej úpravy výživného nebola zistená žiadna podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľky, odporcu i maloletého, ktorá by viedla súd k úvahám o zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného odporcu pre maloletého. Keďže bol maloletý a čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu na základe uvedených zistení súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné vo výške rovnajúcej sa polovici výšky
výživného určeného v čase, keď bol maloletý zverený do výlučnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam uložil súd odporcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 55 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Takto určenú výšku výživného považuje súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá.
Ďalej súd rozhodol negatívnym výrokom o tom, že styk s maloletým sa neupravuje, nakoľko navrhovateľka a odporca výslovne uviedli, že styk s maloletým nežiadajú upraviť cestou súdu.
Podľa ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
O náhrade trov konania súd rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko neboli zistené iné okolnosti prípadu, či pomery účastníkov konania, aby rozhodol inak.
O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu vychádzal súd pri posudzovaní výsledku konania (keďže v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada) z porovnania rozhodnutia súdu vo veci samej a zo zisteného skutkového stavu na podklade dôkazu, ktorého prevedenie v konaní si vyžiadalo náklady platené štátom, keď podanie znaleckého posudku ustanoveným znalcom súd nariadil na preukázanie skutočností uvádzaných navrhovateľkou a odporcom v záujme maloletého. Celková výška znalečného priznaná vo veci ustanovenému znalcovi uznesením č. k. 10P/13/2015-100 zo dňa 30.11.2015 predstavovala sumu 694,56 eura, z toho suma 200 eur bola zaplatené z preddavku zaplateného navrhovateľkou, suma 200 eur bola zaplatená z preddavku zaplateného odporcom a suma 294,56 eura bola zaplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čo znamená povinnosť navrhovateľky zaplatiť polovicu v sume 147,28 eura a povinnosť odporcu zaplatiť polovicu v sume 147,28 eura. Keďže časť znalečného bola zaplatená z preddavku navrhovateľky a odporcu, uložil súd navrhovateľke a odporcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania každému v sume 147,28 eura (spolu v sume 294,56 eura), čo predstavuje zvyšnú časť znalečného nekrytého preddavkom navrhovateľky a odporcu zaplatenú zo štátnych rozpočtových prostriedkov.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave; navrhovateľka sa vzdala odvolania voči výroku I. rozsudku, odporca sa vzdal odvolania voči výroku I., II. rozsudku, kolízny opatrovník sa vzdal odvolania voči výrokom I. - V. rozsudku, preto by podanie odvolania z ich strany voči týmto výrokom bolo právne neúčinné. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.