Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-140-2013.pdf
PDF · 164.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/140/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: S. T., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, H., občan SR proti žalovaným: 1. S. U., F.. XX.XX.XXXX, T. E.. T. XXXX/XX, H., občan SR, 2. H. U., F.. XX.XX.XXXX, T. E.. T. XXXX/XX, H., občianka SR, obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom Vajanského 54, Piešťany, o zaplatenie 726,98 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2011 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 726,98 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 239,- eur od 20.01.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 68,21 eura od 01.04.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 294,77 eura od 01.04.2011 do zaplatenia. Súčasne si voči žalovaným uplatnil náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade si ako manželia na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.06.2007 prenajali od žalobcu samostatný 3-izbový byt v rodinnom dome na ulici U. Č.. XX v H.. Výška nájmu bola dohodnutá pôvodne na sumu 6.800,- Sk (225,71 eura) mesačne mimo energií, postupne sa nájomné valorizovalo až na sumu 239,- eur mesačne mimo energií, ktoré platili žalovaní inkasom. Nájomný vzťah prebiehal štandardne až do 28.12.2010, kedy po vzájomnej dohode najskôr začiatkom decembra 2010 ústne, potom písomne dodatkom č. X k nájomnej zmluve dal žalobca žalovaným výpoveď z nájmu z dôvodu rekonštrukcie predmetného bytu s výpovednou dobou tri mesiace, so začiatkom plynutia výpovednej doby prvým dňom nasledujúceho mesiaca po jej odovzdaní dňa 28.12.2010 (k uvedenému dňu žalovaný v 1. rade potvrdil prevzatie výpovede). Žalovaní tak boli povinní vysťahovať sa z predmetného bytu do 31.03.2011. Podľa bodu IV. nájomnej zmluvy platili žalovaní nájomné s dvojmesačným predstihom, preto ich povinnosťou bolo po prijatí výpovede uhradiť ešte jedno nájomné, bez ohľadu na to, či posledný mesiac trvania zmluvy predmetný byt budú, alebo nebudú obývať. Žalovaní však januárové nájomné neuhradili a z prenajatého bytu sa odsťahovali predčasne už koncom januára 2011. Listom zo dňa 22.02.2011 žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu o predčasné odovzdanie nájomného domu ku dňu 28.02.2011. Nakoľko žalovaní neuviedli byt do pôvodného stavu, neodstránili závady, nevyúčtovali energie a následne byt riadne v zmysle bodu VI. nájomnej zmluvy neodovzdali, trval na dôslednom odstránení závad v byte podľa zoznamu, ktorý žalovanému v 1. rade písomne odovzdal, tiež na náhrade za poškodenie strešných okien, schodov a podlahy. Žalovaný v 1. rade si opísal stav elektromeru, plynomeru a vodomeru, hodil žalobcovi kľúče od bytu a odišiel, vytýkané závady neodstránil. Žalobca tak bol nútený predmetný byt zobytniť, odstrániť všetky závady na náklady žalovaných a tento byt uviesť do pôvodného stavu, s čím boli spojené nemalé finančné výdavky, ktoré
žiada uhradiť. Žalobca dodal, že v čase preberania bytu bol tento byt vymaľovaný, vyčistený a úplne bez závad, čo potvrdili žalovaní vlastnoručnými podpismi na nájomnej zmluve. Žalobca súčasne označil ako svedka pani E. T., ktorú v prípade potreby žiadal vypočuť.
V zmysle špecifikácie uvedenej v žalobe žalovaná suma 726,98 eura pozostávala z nasledovných položiek: 1. dlžného nájomného za január 2011 vo výške 239,- eur, 2. zo sumy 68,21 eura za energie, 3. zo sumy 294,77 eura, ktorá predstavuje investície žalobcu na uvedenie bytu do pôvodného stavu, 4. zo sumy 20,- eur za upratovanie podkrovia, umývanie strešných okien, podláh, dverí, 5. zo sumy 60,- eur za poškodenie strešných okien, ich zácloniek, schodov a laminátovej podlahy, 6. zo sumy 25,- eur za vyčistenie elektrického bojlera, krbovej pece s komínom, WC misy 7. a napokon zo sumy 20,- eur za výrobu fotiek a kopírovanie tlačív na podanie pre okresný súd.
Uznesením č.k. 15C/140/2013 - 47 zo dňa 08.04.2015 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 68,21 eur od 01.04.2011 do zaplatenia z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil.
Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili (č.l. 52), žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.04.2015 uviedli, že sám žalobca uviedol, že by uvítal skrátenie trojmesačnej výpovednej doby, aby mohol s rekonštrukčnými prácami začať čo najskôr. Žalovaní súhlasili so skrátením výpovednej doby a z bytu sa vysťahovali koncom mesiaca január 2011. Nájomné mali zaplatené dva mesiace dopredu, pričom vzhľadom na to, že žalobca trval na úhrade nájomného do skončenia výpovednej doby, žalovaný v 1. rade dňa 28.01.2011 za prítomnosti žalovanej v 2. rade doplatil jednomesačné nájomné a z bytu sa vysťahovali ku dňu 28.02.2011. Nedoplatok za dodávku vody vo výške 22,- eur žalovaný v 1. rade uhradil dňa 21.02.2011, nedoplatok za dodávku plynu vo výške 50,- eur a za dodávku elektrickej energie vo výške 10,- eur dňa 27.02.2011. Žalovaní tak majú za to, že úhradu nedoplatkov za dodávku elektriny a plynu za mesiac marec žalobca požaduje neoprávnene, keďže v marci už v byte nebývali a žiadne energie tak nespotrebovali. K závadám v byte žalobcovia uviedli, že okná v podkroví zatekali, v miestnosti nebolo žiadne vykurovanie, vyskytla sa tam pleseň. Žalovaní pred odchodom z bytu nechali prebrúsiť a prelakovať okná, dvere a byt dali kompletne vymaľovať. Ostatné zariadenie bytu žalovaní odovzdali v takom stave, v akom ho prevzali pri uzavretí nájomnej zmluvy. Byt bol riadne uprataný, akékoľvek iné upratovacie práce aj vzhľadom k prebiehajúcej rekonštrukcii boli nadbytočné, pričom vyjadrili názor, že žalobca si ich objednal zrejme až po tom, čo vybúral a osadil v kúpeľni okno a vykonal ostatné rekonštrukčné práce. Záverom uviedli, že byt odovzdali tak, ako je zdokumentované na prikladaných fotografiách, za prítomnosti svedka Bc. Z. H., ktorého v prípade potreby navrhli vypočuť ako svedka.
Žalobca na podanej žalobe trval. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2015 (č.l. 88) uviedol, že vyjadrenia žalovaných považuje za účelové. S poukazom na obsah nájomnej zmluvy, podľa ktorej možno túto zmluvu meniť, či zrušiť len písomnou formou, poprel, že by sa so žalovanými na niečom ústne dohodol. Dôvodil, že vzhľadom na zimné obdobie a plánované rekonštrukčné práce (výmena strešnej krytiny) je nelogické, aby žiadal žalovaných o skrátenie výpovednej lehoty. Odmietol, že by žalovaní nájomné za január 2011 zaplatili. Pokiaľ ide o prebrúsenie a nalakovanie okien, dverí, ako aj vymaľovanie bytu, toto bolo podľa názoru žalobcu vykonané nekvalitne a neodborne, žalobca dal následne odborne opraviť dvere. Ďalej uviedol, že po maľovke žalovaní byt neupratali. Upratovaciu firmu si objednal na 01.04.2011, táto upratala prízemie, priateľka žalobcu (H. T.) poschodie. K fotografiám predloženým žalovanými žalobca uviedol, že tieto boli vyhotovené účelovo, nezachytávajú celé predmety a miestnosti, pričom ak by tomu tak bolo, bolo by zrejmé, v akom rozsahu zostali poškodené. Žalobca pritom poukazuje na fotografie vyhotovené ním po odsťahovaní sa žalovaných z bytu.
