Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/281/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: G. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., B. X, zastúpenej: C.. L. G., V. X. M., B. X proti odporcovi: Š. G., O.. X.X.XXXX, V. X. M., Š. XXX/XX v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Odporca je povinný v období od 5.11.2014 do 31.12.2015 platiť výživné na navrhovateľku vo výške 100 EUR mesačne a počnúc od 1.1.2016 do budúcna vo výške 80 EUR, vždy do 15. dňa každého mesiaca, k rukám navrhovateľky vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -36 zo dňa 18.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -55.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 5.11.2014 do 31.5.2016 vo výške 850 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.11.2014 domáhala, aby súd počnúc dňom podania návrhu zvýšil výživné zo strany odporcu, jej otca, naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -36 zo dňa 18.7.2011 zo sumy 50 EUR na sumu 250 EUR mesačne.

Návrh odôvodnila skutočnosťami, že od posledného určenia výživného ubehli 3 roky, v tom čase bola študentkou 9. ročníka základnej školy, v súčasnosti študuje 3. ročník Strednej odbornej školy, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené so štúdiom. Bolo potrebné zakúpiť školské pracovné pomôcky ako aj ďalšie školské potreby, platí stravné vo výške 25 EUR mesačne a tiež mesačný cestovný lístok. Celú starostlivosť zabezpečuje matka. Majetkové pomery na strane odporcu sa zmenili aj v dôsledku toho, že dňa 7.5.2014 uzavrel s matkou navrhovateľky dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej matka vyplatila odporcovi sumu 30.000 EUR.

Odporca uviedol, že jeho pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné než doposiaľ. Jeho príjem je 324,80 EUR brutto, z čoho 100 EUR platí za bývanie u svojej matky a ďalších 100 EUR platí titulom výživného na navrhovateľku a na ďalšiu dcéru W..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky navrhovateľky a odporcu, oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj pripojených spisv tunajšieho súdu sp.zn. a sp.zn. a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -36 zo dňa 18.7.2011 bolo manželstvo matky navrhovateľky C.. L. G. a odporcu rozvedené a schválená dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, podľa ktorej súd zveril mal. deti - navrhovateľku a W. do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 50 EUR mesačne na každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -55.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že problémy v manželstve nastali najmä z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov zo strany odporcu, jeho agresivity, nedostatočnej starostlivosti o domácnosť a nezáujmu o deti, čo viedlo k ochladeniu citov u navrhovateľky. Odporca bol v čase rozhodovania zamestnaný v spoločnosti Slovenská pošta a.s. a za obdobie od mája 2010 do apríla 2011 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 483,90 EUR. Priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľky, zamestnanej v Železniciach SR, bol v uvedenom období vo výške 673,80 EUR. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že v tom čase maloletá navrhovateľka navštevovala 8. ročník základnej školy. Výdaje na ňu predstavovali ZRPŠ 10 EUR ročne, výtvarný krúžok 9 EUR mesačne, stravné 19 EUR mesačne, cestovné 9 EUR mesačne. Účastníci konania v čase rozvodu bývali v 3- izbovom byte spolu s deťmi.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -69 zo dňa 19.5.2015 súd zvýšil výživné zo strany odporcu na mal. W. G. zo sumy 50 EUR mesačne na 70 EUR mesačne, počnúc od 1.11.2014 do budúcna a zaviazal ho zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.11.2014 do 31.5.2015 vo výške 140 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že odporca vypovedal, že po rozvode manželstva odišiel na vlastnú žiadosť od zamestnávateľa zo Slovenskej pošty, chcel podnikať, avšak sa mu nedarilo, 2 roky bol nezamestnaný, naďalej platil nájomné za byt na B. ulici v Košiciach a výživné na 2 deti vo výške 100 EUR mesačne. Navyše si urobil kurz SBS, za ktorý zaplatil 120 EUR, zamestnal sa v SBS službe od 17.9.2014, býva u svojej mamy, o ktorú sa stará a z účtu jej prispieva na bývanie sumou 100 EUR mesačne. Okrem výživného inou formou na deti neprispieva. V čase rozhodovania bola mal. W. žiačkou I.A triedy gymnázia. Priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky bol v období od novembra 2013 do októbra 2014 vo výške 769 EUR netto, od novembra 2014 do januára 2015 vo výške 816,54 EUR netto a za obdobie od februára 2015 do marca 2015 vo výške 776,21 EUR netto. Priemerný mesačný čistý príjem odporcu za obdobie od septembra 2014 do decembra 2014 bol vo výške 337,19 EUR netto a za obdobie od septembra 2014 do marca 2015 vo výške 358 EUR netto. Súd uviedol, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného z dôvodu, že sa zvýšili výdavky na mal. W., hlavne tým, že navštevuje strednú školu. Na strane otca posúdil pomery tak, že otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s vyšším príjmom, pričom zo zamestnania odišiel na vlastnú žiadosť a teda skončil pracovný pomer na svoj podnet bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne s rovnakou mzdou, a teda, sa vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania.

