Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-38-2020.pdf
PDF · 230.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Mestské lesy Dobšiná, spol. s r. o., so sídlom Turecká 54, 049 25 Dobšiná, IČO: 31 683 410, zastúpeného advokátom: JUDr. Pavol Halaj, so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, adresa C. XXXX/ XX, D., prechodne bytom E. X. mája XX, F. B. G., zastúpenému splnomocnencom: Beňo & Partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, o zaplatenie 2.846,28 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/446/2015-217 zo dňa 4.12.2019, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.846,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.846,28 eura od 6.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 560, § 588, § 591 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.846,28 eura s príslušenstvom titulom dlžnej kúpnej ceny za dodanú drevnú hmotu špecifikovanú čo do druhu, množstva a kvality v preukaze pôvodu dreva na prepravu a spracovanie, ktorý tvorí prílohu faktúry č. 1121371, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému predmetnú kúpnu cenu. Súd mal za nesporné, že žalovaný si ústne objednal u žalobcu tovar - drevnú hmotu, guľatinu na porez. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému objednaný tovar riadne dodal, odovzdal, a to v takej kvalite, ako si ho žalovaný objednal. Žalovaný v konaní poprel dodanie tovaru s tým, že tovar odmietol prevziať z dôvodu, že nebol v kvalite akú si objednal, čo bezodkladne u žalobcu namietal, reklamoval, avšak bezúspešne. Preto odmietol žalobcovi uhradiť kúpnu cenu, naviac vyfakturovanú vo vyššej cene, ako boli pri objednaní so žalobcom vzájomne dohodnutí a pokladá žalobu za podanú nedôvodne. Žalovaný taktiež namietal od počiatku konania svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko tovar neobjednával ako fyzická osoba podnikateľ (ako je nesprávne žalobcom žalovaný označený v žalobe), ale objednával si ho ako fyzická osoba
nepodnikateľ (ako tvrdil pôvodne v konaní), alebo ako zástupca obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o., v ktorej bol v tej dobe konateľom (ako tvrdil v konaní neskôr). Súd uzavrel, že ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, tak musel jednoznačne preukázať vyššie uvedené žalovaným popreté skutočnosti, najmä o riadnom dodaní tovaru. Súd sa predovšetkým zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného, ktorú žalovaný v odpore namietal, nakoľko v žalobe ho žalobca označil ako fyzickú osobu podnikateľa, zatiaľ čo on si objednával drevnú hmotu nie ako fyzická osoba - podnikateľ, ale ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Neskôr v priebehu konania v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 (č.l. 149) už žalovaný tvrdil, že objednávateľom bola obchodná spoločnosť GERAVY s.r.o. (za ktorú vystupoval ako konateľ) a nie on ani ako fyzická osoba nepodnikateľ, ani ako fyzická osoba podnikateľ. V konaní bolo preukázané a potvrdil to aj samotný žalovaný A. B., že tovar objednával on sám osobne na stretnutí u žalobcu, kde rokoval o kúpe tovaru (drevnej hmoty) s p. H. a p. I.. Nie je tak sporné, že žalovaný ako fyzická osoba vystupoval vo vzťahu k žalobcovi. Ak žalobca má za to, že žalovaný nevystupoval, neobjednával tovar len ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale ako fyzická osoba podnikateľ, tak musel v konaní o tom predložiť hodnoverný dôkaz. Žiaden takýto dôkaz v konaní z jeho strany nebol predložený. Najpresvedčivejším dôkazom by bol listinný dôkaz, v ktorom by sám žalovaný uviedol, bol označený ako fyzická osoba podnikateľ napr. písomná objednávka žalovaného (s hlavičkou, pečiatkou a pod.), písomná kúpna zmluva (v ktorej by bol žalovaný označený ako podnikateľ, prípadne by tam bol označený účel kúpy na podnikateľské účely) a pod. Skutočnosť, že žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) však nevyplýva ani z dokladov, ktoré vystavil samotný žalobca, a to z listinných dôkazov - faktúry č. 1121371 a Dodacieho
- výkupného lístka č. 128. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že žalovaný vstupoval do kúpnopredajného vzťahu ako fyzická osoba podnikateľ, a preto súd musí vychádzať z toho, že žalovaný si objednával tovar ako fyzická osoba nepodnikateľ. Skutočnosti, že si žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba nepodnikateľ nasvedčuje aj obsah faktúry č. 1121371, v ktorej nie je uvedené IČO žalovaného a čo potvrdila aj svedkyňa J. G. I., ktorá uviedla, že ak by si žalovaný objednával tovar ako podnikateľský subjekt (či už fyzická osoba živnostník alebo ako zástupca obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o.), tak by vo faktúre bolo uvedené aj IČO pridelené podnikateľskému subjektu. Keďže tomu tak nie je, tak si aj podľa názoru svedkyne žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba nepodnikateľ. Rovnako tak na faktúre je uvedené pri označení žalovaného „Dedinky“ avšak v tom čase mal žalovaný ako živnostník miesto podnikania 92001 Hlohovec, Michalská 2410/13 a sídlo spoločnosti GERAVY s.r.o. bolo na adrese Hlinkova 12, Košice, čo opäť len nasvedčuje tomu, že tovar neobjednal, nemal odobrať žalovaný ako živnostník, prípadne ako konateľ spoločnosti GERAVY s.r.o.. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že tovar objednával ako konateľ obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o. Súd má však za to, že toto svoje tvrdenie žalovaný ničím nepodporil a rovnako ako žalobca (pri tvrdení, že si žalovaný objednával tovar ako živnostník) nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukazoval. V žiadnom listinnom dôkaze predloženom súdu, či už zo strany žalobcu a ani zo strany samotného žalovaného nevyplýva, že by žalovaný vystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o., a preto správne mala byť žalovaným obchodná spoločnosť a nie žalovaný (či už ako nepodnikateľ alebo podnikateľ). Túto obranu žalovaného súd považoval za účelovú nakoľko žalovaný ani súdu vôbec nevysvetlil a nezdôvodnil rozpor vo svojej právnej argumentácii keď najprv tvrdil, že si tovar objednával ako živnostník a neskôr už ako konateľ obchodnej spoločnosti, čo vyznieva značne nedôveryhodne. Žalovaný tvrdenie o tom, že objednával tovar výlučne ako zástupca obchodnej spoločnosti nepreukázal. Súd dospel k záveru, že žalovaný vstupoval do záväzkového vzťahu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie kúpnej ceny ako fyzická osoba (nepodnikateľ) a je preto preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že v prípade, ak by aj bolo v konaní preukázané, že žalovaný tovar objednával ako živnostník, tak by táto obrana žalovaného vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii bola nedôvodná, nakoľko žalovaný ako fyzická osoba je totožným subjektom práva ako živnostník A. B. (a to aj po prípadnom prerušení alebo ukončení svojej podnikateľskej činnosti). Pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie bolo rozhodujúce, či nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (povinnosti zaplatiť kúpnu cenu), ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha je žalovaný alebo obchodná spoločnosť, za ktorú mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia vystupovať. V konaní mal súd preukázané, že si žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba a nie ako zástupca právnickej osoby - obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o. Potom bez ohľadu na to či si žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba podnikateľ, alebo fyzická osoba nepodnikateľ, je žalovaný zodpovedný za vznik (prípadného) záväzku zo vzťahu so žalobcom. Preto bol žalovaný (bez ohľadu na jeho označenie ako podnikateľa v žalobe) označený správne ako subjekt, ktorý je a má byť podľa tvrdení žalobcu pasívne vecne legitimovaný, nakoľko mu podľa žalobcu mala vzniknúť hmotnoprávna povinnosť zaplatiť kúpnu cenu z ich vzájomného záväzkového vzťahu. To či v právnom vzťahu vystupuje žalovaný ako podnikateľ alebo nepodnikateľ má význam len z hľadiska posúdenia, či sa právny vzťah strán sporu
má riadiť Obchodným alebo Občianskym zákonníkom. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu ako nepodnikateľ, tak sa na danú vec aplikuje Občiansky zákonník a konkrétne ustanovenia o kúpnej zmluve.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si ústne objednal tovar - drevnú hmotu, konkrétne guľatinu na porez. Akceptovaním danej objednávky (oferty) zo strany žalobcu, došlo k uzatvoreniu neformálnej ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej vznikla žalobcovi ako predávajúcemu povinnosť predmet kúpy žalovanému ako kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu vznikla povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. V konaní žalobca tvrdil, že už ako predávajúci plnil a žalovanému ako kupujúcemu objednaný tovar odovzdal, dodal, a preto žiada od žalovaného splnenie jeho povinnosti, zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalovaný však v konaní poprel tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru a bránil sa tým, že žiadny tovar od žalobcu neprevzal, neprebral. Bolo potom na žalobcovi, aby túto spornú skutočnosť (riadne dodanie tovaru) pred súdom dostatočne hodnoverne preukázal. Žalobca preukazoval dodanie tovaru predovšetkým listinným dôkazom - Dodací
- výkupný lístok č. 000128 Preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie. Podľa záveru súdu však predmetný listinný dôkaz preukazuje len dodanie, odovzdanie tovaru výlučne prepravcovi, ale nepreukazuje odovzdanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu. Iný listinný dôkaz majúci preukazovať reálne dodanie tovaru žalovanému, napr. dodací list, žalobca v konaní nepredložil. Ďalším dôkazom majúcim preukazovať riadne dodanie tovaru malo byť podľa žalobcu písomné čestné prehlásenie svedka K. G., vodiča majúceho reálne vykonať prepravu tovaru (ako to vyplýva aj dodacieho - výkupného lístka), ktorý v ňom uviedol, že „doviezol drevo pánovi B. do Dediniek, kde ho on osobne čakal a drevo zložil na ním určené miesto. Zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu dreva“. Žalovaný sa k tomu vyjadril tak, že je pravdou, že na parkovisko pred hotelom, ktorý prevádzkuje bola privezená a zložená guľatina, avšak pri jej zložení prítomný nebol, žiaden rovnopis preukazu pôvodu dreva mu odovzdaný nebol a nemá vedomosť kto realizoval prepravu, aký prepravca a vodič. Poprel tak tvrdenia svedka z čestného prehlásenia. Žalobca v tejto súvislosti navrhol svedka vodiča K. G. a majiteľa vozidla prepravcu I. L. vypočuť osobne na pojednávaní. Súd však upustil od osobného výsluchu svedka G. na pojednávaní z dôvodu, že jeho písomné Čestné prehlásenie bolo dostatočným vyjadrením k okolnostiam prepravy a dodania tovaru. Svedok sa veľmi podrobne, zrozumiteľne, jasne a obsiahlo vyjadril k týmto okolnostiam. Súd mal za to, že svedok nemá čo iné zásadné v danom prípade objasniť, k niečomu ďalšiemu podstatnému sa vyjadriť, a preto nie je ani nutné, aby ho súd predvolával na pojednávanie výlučne za účelom jeho osobného výsluchu k totožným skutočnostiam, ku ktorým sa už písomne vyjadril. Rovnako je nadbytočné vypočúvanie prepravcu, majiteľa nákladného vozidla I. L. realizujúceho prepravu, ktorý však nebol vodičom vozidla a nevedel by sa bezprostredne vyjadriť k okolnostiam dodania tovaru žalovanému. Nakoľko žalobca tvrdenia svedka G. zásadne poprel, tak ani dodatočná osobná svedecká výpoveď tohto a ďalšieho svedka by bez pochybností, bez ďalšieho hodnoverne uvedenú skutočnosť (riadne dodanie tovaru žalovanému) nepreukázala a tvrdenie žalobcu by zostalo len v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“, zostalo by nie jednoznačne preukázané, čo je nedostatočné pre unesenie dôkazného bremena, ktoré žalobcu v tomto smere zaťažuje. K prípadným svedeckým výpovediam navrhnutých svedkov (ale aj k už predloženému čestnému vyjadreniu svedka G.) súd uviedol, že by ich obsah musel hodnotiť s nižšou mierou hodnovernosti, nakoľko v prípade ak by nebolo v konaní preukázané dodanie tovaru žalovanému a z dodacieho listu je bezpochyby preukázané dodanie tovaru prepravcovi, tak prepravca by bol povinný zaplatiť žalobcovi odplatu za prevzatý tovar, prípadne náhradu škody v tejto súvislosti za „stratený“ prepravovaný tovar a pod. Preto podľa súdu nie je možné vylúčiť účelovosť tvrdení svedkov vodiča a prepravcu, aby sa prípadne vyhli vlastnej zodpovednosti a povinnostiam súvisiacimi s riadnym nedodaním prepravovaného tovaru. Preto súd upustil od výsluchu oboch žalobcom navrhovaných svedkov, ktoré dokazovanie považoval za nadbytočné a neúčelné. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalobcu, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s preukazovaním dodania tovaru žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v minulosti dodanie tovaru nepoprel a žalobca predložil aj listinné dôkazy majúce toto tvrdenie preukazovať, a to podanie označené „Úhrada pohľadávky - k číslu 139/2014“ a podanie označené „Odvolanie proti výške faktúry“. Je pravdou, že v oboch podaniach sa žalovaný vyjadruje tak, že v prípade ak nebude opravená faktúra na dohodnutú cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť spôsob ako sa mu tento tovar vráti. Hoci žalovaný komunikuje so žalobcom o „vrátení“ tovaru, ale v oboch podaniach nie je výslovne žalovaným potvrdené riadne dodanie a prevzatie tovaru. Žalovaný sám vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že