Súd vec prejednal na za prítomnosti žalobcu i žalovaných, pričom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka Bc. H. Z., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä nájomnou zmluvou zo dňa 20.06.2007, dodatkami č. X - X k nájomnej zmluve, výzvou žalobcu zo dňa 27.03.2011 spolu s poštovým podacím lístkom, písomnosťami žalobcu zo dňa 11.06.2011 a zo dňa 17.06.2011 označenými ako pokus o mimosúdny zmier, doručenkou preukazujúcou doručenie listu žalobcu zo dňa 17.06.2011, rozpisom nákladov spojených s dodávkami energie vyhotoveným žalobcom, faktúrami spoločností dodávajúcich energie, príjmovými pokladničnými dokladmi, pokladničnými dokladmi a
dodacími listami predloženými žalobcom, dokladmi o úhrade predloženými žalobcom i žalovanými, fotografiami predmetného bytu vyhotovenými žalobcom i žalovanými, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z nájomnej zmluvy zo dňa 20.06.2007 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami nájomnú zmluvu v zmysle ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tejto zmluvy prenechal prenajímateľ nájomcom do spoločného nájmu samostatný 3-izbový byt postavený na parcele č. XXXX/X, kat. úz. H., a to za účelom bývania. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú, t.j. na dobu 1 roka od overenia podpisov na nájomnej zmluve s tým, že predĺženie nájomného pomeru bolo možné na základe písomného dodatku k zmluve po dohode zmluvných strán. V článku IV., bod 1. nájomnej zmluvy si účastníci dohodli nájomné vo výške 6.800,- Sk (225,72 eur) mesačne s tým, že nájomca je povinný platiť nájom s dvojmesačným predstihom, t.j. najneskôr pri podpísaní nájomnej zmluvy u notára bol povinný uhradiť preddavok nájomného na 2 mesiace vopred. V čl. IV. bod 2. nájomnej zmluvy si účastníci vymienili, že v cene nájmu nie je zahrnutá hodnota inkasa a spotrebovaných energií (voda, elektrina, plyn, odvoz smetia a pod.), ktoré bude platiť nájomca samostatne podľa vlastnej spotreby. Termín splatnosti nájomného a inkasa bol dojednaný k 15. dňu v mesiaci. Podľa čl. IV. bodu III. nájomnej zmluvy je nájomník povinný platiť nájom poukázaním dohodnutej sumy na účet prenajímateľa označený v zmluve; po vzájomnom dohovore je možné uhradiť nájomné v hotovosti prenajímateľovi. Medzi povinnosťami nájomcu v čl. V. nájomnej zmluvy bola vymedzená povinnosť počas nájmu vykurovať prenajatý byt, po ukončení nájmu ho odovzdať vymaľovaný, vyčistený a bez závad, ak ho taký nájomca prebral, tiež povinnosť hradiť inkasné a koncesionárske poplatky týkajúce sa užívania bytu v lehotách určených na úhradu týchto platieb.V čl. VI. zmluvy bolo dohodnuté, že obe strany môžu nájom vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote písomnou formou. Tiež sa zaviazali v rovnakej lehote si oznámiť termín vysťahovania sa pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Prenajímateľ bol v zmysle zmluvy oprávnený vypovedať nájom v 3-mesačnej výpovednej lehote okrem iného z dôvodu neplnenia dohodnutých nájomných podmienok uvedených v zmluve alebo v Občianskom zákonníku. V prípade ukončenia nájomného pomeru sa nájomníci zaväzujú odovzdať byt prenajímateľovi v pôvodnom stave, bez závad a urobiť fakturačnú uzávierku spotreby energií. V zmysle znenia zmluvných ustanovení, nájomný pomer je ukončený až vykonaním vyúčtovania za energie, za poplatky spojené s nájmom, uvedením bytu do pôvodného stavu a zmluvnými stranami podpísanou zápisnicou /dodatkom k nájomnej zmluve/ o finančnom vyrovnaní pri skončení nájmu; bez uvedenej zápisnice nie je nájom skončený a naďalej trvá so všetkými právami a povinnosťami, teda aj s platením nájmu. V záverečných ustanoveniach zmluvy sa uvádza odpis stavu na meračoch energií ku dňu nasťahovania sa nájomcov do bytu, ako aj vyhlásenie, že byt je vymaľovaný a bez závad.
Dodatkami č. X a X k nájomnej zmluve zo dňa 20.06.2007 bola predlžovaná doba nájmu (dodatkom č. X na dobu neurčitú) a bolo upravované nájomné - toto bolo dodatkom č. X zo dňa 24.05.2010 napokon dojednané vo výške 239,- eur mesačne, mimo energií a služieb spojených s užívaním bytu.
Obsahom dodatku č. X k nájomnej zmluve zo dňa 20.06.2007, datovaného ku dňu 28.12.2010, bolo vypovedanie nájmu prenajímateľ z dôvodu rekonštrukcie kúrenia a strešnej krytiny na dome č. XX, na ul. U. R. H., v ktorom sa nachádzal predmetný byt, a to v 3-mesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť ku dňu 01.01.2011, s ukončením nájomného pomeru ku dňu 01.04.2011. Na tejto listine sa nachádza podpis nájomcu - žalovaného v 1. rade, potvrdzujúci prevzatie výpovede (bez datovania dňa prevzatia).
Dňa 28.02.2011 bol žalobcom spísaný zoznam závad v byte č. XX (č.l .9) označený ako dodatok č. X k nájomnej zmluve, v súvislosti s ktorým nie je spojený listinný dôkaz o tom, že s obsahom tohto zoznamu boli žalovaní oboznámení.
Žalobca listom zo dňa 17.06.2011 (po dvoch predchádzajúcich výzvach zo dňa 27.3.2011 a 11.6.2011, ktoré však žalovaným neboli doručené) vyzval žalovaných na mimosúdne riešenie sporu. Z obsahu tohto listu vyplýva, že v prílohe bolo žalovaným na vedomie zasielané znenie žaloby ako aj špecifikácia výpočtov nedoplatkov za plyn (vo výške 80,31 eura) a za vodné a stočné (25,43 eura), výpočet preplatku za elektrinu (vo výške 37,53 eura), ako aj špecifikácia preukázaných investícií na uvedenie bytu do pôvodného stavu (vo výške 294,77 eur). Riešenie veci žalobca žiadal do konca mesiaca jún 2011, pričom žalovaných upovedomil, že ak v uvedenej lehote návrh na mimosúdne riešenie z ich strany nepríde, podá žalobu na súde. Tento list bol žalovaným doručený dňa 17.06.2011.