Voči citovanému rozsudku sa odporca odvolal. Citovaný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. -93 zo dňa 25.2.2016. Odvolací súd sa so závermi súdu I. stupňa stotožnil, s tým, že dospel k správnemu záveru, že v dôsledku nástupu maloletej na stredoškolské štúdium došlo u nej k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu rozhodnutia o výživnom a dôsledne prihliadajúc na pomery rodičov a potencionalitu príjmu otca v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine zvýšil výživné pre maloletú o 20 EUR mesačne, nakoľko pomery otca neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu aj napriek tomu, že odôvodnené potreby maloletej by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu.

Matka navrhovateľky vypovedala, že nástupom na strednú školu sa u navrhovateľky podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jej potrieb. Predovšetkým bolo potrebné zakúpiť pracovný odev ako napr. montérky, pracovnú obuv, pracovný plášť, chirurgické náčinie a samozrejme aj ďalšie školské pomôcky, predovšetkým učebnice, pracovné zošity a podobne. Všetky jej potreby uspokojuje sama zo svojho príjmu. Hoci odporca určené výživné plní, okrem toho na výživu dcér nijako neprispieva, neobdarí ich ani pri príležitosti narodením alebo sviatkov. Pracuje ako technická pracovníčka v Ž. F.. V byte na B. ulici býva spolu s dcérami, za byt platí spolu 216,- EUR mesačne. Okrem toho platí úver na byt vo výške 194,- EUR mesačne. Nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci významnejšej hodnoty.

Odporca vypovedal, že jeho pracovný pomer vo firme C. X, a.s., kde pracoval ako SBS-kár, sa skončil 9.septembra 2015, pretože bol uzavretý na dobu určitú. Následne, do konca decembra 2015 bol práceneschopný, dal sa vypísať v ochrannej lehote, pretože ho seklo v krížoch. Jeho príjem v tomto období bol tvorený len nemocenskými dávkami vo výške v priemere mesačne 259,- EUR. Od 1.1.2016 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, zatiaľ mu neponúkli žiadnu prácu, ktorú by mohol vykonávať, avšak zaujíma sa o prácu, chcel by opäť robiť v SBS. Je vyučeným elektromechanikom, ale túto prácu vykonával len dva roky potom, čo som sa vyučil. Pracoval dlhé roky na živnosť v predmete činnosti výškové práce, túto prácu už robiť nemôže kvôli zdraviu ako aj veku. Býva s matkou v 3-izbovom byte na Š. ulici. Stará sa o ňu, je chorá a stará, poberá dôchodok, ktorý tvorí jediný jej príjem. Na bývanie a úhradu nákladov v spoločnej domácnosti matke pripláca 100,- EUR mesačne. Za nájom bytu platí matka do 200,- EUR mesačne. Je vlastníkom podielu v rozsahu 1/3 z tohto bytu, pretože sú traja súrodenci a jednak zdedili v rovnakom rozsahu po otcovi a jednak svoj podiel na nich prepísala matka. Rovnako vlastní spolu so súrodencami aj chatku, každý v rozsahu 1/3 v pomere k celku. Motorové vozidlo nevlastní, nefajčí a pije len príležitostne.

Na pojednávanie konané dňa 3.5.2016 sa odporca dostavil pod vplyvom alkoholu, v sprievode príslušníka justičnej stráže.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 3.3.2016 uviedol, že si vybavuje priznanie opatrovateľského príspevku za opatrovanie matky. Zo správy Úradu práce, sociálnej vecí a rodiny však súd zistil, že odporca poberá peňažný príspevok na opatrovanie už od 1.októbra 2015.

Z potvrdenia Strednej odbornej školy X. M. - V. súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom roku 2014/2015 študentkou 3. ročníka tejto školy a v školskom roku 2015/2016 študentkou 4.ročníka tejto školy.

Z opisu mzdového listu matky navrhovateľky za obdobie od januára do septembra 2014 súd zistil, že jej priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 750,- EUR.

