Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/167/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpený zástupcom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Prievozská 4/B, proti odporkyni: R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., ul. A. 4, o zaplatenie 1.048,82 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 31.03.2014 doručený návrh navrhovateľa zo dňa 27.03.2014, ktorým sa proti odporkyni domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.048,82 eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500 eur od 25.03.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 842,70 eur od 25.03.2014 do zaplatenia. Takisto si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 15.10.2008 uzatvoril s odporkyňou podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, na základe ktorej sa zaviazal zriadiť v prospech odporkyne bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe žiadosti odporkyne jej vystavil oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 15.07.2009, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Na základe tejto zmluvy poskytol odporkyni povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 500 eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 15.07.2009. Odporkyňa nedodržala zmluvné podmienky, preto navrhovateľ dňa 31.07.2010 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods.2 písm.a/ Všeobecných zmluvných podmienok a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 634,39 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 500 eur, vyčísleného úroku v sume 342,70 eur ku dňu 25.03.2014 a vyčísleného úroku z omeškania v sume 206,12 eur ku dňu 25.03.2014.

Odporkyni bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 16.12.2015, pričom na doručený návrh spolu s prílohami odporkyňa nereagovala.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich. Odporkyňa svoju neprítomnosť neospravedlnila. Právny zástupca navrhovateľa v deň pojednávania súdu doručil žiadosť o jeho odročenie z dôvodu, že sa mu do termínu pojednávania nepodarilo zabezpečiť listinné dôkazy, ktorá chce oboznamovať. Vzhľadom k dĺžke konania (konanie sa vedie od 31.03.2014) a uvedenému dôvodu na odročenie pojednávania, súd nezistil existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania a vykonal ho v neprítomnosti účastníkov konania, resp. právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte zo dňa 15.10.2008, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 15.07.2009, časťou obchodných podmienok na č. l. 13, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 02.08.2010, poštovým podacím hárkom na č.l. 15 a sadzobníkom úrokových sadzieb. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 392 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku, od zmluvného vzťahu s odporkyňou. Týmto zmluvným vzťahom je vzťah založený zmluvou o bežnom účte s povoleným prečerpaním, teda zmluvou o bežnom účte podľa § 710 Obchodného zákonníka, nakoľko medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď majiteľ účtu nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte (povolené prečerpanie). S ohľadom na túto skutočnosť sa spravujú práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb aj ustanoveniami zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto zmluvného vzťahu vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči odporkyni a naopak odporkyni peňažný dlh.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluva o bežnom účte je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania, sa podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne zaoberal oslabením nároku navrhovateľa voči odporkyni ako spotrebiteľovi. Existencia premlčania uplatneného nároku (pohľadávky) má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa bola jeho pohľadávka voči odporkyni z predmetného zmluvného vzťahu splatná dňom 31.07.2010, a to oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 02.08.2010. Právo navrhovateľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, mohol navrhovateľ vykonať po prvý raz dňa 14.08.2010, nakoľko v liste zo dňa 02.08.2010, v ktorom vyhlásil a oznámil odporkyni splatnosť celého úveru, určil odporkyni lehotu na zaplatenia celého dlhu do 13.08.2010. Vzhľadom k dĺžke

premlčacej doby, ktorá je v danom prípade trojročná, a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si na súde uplatnil toto právo návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2014, súd konštatuje, že právo navrhovateľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o bežnom účte je premlčané. Premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňa 14.08.2010 a uplynula mu dňom 14.08.2013 podľa ustanovenia § 101 v spojení s § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Súd považuje za potrebné záverom uviesť aj to, že pri rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je obchodným záväzkovým vzťahom. V prípade zmluvy o úvere a aj zmluvy o bežnom účte ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) a zmluvou o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu doterajšia právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené právne predpisy, preto musel rozhodnúť o návrhu navrhovateľa za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka, na prospech odporcu (spotrebiteľa). Ustanovenia Občianskeho zákonníka súd aplikoval pri rozhodovaní o premlčaní práva navrhovateľa, ktoré sú pre odporcu v danom prípade priaznivejšie (kratšia dĺžka premlčacej doby).

Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd uvádza, že navrhovateľ riadne nepreukázal existenciu samotného dlhu odporkyne žiadnym listinným dôkazom, ktorý by hodnoverne preukazoval skutočnú výšku uplatnenej pohľadávky. Samotné tvrdenie navrhovateľa o existencii dlhu odporkyne nezakladá dôvodnosť jeho nároku. Aby súd mohol rozhodnúť o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu peňazí, musel by právo na zaplatenie tejto pohľadávky navrhovateľ aj preukázať, teda uniesť aj dôkazné bremeno tvrdených skutočností, nielen bremeno tvrdenia. Na základe vykonaného dokazovania súdu nie je zrejmé ako a kedy vznikol dlh odporkyne na bežnom účte, a z čoho tento dlh pozostáva. Ohľadne tejto skutočnosti takisto absentujú tvrdenia navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu trov konania

neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.