guľatina bola „vyložená“ z nákladného vozidla na parkovisko pri hoteli, a preto sa podľa súdu mohol žalovaný v minulosti vyjadriť, že môže byť vrátená. Toto však podľa súdu až tak zásadné nie je a rozhodujúce je, že žalovaný v súdnom konaní jednoznačne a zásadne poprel riadne dodanie tovaru ako právnu obranu, s ktorou sa žalobca musí vysporiadať. Opäť nie je rozhodujúce, že v odpore ani v ďalšom podaní výslovne žalovaný nepoprel riadne dodanie tovaru a vyjadroval sa k iným skutočnostiam (najmä k pasívnej legitimácii, premlčaniu, výške fakturovanej ceny a pod.), ale je rozhodujúce, že v priebehu konania žalovaný jednoznačne riadne dodanie tovaru poprel (v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 č.l. 149 uviedol, že si nikdy palivové drevo neobjednal, nikdy nepodpísal ani dodací list. Osobne na pojednávaní pred súdom uviedol, že jemu osobne ako fyzickej osobe alebo aj ako zástupcovi, konateľovi obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi nebola riadne dodaná guľatina od žalobcu, on ani nikto iný ju v jeho mene neprevzal. Nepodpísal žiaden dodací list.) Súd tak dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal dostatočne hodnoverne riadne dodanie objednaného tovaru - drevnej hmoty žalovanému. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy tým, že bezodkladne riadne nedodal žalovanému tovar, a preto ani žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť zaň žalobcovi kúpnu cenu. Preto súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.
V závere súd prvej inštancie uviedol, že jednou zo základných, podstatných zákonných náležitostí kúpnej zmluvy je aj dohoda o cene. Kúpna cena musí byť ustálená sumou peňazí alebo iným spôsobom, na základe ktorého možno cenu dodatočne určiť. Od samého počiatku žalovaný rozporoval žalobcom tvrdenú výšku kúpnej ceny (podľa žalobcu určenej výlučne podľa jeho zverejneného Cenníka) a tvrdil, že medzi stranami bola dohodnutá cena nižšia. Žalobca preukazoval toto tvrdenie predovšetkým výpoveďou svedkyne J. I. bývalej konateľky žalobcu. Absentoval však akýkoľvek listinný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval dohodu o cene. Tvrdenia svedkyne boli len tvrdeniami proti tvrdeniam žalovaného a bez ďalšieho (ďalších dôkazov) samé o sebe dohodu o cene, tak ako tvrdil v konaní žalobca nepreukazovali. Jej výpoveď navyše nie je možné hodnotiť s vysokou mierou objektivity a nestrannosti, nakoľko ako bývala konateľka nesie zodpovednosť za porušenie povinností konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a v prípade porušenia povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti by bola povinná nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobila, napr. ak by nedôvodne dohodla inú, nižšiu cenu za predávanú drevnú hmotu ako tvrdil v konaní žalovaný, že boli vzájomne dohodnutí. Je preto otázne, či sa strany dohodli na cene alebo nie, prípadne sa dohodli na cene, avšak sa nedohodli na jej výške, keď každá zo strán potvrdila, že kúpna cena dohodnutá bola, avšak každá strana tvrdila, že bola dohodnutá v inej výške. V prípade ak by išlo o neplatnú zmluvu z dôvodu absencie podstatnej náležitosti (dohody o kúpnej cene), tak by bol žalovaný povinný vrátiť prijaté plnenie ako bezdôvodné obohatenie. Nakoľko však v konaní nebolo preukázané, žeby žalobca žalovanému plnil, žeby žalovaný prijal akékoľvek plnenie žalobcu, tak aj pri takomto posúdení by musela byť žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Podľa súdu však jednoznačne absentuje listinný dôkaz ako je v obchodnom styku bežné a obvyklé - dodací list, ktorý by bez pochybností preukazoval podpisom (firemnou pečiatkou a pod.) žalovaného alebo ním poverenej osoby, že mu tovar bol riadne dodaný, že tovar preukázateľne prevzal. Rovnako absentuje písomná kúpna zmluva, v ktorej by bola jednoznačne obsiahnutá, určená výška dohodnutej kúpnej ceny. Žalobca mal uzatvoriť riadnu písomnú kúpnu zmluvu a žiadať od žalovaného potvrdiť dodanie tovaru jednoznačným, najlepšie písomným spôsobom (napr. na dodacom liste), v opačnom prípade si musel byť vedomý, že v prípade sporu bude jeho dôkazná situácia značne sťažená a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Súd tiež uviedol, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobca odvolanie, a to v celom rozsahu z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP). Poukazoval na to, že súd zamietol žalobu s odôvodnením, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému. Nesprávnym procesným postupom súdu však súd žalobcovi neumožnil vykonať výsluch žalovaného (klásť mu otázky) a odročil pojednávanie predchádzajúce pojednávaniu na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia napriek tomu, že po tomto pojednávaní nebolo vytýčené žiadne ďalšie pojednávanie a neexistovala ani žiadna iná prekážka, ktorá by znemožňovala dokončiť výsluch žalovaného. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä nevypočul majiteľa vozidla realizujúceho prepravu – súkromného podnikateľa, prepravcu, I. L., ktorý mohol potvrdiť, že prepravu drevnej hmoty si objednal osobne žalovaný. Pokiaľ konajúci súd nevykonal navrhnutý osobný výsluch vodiča prepravcu, pána K. G., pokiaľ sa súd uspokojil s čestným prehlásením tohto na vypočutie navrhnutého svedka, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neuveril vyhláseniu svedka, ktorý realizoval prepravu a ktorý výslovne uviedol, že: „doviezol drevo pánovi B. do Dediniek, kde ho on osobne čakal a drevo zložil na ním určené miesto. Zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu dreva“. V súvislosti s preukazovaním dodania tovaru žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nikdy v minulosti dodanie tovaru nepoprel a žalobca predložil aj listinné dôkazy majúce toto tvrdenie preukazovať, a to podanie označené „Úhrada pohľadávky - k číslu 139/2014“ a podanie označené „Odvolanie proti výške faktúry“. V oboch podaniach sa žalovaný vyjadruje tak, že v prípade ak nebude opravená faktúra na dohodnutú cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť spôsob ako sa mu tento tovar vráti. Pokiaľ súd uveril obrane žalovaného, že tento žiaden tovar od žalobcu neprevzal, vyvstáva otázka, aký tovar chcel žalobcovi vrátiť, no doposiaľ tak neučinil. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 č.l. 149 uviedol, že si nikdy palivové drevo neobjednal, nikdy nepodpísal ani dodací list. Osobne na pojednávaní pred súdom uviedol, že jemu osobne ako fyzickej osobe alebo aj ako zástupcovi, konateľovi obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi nebola riadne dodaná guľatina od žalobcu, on ani nikto iný ju v jeho mene neprevzal. Nepodpísal žiaden dodací list. Žalovanému nebolo dodané palivové drevo a palivové drevo si ani neobjednal. Ako fyzickej osobe mu bola riadne dodaná objednaná guľatina, ktorú mu doviezol ním objednaný dopravca. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie povinností predávajúceho a nesprávne vyhodnotil údajnú neexistenciu povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Z ustanovenia § 588 OZ vyplýva synalagmatický záväzok predávajúceho a kupujúceho. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy je splnený odovzdaním tovaru na prepravu dopravcovi, ktorého určil kupujúci (podporne § 412 OBZ). Vo vzťahu k obiter dictum uvedenej poznámke konajúceho súdu vzťahujúcej sa k nepreukázaniu dohody o kúpnej cene, žalobca má za to, že existenciu dohody o kúpnej cene preukázal. V spornom prípade bola cena určená dohodou, a to minimálne konkludentne, akceptovaním žalobcom určenej a zverejnenej cenníkovej ceny. Vzhľadom k charakteru tovaru, ktorý bol nedostatkovým a po ktorom bol v rozhodnom období vysoký dopyt, pričom obdobný tovar čo do množstva a kvality mohol byť okrem žalobcu dodaný v širšom okolí len dvomi dodávateľmi: LESY Slovenskej republiky, š.p. a Lesy mesta Spišská Nová Ves, s.r.o., žalobca predložil súdu i cenníky z rozhodného obdobia týchto dodávateľov guľatiny, pričom cena podľa cenníka žalobcu je rovnaká alebo nižšia, ako je cena týchto dodávateľov. Cenníková cena žalobcu, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná, predstavuje preto obvyklú cenu v danom mieste a čase. Žalovaný v podanom odpore nespochybnil, že medzi ním ako fyzickou osobou a žalobcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej mu žalobca dodal objednanú drevnú hmotu a ani to, že faktúru, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu, žalovaný prevzal. Žalovaný nevytkol žalobcovi žiadne vady dodanej drevnej hmoty a ani sa týmto spôsobom v konaní nebránil. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže i na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nie je vecne a pasívne legitimovaný v tomto konaní. Pasívne legitimovaná mala byť spoločnosť GERAVY, s. r. o. Žalobca nepreukázal vznik záväzkovo-právneho vzťahu v podobe kúpnej zmluvy so žalovaným. Vznik takéhoto vzťahu nevyplýva
a jeho existenciu popieral aj žalovaný, naopak vykonané dôkazy svedčia o tom, že skutočným pasívne legitimovaným subjektom mala byť spoločnosť GERAVY, s. r. o. Medzi účastníkmi konania nevznikla dohoda o predmete kúpnej zmluvy a kúpnej ceny, teda neboli dohodnuté podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Ak by vzťah medzi žalovaným a žalobcom mohol byť posudzovaný podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ani tak by nebol pasívne legitimovaný žalovaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uzavretiu kúpnej zmluvy, išlo o zlyhanie vnútorného systému žalobcu, jeho systému postupov pri predaji tovaru. Preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vecná pasívna legitimácia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie drevnej hmoty, ktorá mu aj bola dodaná. Relevantnými dôkazmi sú listiny vystavené a podpísané žalovaným „Úhrada pohľadávky – k číslu 139/2014“ a „Odvolanie proti výške faktúry.“ V oboch sa žalovaný vyjadruje tak, že v prípade, ak nebude opravená faktúra na dohodnutú cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť spôsob, ako sa mu tento tovar vráti. Ani v jednej z týchto písomností sa žalovaný nebráni tým, že by si drevnú hmotu neobjednal, alebo že by mu nebola dodaná. Naopak z nich vyplýva, že si objednaný tovar prevzal (inak by nemal čo vracať). V týchto písomnostiach žalovaný nevystupuje ako konateľ obchodnej spoločnosti Geravy, s. r. o., ani inej právnickej osoby, ale vystupuje svojim menom. V čestnom prehlásení vodiča K. G. je uvedené, že doviezol drevo pánovi B. do Dediniek, kde ho on osobne čakal a drevo zložil na ním určené miesto, zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu dreva. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, podanému prostredníctvom zvoleného advokáta potvrdil, že si drevnú hmotu u žalobcu osobne objednal. Žalovanému nikdy nebolo dodané palivové drevo, ako neskôr uviedol. Ako fyzickej osobe mu bola riadne dodaná objednaná guľatina, t. j. drevná hmota určená na porez, ktorú žalovanému doviezol žalovaným objednaný dopravca. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie povinností predávajúceho a kupujúceho. Záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy je splnený odovzdaním tovaru na prepravu dopravcovi, ktorého určil kupujúci (podporne § 412 OBZ). Cena bola medzi stranami sporu dohodnutá podľa cenníka žalobcu ako predávajúceho. Existenciu inej dohody žalovaný nepreukázal. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov celého konania.