Z dohody o vyporiadaní BSM súd zistil, že matka navrhovateľky C.. L. G. a odporca uzavreli dňa 7.5.2014 dohodu, predmetom ktorej bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, na základe ktorej matka navrhovateľky nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - byt č. X na B. ulici v Košiciach a zároveň sa zaviazala zaplatiť odporcovi na vyrovnanie sumu 30.000 EUR. Odporca potvrdil svojim podpisom, že uvedenú sumu od matky navrhovateľky prevzal.

Z výpisu z účtu odporcu vo VÚB banke a.s. zo dňa 20.11.2014 súd zistil, že odporca poukázal sumu 100 EUR. Odporca uviedol, že ide o platbu za byt svojej matky, v ktorom býva.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a zamestnávateľom C., a.s. so sídlom v Bratislave Vajnorská 135 dňa 18.9.2014 súd zistil, že pracovný pomer bol dohodnutý s dňom nástupu do práce 18.9.2014, na výkon práce pracovníka povereného výkonom fyzickej ochrany. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 9.9.2015.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu o príjme súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem odporcu za obdobie od septembra do decembra 2014 bol vo výške 379 EUR a za obdobie od januára do júna 2015 vo výške 380 EUR. Za celé obdobie trvania pracovného pomeru, t.j. od 18.9.2014 do 9.9.2015 bol vo výške 365,50 EUR netto.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 22.2.216 súd zistil, že odporcovi nebol priznaný nárok na dávky v nezamestnanosti. Z odôvodnenia vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zaradil odporcu dňa 1.1.2016 do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom F. P. Š..P.. so sídlom v Banskej Bystrici a odporcom ako zamestnancom dňa 2.4.2003 súd zistil, že odporca vykonával funkciu náhradného poštového doručovateľa - doručovanie všetkých druhov zásielok a výkon iných činností spojených s hmotnou zodpovednosťou, s miestom výkonu práce dodávacie pošty v okrese Košice I až IV, pričom mu bola priznaná mzda vo výške 6.800,- Sk ako základná mzda, ku ktorej mohla byť poskytovaná pobádacia zložka mzdy, t.j. výkonová odmena.

Z dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že F. P. R..F.. a odporca sa dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 30.9.2012 na základe písomnej žiadosti odporcu.

Z písomnej žiadosti odporcu zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že odporca požiadal o skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.9.2012, pričom výslovne v žiadosti uviedol, že „bez uvedenia dôvodu“.

Z opisu mzdového listu odporcu súd zistil jeho priemerný mesačný čistý príjem u zamestnávateľa Slovenská pošta š.p. od októbra 2010 do septembra 2011 bol vo výške 507,52 EUR a za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 vo výške 462,97 EUR.

Zo správy Daňového úradu Košice I súd zistil, že odporca nepodal daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2012 - 2014.

Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca dávky v nezamestnanosti a dávky dôchodkového poistenia nepoberá. Za obdobie od septembra do decembra 2015 mu bola vyplatená suma 939,90 EUR titulom dávok nemocenského poistenia.

Zo správy Úradu práce, sociálnej vecí a rodiny súd zistil, že odporca s úradom spolupracuje, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Poberá peňažný príspevok na opatrovanie a to od 1.októbra 2015 až doposiaľ, naposledy vo výške 63,80 EUR mesačne a to za opatrovanie U. G., nar. XX.X.XXXX (matka odporcu).

Prídavky na obe deti poberá matka navrhovateľky vo výške 47,04 EUR na obe deti spolu.

Odporca uviedol, že sumu 30.000 EUR, ktorú mu vyplatila matka navrhovateľky titulom vyporiadania BSM, minul na svoje živobytie, pretože platil riadne výživné ako aj nájomné.

Podľa ustanovenia § 62 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na určenie výživného je dôvodný, pretože navrhovateľka v období od podania návrhu, t.j. od novembra 2014 , ako aj v čase rozhodovania súdu, nebola schopná sama sa živiť.

V konaní bolo preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. zo dňa 18.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.7 -55, ktorým súd určil výživné zo strany odporcu na vtedy ešte maloletú navrhovateľku počnúc od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 4.5.2012 vo výške 50 EUR mesačne.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine súd skúmal, či v danom prípade došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pre skúmanie tejto otázky bolo potrebné porovnať pôvodné pomery, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom v roku 2011, s pomermi v súčasnosti, t.j. s pomermi, ktoré tu boli na strane účastníkov konania v čase od podania predmetného návrhu na začatie konania (november 2015) až do mája 2016, kedy súd vo veci rozhodol.