Z písomnosti žalobcu označenej ako príloha č. 1 (č.l. 13) vyplýva, že podľa výpočtu žalobcu dlžnú sumu za energie predstavuje suma 68,21 €, pričom kalkuláciou žalobcu mali mať žalovaní preplatok za elektrinu vo výške 37,53 €, nedoplatok za plyn vo výške 80,31 € a nedoplatok za vodné a stočné vo výške 25,43 €. Z predloženého výpočtu žalobcu nie je vôbec zrejmé za aké obdobie tieto nedoplatky/preplatok žalovaných počítal, prečo práve takýmto spôsobom počítal, atď. Žalobca vychádzal z vyúčtovacích faktúr (č.l. 14-17 a 102-107). Zo žalobcom predložených faktúr:
- č. R.-XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2011 vystavenej spoločnosťou E. L..I.., J..S..Z.. vyplynulo, že za obdobie od 27.07.2010 do 16.08.2011 vznikol žalobcovi preplatok za spotrebu elektrickej energie vo výške 236,26 eura; z rozpisu záloh k vyúčtovacej faktúre vyplynulo, že za január a február 2011 boli uhradené vo výške 61,- eur, následne bola v marci doplatená suma 16,16 eur (2 x 8,08 eur) za tieto dva mesiace a za nasledujúce mesiace roku 2011 boli uhrádzané zálohové platby vo výške 69,08 eur. z faktúrz č. R.-XXXXXXXXXX zo dňa 18.8.2010 (č.l. 15) vyplýva, že bola vyhotovená za obdobie od 1.1.2010 do 26.7.2010 a žalobca mal nedoplatok 2,61 €, fakturovaná suma za spotrebu elektriny bola v sume 429,60 €,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011 vystavenej spoločnosťou SPP, a.s. (č.l. 16) vyplynulo, že za obdobie od 19.04.2010 do 18.04.2011 vznikol žalobcovi nedoplatok vo výške 29,11 eura; zálohové platby vo výške 50,- eur boli uhradené za celé fakturačné obdobie;
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2010 vystavenej spoločnosťou SPP, a.s. vyplynulo, že ňou bol účtovaný poplatok za upomienku vo výške 1,20 eura; z potvrdenia SPP, a.s. na tejto faktúre vyplýva, že tento poplatok bol uhradený dňa 23.03.2011 (č.l. 107),
- č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2011 vystavenej spoločnosťou Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (č.l. 17) vyplynulo, že za fakturačné obdobie 01.01.2011 do 15.02.2011 vznikol na účte žalobcu nedoplatok vo výške 25,43 eura. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.11.2015 (č.l. 99) už uvádza, že žalovaní majú za obdobie od 27.7.2010 do 30.3.2011 na elektrine nedoplatok 70,18 € (pôvodne žalobca kalkuloval žalovaným za elektrinu preplatok 37,53 € ?).
V prílohe č. 2 (č.l. 13 spisu) žalobca špecifikoval časť žalovanej sumy vo výške 294,77 € ako preukázané investície na uvedenie bytu do pôvodného stavu, a to za renováciu dverí 80,-€, upratovacie a čistiace práce vrátane prehliadky 110,-€, dlažba ku krbovým kachliam 6,97 €, úchytky na kuchynskú linku 31,50 €, skrutky na upevnenie WC a tesnenie pod WC misu 2,09 €, sprcha 3,60 €, 2 x acido muriat (kyselina na čistenie) po 2,72 €, kľúč dverový 3,-€, zásuvka, spínač, žiarovky 13 ks, svietidlo za 52,17 €. Žalobca k jednotlivým položkám doložil aj doklady o platbách na vyššie uvedené sumy (č.l.18-19). Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom (č.l.18-19) bolo zistené nasledovné:
- dňa 25.03.2011 bol vystavený príjmový pokladničný doklad živnostníkom I. E. podnikajúcim pod menom I.. E.. H. na sumu 80,- eur, ktorú prijal od žalobcu (podľa špecifikácie žalovanej pohľadávky išlo cenu za renováciu dverí),
- dňa 01.04.2011 bola žalobcom zaplatená suma 110,- eur živnostníčke J. R. podnikajúcej pod menom G. (čistiace a upratovacie práce),
- dňa 28.02.2011 bola žalobcom uhradená suma 6,97 eura živnostníkovi E. A. za dodanie 4,5 m2 dlažby,
- dňa 30.03.2011 bol spoločnosťou NOVOBYT, s.r.o. vystavený dodací list na úchytky v sume 31,50 eura,
- dňa 09.03.2011 boli zakúpené skrutky na WC (1 pár), tesnenie pod misu, príslušenstvo k sprche v sume 2,09 eura,
- dňa 16.03.2011 bola zakúpená sprcha v sume 3,60 eura,
- dňa 23.03.2011 bola zaplatená suma 3,00 eura za výrobu tvarového kľúča,
- dňa 17.03.2011 bolo zakúpených 13 ks žiaroviek, 1 ks spínača, 1 ks zásuvky a bodové svietidlo v sume spolu 52,17 eura,
- dňa 07.03.2011 a 09.03.2011 bol zakúpený tovar označený ako I. E.. v sume spolu 5,44 eura.
Dňa 01.07.2011 (č.l. 19) bola uhradená suma 20,01 €, podľa označenia žalobcu za výrobu fotiek a kopírovanie tlačív podania na OS v PN (v počte 120 ks kópií, 25 farebných kópií a 0,1 bal.?)
Fotografie predložené žalovanými (č.l. 56-81) zobrazujú stav časti bytu ku dňu 22.2.2011, časti bytu zachytené na fotografiách boli vypratané a vymaľované na bielo.
Fotografie predložené žalobcom (č.l. 90) zobrazujú dvere, resp. ich časť, strešné okno s poškodenou roletkou ako i detailný záber rohu strešného okna, 1 ks prasknutej dlažby a iné. Cena za vyhotovenie farebného zväzku (hrebeňová väzba) bola 10,89 €.
Fotografie predložené žalobcom (č.l. 111) zachytávajú jednak bojler, resp. jeho vyhrievaciu špirálu s vodným kameňom, podlahovú krytinu (laminát), časť schodiska a okno.
Z listu datovaného ku dňu 22.02.2011 (č.l 132), podaného na poštovú prepravu dňa 23.02.2011, bolo zistené, že žalovaný v 1. rade týmto vyzval žalobcu, aby sa dňa 28.02.2011 dostavil do predmetného bytu za účelom jeho prevzatia. Z dokladov o platbách predložených žalovanými mal súd preukázané, že dňa 27.02.2011 žalovaný v 1. rade uhradil na účet spoločnosti MAGNA E.A., s.r.o. sumu 61,- eur (doklad o vklade hotovosti na bežný účet), v mene žalobcu boli dňa 21.02.2011 uhradené sumy 17,41 eur a 5,25 eur na účet spoločnosti Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. a dňa 26.02.2011 bola spoločnosti SPP, a.s. uhradená zálohová platba vo výške 50,- eur za obdobie 02/2011.
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že pôvodne žalobca a žalovaní uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve na 2-izbový byt, napokon však uzatvorili nájomnú zmluvu na 3-izbový byt. Ku koncu roku 2010 sa vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcami zhoršovali, byt nebol udržiavaný, zariadenie bytu bolo poškodzované. Aj z tohto dôvodu dal žalobca žalovaným výpoveď z nájmu. Žalobca uviedol, že pokiaľ boli vzťahy dobré, za obdobie od roku 2007 - 2010 bol v byte asi jeden, dva razy, vždy za prítomnosti žalovaných. Žalovaní sa odsťahovali z tohto bytu koncom januára 2011, k faktickému odovzdaniu bytu neprišlo, žalobca však mal vedomosť o tom, že žalovaní v byte od konca januára nebývajú.
V písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2015 (č.l. 98) žalobca uviedol, že dňa 15.02.2007 mu žalovaní v zmysle zmluvy o budúcej nájomnej zmluve z toho istého dňa uhradili preddavok - zálohu na nájomné (podľa § 498 Občianskeho zákonníka) vo výške 13.000,- Sk bez špecifikácie, na ktorý mesiac sa táto záloha vzťahuje. Táto záloha bola žalobcom napokon započítaná na nájomné za mesiac február a marec 2011, za mesiac január 2011 nájomné zostalo neuhradené. Ako žalobca ďalej uviedol, žalovaní nájomné platili v hotovosti, osobne, proti podpisu. Pokiaľ ide o vyúčtovanie nedoplatkov za energie, ich výšku žalobca zdôvodnil nasledovne:
- za fakturačné obdobie 27.07.2010 do 30.03.2011 mali žalovaní nedoplatok za elektrinu vo výške 70,18 eur (497,18 eura - 427,- eur); pri výpočte ceny elektriny žalobca vychádzal z faktúry č. R.- XXXXXXXXXX vzťahujúcej sa na fakturované obdobie od 27.07.2010 do 16.08.2011 (na tomto mieste poznamenal, že pôvodne nesprávne vypočítal cenu elektriny z faktúry vzťahujúcej sa na fakturačné obdobie od 27.07.2009 do 26.07.2010), cenu žalovanými spotrebovanej elektriny ku dňu 30.03.2010 / správne zrejme ku dňu 30.03.2011/ po odčítaní stavov meradiel ustálil na sume 497,18 eura (3.161 kWh x 0,157287 eur/1kWh), pričom súčet zálohových platieb uhrádzaných žalovanými v mesiacoch august 2010 - február 2011 predstavoval sumu 427,- eur (7 mesiacov x 61,- eur)
- nedoplatok žalovaných za vodné a stočné predstavuje sumu 25,43 eur, ktorú žalobca za žalovaných zaplatil na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 01.01.2011 do 15.02.2011
- nedoplatok za plyn bol žalobcom vyčíslený v sume 80,31 eura (29,11 eura + 50,- eur + 1,20 eura penále za omeškanie s úhradou); podľa vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011 bol nedoplatok za fakturované obdobie od 19.04.2010 do 18.04.2011 vo výške 29,11 eur, ktorú sumu uhradil žalobca, pričom súčasne uhradil aj zálohovú platbu za mesiac marec 2011, keďže žalovaní uhradili zálohové platby za plyn len za mesiace január a február 2011 a poplatok za upomienku vo výške 1,20 eura vyúčtovanej dňa 12.07.2010.
Poukazujúc na príjmové pokladničné doklady, pokladničné doklady a dodacie listy, ktoré boli predložené súdu ako listinné dôkazy, žalobca špecifikoval ostatné žalované nároky uplatňované titulom nákladov na uvedenie bytu do pôvodného stavu vo výške spolu 194,77 eur nasledovne:
- náklady na renováciu dverí v sume 80,- eur
- upratovacie a čistiace práce v sume 110,- eur
- dlažba ku krbu v sume 6,97 eura
- madlá na kuchynskú linku v sume 31,50 eura
- WC skrutky a WC tesnenie v sume 2,09 eura
- sprchová ružica v sume 3,60 eura
- kyselina do WC na odstránenie vodného kameňa v sume 2,72 eura
- nový kľúč z dverí od WC v sume 3,- eur
- zásuvka, vypínač, žiarovky 13 ks a svietidlo v podkroví v sume spolu 52,17 eur
- kyselina do WC na odstránenie vodného kameňa v sume 2,72 eura.
Za iné investície na uvedenie bytu do pôvodného stavu žalobca označil:
- upratovanie podkrovia, za ktoré žiada priznať sumu 20,- eur
- paušálna náhrada za trvalé poškodenie strešných okien, laminátovej podlahy, zácloniek a schodov uplatnená v sume 60,- eur
- vyčistenie elektrického bojlera, krbovej pece s komínom, WC misy, za ktoré žiada priznať sumu 25,- eur.
V ďalšom priebehu konania žalobca na dopyt súdu bližšie zdôvodnil, že upratovanie poschodia vykonala jeho priateľka p. T.; keďže nemá žiaden doklad k výške týchto nákladov, uplatňuje si ich v paušálnej výške. Rovnako tak vo vzťahu k nákladom na vyčistenie bojlera, krbu, toalety, ktoré vykonal sám žalobca. Podľa jeho vyjadrenia bol bojler znečistený vodným kameňom v dôsledku nadmerného ohrievania vody. Pokiaľ ide o náhradu za trvalé poškodenie okien, toto malo byť spôsobené jednak nadmernou vlhkosťou v byte (sušenie prádla v byte, nedostatočné kúrenie), jednak mačkou žalovaných (ktorá bola v okne videná žalobcom i susedmi p. Š. a jeho manželkou). Laminátová podlaha bola úplne nová, ukladala sa v máji 2007 pred nasťahovaním sa žalovaných (žalovaný v 1. rade dodal, že laminátová podlaha bola len v spondej časti bytu, na poschodí bolo pôvodné PVC). Napokon sumu 20,01 eur žiadal žalobca priznať titulom nákladov spojených s výrobou fotiek a kopírovaním tlačív za účelom podania žaloby na súd, ktorú sumu takisto dokladoval priloženým pokladničným dokladom.
Žalobca pred súdom dňa 26.11.2015 uviedol, že hoci súčet súm špecifikovaných v písomnom podaní zo dňa 11.11.2015 prevyšuje žalovanú sumu, svoju žalobu nerozširuje, trvá na žalobnom petite, ktorým sa domáha priznania peňažného plnenia v menšom rozsahu.
V rámci výsluchu žalobca na otázku žalovaných ozrejmil, že po odchode žalovaných z bytu sa nemaľoval celý byt, ani celé miestnosti, maľovali sa len niektoré časti na stenách (na bielo), ktoré bolo potrebné vymaľovať kvôli kúreniu. Po odchode žalovaných niekedy koncom marca 2011 dal totiž žalobca robiť ústredné kúrenie vo všetkých miestnostiach bytu. Nové radiátory sa osádzali do dolných dvoch miestností i do dvoch podkrovných miestností, ako i do kúpeľne. V kúpeľni sa vymenil elektrický bojler za kotol na ohrev vody a kúrenie, rozvody na TÚV zostali pôvodné. Čo sa týka kúrenia, boli osadené nové rúry, nakoľko predtým sa kúrilo gamatkami, tieto rúry boli vedené povrchovo, bez zasekania do steny. V kúpeľni sa osádzalo tiež okno, a to v marci 2011. Noví nájomcovia prišli do bytu 10.04.2011. Žalobca poukázal na § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 4 bod 3 predmetnej nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalovaní boli povinní platiť nájom na číslo účtu tam uvedené, iba v prípade vzájomného dohovoru ho bolo možné uhradiť inou formou. Ak teda žalovaní zaplatili nájom a žiadali to potvrdiť podpisom, žalobca im to podpísal, ak podpis nežiadali, uviedol, že to bola ich dobrovoľná vôľa. Žalobca ďalej uviedol, že dvojmesačný preddavok vo výške 13.600,- Sk žalovaní zaplatili pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Nájomné sa malo platiť v mesačných úhradách, t.j. do 15.03. za marec. V prípade, ak sa nájomné zvýšilo, tak sa zvýšila aj kaucia, keďže táto mala byť adekvátna pre prípad, ak by nájomcovia prestali platiť nájomné.