V odvolacom konaní podal žalobca ešte jedno písomne vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 3.9.2015 podal žalobu voči fyzickej osobe – A. B. ako súkromnému podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným menom A. B. s miestom podnikania C. XXXX/XX, XXX XX D.. V súlade s ust. § 133 ods. 1 CSP žalobca upravil označenie žalovaného ako: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D.. Žalobca v priebehu konania tvrdil a má za to, že i preukázal, že medzi žalobcom ako právnickou osobou – podnikateľom – spoločnosťou s ručením obmedzeným zapísanou v obchodnom registri a žalovaným ako fyzickou osobou – podnikateľom – zapísaným v čase uzavretia zmluvy a aj v čase dodania predmetu kúpy v živnostenskom registri došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému drevnú hmotu – 1 fúru smrekovej guľatiny v kvalite III. A, III.B. a III.C., za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu podľa vtedy platného cenníka žalobcu. Objednávku drevnej hmoty realizoval žalovaný osobne – ústne – vtedajšiemu vedúcemu výroby žalobcu, J. A. H. za prítomnosti vtedajšej konateľky žalobcu, J. G. I.. Druh, množstvo a kvalita dodanej drevnej hmoty vyplývajú z tzv. konsignácie – dodacieho-výkupného lístka č. 000128 - preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie zo dňa 22.8.2012, vyhotoveného zamestnancom žalobcu – vedúcim lesného obvodu č. 05 Vyšná Maša, pánom M. D., ktorý je zároveň dodacím listom. Žalobca odovzdal tovar prvému dopravcovi na prepravu pre žalovaného ako kupujúceho dňa 22.8.2012, pričom vodič prepravcu, pán K. G., v písomnom čestnom prehlásení potvrdil, že tovar osobne odovzdal v obci Dedinky žalovanému, ktorý tento tovar osobne prevzal a uviedol vodičovi miesto, kde má drevnú hmotu zložiť. Súd prvej inštancie odmietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov: pánov K. G. a I. L.. Z k odvolaniu pripojených čestných prehlásení svedkov K. G. a I. L. vyplýva, že žalovaný si objednal u I. L. nielen prepravu tovaru od žalobcu do Dediniek, ale aj prepravu tohto tovaru z miesta jeho dočasného uskladnenia v obci dedinky na pílu súkromného podnikateľa, pána N.. Obe prepravy realizoval vodič prepravcu, pán K. G., ktorý pri druhej preprave drevnú hmotu zložil v areáli píl na miesto určené mu majiteľom píly, pánom N.. Žalovaný sa v priebehu konania bránil rôznymi vzájomne si protirečiacimi tvrdeniami. V odpore voči platobnému rozkazu tvrdil, že tovar si neobjednával ako
fyzická osoba – podnikateľ – ale objednával si tovar ako fyzická osoba – nepodnikateľ, pričom jeho jediná námietka smerovala k nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie v konaní ako súkromného podnikateľa. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, podanému prostredníctvom svojho zvoleného advokáta, potvrdil, že si drevnú hmotu u žalobcu osobne objednal: „Na základe ústnej objednávky u konateľky žalobcu si žalovaný nie ako fyzická osoba – podnikateľ, ale ako fyzická osoba objednal drevnú hmotu. Objednával si ju na súkromné účely, a nie účely podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu pohľadávku neeviduje ani vo svojom účtovníctve ako fyzická osoba – živnostník. Žalovaný preto namieta pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. V rámci tejto ústnej objednávky sa cena za drevnú hmotu dohodla na sumu 1.000 eur. Nakoľko ale žalobca vystavil Faktúru č. 1121371 na sumu 2.846,28 eura, túto mu žalovaný vrátil, nakoľko ju považoval za neoprávnenú. Nakoľko žalovaný vystupoval v postavení fyzickej osoby na vzniknutý právny vzťah - občianskoprávny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný nevystupoval ako podnikateľ, a ani drevnú hmotu nekupoval v rámci podnikateľskej činnosti.“ Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 č.l. 149 uviedol, že si nikdy palivové drevo neobjednal, nikdy nepodpísal ani dodací list. Žalobca sa stotožňuje so žalovaným v tom, že žalovanému nebolo dodané palivové drevo a palivové drevo si žalovaný ani neobjednal. Ako fyzickej osobe mu bola riadne dodaná objednaná guľatina, t.j. drevná hmota určená na porez, ktorú žalovanému doviezol žalovaným objednaný dopravca. Žalobca i po oboznámení sa s argumentáciou žalovaného zotrváva na podanom odvolaní a toto považuje za dôvodné. Vecná pasívna legitimácia žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že tento si u žalobcu objednal dodanie drevnej hmoty a táto drevná hmota mu bola i dodaná. Žalovaný nikdy nevystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti GERAVY, s.r.o. alebo iného subjektu. Toto účelové tvrdenie použil žalovaný až na konci súdneho sporu. V tejto súvislosti sú relevantnými dôkazmi listinné dôkazy vystavené a podpísané žalovaným pred začatím súdneho sporu, a to podanie označené „Úhrada pohľadávky - k číslu 139/2014“ a podanie označené „Odvolanie proti výške faktúry“. V oboch podaniach sa žalovaný vyjadruje tak, že v prípade ak nebude opravená faktúra na dohodnutú cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť spôsob ako sa mu tento tovar vráti. Pokiaľ by žalovaný tovarom nedisponoval, nevedel by ho vrátiť. Pokiaľ by tovar prevzala spoločnosť GERAVY, s.r.o., list by bol podaný touto spoločnosťou a žalovaný by ho podpisoval ako konateľ obchodnej spoločnosti. Ani v jednej z týchto písomností sa žalovaný nebráni tým, že by si drevnú hmotu neobjednal, alebo, že by mu nebola dodaná. Práve naopak, vyplýva z nich, že si objednaný tovar prevzal (nakoľko v opačnom prípade by nemal čo vracať). V týchto písomnostiach žalovaný nevystupuje ako konateľ obchodnej spoločnosti GERAVY, s.r.o., ani inej právnickej osoby, ale vystupuje svojím menom. V čestnom prehlásení vodiča dopravcu, ktorého si objednal žalovaný, pána K. G., ktoré tvorí súčasť spisu, je uvedené, že „doviezol drevo pánovi Novotnému do Dediniek, kde ho on osobne čakal a drevo zložil na ním určené miesto. Zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu dreva“. Dopravca žalovaného, pán I. L., majiteľ vozidla MAN I. XXXAS v čestnom prehlásení potvrdil, že žalovaný si u neho objednal prepravu drevnej hmoty od žalobcu do dediniek a následne z dediniek na pílu a že túto prepravu pre neho vykonal. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie povinností predávajúceho a nesprávne vyhodnotil údajnú neexistenciu povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy je splnený odovzdaním tovaru na prepravu dopravcovi, ktorého určil kupujúci. Cena bola medzi stranami sporu dohodnutá podľa cenníka žalobcu ako predávajúceho. Existenciu inej dohody žalovaný nepreukázal. Vzťah medzi stranami sporu je vzťahom z právneho vzťahu – kúpnej zmluvy – preto je posudzovanie bezdôvodného obohatenia žalovaného irelevantné. Na preukázanie, že cena dodanej drevnej hmoty podľa cenníka žalobcu nebola neprimeraná, poukazuje žalobca na porovnanie jej cien podľa cenníkov Mestských lesov Dobšiná, spol. s r.o. a LESOV Slovenskej republiky, štátneho podniku, Odštepného závodu Rožňava, ako najväčšieho dodávateľa drevnej hmoty na relevantnom trhu v danom mieste a čase (III. štvrťrok 2012, okres I.). Rozdiel kúpnej ceny podľa tohto porovnania je o 64,80 eura nižšia cena u žalobcu. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže i na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatňuje právo na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), po zopakovaní a doplnení dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (§ 384 ods. 1, 2 CSP), s prejednaním veci na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP).
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar zamietol dôvodiac, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať jednak dodanie tovaru žalovanému, ako ani dohodu strán na kúpnej cene.
Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, spočívajúce v nevykonaní navrhovaného dokazovania súdom prvej inštancie a tiež namietané nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, nariadil odvolací súd na prejednanie veci odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať a tiež doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, avšak v súlade s ust. § 366 CSP.