Začiatok obdobia, rozhodného pre posúdenie návrhu, bol ohraničený momentom podania návrhu na začatie konania (5.11.2014), pretože v prípade plnoletých detí zákon umožňuje priznať výživné len od podania návrhu ( § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

Aké boli pôvodné pomery na strane účastníkov konania, súd zistil z odôvodnenia posledného rozsudku o výživnom, resp. z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. . Súčasné pomery na strane účastníkov konania súd zisťoval vykonaním dokazovania v tomto konaní. Ich porovnaním súd zistil, že došlo k podstatnej zmene najmä na strane oprávnenej, t.j. u navrhovateľky.

Pri poslednej úprave výživného (18.7.2011) mala navrhovateľka 15 rokov a navštevovala 8. resp. 9. ročník základnej školy. Od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného teda uplynuli vyše tri roky. Navrhovateľka mala v rozhodnom období už takmer 19 rokov. Od poslednej úpravy teda ukončila povinnú školskú dochádzku a začala študovať na strednej škole, pričom v školskom roku 2014/2015 študovala 3.ročník a v školskom roku 2015/2016 4.ročník Strednej odbornej školy X., M. - V.. Je nepochybné, že v súvislosti so štúdiom na strednej škole sa výdavky na uspokojenie jej potrieb zvýšili. Vzhľadom na charakter štúdia bolo potrebné zakúpiť pracovný odev a chirurgické náčinie, ako aj iné školské potreby a pomôcky. Za stravu v školeskej jedálni platí 25 EUR mesačne a za cestovný lístok na MHD platí mesačne 10 EUR. Navrhovateľka v rozhodnom období nemala žiaden majetok, ani vlastný príjem.

Vo vzťahu k pomerom na strane navrhovateľky je potrebné ďalej uviesť, že tak, ako aj v minulosti, pri poslednej úprave výživného, tak aj v súčasnosti v rozhodnom období, sa o navrhovateľku osobne starala jej matka, C..L. G., ktorá hradila všetky výdavky, spojené s uspokojením potrieb navrhovateľky a to bývanie, stravu, odev, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky a potreby, ako aj ostatné náklady, súvisiace s inými záujmami navrhovateľky.

Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova a to jeho hmotné potreby, ako je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, hygienické potreby, riešenie bytovej otázky, ale aj kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že na strane navrhovateľky došlo k zrejmému a spontánnemu nárastu nákladov na uspokojenie jej odôvodnených potrieb, čo je prirodzene spojené jednak so zvýšením jej veku o 4 roky od poslednej úpravy výživného, ale najmä s ukončením vzdelávacieho procesu na základnej škole a s nástupom na stredoškolské štúdium.

Z vyššie cit. ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade mal súd za preukázané, že v období od podania návrhu bola navrhovateľka študentkou strednej školy a keďže nebolo zistené, že by navrhovateľka v uvedenom období disponovala takým zdrojom príjmu, z ktorého by mohla samostatne uspokojovať svoje potreby, súd vo vzťahu k predmetnej otázke uzavrel, že navrhovateľka, hoci dosiahla plnoletosť, v tomto období nebola schopná sama sa živiť, keďže po základnej škole pokračovala v štúdiu na strednej škole, nemala žiaden príjem a bola odkázaná výživou na svojich rodičov.

Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal predovšetkým na základné kritériá, vymedzené v ustanovení § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktorými sú v prvom rade odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného, v danom prípade otca.

Čo sa týka pomerov na strane odporcu, z ktorých súd vychádzal pri poslednej úprave výživného, odporca bol v tom čase zamestnaný v podniku F. P. Š..P.. a za obdobie od mája 2010 do apríla 2011 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 483,90 EUR. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že jeho pomery sa zmenili.

Pracovný pomer odporcu v podniku F. P. Š..P.. sa skončil ku dňu 30.9.2012. Následne bol odporca dva roky bez zamestnania, až do 17.9.2014, kedy nastúpil do práce v spoločnosti C. X a.s., so sídlom Bratislave, kde vykonával prácu SBS. Za celé obdobie trvania pracovného pomeru, t.j. od 18.9.2014 do 9.9.2015 (pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú) dosiahol priemerný mesačný čistý príjem vo výške 365,50 EUR. V období od skončenia pracovného pomeru, od septembra 2015 do decembra 2015 bol odporca práceneschopný a bola mu vyplatená suma 939,90 EUR titulom dávok nemocenského poistenia, teda v priemere mesačne suma vo výške 234,97 EUR. Od 1.1.2016 je odporca nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pričom s úradom spolupracuje, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Od 1.10.2015 jeho príjem tvorí aj peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 63,80 EUR mesačne, za opatrovanie matky U. G., O.. XX.X.XXXX. Odporca v rozhodnom čase žil s matkou v 3-izbovom byte, ktorý vlastní v rozsahu 1/3 v pomere k celku. Taktiež je spoluvlastníkom záhradnej chatky, v rovnakom podiele. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na ďalší príjem odporcu vo výške 30.000 EUR, ktorú mu titulom vyporiadania BSM vyplatila matka navrhovateľky dňa 7.5.2014. Ide o nezanedbateľný príjem, ktorý odporca podľa vlastného vyjadrenia minul za 2 roky výlučne na svoje potreby. Pokiaľ sa uvedená suma rozpočíta na dva roky, pripadá na jeden mesiac suma 1.250 EUR. Aj keď by sa od uvedenej sumy odpočítala suma 200 EUR, t.j. 100 EUR výživné na obe dcéry a 100 EUR náklady na bývanie, stále odporcovi ostáva suma 1.050 EUR mesačne.