Z výsluchu žalovaného v 1. rade vyplynulo, že nájomné bolo platené na účet žalobcu len raz, v ďalších prípadoch bolo platené žalobcovi vždy na ruku, pretože sám žalobca to tak žiadal, pričom keď žiadali podpísať potvrdenie o prijatí sumy, žalobca sa ohradil, či mu nedôverujú. Hoci najprv sa v byte bývalo bez problémov, neskôr začalo v horných izbách pri strešných oknách zatekať, tvorili sa tam plesne, ktoré museli umývať. V hornej časti bolo zima, nekúrilo sa tam, kúpili si síce malý ohrievač, avšak tento bol funkčný len počas nočného prúdu, cez deň sa tam kúriť nedalo, vyhadzovali sa poistky. Gamatky boli nevyhovujúce. O týchto záležitostiach, t.j. o vlhkosti v kúpeľni, o zatekaní cez podkrovné okná, o tom, že v byte je zima, že sú nefunkčné gamatky, žalobcu ústne upovedomovali. V byte bývali i napriek týmto nedostatkom, nakoľko inú možnosť bývania nemali, v tom čase nemali dostatok peňažných prostriedkov, nemali vybavené podklady pre hypotéku. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že z bytu napokon odišli až 05.02.2011, záznam o tom nie je žiadny, len sa fakticky odsťahovali. K odsťahovaniu došlo v čase, kedy nebol prítomný žalobca, nakoľko v minulosti sa stalo, že keď sa iní nájomníci chceli odsťahovať, nechcel im to umožniť; bola privolaná aj polícia, ktorá mu vysvetlila, že na to nemá právo. Žalovaný v 1. rade opätovne uviedol, že na konci januára dal žalobcovi osobne do rúk sumu 239,- eur len za prítomnosti manželky, t.j. žalovanej v 2. rade, pričom išlo o nájom za január 2011. Pokiaľ ide o nájomné za február, toto mal žalobca predplatené - išlo o žalobcom spomínaný preddavok - zálohu. Čo sa týka platenia energií, žalovaný v 1. rade potvrdil, že nájomcovia pravidelne platili vodu, plyn, elektrinu, pričom však všetky písomnosti týkajúce sa úhrad za energie boli písané na žalobcu (čo potvrdil i žalobca s
dôvetkom, že doklady si buď vyberali žalovaní zo schránky alebo ich predkladal žalovaným k zaplateniu osobne). Plyn platil žalovaný v 1. rade inkasom, t.j. dokladom SIPO, s tým, že tento doklad si vyberal zo schránky, niekedy mu ho žalobca aj osobne priniesol. Platili sa zálohové platby vo výške 50,- eur mesačne, naposledy žalovaní zaplatili vo februári 2011, pretože vtedy ukončili nájom a v marci tam žalobca vykonával prerábky. S nedoplatkom za plyn vo výške 22,11 eur nesúhlasil, dôvodiac tým, že tento mohol vzniknúť aj v období, kedy tam už žalovaní nebývali. Voda sa platila šekom, ktorý bol taktiež vkladaný do schránky. Elektrina sa platila z účtu žalovaného v 1. rade. Dňa 22.02.2011 sa bol žalovaný v 1. rade pýtať v spoločnosti dodávateľa elektrickej energie MAGNEA EA, s.r.o., kde mu uviedli, že pri vyúčtovaní vznikne preplatok okolo 70,- eur. Dodal, že v marci sa žiadna záloha za elektrinu neplatí, nakoľko v tom čase sa robí vyúčtovanie. Z vyúčtovacej faktúry za obdobie od 27.07.2010 do 16.08.2011 doloženej žalobcom pritom vyplýva, že vznikol preplatok dokonca vo výške 236,26 eura. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že sumu 25,43 eura za vodné a stočné uhradil on. Žalovaný v 1. rade pred súdom ďalej uviedol, že v čase, keď prebrali predmetný byt do nájmu, sa fotodokumentácia ohľadom tohto stavu nerobila, žalobcovi vtedy dôverovali. Uviedol tiež, že na požiadavku žalobcu dal celý byt vymaľovať, a to osobou, ktorú určil žalobca - mal mu pritom uviesť, že v opačnom prípade dá žalovaných na súd. Pri ukončení nájmu za prítomnosti svedka p. H. Z. pravdepodobne dňa 22.02.2011 vyhotovil fotografie, a to za účelom, aby mohol preukázať, v akom stave byt odovzdávali. K investíciám žalobcu žalovaný v 1. rade uviedol, že nespochybňuje, že žalobca v byte musel upratovať, avšak z dôvodu, že tam vykonával rekonštrukčné práce. Namietol položku čistenia bojlera, poukazujúc pritom na vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého ho vymieňal za kotol. Žalovaný v 1. rade konštatoval, že v byte dali všetko do poriadku, zavolal svojho známeho - stolára, ktorý všetko poopravoval. Celý byt bol vymaľovaný, boli opravené vnútorné dvere, t.j. hneď prvé dvere za vchodovými dverami do bytu, ktoré boli ošmirgľované, tmelené, nalakované a natreté farbou. Žalovaný v 1. rade pripustil, že v byte (so súhlasom žalobcu) mali i mačku, no odmietol, že by práve mačka poškodila strešné okná - vady boli spôsobené plesňou. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že dlažba pri krbe praskal počas doby nájmu. Uviedol, že hoci prejavil ochotu vymeniť ju, žalobca mu na to mal povedať, že výmenu zabezpečí on. Žalovaný v 1. rade konštatoval, že je prirodzené, že byt sa používaním prirodzene opotrebuje, žalobca nemôže požadovať, aby bol odovzdaný nový byt. Vyjadril sa, že žalobca ešte v čase, keď si tykali, mu mal uviesť, že prípadné prerábky na byte bude čiastočne financovať aj z finančných prostriedkov, ktoré získa v rámci súdneho konania, pričom poukázal, že žalobca na tunajší súd podal viacero takýchto žalôb.
Žalovaná v 2. rade sa pridržiavala výpovedí žalovaného v 1. rade. Potvrdila tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nájomné platili vždy do rúk žalobcu, ktorý im potvrdenia o úhrade nevydával. Aj nájomné za január 2011 takto žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi, pri čom mala byť prítomná. Ako uviedla, žalobca si peniaze prevzal a odišiel do pivnice. Nevedela však upresniť, ktorý deň a o ktorej hodine to bolo. Súhlasne so žalovaným v 1. rade uviedla, že k odsťahovaniu došlo začiatkom februára, keď si našli iný byt. Žalovaní byt vyčistili a vymaľovali, dali vybrúsiť vchodové dvere, natrieť ich.
Svedok Bc. H. Z. pred súdom uviedol, že asi pred 4 - 5 rokmi mu žalovaný v 1. rade, ktorý je jeho priateľom, oznámil, že sa chcú odsťahovať z bytu, v ktorom v tom čase bývali, pričom ho požiadal, aby s ním ako svedok šiel, nakoľko vlastník bytu má na nich nároky, týkajúce sa odovzdania bytu. Pamätá si, že žalovaný v 1. rade si vyhotovoval fotografie bytu. V byte bol prvýkrát, bol aj na poschodí. Pamätá si, že byt bol vymaľovaný bielou farbou, vchodové dvere boli čerstvo natreté akosi hnedobordovou farbou. Následne do bytu prišiel žalobca, so žalovaným v 1. rade sa rozprávali, potom žalovaný v 1. rade položil kľúče na stolík alebo skrinku a povedal žalobcovi niečo v tom zmysle, že odovzdáva kľúče a končí nájom. Potom si žalovaný v 1. rade odfotil stav na meračoch energií. Dodal, že na byte nebolo nič také, čo by bránilo jeho ďalšiemu užívaniu.
Žalobca spochybnil výpoveď svedka, poukazujúc na skutočnosť, že predmetný byt nevedel popísať, nepamätal si okolnosti stretnutia. K spôsobu úhrady za nájomné žalobca poukázal na čl. 4 bod. 2 predmetnej nájomnej zmluvy. Súčasne uviedol, že došlo k ústnej dohode medzi žalobcom a žalovanými, že budú platiť za užívané energie za nájomný byt, pričom pri nasledujúcom vyúčtovaní sa bude vychádzať z hodnôt stavu na meračoch pri vzniku nájomnej zmluve, ktoré boli uvedené v časti 7 nájomnej zmluvy. Žalobca potvrdil, že na začiatku nájmu si fotozáznam stavu bytu nevyhotovoval.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2015 (č.l.121) zhrnul, že hoci nevie kedy presne sa žalovaní vysťahovali z bytu, je si istý, že tak bolo už koncom januára 2011, nakoľko v tomto období sa už vo večerných, či nočných hodinách nesvietilo, pravdepodobne sa odsťahovali na viackrát. Žalobca tvrdil,
že vysťahovať sa museli zrejme tajne v noci, nakoľko počas dňa sa zdržiaval v predmetnom objekte a žalovaní mali obavu, aby voči ich hnuteľným veciam neuplatnil zádržné právo, k čomu už v minulosti vo vzťahu k inému nájomníkovi musel pristúpiť. Zotrvával na vyjadrení, že k odovzdaniu bytu nedošlo, žalovaný v 1. rade mu 28.02.2011 odovzdal len kľúče, nie však byt. V tento deň umožnil žalovanému v 1. rade opísať si stav elektromeru, plynomeru a vodomeru, nakoľko v zmysle nájomnej zmluve boli žalovaní povinní urobiť vyúčtovanie spotreby energií. Žalobca odpísal stav na meračoch až ku dňu 31.03.2011, kedy skončil nájom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z predložených dokladov vyplýva, že práce na odstraňovaní závad a na uvedení bytu do pôvodného stavu začal robiť v mesiaci marec 2011, teda po tom, ako žalovaní odmietli odstrániť predmetné závady v byte.
V rámci záverečného vyjadrenia žalobca zotrval na podanom návrhu, dodávajúc, že so žalovanými sa chcel dohodnúť, no pre ich prístup nemal iného východiska, ako podať žalobu na súd.
Žalovaní i na základe vykonaného dokazovania vyhodnocovali uplatnené nároky ako nedôvodné. Podľa nich žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dôvodnosť ani jednej z položiek jeho žalobného návrhu. Naopak, žalovaní preukázali, že nájomné zaplatili riadne až do skončenia nájomnej zmluvy, taktiež preukázali, že byt riadne odovzdali, preto žiadali návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania.
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 20.6.2007 (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods.1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záver, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetom užívania žalovanými bol samostatný 3- izbový byt za účelom bývania, pričom právnym titulom k užívaniu tohto bytu mala byť nájomná zmluva zo dňa 20.06.2007 v znení jej dodatkov. Ako už bolo uvedené, predmetom nájmu mal byť byt, čiže v danom prípade mal vzniknúť medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami záväzkový vzťah titulom zmluvy o nájme bytu. Z vykonaného dokazovania, a to z nájomnej zmluvy zo dňa 20.06.2007 vyplýva, že voľou účastníkov konania bolo uzatvorenie zmluvy o nájme bytu, medzi účastníkmi mal vzniknúť nájomný vzťah k predmetu nájmu. Súčasne z dokazovania vyplýva, že v danom prípade sa malo jednať o spoločný nájom bytu manželmi, t.j. žalovanými (toto nebolo medzi účastníkmi konania sporné). Z uvedeného dôvodu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou platnosti uzatvorenej zmluvy o nájme bytu, túto podrobil kontrole v tom smere, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti predpísané ustanovením § 686 ods.1 OZ. Ako vyplýva z ustanovenia § 686 ods.1 OZ, nájomná zmluva (zmluva o nájme bytu) musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva spĺňala zákonnú náležitosť čo do označenia predmetu a rozsahu užívania (predmet nájmu jednoznačne identifikovaný a súčasne uvedený aj spôsob užívania bytu), ako i čo do označenia výšky nájomného (6800,- Sk až po sumu 239,- eur v znení dodatkov k zmluve). Podľa názoru súdu však predmetná zmluva o nájme bytu neobsahuje obligatórnu náležitosť (§ 686 ods. 1 OZ obsahuje pojem „musí obsahovať“), a to výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, resp. neobsahuje ani spôsob jej výpočtu, pričom súd vychádzal zo znenia zmluvy uvedeného v čl. 4 bod 2., v ktorom je uvedené, že v cene nájmu nie je zahrnutá hodnota inkasa a spotrebovaných energií (voda, elektrina, plyn, odvoz smetí a pod.), tieto mali žalovaní ako nájomcovia platiť samostatne podľa vlastnej spotreby, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. Podľa čl. 5 bod 6. predmetnej zmluvy sa žalovaní ako nájomcovia zaviazali hradiť inkasné a koncesionárske poplatky (mysliac tým zrejme úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu) v lehotách určených na úhradu týchto platieb. Pokiaľ nebola v predmetnej zmluvy § 686 ods.1 OZ jednoznačne určená (slovným vyjadrením) výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, bolo povinnosťou zmluvných strán v zmysle tohto zákonného ustanovenia určiť spôsob výpočtu tejto úhrady, pričom musí ísť o také dojednanie, ktoré obsahuje údaje, na základe ktorých možno vykonať výpočet výšky tejto úhrady, t.j. „dopracovať sa“ týmto výpočtom ku konkrétnej peňažnej sume, ktorú mali žalovaní ako nájomcovia platiť na úhradu služieb. Z predmetnej zmluvy však vyplýva, že táto neobsahuje presnú výšku úhrady a ani spôsob jej určenia, nakoľko dojednanie v znení o platení úhrady energií „podľa vlastnej spotreby“ je podľa názoru súdu nedostatočne určité, ide teda o neplatné dojednanie v zmysle § 37 ods.1 OZ. Na základe predmetného dojednania v čl. 4 bod 2. zmluvy nie je vôbec zrejmé akú sumu mali žalovaní ako nájomcovia platiť, nie je určený mechanizmus výpočtu tejto sumy, dojednanie o platení podľa vlastnej spotreby neumožňuje jednoznačne dospieť ku konkrétnej sume požadovanej ust. § 686 ods. 1 OZ. Čo sa týka platenia energií (úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu) z výsluchu žalovaného v 1. rade vyplýva, že tieto platili na základe predpisov písaných na meno žalobcu, čo potvrdil i žalobca s dodatkom, že tieto doklady si buď vyberali žalovaní zo schránky alebo ich im predkladal žalobca k zaplateniu osobne. Z uvedeného vyplýva, že vo veci platenia úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu sa v skutočnosti postupovalo spôsobom takým, že žalovaní vykonávali úhrady len z titulu faktického predloženia predpisu úhrady na meno žalobcu, pričom v predpise boli uvedené sumy, ktorých výška však nebola uvedená v predmetnej zmluve o nájme bytu, resp. nebol v zmluve jednoznačný odkaz o povinnosti žalovaných platiť tieto úhrady vo výškach určených s odkazom na iné listiny a nebol ani dojednaní spôsob predkladania týchto listín žalovaným. V predmetnej zmluve nebol jednoznačný odkaz na zálohové predpisy platieb, t.j. zmluva neobsahovala ustanovenie, že by žalovaní mali platiť a hlavne v akých výškach preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, v zmluve bola len určená splatnosť týchto úhrad, avšak aj tu bol rozpor medzi čl. 4 bod 2, v ktorom bolo uvedené, že lehota splatnosti tzv. inkasa je do 15. dňa v mesiaci a čl. 5 bod 6, v ktorom bolo uvedené, že nájomcovia sa zaväzujú platiť tzv. inkasné poplatky v lehotách určených na úhradu týchto platieb. Takýto postup, čo do spôsobu určenia výšky úhrad, nie je v súlade s ust. § 686 ods.1 OZ, nakoľko sa nedá jednoznačne určiť akú sumu mali žalovaní ako nájomcovia z titulu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu platiť, nebol v zmluve ani určený spôsob výpočtu týchto úhrad podľa „vlastnej spotreby“ žalovanými. Z uvedeného dôvodu teda v predmetnej zmluve absentuje obligatórna náležitosť predpísaná zákonom (§ 686 ods.1 OZ), a to z dôvodu, že dojednanie o úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu trpí vadou neurčitosti (§37 ods.1 OZ), čoho právnym následkom je absolútna neplatnosť predmetnej zmluvy o nájme bytu manželmi v zmysle § 39 OZ, nakoľko predmetná zmluva ako právny úkon je v rozpore so zákonným ust. § 686 ods.1 OZ. Absolútna neplatnosť zmluvy má potom za následok, že zmluva je od začiatku neplatná, a preto nevzniklo žalobcovi ako prenajímateľovi právo na úhradu nájomného a na druhej strane povinnosť
žalovaných platiť nájomné žalobcovi, mohlo tu vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo náhrady škody. Z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že žalovaní na základe takto neplatnej zmluvy predmetný byt v skutočnosti užívali, nastupuje tu však iný vzťah medzi účastníkmi konania (nie nájomný vzťah), a to vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko by sa u žalovaných jednalo užívaním bytu o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods.2 OZ. Čo sa týka užívania bytu žalovanými a tým získaným majetkovým prospechom na strane žalovaných, súd sa zaoberal len obdobím od januára do marca 2011, nakoľko platenie nájomného (aj keď z titulu neplatnej nájomnej zmluvy) za obdobie od prvotného užívania bytu až do 31.12.2010 medzi účastníkmi nebolo sporné, za obdobie do 31.12.2010 bolo nájomné uhradené žalovanými riadne, žiadny dlh na nájomnom nevznikol, sporným bolo platenie nájomného za obdobie január až marec 2011, resp. nezaplatenie nájomného za január 2011. Ako vyplýva zo samotného tvrdenia žalobcu, v období január až marec 2011 žalovaní mali uhradené nájomné z titulu zaplateného preddavku nájomného za dva mesiace (podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.11.2015 sa jednalo o úhrady február až marec 2011), teda za obdobie troch mesiacov boli zo strany žalovaných zaplatené úhrady tzv. nájomného za dva mesiace. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že žalobcovi uhradili v januári 2011 (28.01.2011) nájomné, toto ich tvrdenie nebolo žiadnym dôkazom preukázané, preto súd z neho ani nevychádzal. Ako ďalej vyplýva z tvrdenia žalobcu, žalovaní v období od januára do marca 2011 užívali predmetný byt do konca januára 2011, a teda prípadný majetkový prospech na strane žalovaných z titulu užívania predmetného bytu (bezdôvodné obohatenie) tu mohol vzniknúť za obdobie jedného mesiaca, keďže úhrady za užívanie bytu (tzv. nájomné) mali v tomto období zaplatené za dva mesiace (zaplatený dvojmesačný preddavok nájomného). Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že na strane žalovaných nevznikol majetkový prospech z titulu užívania bytu za obdobie január 2011 (predmet sporu), t.j. za obdobie jedného mesiaca, keďže nájomné z titulu preddavku zaplatili žalobcovi za obdobie dvoch mesiacov z obdobia troch mesiacov. Je potrebné ešte dodať, že čo sa týka faktického užívania bytu žalovanými, títo jednak najprv potvrdili tvrdenia žalobcu, že predmetný byt užívali do konca januára 2011, avšak taktiež sa neskôr vyjadrili (č.l. 52), že sa vysťahovali ku dňu 28.02.2011, resp. že z bytu odišli 5.2.2011 (uvedené žalovaným v 1. rade na pojednávaní). Aj keby súd pripustil užívanie bytu žalovanými do konca februára 2011, t.j. celkovo dva mesiace v roku 2011, aj v tomto prípade na strane žalovaných neprišlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže preddavok nájomného mali zaplatený na dva mesiace. Súd ešte poznamenáva, že nemal dôvod sa v otázke posúdenia výšky bezdôvodného obohatenia odchýliť od výšky „dohodnutého“ mesačného nájomného, ktorá podľa názoru súdu nie je neprimeraná a je možné z nej preto vychádzať pri určovaní bezdôvodného obohatenia sa. Medzi účastníkmi konania nebolo ani len tvrdené, že by žalovaní mali predmetný byt užívať aj v marci 2011, preto maximálna doba faktického užívania bytu bola dva mesiace v roku 2011, za ktoré žalovaní aj žalobcovi zaplatili. Vzhľadom na takéto posúdenie, súd preto nepriznal žalobcovi časť žalovanej sumy vo výške 239,- eur spolu s poplatkom z omeškania predstavujúce podľa žalobcu nájomné, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie predmetná nájomná zmluva nebola platne uzatvorená, žalobcovi teda nevzniklo právo na nájomné a ako ďalej vyplýva, žalobcovi nevzniklo ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovanými v roku 2011, keďže nájomné bolo zaplatené preddavkovo za dva mesiace a vo väčšom rozsahu ani žalovaní predmetný byt neužívali. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie 239,- eur s príslušenstvom ako bezdôvodnú zamietol. Čo sa týka časti žalovanej sumy vo výške 68,21 eura za energie, súd žalobu ani v tejto časti nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal ani neuviedol právne (nie fakticky) spôsobilým spôsobom ako k dlžnej sume za energie vo výške 68,21 eura dospel. Súd nemohol vychádzať z predloženého výpočtu dlhu určeného žalobcom, nakoľko aj samotný žalobca najprv určil v žalobe dlh za energie v sume 68,21 eura, v neskoršom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2015 už dlh uviedol v inej výške (vyššej sume), pričom podľa prvotného výpočtu č.l.13) mali mať žalovaní na elektrine preplatok 37,53 eura, no podľa neskoršieho výpočtu (č.l. 99) už podľa žalobcu mali žalovaní na elektrine nedoplatok 70,18 eura. Súd nemohol žalobcovi priznať žalovanú sumu 68,21 eura, keďže nemohol vychádzať z výpočtov samotného žalobcu (tieto boli nakoniec rozporné), keď spôsob výpočtu dlhu si určil sám žalobca. Podstatné je, že žalobcom požadovaný nedoplatok za energie vo výške 68,21 eura nebol vôbec v súlade s obdobím faktického užívania bytu žalovanými (do konca januára 2011), žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval konečný stav meračov energií ku dňu ukončenia užívania bytu žalovanými, z ktorého by sa dalo prípadne vychádzať pri výpočte dlhu na energiách na strane žalovaných. Vyúčtovacie faktúry, z ktorých žalobca vychádzal pri výpočte dlhu za energie, napr. pri elektrine (č.l. 102) boli za obdobie od 27.07.2010 do 16.08.2010, resp. za obdobie od 01.01.2010 do 26.07.2010 (č.l.15), pri vyúčtovacej faktúre za plyn sa jednalo o fakturačné obdobie od 19.04.2010 do 18.04.2011, a pri vodnom a stočnom