Na pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom sporových strán, listinami: faktúra č. 1121371 zo dňa 22.8.2012 (č. l. 7), dodací – výkupný lístok č. 000128 zo dňa 22.8.2012 (č. l. 8), výpis žalovaného zo živnostenského registra (č. l. 30 ), čestné prehlásenie K. G. zo dňa 13.6.2019 (č. l. 151), cenník žalobcu za II. Q z 1.4.2012 a IV. Q z 29.9.2012 (č. l. 157,158), písomné vyjadrenie J. G. I. zo dňa 15.10.2019 (č. l. 170 ), odvolane proti výške faktúry z 2.12.2013 (č. l. 198), list – Úhrada pohľadávky – k číslu 139/2014, z 6.2.2013 (č. l. 6.2.2013), cenník Lesov SR (č. l. 200 – 203), cenník Lesy mesta Spišská Nová Ves (č. l. 204), výsluchom svedkov J. K. G., I. L., O. G., J. A. H. a J. G. I..
Odvolací súd v rámci svojho predbežného právneho posúdenia stranám uviedol, že vec je dôvodné posúdiť najmä podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu so žalobcom ako fyzická osoba nepodnikateľ, preto je potrebné dokazovanie zamerať na otázky prevzatia tovaru žalovaným, ako aj dohodu zmluvných strán o kúpnej cene. Oboznámil strany, že v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie zopakuje a podľa potreby tiež doplní dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie s tým, že doplnenie dokazovania je možné len v súlade s ust. § 366 CSP, t.j. o dôkazy, ktoré boli navrhnuté stranami pred súdom prvej inštancie, avšak neboli týmto súdom vykonané, nie o nové dôkazné prostriedky, ktoré neboli doteraz pred súdom prvej inštancie navrhnuté, pokiaľ nespĺňajú charakteristiku novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie konanie vychádza z neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa, ale aj protistrany, použiť v odvolacom konaní prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené, nakoľko strany sporu mali pred súdom prvej inštancie príležitosť tieto prostriedky použiť. Preto je odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) prípustná len za splnenia podmienok stanovených práve v ust. § 366 CSP, pôjde
najmä o prípady, kedy strana nepoužitie týchto nových skutočností a dôkazov v štádiu pred súdom prvej inštancie nezavinila.
Žalobca v odvolacom konaní uviedol, že podľa neho z vykonaného dokazovania vyplýva dôvodnosť podanej žaloby. Obranu žalovaného považuje za nekonzistentnú a účelovú. Žalovaný v priebehu konania postupne menil svoju obranu a prispôsoboval ju vykonanému dokazovaniu. Jeho počiatočná obrana spočívala v tvrdení, že drevnú hmotu si neobjednal ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba-nepodnikateľ. Následne tvrdil, že si drevnú hmotu vôbec neobjednal. Po dokazovaní zmenil obranu tak, že drevnú hmotu objednal v prospech obchodnej spoločnosti Geravy, s.r.o. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný si drevnú hmotu objednal, pričom nevystupoval ako zástupca resp. konateľ za inú fyzickú alebo právnickú osobu, a teda ani spoločnosť Geravy, s.r.o. Výška kúpnej ceny vyplývala z cenníka žalobcu. Žalovaný drevnú hmotu osobne prevzal, a to prostredníctvom prepravcu, ktorého si na zabezpečenie prepravy objednal a zaplatil. Následne žalovaný nechal túto drevnú hmotu odviesť na pílu p. N., kde bolo z guľatiny vyhotovené rezivo. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že toto rezivo bolo použité ako krov na dome jeho vtedajšej priateľky. Zo žiadneho konania žalovaného nevyplýva, že by vystupoval ako zástupca, jediné čo nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, bolo, či konal ako podnikateľ.
Žalovaný sa v odvolacom konaní bránil tým, že nebolo preukázané žiadne dodanie tovaru, o čom neexistuje žiaden dôkaz, nakoľko k riadnemu dodaniu tovaru nedošlo. Taktiež nedošlo k dohode o kúpnej cene, nakoľko aj odkaz na cenník štátnych lesov ničím nepreukazuje dohodu o kúpnej cene. Žalobca je subjekt odlišný od štátnych lesov a akýsi blanketný odkaz na cenník iného subjektu nie je možné považovať za dôkaz o dohode o kúpnej cene. Žalobca ako riadny hospodár mal od žalovaného požadovať podpísanie objednávky, príp. kúpnej zmluvy, resp. dodacieho listu. Obdobne došlo k pochybeniu zo strany prepravcu, a preto je jeho výpoveď irelevantná, nakoľko sa bude snažiť vyhnúť svojej zodpovednosti za nesprávne vykonanú prepravu tovaru, t.j. bez podpísania dodacieho listu, čím by mu mohla vzniknúť zodpovednosť voči žalobcovi. Konateľke z výkonu jej funkcie vyplýva povinnosť vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a postup, ktorým v danom prípade bez akejkoľvek dohody odviezli drevnú hmotu na náhodné miesto niekde pri hoteli Priehrada, je možné považovať za konanie, ktorým spoločnosti Mestské lesy Dobšiná spôsobila škodu. Žalovaný nikdy nedostal do svojej majetkovej sféry drevnú hmotu, ktorá je predmetom tohto konania, nikdy túto drevnú hmotu nespotreboval, a teda nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy podľa § 588 OZ, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o kúpnej cene. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebol v konaní predložený dôkaz o konkrétnej dohode na výške kúpnej ceny, ani dôkaz o riadnom dodaní tovaru. Neskôr žalovaný uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu p. A. H. vyplýva, že objednávateľom bola spoločnosť Geravy, s. r. o., IČO: 36 633 020 a nie žalovaný. Taktiež z vykonaného dokazovania nemožno uzavrieť, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Žalovaný nemal žiadny majetkový prospech z dodanej drevnej hmoty, nakoľko nebola použitá ním, ale použila ju bývalá spoločníčka spol. Geravy, s. r . o. – G. D.. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný drevnú hmotu použil, resp. mal z nej majetkový prospech.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2012 prišli za ním, ako za konateľom firmy Geravy s.r.o. na hotel konatelia Mestských lesov p. I. a p. H., že potrebujú urobiť akciu pre Mestské lesy a športové akcie. Keďže boli z Mestských lesov, požiadal ich, či by sa to dalo zámenou, keďže potrebovali nejaké prístrešky a lavičky s čím títo súhlasili. Žalovaný jednal viac s p. H., ktorý bol v tom čase vedúci výroby. Pani konateľka sa vyjadrila toľko, že s tým súhlasí, aby žalovaný priniesol objednávku do Dobšinej na Mestské lesy. Túto objednávku žalovaný priniesol cca o 2-3 dni, a boli dohodnutí, že drevnú hmotu dodajú za 2-3 týždne. Medzitým sa uskutočnilo aj to podujatie, avšak drevo prišlo až cca za 3 mesiace. Keď bolo drevo dodané, žalovaný momentálne na hoteli nebol. Volal mu p. G., ktorý pracoval ako údržbár, že priniesli nejaké drevo a kde ho majú zložiť. Žalovaný kázal, že ho majú zložiť na parkovisku pri hoteli, potom mu p. G. volal asi o hodinu, že drevo je zložené, ale šofér potrebuje dodací list, preto žalovaný p. G. povedal, nech to podpíše, nech skočí tiež pre razítko. Zhruba o 3 mesiace prišla prvá faktúra od Mestských lesov, ktorú žalovaný vrátil s odôvodnením, že nesedia fakturačné údaje, ani suma, na ktorej sa dohodli. Cca 2-3 mesiace bolo ticho, potom volal právny zástupca Mestských lesov, aby žalovaný faktúru uhradil. Žalovaný mu povedal, že nič uhrádzať nebude, musí to uhradiť spoločnosť a pokiaľ nepríde upravená faktúra, nič sa uhrádzať nebude, pretože ani drevo ani suma nezodpovedali
dohode s p. H.. S p. H. a p. I. sa dohodli, že žalovaný im dá výraznú zľavu na akciu v hoteli (započítanie štvorkoliek, skútrov, ktoré mali zdarma), ako protihodnotu sľúbili, že max. cena za guľatinu bude 46 eur za m3. Potom však prišla faktúra na 100 eur za m3. Vtedajšia spoločnosť, ktorej bol žalovaný konateľom, faktúru odmietla zaplatiť a neprišla ani nová faktúra. Žalovaný povedal právnemu zástupcovi žalobcu, že nič platiť nebude, pretože drevo nešlo pre neho, ale pre spoločnosť a nedodržali, na čom sa dohodli. Žalovaný uviedol, že drevo nešlo pre neho, on si ho neobjednával, žiadnu objednávku za súkromnú osobu ako A. B. nezadával, dodací list nepodpísal, ani sa tým drevom neobohatil. Neskôr konateľ žalobcu p. Kollárik v zastúpení mesta, objednal ubytovanie pre hudobnú skupinu a keď bolo treba po pobyte zaplatiť, mesto Dobšiná ubytovanie nezaplatilo. P. Kollárik povedal, že pokiaľ bude vysporiadaná faktúra s drevom, bude zaplatené aj za ubytovanie. Cca po 2 rokoch žalovaný zavolal konateľovi Mestských lesov, dal mu presnú adresu kto si zobral drevo, bola to bývala konateľka p. J. G. D., bolo to zhruba po roku, ona bola majiteľkou firmy a žalovaný bol len konateľom. Konateľovi teda presne oznámil, kde je drevo a kto si ho zobral, že nech si to rieši s p. D.. Žalovaný bol konateľom v hoteli Geravy cca 8 rokov od 2010-2018. Zlú faktúru žalovaný vrátil. Od p. K. G. kupoval po 5-tich rokoch auto a on ho vôbec nepoznal. S dopravcom p. L. sa pozná roky. P. H. povedal, že drevo privezie spoločnosť P. L.. Za dopravu mala platiť Geravy s.r.o. Žalovaný povedal p. H. aj p. I., že koná za Geravy, s. r. o. Nevedel uviesť, prečo reklamácie faktúr písal vo vlastnom mene. Zrejme preto, že faktúry boli vystavené na jeho meno, žalovaný poukazoval na to, že v prvej faktúre nie sú ani správne údaje. Až druhá faktúra, ktorá sa objavila na súde bola na jeho meno, jej číslo bolo 123456, čiže bol to čistý podvod. Žalovaný povedal pre koho išlo drevo, kto si ho objednal, aj kde je toto drevo. Žalobca potom zadržal faktúru za ubytovanie, ktorú nezaplatil. So zaplatením sumy 1.000,- eur súhlasil žalovaný len preto, aby nerástli trovy.
Ďalej žalovaný uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že si drevo objednal ako fyzická osoba pre súkromné účely preto, že to písal bez právneho zastúpenia. Nechcel do toho ťahať svoju vtedajšiu priateľku, s ktorou majú syna. P. D. bola majiteľkou firmy, on bol konateľ, čiže všetko by musela absolvovať ona. Mali prieky o syna. Žalovaný jej povedal, aby si drevo vyrovnala. Drevo malo byť použité na altánky, lavičky pri hoteli. Medzitým si konateľka drevo zobrala, dala si ho narezať a bolo použité ako strecha. K dohode o dodávke dreva došlo na hoteli Priehrada, kde bola p. I., p. H., ktorí povedali, že nie je problém, že žalovaný im spraví zábavu a oni mu spravia super cenu. Dohodnutá cena bol úplne iná ako 100 eur za m3. Obsahom objednávky odovzdanej na Mestské lesy Dobšiná bolo, že spoločnosť Geravy s.r.o. si objednáva drevnú hmotu, guľatinu v dĺžkach, zhruba o objeme 25 m3. Písal to p. H. na Mestských lesoch. Trvali na tom, že nie ústna dohoda, ale musí byť písomná objednávka, aby bola dodaná drevná hmota. V objednávke neuviedli kvalitu požadovanej drevnej hmoty, ani cenu. Ústne sa dohodli, že dodacia lehota bude do 2-3 týždňov. Objednávku odovzdal priamo J. H. a vo vedľajšej miestnosti sedela p. I., bolo to na Mestských lesoch Dobšiná. K objednávke pripojil aj pečiatku. Keď priviezli drevo, povedal p. G., aby ho zložili na parkovisko. Na odvoz dreva z parkoviska on pokyn nedával, dávala ho p. D., ktorá si po roku objednala porez u p. N.. Zopakoval, že si drevo ako A. B. neobjednával, neprevzal. Medzi spoločnosťou Geravy a žalobcom došlo k presnej dohode o cene a množstve dreva, avšak táto cena nezodpovedá tomu, čo si uplatňuje žalobca.