Hoci je zrejmé, že v rozhodnom období odporca v spoločnosti C. X a.s. dosiahol nižší priemerný mesačný príjem ako v čase, kedy pracoval v F. P. Š..P.., súd však na základe výsledkov dokazovania konštatoval, že tento stav zavinil sám odporca. Odporca totiž na vlastnú žiadosť opustil trvalé zamestnanie v F. P. R..F.. a dva roky potom (od septembra 2012 do septembra 2014) bol bez akéhokoľvek príjmu napriek tomu, že zo zamestnania odišiel so zámerom vykonávať podnikateľskú činnosť a túto činnosť napokon ani nevykonával, pretože zo správy Daňového úradu Košice vyplynulo, že nepodal daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb. Odporca teda nezabezpečil, aby mal kontinuálne po opustení zamestnania aspoň porovnateľný príjem, ako doposiaľ.

Pri určení výživného preto súd vychádzal z princípu potencionality, t.j. aký by mohol byť potencionálny príjem otca a teda, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť atď., v spojení ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.

Napokon, na rovnakom závere a princípoch založil súd svoje právoplatné rozhodnutie aj pri rozhodovaní o zvýšení výživného na mladšiu sestru navrhovateľky W. G., nar.10.6.1998, keď rozsudkom č.k.

-69 zo dňa 19.5.2015 pôvodne určené výživné vo výške 50 EUR počnúc od 1.11.2014 zvýšil na sumu 70 EUR, t.j. o sumu 20 EUR.

Súd sa pri rozhodovaní spravoval aj zásadou, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ako aj na všeobecný vývoj životných nákladov v spoločnosti (cit. ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine), ako aj na skutočnosť, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mladšej sestre navrhovateľky W. G. vo výške 70 EUR mesačne a ponechal priestor aj na plnenie tejto povinnosti.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že výživné určené vo výške 100 EUR mesačne v období od 5.11.2014 do 31.12.2015 a výživné určené vo výške 80 EUR mesačne v období od 1.1.2016 je primerané nákladom, potrebným na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Je potrebné dodať, že suma 100 EUR mesačne, predstavuje približne len 3,33 EUR na deň a suma 80 EUR mesačne predstavuje približne len 2,66 EUR na deň.

Počnúc od 1.1.2016 súd určil výživné v nižšej sume z dôvodu, že navrhovateľ je od tejto doby nezamestnaný, bez príjmu z výkonu práce.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, pretože pomery otca neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu aj napriek tomu, že odôvodnené potreby maloletej by určenie výživného vo väčšom rozsahu s určitosťou odôvodňovali.

Súd zároveň rozhodol aj o výške dlžného výživného za celé obdobie určenia výživného, t.j. od 5.11.2014 do 31.5.2016, t.j. za obdobie 19 mesiacov. Výška dlžného výživného za uplynulé obdobie sa určuje rozdielom medzi súdom určeným výživným a medzi výživným, ktoré povinný v rozhodnom období skutočne zaplatil. Výška dlžného výživného za uvedené obdobie pri výške výživného 100 EUR mesačne za 14 mesiacov činí 1.400 EUR a pri výške výživného 80 EUR za 5 mesiacov činí 400 EUR, spolu 1.800 EUR. V konaní nebolo sporné, že odporca za uvedené obdobie na výživnom zaplatil každý mesiac 50 EUR, t.j. spolu za 19 mesiacov 950 EUR. Rozdiel medzi súdom určeným a odporcom skutočne zaplateným výživným je 850 EUR. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného výživného v lehote 30 dní.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, preto by jej patrilo právo na náhradu trov proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka si však náhradu trov konania neuplatňovala, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )