Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-22-2015.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci navrhovateľky Q. O., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXXX, S. K. S., okres Čadca, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti odporcovi E. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXXX, S. K. S., okres Čadca, právne zastúpený Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 ČADCA, za účasti maloletého W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXXX, S. K. S., okres Čadca, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q. O., nar. Q., nar. XX.X.XXXX a odporcu E. O., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v S. K. S., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. K. S., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu účastníkov v tomto znení:
Maloletý W. O., nar. XX.X.XXXX s a z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec s a z a v ä z u j e platiť výživné na mal. W. O., nar. XX.X.XXXX v sume 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám matky.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým W. O., nar. XX.X.XXXX neobmedzene.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2015 sa navrhovateľka domáhala voči označenému odporcovi rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý syn bude zverený do jej osobnej starostlivosti a otec - odporca bude zaviazaný platením výživného v sume 120,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým W. neobmedzene. Vo vzťahu k trovám konania formulovala navrhovateľka návrh tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V konaní o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva súd na právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18, § 19 ods.1 Zákona o rodine.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona (§ 113 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“) spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom preto návrhmi účastníkov nie je viazaný (§ 153 ods.2 OSP), postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
V časti rozhodnutia súdu o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd vychádzal z ustanovení §§ 24 a nasl., §§ 62 a nasl. v spojení so všeobecnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, v časti rozhodnutia o styku s maloletým dieťaťom podľa ust. § 25 ods.1 Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.
Pri posudzovaní výšky výživného na maloleté deti súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP). Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V nadväznosti na § 22, 23, 24 Zákona o rodine súd mal za to, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol. Počiatočnou príčinou rozvratu manželstva boli nezhody medzi manželmi avšak hlavnou príčinou, ktorá viedla k zániku manželstva a jeho rozvratu bola preukázaná nevera navrhovateľky počas trvania manželstva, kedy navrhovateľka nadviazala počas manželstva známosť s iným mužom, teda porušenie povinnosti podľa § 18 Zákona o rodine „byť si verní“. V dôsledku toho došlo aj k zániku ostatných funkcií manželstva podľa § 18, 19 Zákona o rodine. Ku dňu rozhodovania podľa § 154 ods. 1 OSP je manželstvo nefunkčné, formálne a súd má preto zato, že nie je v záujme ani maloletého dieťaťa a preto manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Rozhodujúc o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods.1 OSP), vrátane podmienok styku otca s maloletým synom súd predmet tejto časti konania posudzoval podľa ust. § 24 ods.1,3, § 25 ods.1 až 4 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62 ods.1 až 5 a §§ 75 a nasledujúcich Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine. Otec dieťaťa v čase rozhodovania bol zamestnaný ako hasič u R. Z. Č. a jeho priemerný príjem je v sume 680,- €, taktiež popri zamestnaní pracuje príležitostne i brigádne. Matka bola zamestnaná v spoločnosti E. X. s.r.o. s priemerným príjmom 308,- € mesačne. Spolu s maloletým dieťaťom bývali v spoločnom rodinnom dome na adrese trvalého bydliska účastníkov, ktorého sú vlastníkmi. Maloletý W. B. čase rozhodovania navštevoval Materskú škôlku v S. K. S. a jeho zdravotný stav bol dobrý.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 vetá prvá OSP v spojení s ust. § 151 ods.1 OSP.
Pretože po tom, ako na pojednávaní dňa 3.5.2016, uskutočnenom za osobnej účasti navrhovateľky, odporcu a ich právnych zástupcov, ako aj povereného zástupcu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, súd vyhlásil tento rozsudok, sa následne všetci voči súdu výslovne vzdali odvolania proti rozsudku v tejto veci (§ 207 ods.1 OSP), vyhotovuje súd skrátené odôvodnenie tohto rozsudku, v zákonom určenom rozsahu podľa ust. § 157 ods.3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.