Žalobca, konajúci konateľom Marcelom Kollárikom uviedol, že Marcel Kollárik je konateľom spoločnosti od roku 2014, zastupuje spoločnosť, ktorej 100% spoločníkom je mesto, a preto má povinnosť maximálne hospodárne nakladať s majetkom mesta. Po bývalej konateľke prevzal záväzky a pohľadávky, medzi ktorými bola aj pohľadávka voči žalovanému. Dal preveriť všetky skutočnosti a celú dokumentáciu k tomuto prípadu, archívne dokumenty, kde sa nenašla žiadna objednávka ako tvrdí žalovaný, že ju mal vypracovať a podpísať. Napriek tomu že je bežné, že obchodujú pri predaji dreva a drevnej hmoty na základe zmluvných objednávok, obchodujú aj formou osobných dohôd. Tento obchod bol dohodnutý osobne s vedúcim výroby, alebo s bývalou konateľkou. Išlo o normálny obchodný vzťah. Drevo vydával z lesného obvodu Vyšná Maša vtedajší lesník M. D., ktorý je fundovaný zamestnanec, a preto konateľ nesúhlasil s tým, že by kvalita nezodpovedala stavu dodaného dreva. K výdaju dreva boli doložené dokumenty, t.j. dodací a výkupný lístok, ktorý slúži ako doklad o pohybe dreva, kde boli všetky sortimenty surových kmeňov zaradené podľa jednotlivých akostných tried. Na základe toho bola dodávka vyfakturovaná podľa vtedajšieho platného cenníka mestských lesov, podľa ktorého boli v danom období fakturované všetky objednávky. V prípadoch, že došlo k nejakej inej fakturovanej sume, musel byť dôvod podložený priamo štatutárom, z akého dôvodu tak bolo, napr. ak drevo bolo dlhšie uskladnené na odvoznom mieste a prejavovalo známky opotrebenia alebo poškodenia. V prípade, ak to nebolo
vydokladované takýmto dokladom, nebolo opodstatnené využívať iné ako fakturačné ceny. Spoločnosť je kontrolovaná kontrolórom mesta. Je nepopierateľné, že drevo bolo odvezené na Dedinky, čo potvrdili aj svedkovia a tiež drevo bolo prevezené z Dediniek do Dobšinskej ľadovej jaskyne na pílu. Je pravda, že žalovaný telefonoval, kde sa už hotové rezivo nachádza, avšak v tej dobe to brali ako informáciu, že teda drevo je porezané a použité na nejaký krov a nevedeli s ňou inak narábať. Ale to len potvrdzuje, že drevo bolo piliarske a použité po spracovaní na píle na nejakú výstavbu. Pokiaľ žalovaný spomínal, že žalobca mal pri nejakom podujatí ubytovať kapelu na hoteli v Dedinkách a odmietol to zaplatiť, pravda bola taká, že kapele iba rezervovali ubytovanie, ale usporiadateľ nemal platiť ubytovanie, a nie je pravda, že by žalobca žalovanému povedal, aby najskôr zaplatil za drevo, až potom žalobca zaplatí za ubytovanie. Žalovaný drevo objednal, drevo bolo dodané podľa vtedajších a terajších právnych noriem a za dodávku do dnešného dňa nebolo zaplatené. Žalobca v archíve neeviduje žiadnu objednávku, ak by bola podaná do podateľne mestských lesov bola by zaevidovaná. V tom období mala konateľka právo dať jednorazový súhlas na takýto obchod.
Svedok J. K. G. vo svojej výpovedi uviedol, že bol vodičom auta, ktoré drevo doviezlo. Majiteľ auta p. L., jeho zamestnávateľ, mu povedal, že má ísť zobrať drevo. Na mieste odvoznom naložil dĺžky a odviezol ich na Dedinky k hotelu na parkovisko. Tam mu p. B. ukázal, že kde má drevo zložiť. Osobne sa s p. B. nepozná, avšak vídavajú sa. Predtým ako drevo viezol, vedel ako p. B. vyzerá. Bol presvedčený o tom, že keď skladal drevo pred hotelom, bol tam prítomný p. B., opoznal ho v pojednávacej miestnosti. P. B. po vyložení dreva dal papier o pôvode dreva a sortimente. Podpisoval dodací lístok, lebo keď mu horár dával drevo, povedal, že to má podpísať. Jednu kópiu z toho dával žalovanému. Ohľadom predaja motorového vozidla žalovanému, vôbec sa pritom nestretli, nebol medzi nimi žiaden osobný kontakt. Po určitej dobe, týždeň-dva, išiel svedok tým istým autom na Dedinky, kde drevo znova naložil a viezol ho na pílu do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Pri nakládke nebol prítomný nikto. Na príkaz p. L. zobral to isté drevo, ktoré tam predtým zložil a odviezol ho. Na píle drevo prevzal p. N..
Svedok I. L. vo svojej výpovedi uviedol, že prepravu dreva si telefonicky objednal žalovaný, a to z Mestských lesov do obce Dedinky. Za prepravu dreva dostal od žalovaného zaplatené. Faktúra nebola vystavená, ale vyrovnali sa. Zaplatil cca o týždeň, dva, tri po preprave. Svedok mal za to, že prepravu dreva si objednal žalovaný, nakoľko svedok mal za to, že keď mu niekto zavolá, vykonáva prepravu pre neho. Na prepravu dreva je potrebný preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie. Niekedy je to aj číselník alebo dodací list. Preukaz pôvodu dreva by mal podpísať ten, kto drevo prijal. Keď drevo odoberá prepravca, tak to podpisuje on, čím potvrdzuje, že je drevo na návese, lebo sa potvrdzuje aj preprava dreva a mal by to podpísať aj ten, kto si ho objednal na spracovanie. Predmetné drevo prepravovali ešte raz do ľadovej jaskyne. Aj túto prepravu si objednával telefonicky žalovaný a aj ju zaplatil. Svedok v minulosti vykonával prepravu pre žalobcu, avšak už má vlastné prostriedky a svedok má vlastnú prácu.
Svedok O. G. vo svojej výpovedi uviedol, že ho pred pojednávaním kontaktoval právny zástupca žalovaného. Svedok uviedol, že pracoval v hoteli Priehrada ako údržbár. Prevzal drevo, ktoré doviezli. Volal vtedy žalovanému a on ho poslal, že to má podpísať. Šofér ho poslal ešte pre pečiatku. Podpisoval mu dodací list. Pýtal sa žalovaného, kde sa má drevo zložiť. Zopakoval, že dodací list podpísal svojim menom a dal aj pečiatku za Geravy. Uviedol, že sa stávalo, že podpisoval za hotel, keď mu to povedal žalovaný, hoci nebol konateľom hotela. Drevo malo ísť na Geravy, mali sa tam robiť altánky, lavice. Drevo potom asi po mesiaci zmizlo.
Svedok J. A. H. vo svojej výpovedi uviedol, že na mestských lesoch pracoval 2,5 roka ako vedúci výroby. V tej dobe sa zastavili s vtedajšou konateľkou p. I. na hoteli Priehrada, kde sa riešili dve veci. Jednou bola pomoc žalovaného pri organizovaní športových podujatí mestských lesov a druhou bola požiadavka žalovaného, že potrebuje pre jeho firmu dodať hmotu na opravu drevených sedení - ihličnatú guľatinu. Na tom stretnutí mu p. konateľka sľúbila, že drevná hmota mu bude dodaná s tým, že sa pokúsi mu vyjsť v ústrety, že mu prípade urobí zľavu na cene. Na oplátku žalovaný sľúbil, že pomôže pri organizácii športového podujatia. Ponúkal časť protihodnoty - poskytnutie snežného skútra. Žalovaný potom prišiel na správu mestských lesov vybaviť objednávku, resp. dohodnúť konkrétne dodanie, s čím mu svedok pomáhal, poradil, potom mal ísť za konateľkou a dohodnúť definitívne dodanie drevnej hmoty. Svedok
žalovaného upozornil, že musí doniesť nejakú objednávku, bez toho nebolo možné drevo dodať. Nešlo o vzorový formulár, išlo o písomnú objednávku. Obsahom bola dodávka jednej fúry ihličnatej hmoty. Svedok mu objednávku pomohol spísať, ale nevie, čo s ňou žalovaný urobil. Žalovaný to chcel na firmu Geravy. Mal ísť za konateľkou, nakoľko celý odbyt riadila ona. Z jeho strany bola výhrada voči cene, na základe čoho nedošlo k zaplateniu. Svedok si nepamätal, že by sa so žalovaným bavili o konkrétnej cene. Vie, že mu bola prisľúbená nejaká zľava. Nemal vedomosť o tom, že by bola spisovaná nejaká iná listina so žalovaným. So žalovaným neriešil ani prepravu dreva. Keďže dodávka nespadala pod jeho kompetenciu, výhradu voči cene riešila zrejme konateľka. Pokiaľ ide o kvalitu ihličnatých výrezov, táto vyplýva z technických noriem. On si objednal jednu fúru, ihličnatých výrezov, na auto sa vošlo 23-25 kubíkov. Faktúry vystavovala fakturantka p. F., dopravný a výkupný lístok vystavuje lesník, alebo ak ide drevo zo skladu tak skladník. Nevie, ako sa žalovaný nakoniec s p. I. dohodli. V čase vyhotovenia objednávky, mali Mestské lesy Dobšiná vyhotovený cenník za ktorý predávali drevo.
Svedkyňa J. G. I., vo svojej výpovedi uviedla, že bola konateľkou žalobcu. Kapacita mestských lesov v tom čase nebola taká, aby pokryli dopyt všetkých. V okolí boli vtedy 4 píly. Vtedy s ňou vstúpil do jednania žalovaný, ktorý bol asi vlastníkom hotela Geravy. Svedkyňa dala súhlas žalovanému na zakúpenie drevnej hmoty. Jej súhlas bol potrebný pretože kapacita, pokiaľ ide o guľatinu, nepostačovala pre všetkých. Vlastníkom mestských lesov je mesto Dobšiná. Keď odchádzala z mestských lesov, robila sa výzva na zaplatenie, lebo drevo prevzal, prišiel podpísaný dodací list, ale neuhradil faktúru. Pokiaľ ide o cenu dreva, tá nemala byť ako dohodnutá, pretože tam platí cenník, ktorý platí pre všetkých, je to cenník obchodnej spoločnosti. Žalovaný sa so svedkyňou nedohodol na zľave. Podľa kvality dreva na dodacom liste mal zaplatiť cenu podľa cenníka, ktorá mu bola vyfakturovaná. Svedkyňa nevedela, na čo žalovaný to drevo potrebuje. Požiadavka bola na jednu fúru asi 30m3 dreva. Svedkyňa povedala vedúcemu obchodu, že p. B. si príde zobrať drevo, ale mohlo to byť aj tak, že si drevo prišiel zobrať z odberného miesta, ale aj tam musel prísť vedúci obchodu, ktorý zodpovedal za predaj dreva. Vedúcim obchodu bol možno J. Q.. P. H. to nebol, ten bol vedúcim výroby. Pokiaľ ide o skutočnosť, či žalovaný poskytol pre mestské lesy nejaké priestory pre nejakú akciu - kultúrnu, príp. spoločenskú, svedkyňa uviedla, že to boli športové hry na hoteli Priehrada, nebolo to pre mestské lesy, ale pre Združenie obecných a mestských lesov SR. To je subjekt, ktorý združuje všetky obecné a mestské lesy SR. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by p. B. poskytol v súvislosti s hrami nejakú zľavu v nadväznosti na jeho záujem kúpiť drevo. Nepamätala si, kto zabezpečoval dopravu guľatiny pre žalovaného. Podľa jej názoru žalovaný prevzal drevo a má za to zaplatiť.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania, dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ako aj po vykonaní dokazovania v odvolacom konaní dospel k záveru, že je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickou osobou došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej si žalovaný objednal u žalobcu tovar – drevnú hmotu, konkrétne guľatinu na porez, čím vznikla žalobcovi ako predávajúcemu povinnosť predmet kúpy žalovanému ako kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu vznikla povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Odvolací súd sa však na základe doplneného dokazovania nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal jednak odovzdanie tovaru kupujúcemu – žalovanému a jednak dohodu strán o kúpnej cene.
V prvom rade súd prvej inštancie správne ustálil, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného ako fyzickej osoby nepodnikateľa v predmetnom právnom vzťahu. Žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať, že tovar objednal ako konateľ spoločnosti GERAVY, s. r. o., čo bola jeho až následná obrana v spore. Hoci žalobca podal predmetnú žalobu voči žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi, nič to nemení na závere, že pasívna legitimácia žalovaného ako fyzickej osoby je aj tak stále daná, nakoľko ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaný ako fyzická osoba je totožným subjektom práva ako živnostník A. B.. To, či v právnom vzťahu vystupuje strana – fyzická osoba ako podnikateľ alebo nepodnikateľ, má význam len z hľadiska posúdenia aplikácie príslušnej hmotnoprávnej normy (Občianskeho alebo Obchodného zákonníka) na daný právny vzťah. V predmetnej veci však nebolo preukázané, že žalovaný vystupoval v danom právnom vzťahu ako živnostník, či konateľ obchodnej spoločnosti. Žalobca podal danú žalobu voči žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi, čo odôvodňoval len tým, že bolo v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy všeobecne známe, že
žalovaný podnikal, o čom mali vedomosť aj vtedajší vedúci zamestnanci žalobcu, ktorí boli oprávnení dojednávať obchody, t. j. vedúci odbytu a vedúci výroby (č. l. 106). Skutočnosť, že žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobcom ako podnikateľ, však žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Žalovaný vo svojej prvotnej obrane voči podanej žalobe – v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 30.9.2016 (č. l. 34) výslovne uviedol, že si na základe ústnej objednávky u konateľky žalobcu objednal ako fyzická osoba nepodnikateľ drevnú hmotu, a to na súkromné účely, nie na účely podnikateľskej činnosti, preto predmetnú pohľadávku ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Rovnako vo vyjadrení zo dňa 7.4.2017 (č. l. 71) uviedol, že si drevnú hmotu objednal ako fyzická osoba a použil ju na svoju vlastnú – osobnú spotrebu. Opätovne v ďalšom svojom písomnom podaní zo dňa 10.10.2017 (č. l. 87) žalovaný uviedol, že trvá na tom, že si ako súkromná osoba objednal drevnú hmotu na súkromné účely, a preto túto pohľadávku neevidoval vo svojom účtovníctve ako fyzická osoba – živnostník. Súd prvej inštancie, posúdiac predmetný právny vzťah ako občianskoprávny, vychádzajúc z toho, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ, zamietol žalobu žalobcu prvýkrát rozsudkom č. k. 36Cb/446/2015-92 zo dňa 11.10.2017. Žalovaný opakovane vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 22.11.2017 (č. l. 114) uviedol, že vzniknutý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym, nejde o právny vzťah medzi podnikateľmi, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by malo ísť o vzťah obchodnoprávny. Toto tvrdenie zopakoval vo vyjadrení zo dňa 22.1.2018 (č.l. 124) v rámci odvolacej dupliky. Odvolací súd potom vo svojom prvom rozhodnutí v predmetnej právnej veci, v zrušujúcom uznesení č. k. 21Cob/7/2018-136 zo dňa 30.11.2018 vychádzal z toho, že daný právny vzťah je vzťahom občianskoprávnym. Na tomto svojom závere odvolací súd naďalej zotrváva a nemá dôvod na ňom nič meniť. Až po tomto prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu žalovaný zásadne zmenil svoju obranu a v písomnom podaní zo dňa 13.6.2019 (č. l. 149) prvýkrát od začatia konania dňa 3.9.2015 (t. j. po cca 4 rokoch) uviedol nové skutkové tvrdenie na svoju obranu o tom, že si predmetný tovar – palivové drevo u žalobcu nikdy neobjednal, že objednávateľom bola spoločnosť Geravy, s. r. o. a že žalobca nepreukázal, že drevo prevzal žalovaný. Na pojednávaní dňa 16.10.2019 (č. l. 174) žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že jemu fyzicky ako osobe, konateľovi za Geravy s. r. o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi prípadne na to poverenému oprávnenému, nebola riadne dodaná guľatina, ani v mene spoločnosti Geravy s. r. o., ani v mene žalovaného ako živnostníka, túto nikto neprevzal. Uviedol, že osobne u p. konateľky I. objednal za spoločnosť Geravy s. r. o. smrekovú guľatinu. Bližšie skutkové tvrdenia žalovaný k okolnosti, že mal konať pri objednávaní dreva za spoločnosť Geravy s. r. o. neuviedol. Zopakoval toto svoje tvrdenie vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 5.2.2020 (č. l. 242). Na odvolacom pojednávaní dňa 3.5.2022 (č. l. 340) žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že priniesol žalobcovi objednávku na drevnú hmotu, pričom to malo súvisieť so športovou akciou organizovanou pre žalobcu na hoteli Priehrada. Keď bolo drevo dodané, žalovaný v hoteli nebol, volal mu údržbár G., že priviezli drevo a kde ho majú zložiť, žalovaný ho kázal zložiť na parkovisku pri hoteli a tiež nech p. G. podpíše dodací list a orazítkuje ho pečiatkou spoločnosti. Uviedol, že aj za dopravu dreva mala platiť Geravy, s. r. o. Odvolací súd považuje túto procesnú obranu žalovaného, zásadne zmenenú po štyroch rokoch od začatia súdneho konania, za účelovú, v snahe vyhnúť sa splneniu povinnosti žalovaného ako fyzickej osoby zaplatiť kúpnu cenu.
Predovšetkým žalovaný nijakým konkrétnym dôkazom nepreukázal, že drevnú hmotu si objednával od žalobcu ako konateľ spoločnosti Geravy s. r. o., pre uvedenú spoločnosť. V záväzkovo-právnych vzťahoch zásadne platí, že pokiaľ niekto nepreukáže, že koná za niekoho iného, alebo ako niekto iný, platí, že koná sám za seba (§ 32 ods. 1 OZ). Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy konal ako konateľ spoločnosti Geravy, s. r. o. Na otázku súdu, prečo v odpore uviedol, že si drevo objednal ako fyzická osoba na súkromné účely, žalovaný uviedol, že to písal bez právneho zastúpenia. Odpor je však podaný na hlavičkovom papieri právneho zástupcu žalovaného a je k nemu pripojené i plnomocenstvo pre advokáta. Žalovaný na odvolacom pojednávaní tvrdil, že p. H. a p. I. povedal, že koná za spoločnosť Geravy, s. r. o., avšak v listinnom dôkaze zo dňa 6.2.2013 – Úhrada pohľadávky (č. l. 199) žalovaný uviedol ako odberateľa seba, ako fyzickú osobu nepodnikateľa, a to tak v hlavičke predmetnej listiny, ako aj pri podpise. Na tejto listine sa neuvádza, že žalovaný koná za spoločnosť Geravy, s. r. o., žalovaný ani nevznáša v tomto dokumente námietku, že by faktúra bola nesprávne vystavená na jeho meno ako fyzickej osoby a nie na spoločnosť Geravy, s. r. o. Rovnako ďalšiu listinu – Odvolanie proti výške faktúry, žalovaný píše vo svojom vlastnom mene a nie v mene spoločnosti Geravy, s. r. o. Okrem toho, že žalovaný namieta vyfakturovanú cenu, neobsahuje ani táto listina žiadnu námietku proti tomu, že by faktúra bola na jeho meno, alebo že mala byť správne vystavená na spoločnosť Geravy, s. r. o. Žalovaný pritom na pojednávaní dňa 16.10.2019 vo svojej výpovedi (č. l.