za fakturačné obdobie do 01.01.2011 do 15.02.2011, z čoho vyplýva, že sa jednalo o vyúčtovania aj za obdobie, počas ktorého žalovaní predmetný byt ani vôbec fakticky neužívali (napr. apríl 2011). Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie 68,21 eura ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka žalovanej sumy 294,77 eura spolu s úrokom z omeškania, táto sumu podľa žalobcu tvorí preukázané investície žalobcu na uvedenie bytu do pôvodného stavu. Súd zamietol žalobcu aj v tejto časti ako nedôvodnú, pričom túto považoval za nedôvodnú z toho dôvodu, že žalobca neuniesol v zmysle § 120 ods.1 O.s.p. dôkazné bremeno, čo do preukázania prípadnej škody, ktorá mal vniknúť na predmetnom byte z titulu jeho užívania žalovanými. Pokiaľ chcel byť žalobca v tejto časti úspešný, bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné bremeno, čo do preukázania pôvodného stavu bytu, keďže svoj nárok odôvodnil z titulu nákladov spojených s uvedením bytu do pôvodného stavu, a to po ukončení užívania bytu žalovanými. Neobstojí tvrdenie žalobcu, ktorý poukazoval na ustanovenie nájomnej zmluvy zo dňa 20.06.2007, podľa ktorej byt bol vymaľovaný a bez závad. Podľa súdu sa jedná o veľmi všeobecné dojednanie. Žalobca nepreukázal stav tohto bytu v čase odovzdania do užívania žalovanými, pri odovzdaní bytu nebol prítomný ani jeden z navrhovaných svedkov na strane žalobcu, ohľadom stavu bytu nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia. Nakoľko nebol preukázaný pôvodný stav bytu v čase jeho odovzdania do užívania žalovaným, nemohol súd ani prihliadať na prípadný zhoršený (poškodený) stav bytu, tak ako to tvrdil žalobca. Žalobca síce preukázal úhradu finančných čiastok v celkovej sume 294,77 eura, avšak nepreukázal, že tieto výdavky súviseli s prípadným poškodením bytu titulom jeho užívania žalovanými, keď napríklad čo sa týka poškodenia dlažby, žalobca predložil doklad o úhrade dlažby v množstve 4,5 m2 za sumu 6,97 €, avšak z predloženej fotografie zo strany žalobcu bolo zistené, že poškodená (prasknutá) bola len jedna dlažba, pričom nebolo zrejmé, akého je táto rozmeru, a preto nebolo možné priznať náhradu škody v sume 6,97 eura (č.l. 13 a 18). Čo sa týka ostatných položiek ako investícií žalobcu uvedených na č.l. 13, s poukazom na vyššie uvedené, teda neunesenie dôkazného bremena tieto súd ako nedôvodné nepriznal. Taktiež je potrebné konštatovať, že titulom užívania veci dochádza k bežnému opotrebovaniu veci, ktoré znáša vlastník veci. Napokon z výsluchu svedka Bc. Z. vyplýva, že žalovaní fakticky odovzdali byt spolu s kľúčmi žalobcovi v takom stave, že v byte nebolo nič také, čo by bránilo jeho ďalšiemu užívaniu. O nedôvodnosti žaloby v tejto časti je súd presvedčený aj z toho dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcu na č.l. 88 žalovaní vykonali úkony smerujúce k riadnemu odovzdaniu bytu, t.j. prebrúsili a nalakovali okná, dvere ako aj vymaľovali byt, avšak podľa názoru žalobcu, tieto práce boli vykonané nekvalitne a neodborne a byt po maľovke žalovaní neupratali. Súd nemôže vychádzať zo subjektívnych presvedčení žalobcu o neodbornosti a nekvalite, predložené fotografie zo strany žalovaných nepreukazujú, resp. vyvracajú tvrdenia žalobcu, že by byt nebol schopný ďalšieho užívania. Súd nevykonal ani dokazovanie - znalecké dokazovania, čo do preukázania poškodenia bytu, a to s poukazom na záver, že žalobca nepreukázal pôvodný stav bytu, a preto prípadné preukázanie poškodenia bytu by bolo v tomto smere právne irelevantné. Súd zamietol aj žalobu čo do zaplatenia sumy 105,- eur (položky 4,5 a 6 žalobného petitu v sume po 20, 60 a 25,- eur), nakoľko nebol právny dôvod na priznanie týchto súm. Podľa žalobcu sa v tomto prípade jednalo o paušálne náhrady určené samotným žalobcom, žalobca nimi vyčíslil napríklad cenu práce za upratovanie p. T., vyčistenie bojlera, atď. Čo sa týka položky 4 a 6 sume 45,- eur, jednalo sa o upratovacie a čistiace práce, náklady v tejto sume žalobcovi však v skutočnosti nevznikli, preto nie je právny dôvod na priznanie náhrady v požadovanej sume. Ako už bolo uvedené, jednalo sa o paušálne náhrady určené samotným žalobcom, čo nemožno z právneho hľadiska akceptovať a poskytnúť mu súdnu ochranu. Čo sa týka položky 5 v sume 60,- eur, súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie nepriznania investícii v sume 294,77 eura, t.j. neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu čo do preukázania samotného poškodenia zo strany žalovaných ako i s poukazom na to, že i v tomto prípade sa jedná o paušálnu sumu určenú žalobcom, náklady v tejto sume žalobcovi v skutočnosti ani nevznikli. Súd napokon nepriznal žalobcovi ani časť žalovanej sumy vo výške 20,- eur (položka 7), ktorá mal predstavovať náklady žalobcu za výrobu fotiek a kopírovanie tlačív pre súd, nakoľko podľa dokladu o úhrade na č.l.20 sa jednalo o fotokópie v celkovom počte 145 strán, pričom žalobca v žiadnom prípade v takomto rozsahu nepredložil súdu tlačivá, nepredložil súdu ani fotografie v súvislosti s týmto nákladom. Žalobca síce v priebehu konania predložil súdu fotografie (č.l. 90, 16.10.2015), pričom z priloženého pokladničného bloku, že tieto boli hradené osobitne v sume 10,80 eura (nie v sume 20,01 €). Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobu považoval na nedôvodnú. S poukazom na § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu ohliadkou bytu, výsluchom svedka I. E. (navrhnutého za účelom preukázania dôvodnosti a rozsahu renovačných prác na vstupných dverách do bytu, ktoré si objednal žalobca), výsluchom zástupcov firmy GLANC (navrhnutého za účelom preukázania dôvodnosti a rozsahu upratovacích prác objednaných žalobcom),
výsluchom svedkyne Márie Boďovej (navrhnutého za účelom potvrdenia stavu bytu pred nasťahovaním sa žalovaných a po ich odsťahovaní), svedka M. Š. s manželkou I. (bývalých nájomcov bytu nachádzajúceho sa vedľa žalovanými obývaného bytu, ktorí v byte bývali počas trvania nájomného vzťahu žalobcu a žalovaných), svedkyne I. J. (ktorá v súčasnosti obýva predmetný byt), ako aj na znalecké dokazovanie ohľadom poškodenia okien a vyčíslenia vzniknutej škody, nakoľko vykonanie týchto dôkazov považoval za neúčelné a vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti nemajúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. (keďže žalovaní si do vyhlásenia rozsudku náhradu trov konania nevyčíslili) tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2.rade ako úspešným účastníkom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)