175) uviedol, že mu pôvodne bola doručená faktúra na meno A. B.. Je potom zvláštne, aby žalovaný vo svojich listoch adresovaných žalobcovi túto zásadnú okolnosť nerozporoval, že teda faktúra mala byť správne vystavená na spol. Geravy s. r. o. Na predloženej faktúre žalobcu (č. l. 7) sa uvádza, že ide malopredaj z odberného miesta a v poznámke sa uvádza, že sa fakturuje p. B. z Dediniek. Rovnako na Dodacom – výkupnom lístku z 22.8.2012 (č. l. 8) je uvedené, že drevo sa vezie do Dediniek p. B.. Vodič, ktorý prepravoval drevo J. K. G. vo svojej výpovedi dňa 3.5.2022 (č. l. 342) uviedol, že drevo priviezol na parkovisko pred hotel, kde ho odovzdal p. B., ktorému odovzdal tiež dodací – výkupný lístok. Následne o dva-tri týždne znova naložil to isté drevo a viezol ho na pílu. Prepravca I. L. vo svojej výpovedi dňa 3.5.2022 (č. l. 344) uviedol, že mal za to, že prepravu dreva si objednal samotný žalovaný, žalovaný mu tiež za prepravu dreva zaplatil. Predmetné drevo prepravovali ešte raz na pílu a túto prepravu si opäť objednával žalovaný a tiež za ňu zaplatil. Svedkyňa J. G. I., bývalá konateľka žalobcu, ktorá so žalovaným dojednávala kúpnu zmluvu uviedla, že žalovaný prišiel na mestské lesy, ona dala súhlas, aby sa mu drevo predalo, nevedela na čo žalovaný drevo potrebuje, pokiaľ ide o športové hry, na ktoré poukazoval žalovaný, svedkyňa uviedla, že tieto neorganizoval žalobca ale Združenie obecných a mestských lesov SR. Pokiaľ ide o výpoveď svedka J. A. H. dňa 7.6.2022 (č. l. 344), ktorý uviedol, že pomáhal žalovanému vyhotoviť písomnú objednávku predtým, ako žalovaný išiel za p. I., tento svedok zároveň uviedol, že hoci žalovanému objednávku pomohol spísať, nevie, čo s ňou žalovaný urobil. Uviedol tiež, že nevie, ako sa žalovaný nakoniec s p. I. dohodli, dodávka dreva totiž nespadala pod jeho kompetenciu, čo potvrdila aj p. I., podľa ktorej to mal na starosti vedúci obchodu a nie p. H., ktorý bol vedúcim výroby. V konaní nebola predložená žiadna písomná objednávka, faktúra alebo dodací list, ktoré by potvrdzovali, že drevnú hmotu si objednala spoločnosť Geravy, s. r. o. Súčasný konateľ žalobcu Marcel Kollárik dňa 7.6.2022 (č. l. 344) uviedol, že žiadna písomná objednávka, ako tvrdí žalovaný sa v archíve spoločnosti nenašla. Zároveň tvrdenie žalovaného o tom, že bola spísaná písomná objednávka na dodávku drevnej hmoty, odporuje jeho pôvodnému skutkovému tvrdeniu, že objednávka bola ústna (odpor zo dňa 30.9.2016), na pojednávaní dňa 16.10.2019 žalovaný uviedol, že písomná objednávka nebola vyžadovaná zo žiadnej zo strán (č. l. 174). Ústnu objednávku dreva potvrdila i svedkyňa I. v čestnom prehlásení č. l. 170, ako aj vo svojej výpovedi dňa 4.12.2019 a vo výpovedi dňa 6.9.2022. Tieto skutočnosti teda nepotvrdzujú, že by žalovaný, ak aj s p. H. vyhotovil písomnú objednávku, by túto odovzdal žalobcovi, resp. p. I. pri uzatváraní kúpnej zmluvy, a teda že by žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný objednáva drevo pre spol. Geravy.
Odvolací súd v tejto súvislosti musí prihliadnuť tiež na neustále sa meniace skutkové tvrdenia žalovaného, jednak v tom, na aký účel malo byť predmetné drevo použité ako aj v okolnostiach prevzatia dreva. Žalovaný pôvodne tvrdil, že drevo si objednal pre súkromné účely, nie pre účely podnikateľskej činnosti (odpor č. l. 34, vyjadrenie zo dňa 7.4.2017, vyjadrenie zo dňa 10.10.2017); následne tvrdil, že malo ísť o palivové drevo pre spol. Geravy s. r. o. (vyjadrenie zo dňa 13.6.2019), potom malo byť drevo použité na realizáciu prístavieb k hotelu ako bufety (výpoveď dňa 16.10.2019), že drevo bolo rok na parkovisku a postupne bolo spracované ako palivové drevo (rovnako výpoveď dňa 16.10.2019), následne že drevo malo byť určené na lavičky a prístrešky (výpoveď dňa 3.5.2022) a tiež, že zhruba po roku si drevo zobrala spoločníčka Geravy s. r. o. p. J. G. D., ktorá ho dala narezať na krov. Naproti tomu svedkovia K. G. a I. L. vo svojich výpovediach potvrdili, že pár týždňov po dodaní dreva žalovanému, bolo toto na jeho objednávku následne prevezené na pílu p. N. v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Svedok O. G. (č. l. 344) uviedol, že drevo malo ísť na Geravy na altánky a lavice, pričom po mesiaci zmizlo, pričom palivové drevo si vozili z Geravy, dali ho nabok, od tohto dovezeného dreva. Svedkyňa J. G. I. uviedla, že mala iba informáciu, že malo ísť o ihličnatú guľatinu na porez. Čo sa týka otázky prevzatia dreva, žalovaný najskôr otázku prevzatia dreva, až do prvého zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vôbec nerozporoval, až následne začal tvrdiť, že žalovaný drevo neprevzal, že bolo určené pre Geravy s. r. o. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.10.2019 (č. l. 174) žalovaný vyhlásil, že jemu fyzicky ako osobe, či ako konateľovi za Geravy s. r. o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi, prípadne poverenému oprávnenému nebola dodaná táto guľatina, nepodpísal žiaden dodací list, iba zamestnanec O. G. mu oznámil, že bola dovezená táto guľatina na parkovisko pri hoteli. Vo výpovedi dňa 3.5.2022 (č. l. 340) však už uviedol, že keď bolo drevo dodané, on na hoteli nebol, volal mu zamestnanec G., ktorému kázal kam majú drevo zložiť, aby podpísal dodací list a orazítkoval ho pečiatkou spoločnosti. Svedok G., zamestnanec hotela - údržbár potom potvrdil, že podpísal svojim menom dodací list a dal tam aj pečiatku hotela.
Na tomto mieste odvolací súd musí uviesť, že nevyhnutne musel prihliadnuť na okolnosť neustále sa meniacich a navzájom si odporujúcich skutkových tvrdení žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalovaný nevyužíval prostriedky svojej procesnej obrany včas.
Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky, čo sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Je to následok za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia) všeobecne vyjadrenú v čl. 8 CSP. Účelom koncentrácie konania je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Strany sporu sú povinné konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas. Úspech v spore teda závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.
Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, t. j. uviesť tvrdenia, z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí sporu.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán netvrdila.
Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Ide o povinnosť vyjadrenú aj legislatívne § 150 ods. 1 CSP, teda nielen povinnosť morálnu. Povinnosť tvrdiť úplne je logickým doplnením povinnosti tvrdiť pravdivo. Znamená to, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia o ktorých vie. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne, má za následok prehru sporu. Nie je rozhodné, či strana sporu úmyselne klamala, alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila. Úmyselné predkladanie nepravdivých tvrdení môže tiež vyústiť do toho, že súd pri hodnotení dôkazov zohľadní nízku vierohodnosť strany sporu. Zároveň, ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov.
Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Substancované je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie.
V odvolacom konaní potom možno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu (§ 366 CSP) a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Protistrana tak môže urobiť iba v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za podmienok stanovených v ust. § 366 CSP, spravidla a najmä tým, že strana sporu ich bez vlastnej viny nemohla uplatniť už počas konania pred súdom prvej inštancie. Pre zmenový rozsudok odvolacieho súdu je však rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 CSP).
Vyššie uvedené znamená, že súd pri hodnotení dôkazov a skutkového stavu veci nevyhnutne musí prihliadnuť na to, či strana v spore včas uvádza úplné a pravdivé skutkové tvrdenia. V prípade
žalovaného je však nevyhnutné konštatovať, že tento skutkové tvrdenia na svoju obranu prednášal nielen neskoro, ale ani úplne a tiež vzhľadom na rozpory vo vlastných tvrdeniach, tiež nepravdivo. Prejavilo sa to konkrétne v tom, keď žalovaný najskôr tvrdil, že drevo si objednal ako fyzická soba pre súkromné účely, neskôr ako konateľ pre spol. Geravy s. r. o. Najskôr tvrdil, že objednávka bola ústna, potom že bola písomná. Najskôr prevzatie dreva nesporoval, potom tvrdil, že drevo on, ani iná osoba za spol. Geravy s. r. o. neprevzala, nakoniec tvrdil, že drevo prevzal údržbár G., ale pre spol. Geravy s. r. o. Raz tvrdil, že drevo bolo po roku spálené, potom že si ho zobrala p. D. na krov. Najskôr tvrdil, že drevo bolo na súkromné účely, potom to bolo palivové drevo, potom malo ísť o drevo na prístavby k hotelu (bufety, lavička, altánky), potom že išlo na krov pre jeho vtedajšiu priateľku.
Na základe uvedeného odvolaciemu súdu nezostáva iné, ako vyhodnotiť vierohodnosť skutkových tvrdení žalovaného, ako veľmi nízku. Žalovanému nič nebránilo, včas opísať pravdivo všetky relevantné skutkové okolnosti veci. Namiesto toho, žalovaný účelovo prispôsoboval svoje skutkové tvrdenia meniacej sa dôkaznej situácii, pričom však dôkazné bremeno o tom, že si drevo neobjednal ako fyzická osoba na súkromné účely a že predmetné drevo neprevzal, neuniesol. Žalovaný nepreukázal, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval ako konateľ spoločnosti Geravy s. r. o., nenasvedčuje tomu žiadny dôkaz, okrem výpovede p. H., ktorý síce potvrdil, že pomohol žalovanému spísať písomnú objednávku, kde mala byť uvedená spol. Geravy s. r. o., avšak tiež uviedol, že nevie čo sa potom s touto písomnou objednávkou stalo a ako sa napokon žalovaný s konateľkou žalobcu dohodol. Táto jednoznačne potvrdila, že objednávka bola ústna, rovnako súčasný konateľ žalobcu potvrdil, že písomnú objednávku neevidujú, napokon sám žalovaný vo svojich pôvodných vyjadreniach uvádzal, že objednávka bola ústna. Obe listiny, ktoré žalovaný ohľadom dodávky dreva (Odvolanie proti výške faktúry č. l. 198 a Úhrada pohľadávky č. l. 199) adresoval žalovaný žalobcovi vo svojom vlastnom mene, dodanie tovaru žalovanému ako fyzickej osobe potvrdzujú aj dodací list, faktúra žalobcu a výpovede svedkov vodiča K. G. a prepravcu I. L.. Žalovaný si teda jednoznačne predmetný tovar – guľatinu na porez objednal ako fyzická osoba.
Zároveň má odvolací súd z doplneného dokazovania za to, že bolo v konaní jednoznačne preukázané aj dodanie tovaru žalobcom žalovanému, ako aj prevzatie tovaru žalovaným. Odvolací súd v tomto smere doplnil dokazovanie výsluchom svedkov – K. G., I. L., návrh na výsluch ktorých bol zamietnutý súdom prvej inštancie, čo však v danom prípade viedlo k nedostatočnému zisteniu rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie výsluch týchto svedkov navrhovaných žalobcom nemal za potrebné, keď sa domnieval, že títo nemajú čo iné zásadné v danom prípade objasniť. Z výpovedí týchto svedkov, vykonaných v odvolacom konaní, však vyplynuli zásadné zistenia, ako že žalovaný si telefonicky objednal tak prepravu dreva, ako aj následný prevoz dreva na pílu a že za tieto prepravy prepravcovi aj zaplatil. Prepravca potvrdil, že mal za to, že prepravu si objednal sám žalovaný, mal za to že konal sám za seba. Vodič potvrdil, že drevo odovzdal žalovanému osobne a následne drevo previezol na pílu. Potvrdil, že žalovanému odovzdal dodací list – výkupný lístok, ktorý však podpísal vodič, nakoľko v ňom potvrdzoval prevzatie dreva od lesníka. Všetky tieto skutočnosti boli významnými, pokiaľ išlo o posúdenie osoby, ktorá si drevo objednala, ktorá zaplatila za prepravu a ktorá si drevo aj prevzala a objednala si následný prevoz dreva.
Výber dôkazov, ktoré sa v rámci dokazovania vykonávajú, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak súd vylúči z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena.
Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, pokiaľ návrh na výsluch svedkov navrhovaných žalobcom, J. K. G. a I. L. zamietol, nakoľko ich výpovede boli významné pre toto konanie. Odvolací súd
preto dokazovanie v tomto smere doplnil, pričom výpovede týchto svedkov priniesli relevantné skutkové zistenia.
Odvolací súd tak má za preukázané, že tovar si objednal žalovaný ako fyzická osoba, ako aj skutočnosť, že tento tovar prevzal.
Kúpna zmluva je dvojstranný, konsenzuálny právny úkon, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna zmluva môže byť uzavretá nielen písomne, ale aj ústne, či konkludentne. Účelom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci umožnil kupujúcemu nadobudnúť k veci, ktorá je predmetom kúpy, vlastnícke právo. Ak je predmetom kúpy hnuteľná vec, vlastnícke právo kupujúci nadobudne v okamihu prevzatia veci (§ 133 ods. 1 OZ). Predávajúci je teda povinný kupujúcemu predmet kúpy odovzdať, t. j. umožniť kupujúcemu faktickú dispozíciu s predmetom kúpy. Za odovzdanie veci kupujúcemu sa považuje aj odovzdanie veci na prepravu, ak je predávajúci podľa zmluvy povinný predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia (§ 594 OZ). Kupujúci je potom povinný riadne ponúknutý predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.
Z vykonaného dokazovania má odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie jednoznačne za to, že žalovaný objednaný tovar – guľatinu na porez prevzal. Potvrdzuje to predovšetkým skutočnosť, že až do prvého rozhodnutia odvolacieho súdu prevzatie tovaru vôbec nerozporoval. Dodanie tovaru žalovanému a jeho prevzatie žalovaným potvrdzujú výpovede svedkov G. a L., ktorí potvrdili, že žalovaný si objednal prepravu dreva k hotelu Priehrada a následne ďalšiu prepravu tohto dreva na pílu. Žalovaný prevzatie dreva potvrdzoval aj svojím novým skutkovým tvrdením, že drevo prevzal zamestnanec hotela, údržbár G.. Tento síce spoločne so žalovaným tvrdil, že podpísal svojim menom dodací list a dal tam pečiatku spoločnosti, avšak existencia takéhoto dodacieho listu sa nepotvrdila, pričom na dodacom – výkupnom lístku, resp. preukaze pôvodu dreva na prepravu a spracovanie, sa podpis svedka Vatechu nenachádza a nenachádza sa tam ani pečiatka spoločnosti Geravy s. r. o. Prevzatie dreva na prepravu v tomto preukaze potvrdil vodič G., pričom na preukaze sa uvádza, že drevo sa prepravuje do Dediniek p. B.. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si objednal prepravu dreva od prepravcu L., pričom v zmysle OZ sa za odovzdanie veci kupujúcemu sa považuje aj odovzdanie veci na prepravu. Na základe uvedeného teda žalovaný jednoznačne tovar od žalobcu prevzal. Tu súd prvej inštancie pochybil, keď dôvodil, že absentuje v danom prípade dodací list, čo je listinný dôkaz bežný v obchodnom styku. Sám súd prvej inštancie ustálil, že ide o občianskoprávny a nie o obchodnoprávny vzťah z kúpnej zmluvy. Preto poukaz na bežný obchodný styk je nenáležitý.
Ďalšie skutočnosti medzi stranami sporné neboli, teda že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, že došlo k dohode o predmete kúpnej zmluvy a nezaplateniu kúpnej ceny žalovaným. Žalovaný v spore ani nenamietal akosť dodaného tovaru, hoci podľa predložených listín - Úhrada pohľadávky zo dňa 6.2.2013 namieta, že cena nezodpovedá kvalite dreva. V ďalšej listine – Odvolanie proti výške faktúry však už kvalitu drevnej hmoty žalovaný nenamieta, dôvodí len vysokou cenou. Skutočnosti, že tovar bol dodaný v požadovanej akosti, zodpovedá okolnosť, že žalovaný si následne objednal prepravu dodaného dreva na pílu, t. j. dodaný tovar spotreboval. Okolnosť, tvrdená, avšak nepreukázaná žalovaným, pričom zároveň išlo o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, že drevo spotrebovala spoločníčka Geravy s. r. o. p. D. na krov, nie je pre danú vec relevantná. Žalovaný uviedol, že táto pani bola jeho vtedajšou priateľkou. Skutočnosť, pre koho žalovaný drevo kúpil a ako ho konečne spotreboval, teda ako s objednaným tovarom žalovaný naložil, nemá na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar žiadny význam.
Poslednou spornou skutočnosťou bolo, aká bola dohodnutá kúpna cena. Súd prvej inštancie v danom prípade ustálil, že kúpna zmluva bola neplatná, nakoľko nedošlo k dohode o kúpnej cene. Sám súd prvej inštancie pritom uvádzal, že každá zo strán potvrdila, že kúpna cena dohodnutá bola, avšak každá strana tvrdila, že bola dohodnutá v inej výške.
Kúpna cena ako podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, musí byť vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne stanoviť. Musí to byť spôsob, ktorým bude možné kúpnu cenu celkom nepochybne už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy určiť. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim. Kúpna zmluva je absolútne neplatná (§ 39 OZ) iba vtedy, ak by kúpna cena nebola vôbec dojednaná. Na výške kúpnej ceny alebo spôsobe jej dodatočného určenia sa musia predávajúci a kupujúci dohodnúť v rámci rokovania o uzatvorení zmluvy. Pri dohodovaní ceny je záväzné vymedzenie tovaru názvom, jednotkou množstva, kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo inými dohodnutými podmienkami. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru požadovanú predávajúcim. Dohoda o cene musí byť určitá, čo však neznamená, že kúpna cena musí byť určená konkrétnou sumou peňazí, hoci je to v praxi najčastejší prípad. Podmienke určitosti kúpnej zmluvy by nezodpovedalo, ak by kúpnu cenu mohla určiť ktorákoľvek zo zmluvných strán na základe ľubovôle. Avšak požiadavke určitosti vyhovuje prípad, ak strany výslovne alebo mlčky prijali za smerodajné ceny určené jednou z nich, najmä predávajúcim alebo ceny ustanovené právnym predpisom, alebo ceny uvedenej na predmete kúpy.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola platným právnym úkonom. Obe zmluvné strany potvrdili, že medzi nimi k dohode o kúpnej cene došlo. Teda sa na tejto podstatnej náležitosti dohodli. V spore sa však líšili ich skutkové tvrdenia a teda ich obrana v tom, aká bola dohodnutá výška kúpnej ceny. Žalobca v zásade tvrdil, že kúpna cena bola dohodnutá bola zverejneného cenníka žalobcu, že žalobca nemal dôvod dojednávať v danom prípade nižšiu kúpnu cenu. Svedkyňa J. G. I. v konaní potvrdila, že odsúhlasila predaj dreva žalovanému, avšak za štandardných podmienok, ktoré platili pre všetkých, žalobca nemal dôvod dojednávať nižšiu kúpnu cenu, odlišnú od cenníkovej ceny, nakoľko o smrekovú drevnú hmotu bol veľký záujem. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 4.12.2019 uviedla, že nižšiu cenu by mohla dohodnúť za žalobcu len po súhlase valného zhromaždenia. Vo výpovedi pred odvolacím súdom dňa 6.9.2022 potvrdila, že sa žalovaný so svedkyňou nedohodol na žiadnej zľave. Poprela tvrdenia žalovaného, že mu mala byť poskytnutá zľava na dodané drevo za to, že mal usporiadať športové hry pre žalobcu. Svedok A. H. vo výpovedi dňa 7.6.2022 síce uviedol, že žalovanému mala konateľka žalobcu prisľúbiť zľavu na cene, avšak tiež uviedol, že sa so žalovaným nebavil o konkrétnej cene a nevie, ako sa žalovaný s p. I. nakoniec dohodli. Žalovaný v konaní raz uviedol, že cena bola dojednaná na 47 eur/m3 (č. l. 175), potom že to bolo 50eur/m3(č. l. 198), tiež že to bolo 46eur/m3 (č. l. 341). Takúto dohodu na individuálnej, nie cenníkovej kúpnej cene však žalovaný v spore nepreukázal.
Odvolací súd zistil, že žalobca mal v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy zverejnený cenník ihličnatých sortimentov surového dreva na obdobie od 1.4.2012, ako aj na obdobie od 1.10.2012 (č. l. 157, 158). Bývalá konateľka žalobcu vo svojom čestnom prehlásení, ako aj opakovane vo svojich dvoch výpovediach potvrdila, že pre žalovaného mala platiť žalobcom zverejnená cenníková cena, že mu nebola poskytnutá žiadna zľava. Žalovaný síce v predložených listinných dôkazoch – Odvolanie proti výške faktúry a Úhrada pohľadávky, namieta vyfakturovanú výšku kúpnej ceny, avšak drevo mu bolo dodané 22.8.2012 (preukaz pôvodu dreva) a tieto listiny sú až z 6.2.2013 a 2.12.2013, pričom nepreukazujú dohodu žalovaného so žalobcom na inej ako cenníkovej cene. Navyše podľa svedkov G. a L. malo byť drevo v tom čase už prevezené na pílu za účelom porezu, čiže zrejme už bolo aj spotrebované. Odvolací súd má tak za to, že žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy s bývalou konateľkou žalobcu prijal za smerodajnú cenu určenú žalobcom vo zverejnenom cenníku ihličnatého sortimentu. Tým došlo k dohode strán o kúpnej cene tovaru. Nakoľko žalovaný dohodnutú kúpnu cenu neuhradil, bolo dôvodným ho zaviazať na jej zaplatenie, a to aj s požadovaným úrokom z omeškania, ktorého výšku, ani dátum splatnosti kúpnej ceny žalovaný nenamietal. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne uvedené údaje na predloženej faktúre (č. l. 7), k tomu odvolací súd uvádza, že posudzovanie náležitostí predmetnej faktúry z hľadiska Zákona o účtovníctve je v predmetnej veci bezvýznamné. Pre vec je podstatné, že vystavená faktúra slúži ako výzva žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Splatnosť predmetnej faktúry žalovaný nijako nerozporoval, ani jej prevzatie, ako ani žalobcom požadovanú výšku úroku z omeškania, ktorá je uplatnená v súlade s predpismi občianskeho práva.
Tvrdenie žalovaného o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny z dôvodu organizovania športového podujatia žalovaným pre žalobcu je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd navyše ani nemôže prihliadať, keďže toto skutkové tvrdenie nespĺňa podmienky ust. § 366 CSP, pretože žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie nič nebránilo tieto skutkové tvrdenia uvádzať. Takisto je takouto neprípustnou novou tvrdenie žalovaného, že drevo nakoniec spotrebovala jeho priateľka p. D., ako aj to, že mal spísať s p. H. písomnú objednávku, že drevo prevzal jeho zamestnanec p. G.. Na žiadne z týchto skutkových tvrdení, tak odvolací súd navyše ani nemohol prihliadať, ako na relevantné.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s odvolacou argumentáciou žalobcu, vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu dôvodná, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.846,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.846,28 eura od 6.9.2012 do zaplatenia (v znení upraveného petitu navrhovaného žalobcom pred vydaním platobného rozkazu, č. l. 18), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 2 CSP).
O náhrade trov celého konania potom rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).